Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-30-2017.pdf
PDF · 107.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu JUDr. Mareka Olekšáka, Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, správcu konkurznej podstaty úpadcu Sálem s.r.o., so sídlom Borcova 6, IČO: 46 838 741, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/6421, O-843/2016 zo dňa 13.01.2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. 340/16/Or zo dňa 07.11.2016 podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne:
· § 116 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ nevyplatil zamestnankyni C. D., nar. XX.XX.XXXX (pracovná zmluva zo dňa 21.10.2015, predavačka v predajni syrov a mliečnych výrobkov Sálem Originál Milk Fantasy) v súvislosti so skončením jej pracovného pomeru náhradu mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky v rozsahu 2 dní. (Pracovný pomer zamestnankyne sa skončil zamestnávateľom v skúšobnej dobe ku dňu 24.11.2015.).
· § 224 ods. 2 písm. e/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času zamestnanca U. W., nar. XX.XX.XXXX (dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 24.01.2015, predavačka v stánku s mliečnymi výrobkami na zastúpenie), ktorá vykonávala prácu na základe dohody o pracovnej činnosti v období 10,11/2015 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.
2. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
3. Na základe podaného odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 340/16/Or zo dňa 07.11.2016, žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OPS/ BEZ/2016/6421, O-843/2016 zo dňa 13.01.2017 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie spoločnosti Sálem s.r.o., so sídlom Borcová 6, 038 44 Borcová, IČO: 46 838 741, zo dňa 24.11.2016, proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 340/16/Or zo dňa 07.11.2016 o uložení pokuty vo výške 1 000 eur zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 340/16/Or zo dňa 07.11.2016 potvrdil.
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. 340/16/Or zo dňa 07.11.2016 a uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán popísal výkon predmetnej inšpekcie práce a konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia a konštatoval, že na podklade predložených dokladov, ktoré špecifikoval, bolo preukázateľne zistené porušenie povinností uvedených vo výroku rozhodnutia, ktoré podrobne opísal. Správny orgán poukázal na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa v prípade zisteného porušenia zákonných povinností a dodal, že dodatočné odstránenie zistených nedostatkov účastníka konania nezbavuje tejto zodpovednosti a je jeho zákonnou povinnosťou. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadal na závažnosť zistených porušení, vyšší počet zamestnancov účastníka konania, t.j. 88, ako aj na skutočnosť, že sa jednalo o prvé porušenie povinnosti zo strany účastníka konania. V závere konštatoval, že predmetnú pokutu uložil v dolnej hranici možnej zákonnej sadzby.
5. Žalovaný ďalej poukázal na to, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal účastník konania dňa 28.11.2016, v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, v rozpore s § 46 Správneho poriadku pre nesúlad so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Uviedol, že nenamieta skutkové závery správneho orgánu, nesúhlasí však s výškou uloženej sankcie, nakoľko zákon nestanovuje jej dolnú hranicu a je vecou správneho orgánu, či a v akej sume pokutu pre prípad zistenia porušení zákona uloží. Z uvedeného dôvodu žiadal odvolací orgán o zníženie uloženej pokuty na sumu 100 eur a v závere poukázal na poskytnutie súčinnosti v priebehu výkonu inšpekcie práce a odstránenie zistených nedostatkov.
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí po citácii § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 19 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 6 písm. a/ až e/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), § 116 ods. 1, 3, § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce, § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, 3 a 5, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia má poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, hoci ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy.
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že zo strany prvostupňového správneho orgánu, na podklade predložených dokladov, ktorými boli pracovná zmluva C. D. zo dňa 21.10.2015, skončenie jej pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 24.11.2015 a zápočtový list, dohoda o pracovnej činnosti U. W. zo dňa 24.01.2015, evidencia jej dochádzky za obdobie mesiacov október a november 2015, ako aj výplatné pásky oboch menovaných za obdobie mesiacov október a november 2015, bolo preukázateľne zistené, že účastník konania ako zamestnávateľ vo vzťahu k zamestnankyniam uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia, porušil ustanovenia Zákonníka práce tak, ako to uviedol prvostupňový orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací orgán mal preto za to, že s prihliadnutím na skutočnosť, že účastník konania nenamietal správnosť skutkových zistení, že vo veci nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a pri rozhodovaní bolo postačujúce vychádzať z listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise.
8. Žalovaný ďalej konštatoval, že tvrdenia účastníka konania v odvolaní o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho rozpore s § 46 Správneho poriadku pre nesúlad so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi nemožno akceptovať jednak z dôvodu, že odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť, či nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania neuviedol žiadne dôvody, v čom vidí nezákonnosť (nesprávnosť)
rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal správny orgán porušiť.
9. K námietke účastníka konania v odvolaní o výške uloženej sankcie, nakoľko zákon nestanovuje jej dolnú hranicu, žalovaný uviedol, že účastník konania správne uviedol, že je vecou správneho orgánu, či a v akej sume pokutu pre prípad zistenia porušení zákona uloží. Na základe cit. ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán oprávnený na podklade zistených skutkových okolností, ktoré vedú bezpochyby k záveru, že sa zamestnávateľ ako povinná osoba dopustil porušenia povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce, uložiť pokutu v rámci zákonom stanovenej sadzby.
10. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že prvostupňový správny orgán pristúpil k uloženiu sankcie a svoje rozhodnutie vo veci jej výšky a účelnosti aj zákonne a vecne odôvodnil, pričom pokuta v sume 1 000 eur je uložená v súlade s ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný poukázal na to, že správny orgán pri ukladaní predmetnej sankcie zohľadňoval aj skutočnosť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Predmetná pokuta, t.j. suma 1 000 eur, predstavuje iba jednu stotinu zo zákonom stanovenej hornej hranice sadzby, t.j. zo sumy 100 000 eur. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán uložil účastníkovi konania pokutu v primeranej výške, pričom túto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne odôvodnil, keď prihliadal na ojedinelosť zistenia daného porušenia, na väčší počet zamestnancov zamestnávateľa a zohľadnil tiež dobu trvania protiprávneho stavu a prvé porušenie zákona zo strany účastníka konania.
11. Žalovaný poukázal aj na princíp objektívnej zodpovednosti za správne delikty, podľa ktorého na legitímnosť postupu spočívajúceho v uložení pokuty postačuje iba preukázanie toho, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu zákonom uloženej povinnosti, pričom účastník konania v priebehu správneho konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani žiadne nové argumenty, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ho zbavili zodpovednosti za porušenie právnych povinností uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia.
12. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za náležité a postačujúce, nakoľko prvostupňový správny orgán sa v ňom dostatočne vysporiadal s vyjadreniami účastníka konania, ako aj so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z predmetnej inšpekcie práce, pričom daný skutkový stav nebol účastníkom konania v konaní nijako spochybnený.
13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Národného inšpektorátu práce zo dňa 13.01.2017, č. kon. OPS/BEZ/2016/6421, O-843/2016 a priznania žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
14. V podanej žalobe žalobca uviedol, že napáda predmetné rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, a to z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza podľa jeho názoru z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Žalobca poukázal na to, že z odôvodnenia napádaného rozhodnutia žalovaného, zo str. 4, odvolací orgán pri preskúmaní napádaného rozhodnutia nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť, či nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia a súčasne, že pokuta bola žalobcovi uložená v súlade s ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalobca konštatoval, že s takýmto záverom / právnym posúdením veci sa však nestotožňuje.
15. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že IP Košice uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 1 000 eur po tom, ako v správnom konaní predchádzajúcom jeho vydaniu zistil porušenie ust. § 116 ods. 3 a § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce, ktorého porušenia sa mal žalobca dopustiť spôsobom podrobne opísaným v petite daného rozhodnutia.
16. Žalobca poukázal na to, že v priebehu konania nenamietal správnosť skutkových záverov, nesúhlasil však s výškou uloženej mu sankcie na základe takto zisteného porušenia, čo namietal v odvolaní voči rozhodnutiu IP Košice, o ktorom odvolaní rozhodoval žalovaný.
17. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný však prezentované argumenty v podanom odvolaní žalobcom zjavne neakceptoval, v čom vidí žalobca nezákonnosť jeho postupu a v konaní zistené skutočnosti nesprávne právne posúdil, čo sa napokon prejavilo vo výške právoplatne žalobcovi uloženej sankcie.
18. Žalobca poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ z. č. 125/2006 Z. z. podľa ktorého inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Žalobca konštatoval, že dolná hranica pre uloženie pokuty pre prípad daného porušenia zákona, teda stanovená nie je a je vecou správneho orgánu, či a v akej sume pokutu pre prípad zistenia porušení ust. § 116 ods. 3 a § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce uloží.
19. Žalobca opätovne uviedol, že považuje uloženú pokutu v sume 1 000 eur za neprimerane vysokú a za primerané - vzhľadom na okolnosti prípadu - považuje uloženie pokuty v sume 100 eur, uložením ktorej bude podľa názoru žalobcu naplnený tak represívny, ako aj preventívny charakter ukladania sankcií.
20. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že ihneď po vykonaní kontroly odstránil zistené nedostatky, poskytoval potrebnú súčinnosť, t. z. už samotné vykonanie kontroly malo za následok nápravu v činnosti žalobcu.
21. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2018 k žalobe poukázal na skutočnosti, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. K výške uloženej pokuty žalovaný dodal, že túto časť rozhodnutia považuje za jasnú, zrozumiteľnú a dostatočnú, pričom pri ukladaní pokuty prihliadal tiež na to, aby výška pokuty mala preventívny a represívny charakter a zároveň, aby pôsobila výchovne na žalobcu pri dodržiavaní právnych predpisov. Žalovaný opätovne poukázal na to, že za správny delikt bola uložená pokuta v dolnej hranici zákonnej sadzby.
22. V závere písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležíte a dostatočne vysporiadal.
23. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
24. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce, na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.
Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
Podľa § 19 ods. 6 písm. a/ až e/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
25. Predmetnom preskúmania sú rozhodnutia správnych orgánov vo veci uloženia pokuty žalobcovi vo výške 1 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z § 116 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) tým, že ako zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi v súvislosti s jeho skončením pracovného pomeru náhradu mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky a taktiež za porušenie povinností vyplývajúcich z § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce tým, že ako zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času zamestnanca. Porušenie citovaných pracovnoprávnych predpisov bolo zistené pri výkone inšpekcii práce, ktorú vykonal Inšpektorát práce Košice v dňoch 10.12.2015, 29.12.2015, 04.01.2016 podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z..
26. Rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci vychádzali zo zistenia, že žalobca porušil § 116 ods. 3 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že nevyplatil zamestnankyni C. D., nar. XX.XX.XXXX (pracovná zmluva zo dňa 21.10.2015, predavačka v predajni syrov a mliečnych výrobkov Sálem Originál Milk Fantasy) v súvislosti so skončením jej pracovného pomeru náhradu mzdy za nevyčerpanú časť dovolenky v rozsahu 2 dní. (Pracovný pomer zamestnankyne sa skončil zamestnávateľom v skúšobnej dobe ku dňu 24.11.2015.) a taktiež zo zistenia, že žalobca neviedol evidenciu pracovného času zamestnanca U. W., nar. XX.XX.XXXX tak, ako to vyplýva z § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce, ktorá vykonávala prácu na základe dohody o pracovnej činnosti v období 10,11/2015 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu.
27. V predmetnej preskúmavanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca tak v podanom odvolaní proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice, ako aj v podanej žalobe proti rozhodnutiu Národného inšpektorátu práce, nenamietal správnosť skutkových záverov zistených správnymi orgánmi pri výkone inšpekcie práce, nesúhlasil však iba s výškou uloženej mu sankcie, na základe takto zisteného porušenia. Žalobca pritom poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. a konštatoval, že dolná hranica pre uloženie pokuty pre prípad daného porušenia zákona stanovená nie je a je vecou správneho orgánu, či a v akej sume pokutu pre prípad zistenia porušení ustanovenia § 116 ods. 3 a § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce uloží. Žalobca mal za to, že uložená pokuta v sume 1 000 eur je neprimerane vysoká a vzhľadom na okolností prípadu považoval uloženie pokuty v sume 100 eur za primeranú, nakoľko podľa jeho názoru bude naplnený tak represívny, ako aj preventívny charakter ukladania sankcií.
28. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného nenamietal správnosť skutkových záverov zistených správnymi orgánmi, potom na základe vyššie uvedených zistení správny súd musel konštatovať, rovnako ako žalovaný, že zo strany žalobcu bolo zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce správnym orgánom, za ktoré porušenie zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov umožňuje uložiť inšpekcii práce pokutu do výšky 100 000 eur. Správny orgán za správny delikt uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000
eur, teda v dolnej hranici sadzby a pri jej určení prihliadol na všetky okolnosti podľa ust. § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona.
29. Záver správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného týkajúci sa uloženia výšky pokuty, ktorý ustálili vo svojich rozhodnutiach, vychádzal jednak zo závažnosti zistených porušení, keďže sa jednalo o dve porušenia Zákonníka práce (§ 116 ods. 3, § 224 ods. 2 písm. e/ Zákonníka práce), vyššieho počtu zamestnancov žalobcu, t.j. 88, ako aj na skutočnosť, že sa jednalo o prvé porušenie povinnosti zo strany žalobcu a taktiež zohľadnil aj dobu trvania protiprávneho stavu. Správny orgán pri uložení výšky pokuty sledoval, aby uložená pokuta preventívne pôsobila na žalobcu, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a taktiež zohľadnil aj skutočnosť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku).
30. Keďže v danom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť žalobcu, pričom vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca porušil ustanovenia Zákonníka práce tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia, z tohto dôvodu potom bolo potrebné považovať uloženú pokutu v súlade so zisteným skutkovým stavom a s platnou právnou úpravou.
31. Správny súd nezistil, žeby žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. V danom prípade správny súd nemohol pristúpiť k rozhodovaniu o sankčnej moderácii tak, ako to vyplýva z ust. § 198 Správneho súdneho poriadku, pretože žalobca takýto návrh nepodal.
32. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
60. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení zák. č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.