Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-46-2021.pdf
PDF · 109.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.04.2022 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný O. Z., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., Ul. Y. č. XXXX/XX, administratívny pracovník, na slobode
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
dňa 02.10.2020 v čase okolo 21.00 hod viedol osobné motorové vozidlo značky RENAULT MEGANE ev. č. T. po ceste číslo II/520 a to smerom od obce Breza na obec Zákamenné, kde za križovatkou ciest II/520 a miestnej komunikácie v smere na obec Krušetnica, odparkoval vozidlo na pravej krajnici, a to z dôvodu, že mu došli pohonné hmoty, a následne za asistencie náhodne prechádzajúcej hliadky Krajského riaditeľstva PZ, Odboru poriadkovej polície, Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ, Žilina, 5. čaty Nižná, preparkoval vozidlo na miestnu komunikáciu pri tabuli označujúcej začiatok obce Krušetnica, po preparkovaní vozidla bol členmi hliadky polície v čase o 21.45 hod vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, ktorej sa dobrovoľne podrobil s negatívnym výsledkom, a následne bol opakovane vyzvaný na odber krvi a biologického materiálu za účelom toxikologického vyšetrenia, ktorému sa napriek poučeniu o dôsledkoch odmietnutia, podrobiť odmietol,
t e d a
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona na peňažný trest vo výške 400,- (štyristo) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) týždne.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 20 (dvadsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 22.06.2021 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na obv. O. Z. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.
Obžalovaný O. Z. na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný a k súdenému skutku vypovedal, že uvedeného večera šoféroval motorové vozidlo zn. Renault Megane, ev. č. T. v smere na obec Zákamenné, na mieste spolujazdca sedel H. X.. Pri odbočke na obec Krušetnica mu došiel vo vozidle benzín, a tak čakali na jeho otca, ktorý mal prísť za nimi. Spolu s H. X. stáli pri vozidle, keď pri nich pristavili dopravní policajti, informovali sa čo sa im stalo a upozornili ich, aby vozidlo, keď to bude možné, presunuli na bezpečnejšie miesto. Po nejakom čase sa pri nich zastavila hliadka PMJ, išlo o trojčlennú hliadku. Navrhli im, že ich odtlačia do dediny. Prikázali mu, aby nastúpil do vozidla, že bude odtlačený do dediny. Tlačili ho dvaja policajti a H. X.. Jeden z policajtov bol v služobnom vozidle a zablokoval premávku. On vozidlo nenaštartoval, keďže vo vozidle nebol benzín a takto bol odtlačený asi 20 metrov. Následne ho policajti vyzvali, aby im predložil doklady a tiež na dychovú skúšku. Policajtom predložil vodičský preukaz, občiansky preukaz, doklady od vozidla a dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške, ktorá dopadla s negatívnym výsledkom. Počas dychovej skúšky sa ho policajti pýtali, že ako by dopadli drogové testy, na čo im povedal, že s tým nemá problém. Jeden z policajtov mu povedal, že nech ide s nimi. Najskôr si myslel, že ho zoberú na čerpaciu stanicu, aby mohol natankovať, ale oni mu povedali, že ide s nimi do Dolného Kubína. Na to sa ich opýtal, že čo sa tam bude diať, ako to bude prebiehať a oni mu iba povedali, že ide na drogové testy. Predtým poslali H. X., aby išiel do Zákamenného. Poslali ho preč po tom, ako sa podrobil dychovej skúške. Niekoľkokrát sa policajtov pýtal, ako to bude prebiehať a oni na to reagovali, len či ide alebo nejde. On im na to odpovedal, že samozrejme, že nejde, na čo bol opretý o kapotu vozidla, boli mu nasadené putá, bol prehľadaný a posadili ho do vozidla a odviezli ho na policajnú stanicu. Policajti ho viackrát vyzvali, či ide na drogové testy. Drogové testy odmietol iba raz, nakoľko mu odmietli vysvetliť, ako to bude prebiehať. Ešte na začiatku policajtom povedal, že drogovým testom sa podrobí, ale myslel si, že ide o prenosné testy, prípadne, že budú vykonané niekde na okolí, ale keď mu povedali, že idú do Dolného Kubína, tak ich odmietol. Policajti mu nepovedali, aké to bude mať následky, ak na drogové testy nepôjde. Pred jazdou a ani predtým nepožil žiadne omamné látky. Odvtedy ako mu došiel benzín vo vozidle, ani raz nemal vozidlo naštartované. Z komunikácie s policajtmi mal obavy, na konci sa aj rozplakal, oni poslali jeho jediného svedka preč, nemal so sebou telefón. Keď bol opretý o vozidlo, boli mu nasadené putá, H. X. bol ešte v blízkosti, ale policajti ho vkuse posielali preč, on bol vo vzdialenosti asi 5-7 metrov. Pristavila sa tam nejaká pani, ktorá na policajtov kričala, že či sú normálni, že v takom stave H. X. poslali preč, on vtedy mal troška vypité, ale jej skôr prekážalo, že nebol označený reflexnými prvkami. To miesto, kde bolo jeho vozidlo odtlačené, nebolo osvetlené pouličným osvetlením, pouličné osvetlenie sa nachádzalo asi 100 od tohto miesta, bola tam tma.
Svedok Y. P. vypovedal, že na skutok si už pre odstup času nepamätá. Ku skutku vie povedať, že mal službu, bola vtedy tma a oni zastavili nejaké motorové vozidlo. Vozidlo zastavili niekde v Krušetnici na začiatku obce, niekde za tabuľou, ktorá označovala obec. Vodiča - obžalovaného vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, ktorej sa podrobil a následne bol vyzvaný na odber biologického materiálu, z dôvodu zistenia prítomnosti omamných látok v jeho tele, čo odmietol. Vyzvaný bol opakovane a opakovane sa odmietol podrobiť odberu. Dychová skúška dopadla s negatívnym výsledkom. Dôvod, prečo sa rozhodli vyzvať ho na odber biologického materiálu usudzuje, že to bolo kvôli jeho správaniu, uplynula už dlhá doba, už si to nepamätá. Nepamätá si ani kto obžalovaného vyzýval, aby sa podrobil odberu, možno to bol aj on. Takýchto vecí rieši v rámci služby veľa, na presné okolnosti si nepamätá. Nepamätá si, či niekto bol vtedy s obžalovaným. Uviedol, že obžalovaný bol opakovane poučený aj o následkoch, ak sa nepodrobí odbore biologického materiálu, nepamätá si, ako reagoval, ale odber odmietol. Nepamätá si, čo presne predchádzalo vykonaniu dychovej skúšky. Pamätá si, že služobné vozidlo šoféroval kolega, ale ako presne došlo k zastaveniu vozidla, to si nepamätá. K zastaveniu došlo za tabuľou označujúcou obec Krušetnica. Nepamätá si, čo bolo dôvodom, pre ktorý vodiča zastavili. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 27.04.2021, nakoľko svedok vypovedal inak o okolnostiach skutku ako v prípravnom konaní. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že v čase
okolo 21.40 hod. spozorovali pri krajnici stáť vozidlo zn. Renault Megane, ev. č. T. a to v smere na obec Zákamenné. Pri tomto vozidle zastavili, upozornili vodiča, že tvorí prekážku v cestnej premávke. Vodič im povedal, že má poruchu, že vozidlo nevie dať na kraj, nakoľko v tomto úseku rýchlo jazdia vozidlá. Oni na služobnom vozidle zapli majáky, obžalovaný nastúpil do vozidla, vozidlo začalo cúvať a odbočilo na vedľajšiu komunikáciu, odkiaľ počul zvuk štartéra, a preto nasadol do služobného vozidla a so zapnutým výstražným znamením išli za týmto vozidlom. Vodič asi 50 m od križovatky zastavil, na čo bol vyzvaný, aby predložil doklady, po stotožnení vodiča, bol podrobený dychovej skúške, ktorá dopadla s negatívnym výsledkom. Vodič počas kontroly pri osvetlenej vozovke mal neartikulovanú reč, podráždené červené oči, nekoordinované zrýchlené pohyby a vzniklo tak podozrenie, že môže byť pod vplyvom návykových látok. Následne bol vyzvaný, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo. Obžalovaný sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu, a to aj po opakovanej výzve. Svedok k prečítanej výpovedi uviedol, že s prečítanou výpoveďou súhlasí.
Svedok L. P. vypovedal, že uvedeného večera mal službu s kolegami Y. P. a L. X., vykonávali hliadkovú službu v územnom obvode OO PZ Zákamenné. Keď sa presúvali, vozidlom v smere z obce Breza na Zákamenné, pri Krušetnici videli pri krajnici odstavené vozidlo. On bol vtedy vodičom, tak služobné vozidlo zastavil pred odstavené vozidlo, potom videl, ako sa vozidlo pohlo. Zapol maják. To vozidlo sa spustilo z odbočky a zastavilo pri označení obce Krušetnica. Následne skontrolovali vodiča, doklady a vyzvali ho na dychovú skúšku, ktorej sa podrobil s negatívnym výsledkom. Potom vodiča vyzvali, aby sa podrobil odberu biologického materiálu, bol poučený, že v prípade, ak sa odmietne podrobiť odberu, dopúšťa sa trestného činu. Vodič odber biologického materiálu odmietol a bol tak obmedzený na osobnej slobode. Či vodiča vozidla vyzývali na odber biologického materiálu opakovanie sa vyjadriť nevie. S obžalovaným komunikovali pri tabuli označujúcej obec Krušetnica, ale k osvetleniu sa vyjadriť nevie. Či s obžalovaným bol ešte niekto vo vozidle, si tiež nepamätá. Samosudkyňa pristúpila k čítaniu výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 10.01.2021, kde svedok vypovedal, že obžalovaného opakovane vyzvali, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, tiež bol poučný, že ak výzve nevyhovie, dopúšťa sa trestného činu podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, pričom sa naďalej odmietol podrobiť odberu biologického materiálu.
Svedok L. X. vypovedal, že uvedeného dňa vykonával hliadkovú službu, služobným vozidlom sa presúvali po ceste II/520 v smere na Zákamenné v časti, kde je odbočka na obec Krušetnica, zastavili osobne motorové vozidlo zn. Renault bielej farby, T.. Vodič bol následne vyzvaný, aby predložil doklady, na prevádzkovanie motorového vozidla, čo aj urobil. Následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške s čím súhlasil, výsledok dychovej skúšky bol negatívny. Keďže bol nervózny a mal červené oči, vzniklo podozrenie, že je pod vplyvnom návykových látok, bol preto vyzvaný, aby sa podrobil odboru biologického materiálu, čo odmietol. Zároveň bol zákonne poučený, že ak sa nepodrobí odberu biologického materiálu dopustí sa trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Keďže obžalovaný nesúhlasil, bol obmedzený na osobnej slobode a bol eskortovaný na OO PZ Zákamenné k vykonaniu ďalších procesných úkonov. Ešte si pamätá, že obžalovaný odmietol podrobiť sa odberu biologického materiálu a uvádzal, že kedysi pracoval ako barman, že mu mohli niečo hodiť do pitia. Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov, nakoľko svedok v prípravnom konaní vypovedal, že keď prechádzali služobným vozidlom, zbadali na krajnici odstavené vozidlo, vodič tohto vozidla im povedal, že mu došiel benzín, keďže vytváralo prekážku, vozidlom vodič cúval ku križovatke na obec Krušetnica, potom sa vozidlo pohlo smerom na obec Krušetnica dole kopcom, následne ho výstražným zariadením a nápisom STOP zastavili. Svedok uviedol, že sa s prečítanou výpoveďou plne stotožňuje, od skutku uplynula dlhšia doba, už si presné okolnosti nepamätá. Ďalej uviedol, že obžalovaný sa opýtal, prečo sa má podrobiť odberu biologického materiálu, načo mu bolo povedané, že sa javí, že je pod vplyvom omamných látok, bol opakovane vyzvaný, aby sa podrobil odberu. Keď vozidlo obžalovaného cúvalo z kopca, nevie či bolo naštartované, ale malo rozsvietené svetlomety. Obžalovaný mal pri sebe spolujazdca, ale s ním sa nerozprával, nebol dôvod sa s ním rozprávať. Na mieste, kde komunikovali s obžalovaným bola tma, to miesto sa nachádzalo asi 100 m od prvých domov v obci Krušetnica, pouličná lampa tam asi nebola. V ruke držal baterku, baterkou svietil, bol tam určitý rozptyl svetla. Baterku mali určite aj kolegovia. Obžalovaný v čase ako sa podroboval dychovej skúške, stál vedľa svojho vozidla, služobné vozidlo stálo za jeho vozidlom a mali zapnuté svetlomety.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku, so súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané výpovede svedkov T. I., P. W. a H. X., a to ich výpovede z prípravného konania.
Svedkovia T. I. a P. W. zhodne vypovedali, že uvedeného večera mali výjazdovú nočnú službu. Po zrealizovaní škodovej udalosti sa vracali naspäť do Dolného Kubína, kde pri obci Krušetnica spozorovali biele vozidlo na výstražných smerovkách odparkované pri okraji vozovky. Bolo im povedané, že im došiel benzín, že čakajú na kamaráta, že im pôjde benzín kúpiť. Upozornili ich, aby si dávali pozor a z miesta odišli.
Svedok H. X. vypovedal, že sedel vo vozidle, ktoré viedol, jeho kamarát O. Z., keď cestou pri Krušetnici im došiel benzín, chcel zavolať kamarátovi, aby im doviezol benzín, keď asi za 5 minút sa pristavili pri nich policajti, že im kúpia benzín, ale nemali peniaze a policajti odišli. Po asi 5 až 10 minútach prišli k nim iní policajti od Zákamenného, zapli majáky, rozprávali sa s O. Z., jemu povedali, že to nie je jeho vec, aby nenačúval. Potom im povedali, aby odtlačili vozidlo, O. Z. sedel ako vodič, on ho potlačil, pomohol mu aj jeden policajt, kde dozadu zišlo vozidlo samé, odtlačili ho po značku označujúcu obec Krušetnica. Potom mu povedali, že nie je potrebný a má si vybaviť odvoz a odísť. On odišiel pešo do obce Zákamenné.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápis o dychovej skúške, certifikát o overení analyzátora dychu, evidenčná karta vodiča, odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, správa o povesti.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí, kto pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniam na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a lekárskym vyšetrením odberom a vyšetrením krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Tr. zákona. Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete, súd upravil oproti obžalobe znenie skutkovej vety podľa výsledkov dokazovania a zároveň dospel k záveru, že konanie obžalovaného vykazuje všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, konal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Obžalovaný sa bránil, že vozidlo bolo v čase príchodu policajtov odstavené a bolo odtlačené za pomoci policajtov. Nie je si vedomý, že by sa dopustil ani len priestupku a už vôbec nie trestného činu. Na výzvu
polície sa podrobil dychovej skúške, mal v úmysle sa podrobiť aj odberu biologického materiálu, ale policajti napriek tomu, že sa ich opakovane pýtal, ako a kde bude odber realizovaný, nič mu nevysvetlili a ani ho nepoučili. V tom čase bol vo veku blízkom veku mladistvého, zo správania polície mal strach a obavy. Ďalej sa bránil, že postup polície nebol v súlade so zákonom, vozidlo bolo v čase príchodu polície odstavené a v zmysle § 2 ods. 2 písm. v/ Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebol vodičom (vodičom je osoba, ktorá vedie vozidlo) a nemal tak povinnosti, na ktoré bol vyzvaný zo strany polície. Pokiaľ policajti vypovedali, že ho vyzvali na odber biologického materiálu, nakoľko mal začervenené oči, neartikulovanú reč, zrýchlené pohyby, tieto ich výpovede sú spochybnené, nakoľko na mieste bola tma, nebolo tam žiadne osvetlenie.
V tomto smere súd uvádza, že nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný viedol predmetné osobné motorové vozidlo. Obžalovaný a ani svedok H. X. nepopierali, že predtým, ako vo vozidle došiel benzín, toto vozidlo viedol obžalovaný, ktorý zároveň mal v úmysle vo vedení vozidla aj pokračovať. Obžalovaný si po príchode polície sadol na miesto vodiča, vozidlo za pomoci svedkov preparkoval na miesto, smerom na obec Krušetnica. Tieto skutočnosti obžalovaný uviedol aj pred príslušníkmi polície. Je pravdou, že predmetné vozidlo bolo v čase príchodu polície odstavené na krajnici vozovky, vytváralo však prekážku v cestnej premávke a obžalovaný ako jeho vodič, bol stále účastníkom cestnej premávky. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v platnom znení policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Policajti, keďže zistili, že vodič vozidla mohol byť ovplyvnený návykovou látkou, boli oprávnení vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosti bezpečne viesť vozidlo. Obžalovaný ani nemal problém ako vodič, podrobiť sa dychovej skúške, napriek opakovaným výzvam však odmietol odber biologického materiálu, čím boli naplnené znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona. Súd nemal dôvod neveriť príslušníkom polície, že obžalovaného po tom, ako sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške, opakovane vyzývali na odber biologického materiálu, zároveň ho poučili o trestnoprávnych následkoch nesplnenia výzvy a obžalovaný sa výzve podrobiť odmietol. Policajt reprezentuje určitú spoločenskú autoritu, s ktorou sa spája vyššia miera dôvery v jeho konanie, nemožno však bez ďalšieho, a to iba z dôvodu takéhoto postavenia, keďže postavenie policajta je iba spoločenským postavením, považovať jeho výpoveď za automaticky dôveryhodnú. V tomto prípade súd zistil, že vo výpovediach svedkov L., Y. P. a L. X. boli zistené isté rozpory, títo svedkovia na hlavnom pojednávaní inak popísali skutkové okolnosti oproti svojim výpovediam v prípravnom konaní, je však pravdou, že svedkovia vypovedali po určitom dlhšom časovom odstupe od spáchania skutku a tiež tak pred, ako aj po spáchaní súdeného skutku vykonali množstvo služobných zákrokov a je tak logické, že si nepamätali všetky konkrétne skutočnosti. Zároveň súd nezistil, že by títo svedkovia boli nejakým spôsobom prepojení na osobu obžalovaného, že by mali nejaký dôvod, nepravdivo vypovedať ohľadom obžalovaného a jeho správania, keďže obžalovaný mal s nimi celú dobu spolupracovať až dovtedy, ako bol vyzvaný na odber biologického materiálu. Naviac títo svedkovia v prípravnom konaní, keď ešte mali skutok v živšej pamäti, okolnosti jeho spáchania popísali rovnako. Vzhľadom na uvedené súd potom rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým hroziacim následkom konania obžalovaného, objektom trestného činu, ktorým je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty pred osobami, ktoré v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život alebo zdravie ľudí.
Súd k osobe obžalovaného zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, v registri priestupkov mestskej polície má celkom 5 záznamov, prevažne za priestupky proti verejnému poriadku. Z registra trestov vyplynulo, že v registri trestov nemá žiaden záznam. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že bol postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky, išlo o menej závažne priestupky.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd zistil na strane obžalovaného konštatoval dve poľahčujúce a žiadne priťažujúcu okolnosť. Súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život - § 36 písm. j/ Tr. zákona. Omylom obžalovanému súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval- § 36 písm. l/ Tr. zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností obžalovanému uložil peňažný trest 400,- € spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 týždne, a to pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Zároveň obžalovanému uložil trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 20 mesiacov. Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného a na všetky okolnosti spáchania trestného činu, jeho závažnosť za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.