Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v spore žalobcov a/ P.. L. Ď., I.. R., V.. XX. XX. XXXX, P. I. O. Č.. XX, občianka SR a b/ R.. Y. X., I.. X., V.. XX. XX. XXXX, P. L. B. Č.. XX, občan SR; obaja zastúpení JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou so sídlom v Poltári, Železničná č. 291 proti žalovanému I. A. Č., S.: XXXXXXXX, T. T. Č., T. Q. Č.. XX o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

I.Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného vykonané listom zo dňa XX. XX. XXXX voči žalobkyni P.. L. Ď. je neplatné.

II.Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného vykonané listom zo dňa XX. XX. XXXX voči žalobcovi R.. Y. X. je neplatné.

III.Žalobcom a/ a b/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia v žalobe podanej na tunajšom súde 24. 03. 2015 žiadali, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcom listom zo dňa XX. XX. XXXX je neplatné a žalobu odôvodnili najmä tým, že u žalovaného pracovali ako vychovávatelia na základe pracovnej zmluvy, žalobkyňa a/ zo dňa XX. XX. XXXX a žalobca b/ zo dňa XX. XX. XXXX, pričom skutok, ktorý má byť dôvodom na skončenie ich pracovného pomeru sa nestal tak ako je popísaný. Tiež zdôraznili tú skutočnosť, že skutok, ktorý má byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru nie je popísaný tak, aby ho nebolo možné neskôr zameniť, či upraviť podľa potreby zamestnávateľa. "Čo sa týka spájania a navštevovania sa výchovných skupín, žiaci I. A. sa stretávajú bežne pri vyučovacom procese, ako aj počas voľného času. Tak isto tvrdenie zamestnávateľa o tom, že žiaci boli ponechaní bez priameho pedagogického pôsobenia nie je pravdivé. Skutočnosť, že zo strany žalobcov došlo k porušeniu povinností sa opiera o tvrdenia detí. Ide o deti, ktoré boli zo strany zamestnávateľa manipulované. Zamestnávateľ využil svedectvo žiakov, ktorých výpovede však boli zmanipulované, aby sa žalobcov zbavil a získal tým dve pracovné miesta, na ktoré má už kandidátov". Vzhľadom na tieto skutočnosti teda k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, zo strany žalobcov, nedošlo.

2.Žalované I. A. Č. žiadalo, aby súd žalobu žalobcov zamietol s poukazom na tú skutočnosť, že zo strany žalobcov k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny došlo tým, že deti opustili na cca pol hodiny, počas priamej činnosti, teda v čase, keď mali byť s deťmi. V tomto čase sa zdržiavali v priestoroch nie určených na výchovnú prácu s deťmi a počas tohto času ostali deti bez priameho pedagogického pôsobenia, čo je kvalitatívne vyššie ako nad deťmi vykonávať dozor. Na dôvažok mali vykonávať plánovanú činnosť, čo v tomto prípade nebolo možné, lebo vychovávatelia sa venovali ničomu a nikomu.

V dôsledku toho, že deti nechali samé došlo k vzájomnému pettingu medzi deťmi, čo pokladajú za absolútne neprípustné. Takýmto spôsobom žalobcovia porušili pracovnú disciplínu, ktorú sa zaviazali dodržiavať vo svojich pracovných zmluvách, plniť pokyny svojich nadriadených, plniť všetky povinnosti pedagogického zamestnanca vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov upravených aj v pracovnom poriadku I. a plniť všetky povinnosti ustanovené zákonom o verejnej službe a Zákonníka práce.

3.Pôvodným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 08. 03. 2016 tunajší súd vyhovel žalobe, ktorou sa žalobcovia a/ a b/ domáhali určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru u žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX je neplatné.

4.Na základe žalovaným podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením sp. zn. XXCoPr/ X/XXXX-XXX zo dňa 29. 06. 2017, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie predovšetkým výsluchom bývalých chovancov žalovaného (R. R. D. D. Q.), za účelom zistenia rozhodujúcich okolností vo vzťahu k tvrdeniu o opustení detí v spornom okamžitom skončení pracovného pomeru, prípadne za účelom vykonania aj ďalších dôkazov.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania; výsluchom svedkov: Q. D., R.. I. Z., D. Q., J. R., R. A., F. Q., L. B.N., Z. N.; oboznámením sa s pracovnou zmluvou Č.. Y.-X/XXXX-T., Č.. XX/XXXX/Sá D. Č.. Y.-XX/XXXX-T.; okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa XX. XX. XXXX; pokusom o zmier; vyjadrením žalovaného zo dňa 16. 04. 2015; pracovným poriadkom; upozornením zo dňa 03. 04. 2013; knihou hlásení 2014/2015; zápisnicou zo dňa 25. 02. 2015; žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru; záznamom o ústnej sťažnosti; zápisnicou o prešetrení sťažnosti; oznámením o výsledku sťažnosti; komplexným hodnotením pedagógov a doplnil dokazovanie aj výsluchom svedkov D. Q., R. R. D. Q. Y..

6.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že listom zo dňa XX. XX. XXXX žalované I. A. Č. oznámilo žalobcom, že s nimi okamžite končí pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvod k takémuto opatreniu videlo v tom, že žalobcovia dňa 19. 01. 2015 (podľa rozpisu služieb) počas priamej výchovnej činnosti sa dopustili toho, že aj napriek zákazu spájania a navštevovania výchovných skupín chlapcov a dievčat porušili tento zákaz a následne opustili deti a zdržiavali sa v priestoroch nie určených na výchovnú prácu na čas cca pol hodiny, pričom im zverené deti počas plnenia miery priamej výchovnej práce nechali bez priameho pedagogického pôsobenia a vykonávania nimi plánovanej činnosti, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému pettingu medzi deťmi. Týmto konaním závažným spôsobom porušili povinnosti pedagogického zamestnanca, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov upravených aj v pracovnom poriadku čl. 11 ods. 1 písm. a) a čl. 12 ods. 1 písm. a), ktorý sa podpisom k pracovnej zmluve zaviazali dodržiavať a teda závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu.

7.Výsluchom svedkyne D. Q. súd zistil, že dňa 19. 01. 2015 vo večerných hodinách boli spolu chlapci a dievčatá aj s vychovávateľmi, t.j. žalobcami a/ a b/ na klubovni a vyrábali video. Po celý tento čas tam boli s vychovávateľmi, avšak ona išla vybrať a vyvesiť prádlo z práčky a na chodbičke práčovne došlo k jej stretnutiu s R. R., ktorý tam za ňou prišiel a medzi nimi došlo aj k sexuálnemu kontaktu ale nie k pohlavnému styku. Výchovnú skupinu opustil aj R. R. a stalo sa to tak, že žalobca p. X. sedel pri počítači, robil video a žalobkyňa sedela chrbtom k nim; ona spolu s R. R. sa vytratili, pričom oni si to nevšimli. Tiež uviedla, že chlapčenská a dievčenská skupina bývala spolu pri športových aktivitách, ako napr. pri volejbale alebo pri nacvičovaní kultúrneho programu.

8.Z výpovede R. R. súd zistil, že dňa 19. 01. 2015 v čase, keď bola chlapčenská skupina v klubovni, žalobca p. X. dával na YouTube video, obidvaja vychovávatelia boli vtedy v klubovni, pričom D. Q. išla pre prádlo a volala ho na záchod. Tak sa spolu vytratili, pričom vychovávatelia si ich nevšimli. Vychovávatelia boli v klubovni po celú túto dobu. Je si istý, že vychovávatelia chovancov neopustili a boli s nimi v klubovni. Ďalej svedok potvrdil, že počas jeho pobytu v I. A. k stretávaniu chlapčenských a dievčenských skupín dochádzalo pri viacerých vychovávateľoch: A., X., R. D. Q..

9.Z výpovede svedka Q. Y. súd zistil, že v I. A., v čase keď bol jeho chovancom opakovane dochádzalo k stretávaniu sa výchovnej skupiny dievčat a chlapcov. Bolo to za účelom nejakých prác so skupinou, videí alebo športových hier a pod. ako aj pri vychádzkach. Stalo sa to aj pri vychovávateľoch: A., A.I., R. D. Q..

10.V prejednávanej veci sa súd zaoberal otázkou, či v danom prípade boli splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v znení zákona č. 357/2011 Z. z.

11.Vzhľadom na radikálnosť a závažnosť dôsledkov spojených s týmto spôsobom ukončenia pracovného pomeru, zákonodarca presne stanovuje, za akých podmienok môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer.

12.Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

13.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

14.Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca stanovil iba dva taxatívne dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Prvým dôvodom je právoplatné odsúdenie zamestnanca pre úmyselný trestný čin. Druhým dôvodom, ktorý zamestnávateľa oprávňuje okamžite skončiť pracovný pomer, je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre uplatnenie tohto dôvodu, okamžitého skončenia pracovného pomeru, musí byť porušenie pracovnej disciplíny zavinené. Zavinené porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca musí byť zo strany zamestnávateľa preukázané.

15.Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je v porovnaní s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou výnimočným opatrením. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia preto môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak okolnosti prípadu odôvodňujú zámer, že na zamestnávateľovi nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. Z uvedeného vyplýva, že so zamestnancom, ktorý porušil pracovnú disciplínu, možno okamžite zrušiť pracovný pomer len vtedy, ak dosiahlo zistené porušenie pracovnej disciplíny, na základe posúdenia všetkých rozhodujúcich okolností intenzity porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom a ak odôvodňujú okolnosti prípadu záver, že so zamestnancom nemožno rozviazať pracovný pomer výpoveďou, pretože na zamestnávateľovi nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby. (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/4851/2010). To znamená, že druhý dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v najvyššom stupni intenzity porušenia pracovnej disciplíny a k porušeniu pracovnej disciplíny musí dôjsť zvlášť hrubým spôsobom. Posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa tu ponecháva na zamestnávateľa, ktorý by mal pri vyvodzovaní dôsledkov vychádzať nie len z okolností konkrétneho prípadu, ale z celkovej úrovne pracovnej disciplíny na jeho pracovisku.

16.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia výchovnú skupinu neopustili, túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia D. Q. D. R.S. R. vo svojej výpovedi, keď uviedli, že oni sa z klubovne vytratili bez toho aby si to oni boli všimli a títo po celý čas zotrvávali v klubovni. Výpoveďou týchto svedkov bolo zistené, že k spájaniu výchovných skupín u žalovaného z času na čas dochádzalo aj u iných vychovávateľov, ako napr. A.Ú., A., R. D. Q.. Ďalej k spájaniu skupín dochádzalo aj pri športových aktivitách, kultúrnych podujatiach, vychádzkach a pod..

17.Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav má súd za to, že zamestnávateľ voči žalobcom ako zamestnancom mal zvoliť iný postup a nemal použiť najprísnejšie opatrenie, aké pozná a to okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože vytýkané skutočnosti a to zákaz spájania skupín a opustenie chovancov neboli preukázané a údajné porušenie pracovných povinností žalobcov nedosahovalo takej intenzity, ktorá by odôvodňovala žalovaným zvolený postup podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru.

Pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobcami súd zobral do úvahy predovšetkým výpovede svedkov D. Q. D. R. R.S., ako bývalých chovancov zariadenia, ktorými bolo preukázané, že v prípade potreby dochádzalo k spájaniu chlapčenskej a dievčenskej skupiny, a aj keď to nebolo pravidelné, ale výnimočné za určitých okolností sa takéto situácie stávali aj v prípade iných zamestnancov - vychovávateľov, pričom voči nim neboli vyvodzované také dôsledky a postihy za porušenie pracovnej disciplíny ako to bolo v prípade žalobcov a/ a b/. Súd je toho názoru, že skutočnosť, že dňa 19. 01. 2015 došlo k výnimočnému spojeniu chlapčenskej a dievčenskej skupiny žalobcami, z dôvodu prania prádla pre chovanca postihnutého kožnou chorobou neoprávňovala žalovaného k tomu, aby so žalobcami rozviazal pracovný pomer okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaným konštatované opustenie výchovnej skupiny žalobcami nebolo v konaní preukázané, svedkovia D. Q. D. R. R. naopak potvrdili, že žalobcovia boli po celý čas v klubovni a skupinu neopustili, pričom žalovaný túto tvrdenú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal.

18.Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je neplatné.

19.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojitosti s ust. § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobcom, ako strane sporu, ktorá mala plný úspech v konaní, nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

20.O výške trov priznaného nároku na náhradu trov konania súd rozhodne postupom podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3)