Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cb/143/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: Camastra s.r.o., so sídlom Jarmočná 1/1407, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 434 545, právne zast. JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom AK so sídlom 17. Novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: EL - GRIN s.r.o., so sídlom Na Rovni 322/52, 065 41 Ľubotín, IČO: 47 480 564, právne zast. JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 2.288,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 2.288,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.288,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 2.288,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne a trovami konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe písomne uzavretej Zmluvy o dielo vykonával v prospech žalovaného pomocné a dokončovacie práce na území Nemecka počas roka 2016. Za vykonané práce za žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu 13,- eur za každú hodinu vykonaných stavebných prác. Za mesiac júl 2016 vykonal pre žalovaného celkom 176 hodín a následne po odsúhlasení počtu dňa 30.07.2016 vystavil žalovanému faktúru FV 2016099 z 10.08.2016 v žalovanej sume. Túto žalovaný prevzal, nereklamoval, ale doposiaľ k jej úhrade nedošlo.

3. Súd platobným rozkazom č.k. 3Cb/143/2016 zo dňa 06.02.2017 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že zo ZoD, ktorú žalobca pripojil ako prílohu žaloby vyplýva, že táto bola uzavretá na obdobie od 03.01.2016 do 29.02.2016 a predmetom sporu podľa priloženej faktúry žalobcu majú byť práce vykonané za mesiac júl 2016, teda žalobca nemohol vykonať, ani nevykonal práce, ktoré fakturuje, keď v čase fakturovaného obdobie už ZoD medzi zmluvnými stranami bola ukončená. Taktiež výkon prác nebol realizovaný v zmysle predchádzajúcej ZoD, ale v júli boli vykonávané práce na inej stavbe.

5. Z vyjadrenia pr. zástupcu žalobcu k odporu žalovaného vyplýva, že medzi stranami sporu existoval dlhodobý obchodný vzťah a v zmysle neho žalobca vykonával prostredníctvom svojho zamestnanca I. stavebné práce v Nemecku od novembra 2015 do januára 2016. V mesiaci jún 2016 I. N. nastúpil na

novú stavbu Zeka Elektrobau GmbH, Bahnhofstrasse 35a, 06184 Zwinstschöna/Halle, Nemecko, ale stále ako zamestnanec žalobcu v prospech žalovaného. Dôkazom tejto skutočnosti sú zaplatené práce žalobcovi v mesiaci jún 2016 vo výške 2.691,- eur, ktoré boli uhradené dňa 19.08.2016. Teda z toho je zrejmé, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu trval aj po ukončení zmluvy č. 2/01/2016, čo žalovaný pred podaním žaloby nikdy nenamietal a faktúra, ktorá tvorí predmet sporu za mesiac júl 2016 žalovaný taktiež doposiaľ nenamietal, teda z toho možno usúdiť, že mal vedomosť, že na predmetnej stavbe pracuje v prospech žalobcu jeho zamestnanec I. N.. Dôkazom toho je aj rozpis odpracovaných hodín menovaným, podpísaný stavbyvedúcim na predmetnej stavbe.

6. Pr. zástupca žalovaného v replike zo dňa 10.05.2017 uviedol, že žalovaný nepopiera predošlú existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom, ani to, že I. N. vykonával pre žalovaného na základe osobitných dohôd práce aj v mesiaci jún 2016, avšak popiera existenciu zmluvného vzťahu so žalobcom v priebehu mesiaca júl 2016. Sporná faktúra, ktorou si žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému už nevyplýva zo žiadneho vzťahu medzi nimi ani ústnej dohody. Ďalej uviedol, že I. N. oznámil žalovanému v priebehu mesiaca júl, že všetky práce už bude vykonávať ako samostatne zárobkovo činná osoba, keďže od júna získal živnostenské oprávnenie, ktoré doložil žalovanému a taktiež žiadosť o vystavenie formulára A1 z 15.07.2016.

7. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalujúcej spoločnosti, pr. zástupcu žalobcu, pr. zástupcu žalovaného, svedka I. N., spornou faktúrou, korešpondenciou medzi stranami sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. FV2016099 zo dňa 31.07.2016 na čiastku 2.288,- eur s termínom splatnosti dňa 24.08.2016 za vykonané stavebné práce v Nemecku v období mesiaca júl 2016 jeho zamestnancom I. N..

9. Konateľ žalujúcej spoločnosti G. N. v konaní pred súdom uviedol, že prácu u žalovaného si riešil jeho syn a na výkon tejto činnosti potreboval živnosť. On ju nemal, tak na základe tejto potreby ho zamestnal. Pracoval tak asi 3 až 4 mesiace a potom niekto zo žalovanej firmy žiadal, aby mal syn vlastnú živnosť. On si to vybavil a keď išiel do práce, tak formulár A1, čo je poistenie zamestnanca nemožno vybaviť skôr ako s odstupom 1 mesiaca. Teda nemohol v mesiaci júl vycestovať na živnosť, ktorú mal formálne vystavenú, lebo nemohol dostať poistenie. Na základe toho pokračovali v predchádzajúcej spolupráci za ten mesiac, teda celý mesiac júl ešte pod hlavičkou firmy žalobcu a následne si živnosť pozastavil.

10. Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom uviedol, že nárok žalobcu odvodzuje od ústne uzavretej zmluvy o dielo, na základe ktorej vykonával prostredníctvom svojho zamestnanca I. N. v prospech žalovaného dokončovacie práce v Nemecku. Za mesiac júl odpracoval 176 hodín, za čo bola vystavená sporná faktúra. Žalovaný postupne menil svoju obranu pod ťarchou dôkaznej situácie, keď v odpore proti platobnému rozkazu poprel akýkoľvek zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Následne tvrdil, že zmluva medzi stranami sporu zanikla v júni 2016 a ďalšie práce vykonával už I. N. sám ako živnostník. Krátkou cestou predložil súdu pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a I. N. z 01.06.2016 a potvrdenie Sociálnej poisťovne, ktorý dokazuje tú skutočnosť, že od 01.06.2016 do konca júla 2017 bol v pracovnom vzťahu ku žalobcovi. Z týchto potvrdení je zrejmé, že práce, ktoré tvoria predmet sporu vykonával I. N. ako zamestnanec žalobcu a jeho nárok je zákonný a dôvodný. Taktiež predložil fotokópiu smenoviek, ktoré sa nachádzajú na č.l. 48 súdneho spisu, z ktorých je zrejmé, že v mesiaci júl pracoval I. N. v 26. kalendárnom týždni, a to v dňoch od 27.06.2016 do 03.07.2016, v 27. týždni roku 2016 v období od 04.07.2016 do 10.07.2016 a v 28. týždni roku 2016 od 11.07.2016 do 17.07.2016 a spolu odpracoval 121 hodín. Po návrate zo Slovenska od 25.07.2016 do 31.07.2016 odpracoval 55 hodín, teda celkom 176 hodín tak, ako tvorí tento nárok predmet sporu. V závere poukázal na vyjadrenie žalovaného z 10.05.2017 doručené žalobcovi, kde v podstate reálne uznal vykonané práce do 15.07.2016 a z jeho pohľadu bolo potrebné dokázať pokračovanie zmluvného vzťahu od 25.07.2016 do konca júla 2017 a toto ako dôkaz doložil pracovnú zmluvu s potvrdením Sociálnej poisťovne Stará X., že I. N. bol zamestnancom žalobcu až do konca júla 2017. Túto skutočnosť potvrdil aj štatutárny zástupca žalobcu, vrátane dôvodov, ktoré viedli svedka ku uzavretiu ZoD a dôvody, pre ktoré táto zmluva naplnená nebola. Ak by pracoval menovaný v zahraničí bez povolenia A1, tak by pracoval načierno. Podľa jeho názoru predložené dôkazy sú dostatočne preukazujúce nárok žalobcu.

11. Z výpovede svedka I. N. vyplýva, že on na živnosť nikdy nepracoval, otvoril si ju, pretože sa s konateľom žalovanej spoločnosti p. C. dohodol, že bude pracovať na živnosť. Pred posledným turnusom, keď bol doma, tak si to vybavil, odniesol ju pani C., matke konateľa žalovanej spoločnosti s tým, že ona mu vybaví potrebné formality, ale spätne mu volala, že nevie vybaviť formulár A1, zostalo to tak, že bude naďalej pracovať za firmu Camastra. On síce podpísal zmluvu o dielo č. 12/07/2016 zo dňa 15.07.2016, ale v skutočnosti na túto zmluvu nikdy nepracoval, pretože p. C. mu nevybavila formulár, ktorý bol nevyhnutný pre to, aby mohol pracovať ako živnostník.

12. Z výpovede pr. zástupcu žalovaného vyplýva, že listinné dôkazy, ktoré predložil pr. zástupca žalobcu na pojednávaní, teda pracovná zmluva a potvrdenie Sociálnej poisťovne nedokazuje, žeby žalobca bol oprávnený uplatňovať si voči žalovanému istinu v zmysle spornej faktúry. Žalovaný nepopiera výkon prác I. N., ale popiera, že tieto vykonával ako zamestnanec žalobcu. Predložil zmluvu o dielo č. 12/07/2016 medzi I. N. a žalovaným z 15.07.2016, ktorá je dôležitá, aby osobe, ktorá vykonáva činnosť v zahraničí mohol byť vystavený formulár E101/PDA1. Ďalej poukázal na list žalovaného adresovaný žalobcovi dňa 04.11.2016, ktorým žiadal o úpravu spornej faktúry s upozornením, že I. N. pracoval ako SZČO na základe zmluvy o dielo 12/07/2016 z 15.07.2016. Z príloh smenoviek predložených pr. zástupcom žalobcu nevyplývajú údaje o žalobcovi, pretože ten zaznamenáva výkon prác zo strany N., ale chýba údaj o spoločnosti Camastra ako žalobcovi. V závere poukázal na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že ním uplatňovaný nárok skutočne vznikol vo vzťahu k žalovanému a podľa jeho názoru ide o nedostatok vecnej aktívnej legitimácie. V zmysle písomne uzavretej ZoD medzi svedkom N. a žalovaným dňa 15.07.2016 vyplýva existencia právneho vzťahu. Listinné dôkazy predložené na poslednom pojednávaní pr. zástupcom žalobcu nesúvisia s predmetom sporu. Z toho dôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol.

13. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je zákonný a dôvodný.

14. Predmetom tohto sporu je zaplatenie ceny diela.

15. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

16. V zmysle § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 2) je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

17. Žalobca sa svojho nároku pôvodne domáhal na základe písomne uzavretej ZoD, ktorej platnosť namietal žalovaný, keďže táto mala skončiť dňa 29.02.2016 a následne uviedol, že išlo ústne uzavretú ZoD medzi stranami sporu.

18. Pre platnosť zmluvy o dielo nie je predpísaná obligatórne písomná forma a tá sa môže dojednať aj ústne, ak sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu. Uzavretie zmluvy v tomto prípade ani nebolo sporné, sporným bola vecná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní, ktorú namietala žalovaná strana.

19. Žalovaný od podania odporu aj v priebehu celého konania vo všetkých svojich vyjadreniach poukazoval na skutočnosť, že zmluvným partnerom vo vzťahu k žalovanému za sporné obdobie, teda kedy mal vykonávať stavebné práce v mesiaci júl 2016 I. N. na stavbe v Nemecku, bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným tento zamestnanec, resp. živnostník a nie žalobca. Na dôkaz svojich tvrdení predložil písomne uzavretú ZoD medzi žalovaným a svedkom z 15.07.2016.

20. Z výpovede svedka I. N. vyplýva, že na základe požiadavky konateľa žalovanej spoločnosti p. C. mal v úmysle vybaviť si živnosť, zostať pracovať v Nemecku pre žalovaného, avšak tieto náležitosti nevybavila p. C. a z toho dôvodu aj keď podpísal so žalovaným zmluvu o dielo a vybavil si za tým účelom živnosť, vypísal žiadosť o vydanie formulára, tak tieto veci sa nedotiahli do konca a aj za mesiac júl pracoval u žalovaného ako zamestnanec firmy žalobcu.

21. Tomuto tvrdeniu zodpovedá aj písomné vyjadrenie žalovaného adresované žalujúcej spoločnosti zo dňa 04.11.2016 (na č.l. 61), kde sám žalovaný v tomto prípise vrátil žalovanú faktúru žalobcovi na jej prepracovanie a uvádza, aby vyúčtoval len 121 hodín za obdobie od 01.07.2016 do 15.07.2016 žalobca na čiastku 1.573,- eur. Teda súd v tejto časti napriek výhrade žalovaného považuje tento nárok žalobcu za jednoznačný a nesporný, ak sám žalovaný v tomto prípise uznáva nárok žalobcu do tejto sumy bez akýchkoľvek výhrad a tomuto výpočtu korešpondujú aj smenovky predložené pr. zástupcom žalobcu za výkon prác svedkom I. N. v 26., 27. a 28. týždni roku 2016. Teda za sporné v tomto prípade považuje súd len obdobie od 15.07.2016 do konca mesiaca, kedy mal I. N. v období od 25.07.2016 do 31.07.2016 odpracovať 55 hodín, čo pri zmluvne dohodnutej čiastke 13,- eur za 1 odpracovanú hodinu činí 715,- eur. Súd aj v tejto časti považuje nárok žalobcu za zákonný a dôvodný a nemôže súhlasiť s výhradou žalovanej strany týkajúcej sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby aj v tejto časti. Žalovaný síce predložil listinné dôkazy, že svedok I. N. uzatvoril písomne zmluvu o dielo so žalovaným dňa 15.07.2016 v úmysle pracovať preňho ako živnostník, ale aby výkon týchto prác mohol realizovať v zahraničí, nevyhnutnou podmienkou bolo okrem platného živnostenského oprávnenia a písomnej zmluvy mať platné formuláre pre výkon prác v zahraničí, a to formulár E101/ PDA1 a ďalšie, pričom žalovaný predložil len potvrdenie o podaní žiadosti z 15.07.2016, ale či takejto žiadosti bolo vyhovené, teda či mu Sociálna poisťovňa tento formulár vydala alebo nie, takýto dôkaz súdu nedoložil. Naopak pr. zástupca žalobcu predložil súdu dôkaz o svojom tvrdení, že menovaný I. N. naďalej pracoval pre žalovaného, ale nie ako živnostník, ale zamestnanec firmy žalobcu, pretože napriek snahe strán sporu zmeniť túto formu nepodarilo sa mu vybaviť príslušné náležitosti. Dôkazom týchto tvrdení je pracovná zmluva uzavretá medzi žalobcom a svedkom a predovšetkým potvrdením Sociálnej poisťovne H. X., ktoré konštatuje, že od 01.06.2016 do konca júla 2016 bol menovaný I. N. poistený ako zamestnanec firmy Camastra s.r.o., Stará Ľubovňa. Teda súd vychádzajúc z týchto listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, keďže I. N. ako jeho zamestnanec aj do konca júla 2016 vykonával pre žalovaného práce a ten je povinný za výkon prác uhradiť žalobcovi dohodnutú cenu.

22. Nemožno súhlasiť s výhradou právneho zástupcu žalovaného, že v smenovkách, ktoré sú podkladom spornej faktúry nie je vykonávateľom prác žalobca, ale I. N. a to má spôsobiť nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Evidenciu dochádzky vykonáva zamestnávateľ (odberateľ) pre fyzické osoby (zamestnanca, živnostníka), ktoré v skutočnosti vykonávajú objednané práce a má slúžiť ako podklad k výplate - faktúre ako prehľad o počte odpracovaných hodín. Tak to bolo aj v prípade strán sporu, napr. pri faktúre FV2016083 za obdobie jún 2016, kedy žalobca vyúčtoval žalovanému čiastku 2.691,- eur a žalovaný túto čiastku uhradil žalobcovi na základe podkladu, ktorým je evidencia dochádzky (č.l. 51 súdneho spisu) I. N.. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že takáto prax je bežná, aby v evidencii dochádzky figurovala fyzická osoba, ktorá skutočne práce vykonala a nie jej zamestnávateľ, prípadne zmluvný partner žalovaného. Teda takýmto spôsobom bola vystavená i sporná faktúra, ktorú súd v celom rozsahu považuje za zákonnú a dôvodnú.

23. Z toho dôvodu súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

24. Žalobca sa okrem istiny domáhal zaplatenia úroku z omeškania.

25. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

26. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

27. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému

dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

29. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.288,- eur.

30. Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi v predmetnom konaní vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo forme administratívnych interných monitorovacích nákladov pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov, súd žalovaného zaviazal na ich náhradu žalobcovi v zákonom stanovenej výške 40,- eur.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 .

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.