Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-33-2017.pdf
PDF · 148.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu Roľnícke družstvo Vysoká n/ Uhom so sídlom Vysoká nad Uhom, IČO: 31 716 024 zastúpeného JUDr. Miroslavom Hospodárom, advokátom so sídlom kancelárie v Michalovciach, Námestie slobody 13, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.02.2017 č. OPS/BEZ/2016/6168 O-821/2016 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice zo dňa 02.02.2017 č. OPS/BEZ/2016/61680 O-821/2016 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, Košice zo dňa 07.10.2016 č.k. 451/16/L a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach ako odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania účastníka konania Roľníckeho družstva Vysoká n/Uhom, so sídlom Vysoká nad Uhom, IČO: 31 716 024 zamietol odvolanie účastníka konania, t.j. žalobcu v tomto preskúmavacom konaní a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Inšpektorátu práce Košice č.k. 451/16/L zo dňa 07.10.2016.
2. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán označeným rozhodnutím zo dňa 07.10.2016 uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 33.000 eur za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 6 ods. 1 písm. j/ zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na § 4 bod 23.1. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 a bod 2.16 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.1.1 a čl. 4.4.1 slovenskej technickej normy (STN) 74 3305:2014 spočívajúce v tom, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil dňa 27.11.2015 (deň vzniku závažného pracovného úrazu), aby pracovisko pozberovej linky obilia v areáli RD Vysoká n/Uhom, na ktorom pracoval postihnutý zamestnanec L. U.J., M.. XX.XX.XXXX (pracovná zmluva zo dňa 28.09.2007, robotník), neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca tým, že nevybavil pracovnú plošinu - kovovú lávku, po ktorej sa pohyboval poškodený, na jej vnútornej strane dostatočným ochranným zariadením zamedzujúcim pádu z výšky, t.j. napr. ochranné zábradlie s výplňou zábradlia, v dôsledku čoho postihnutý L. U. pri chôdzi po lávke z nej spadol a utrpel závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví.
3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán uskutočnil v dňoch 01.12., 09.12., 16.12.2015 a 08.01., 12.01., 13.01., 22.01.2016 u účastníka konania vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu poškodeného L. U., na základe ktorého bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zdokumentovaný v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-01-02-2.2/P-J2-16 zo dňa 22.01.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.01.2016 a dodatku č. 2 zo dňa 28.01.2016. Označený protokol v znení jeho dodatkov tvorí podklad rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a z jeho obsahu vyplýva, že porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Po prerokovaní protokolu dňa 22.01.2016 so štatutárnymi zástupcami žalobcu (L. W. P.., predsedom predstavenstva a L. W. L.., členom predstavenstva) začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania uviedol, že s návrhom nesúhlasí a je toho názoru, že nie sú naplnené skutkové ani právne predpoklady na začatie správneho konania, ale na strane účastníka sú splnené predpoklady na zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Tvrdil, že pracovný úraz vznikol iba v príčinnej súvislosti so zavineným porušením predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a porušením pokynov zamestnávateľa zo strany postihnutého zamestnanca, ktorý v čase vzniku úrazu bol navyše pod vplyvom alkoholu, čomu zamestnávateľ nemohol zabrániť. Prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 07.10.2016 (žalobcovi bolo rozhodnutie doručené 18.10.2016), proti jeho rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. V odvolaní namietal, že aj keď správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, jeho zákonnou povinnosťou je presne a úplne zistiť skutočný stav veci, čo podľa názoru žalobcu správny orgán neurobil, čím ohrozil a porušil jeho práva a právom chránené záujmy. Vyslovil názor, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov vykonaných bezprostredne po úraze, pričom účastník konania mu písomne oznámil, že súbežne prebieha aj trestné konanie vedené Odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach pod č. ČVS: ORP-99/1-Vys-Mi-2016, v ktorom bolo doplnené dokazovanie opakovanými výsluchmi poškodeného a svedkov T. S. J. U. S., ktorí bližšie objasňujú všetky rozhodujúce skutočnosti. Podľa informácií účastníka konania bol v trestnom konaní vypracovaný aj znalecký posudok s dodatkom, preto navrhol, aby sa správny orgán s jeho obsahom oboznámil, pretože výsledky z trestného konania môžu byť rozhodujúce pre posúdenie príčinných súvislostí. V závere odvolania zdôraznil, že voľnosť daná správnemu orgánu pri obstaraní dôkazov a pri ich hodnotení je obmedzená povinnosťou úplného a presného zistenia skutkového stavu, čo však správny orgán v danom prípade nevykonal.
4. Žalovaný po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tak po vecnej, ako aj právnej stránke a s ohľadom na popisované okolnosti a skutočnosti uvedeného prípadu dospel k právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania ako zamestnávateľa došlo k porušeniu právnej povinnosti ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. j/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 4 a bod 23.1. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 a bod 2.16. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z čl. 4.1.1 a čl. 4.4.1 STN 74 3305:2014 spočívajúce v tom, že účastník konania v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dňa 27.11.2015 nezabezpečil, aby pracovisko pozberovej linky obilia v areáli RD Vysoká n/Uhom, na ktorom pracoval postihnutý zamestnanec neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca tým, že nevybavil pracovnú plošinu (kovovú lávku), po ktorej sa pohyboval postihnutý, na jej vnútornej strane dostatočným ochranným zariadením zamedzujúcim pádu z výšky, t.j. napríklad ochranným zábradlím s výplňou zábradlia, v dôsledku čoho postihnutý L. U. pri chôdzi po lávke z nej spadol a utrpel závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. K samotnému popisu skutkového deja predchádzajúceho vzniku úrazu uviedol, že výsledkami výkonu inšpekcie práce bolo zistené, že 27.11.2015 o 19.00 hod. poškodený zamestnanec L. U. nastúpil na nočnú pracovnú zmenu spolu so svojím spolupracovníkom T. S. a spoločne vykonávali práce pri sušení zrnovej kukurice v pozberovej linke obilia v areáli žalobcu. Približne o 21.30 hod. vyšiel poškodený po rebríku na pracovnú plošinu (kovovú lávku) umiestnenú nad zemou, z ktorej sa ovládajú uzávery expedičných zásobníkov na sypké hmoty, aby potiahnutím páky otvoril uzáver zásobníka, v ktorom bola uskladnená vysušená kukurica. Pod zásobníkom bol pristavený nákladný automobil, ktorý riadil T.M. S.. Po vysypaní vysušenej kukurice zo zásobníka do korby nákladného auta poškodený uzatvoril uzáver zásobníka, pričom vodič nákladného motorového vozidla, ktoré stálo na ceste pod zásobníkom, v ktorej je zabudovaná váha čakal na poškodeného, ktorý mal po zídení z lávky odvážiť hmotnosť nákladu. Poškodený pritom, ako sa pohyboval po lávke, z tejto spadol z výšky približne 3,39 m na cestu pod zásobníkmi a vodič nákladného motorového vozidla ho našiel nehybne ležať za zadnou časťou vozidla. Okamžite privolal na pomoc strážnika R. Q., s ktorým mu poskytli prvú pomoc a privolali rýchlu záchrannú službu.
5. Žalovaný po citácii § 6 ods. 1 písm. j/ zákona o bezpečnosti ochrane zdravia pri práci, § 4 nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z., bodu 23.1. a bodov 12, 13 a 14 prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., § 4 ods. 1 a 2, bodu 2.16. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., ako aj čl. 4.1.1 a čl. 4.4.1. STN 74 3305:2014 konštatoval, že zamestnávateľ má zákonnú obligatórnu povinnosť vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu a už vôbec nie k akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov s ohľadom na všetky priame a nepriame súvislosti danej pracovnej aktivity a zásadne má zákonnú povinnosť vždy realizovať požiadavky upravené predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. S ohľadom na uvedené musia byť jednotlivé elementy práce v takom stave, aby jednotlivo alebo vo svojom spoločnom pôsobení na zamestnanca neohrozovali jeho bezpečnosť, život a zdravie. Takto rezolútne postavená požiadavka zákonodarcu vyplýva z absolútnej priority, akou je zdravie človeka a bezpodmienečné zaručenie jeho telesnej a duševnej integrity.
6. Žalovaný z dôkazného materiálu tvoriaceho odvolací spis (vrátane fotodokumentácia vyhotovenej počas šetrenia) vyvodil jednoznačný záver, že žalobca nezabezpečil, aby pracovisko neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že nevybavil pracovnú plošinu (kovovú lávku), po ktorej sa pohyboval postihnutý na jej vnútornej strane dostatočným ochranným zariadením zamedzujúcim pádu z výšky, t. j. napr. ochranným zábradlím s výplňou zábradlia, čím došlo k spáchaniu správneho deliktu. Odvolací správny orgán neakceptoval odvolacie námietky účastníka konania týkajúce sa hladiny alkoholu v krvi u poškodeného zamestnanca a stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že k danému pracovnému úrazu mohlo dôjsť aj v prípade, že zamestnanec by nemal požité alkoholické nápoje (napr. v dôsledku nevoľnosti). Vyslovil názor, že v prípade straty rovnováhy, ak by zábradlie bolo vyhotovené v súlade s citovanou STN, nemuselo dôjsť k pádu poškodeného. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením účastníka konania, že pracovisko spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Vyslovil presvedčenie, že účastník konania mohol zabrániť vzniku úrazu v prípade, ak by splnil svoju zákonnú povinnosť, čo sa však nestalo. Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že predmetná STN neurčuje, akým spôsobom malo byť zábradlie vyplnené, keď uviedol, že § 39 Zákonníka práce jasne stanovuje, že právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj technické normy, ust. § 6 a nasl. zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje povinnosti zamestnávateľa v tejto oblasti a prihliadnuc na ust. § 38 ods.1 zákona o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je možné výkladom dospieť, že síce zákon umožňuje povinnej osobe voľbu v spôsobe plnenia stanovených povinností, avšak v prípade, ak účastník konania neplnil svoju povinnosť ani postupom uvedeným v STN a ani iným preukázateľným spôsobom (táto skutočnosť je zjavná so záverov šetrenia príčin vzniku závažného pracovného úrazu obsiahnutého v protokole), stáva sa jeho sankcionovanie za nedodržanie technickej normy legitímnym, skutkovo i právne podloženým. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že výklad účastníka konania je mylný, ak sa domnieva, že z vyššie citovanej STN normy vyplýva povinnosť zhotoviť zábradlie s možnosťou jeho výplne. Táto norma totiž stanovuje zhotovenie zábradlia aj s výplňou, pričom však dáva zamestnávateľovi na výber, akým spôsobom bude zábradlie vyplnené. V každom prípade však zábradlie musí mať výplň a nestačí, že pochôdzná plocha bola v čase úrazu vybavená ochranným zábradlím z oboch strán, pretože na vnútornej strane chýbala výplň zábradlia. Samotná horná tyč zábradlia nebola postačujúca a zamestnanca pri páde nemalo čo zachytiť. K námietke účastníka konania, že poškodený zamestnanec sa v čase úrazu nachádzal na zakázanom mieste žalovaný uviedol, že priestor (pracovná plošina), kde sa poškodený nachádzal, nebol jednoznačne vymedzený na povolenú časť a časť zakázanú. Už počas výkonu kontroly inšpektor práce upozornil kontrolovaný subjekt, že priestor, na ktorý účastník konania nechcel, aby zamestnanci vstúpili, nebol dostatočne zabezpečený a označený. Skutočnosť, že účastník konania tvrdí, že zamestnanci boli upozornení na zákaz prechádzať po pracovnej plošine aj popod cyklóny, účastník konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Správny orgán mal za preukázané, že uvedení zamestnanci boli preškolení z dodržiavania BOZP všeobecne, nemal však k dispozícii žiadne školenie od zamestnávateľa, v ktorom by presne popísal akým spôsobom sa zamestnanci mali na lávke pohybovať. O vyššie uvedenom upozornení od inšpektora práce svedčilo aj to, že pri následnej kontrole inšpektorátu práce účastník konania už mal zábranu na pochôdznej ploche na mieste, kam zamestnanci nemali mať vstup povolený. Toto len potvrdzuje pochybenie zamestnávateľa ako aj skutočnosť, že tento nedostatok reálne existoval, pretože bol neskôr odstránený. Vo vzťahu k námietke účastníka konania, že z predloženého dokumentu Prevádzkový poriadok pre stabilné zásobníky na sypké materiály (bod 4.2 povinnosti zamestnanca zodpovedného za prevádzku a technický stav zásobníkov na sypké materiály) vyplýva, že tento zamestnanec je povinný dohliadať na to, aby sa do zásobníka vstupovalo pomocou pevne zabudovaných súvislých rebríkov alebo zdvíhacích zariadení alebo pomocou prenosného závesného rebríka, ak ho možno vnútri zásobníka pevne zavesiť a v tejto polohe zabezpečiť, pričom v povinnostiach zamestnancov vykonávajúcich obsluhu, údržbu, opravy a prehliadky zásobníkov je uvedené, že je zakázané vstupovať na miesta, ktoré sú pracovnými priestormi a komunikáciami, podliezať alebo preliezať zábradlia pracovných prechodov, plošín, lávok a iných ohradených priestorov a tiež je zakázané zdržiavať sa v označených nebezpečných priestoroch a vstupovať bez povolenia do zásobníka žalovaný uviedol, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poškodený zamestnanec pri výstupe nepoužil nedovolene prenosný rebrík a takisto, keďže na uvedenej plošine nebolo žiadne zábradlie, ktoré by bránilo zamestnancovi pohybovať sa po nej, prechádzal po nej v súlade s predpismi zamestnávateľa. Ak by zamestnávateľ zabezpečil na pracovnej plošine zábranu (zábradlie), nemal by sa ako zamestnanec pohybovať po plošine a na základe predpisov zamestnávateľa by toto zábradlie ani nemohol preliezť. Z týchto podstatných dôvodov prvostupňový správny orgán považoval túto plošinu po celej jej dĺžke za pracovnú plošinu, na ktorej nebolo dostatočne vymedzené, na ktoré časti zamestnanec nemá vstupovať. Ak by účastník konania chcel zabrániť prechodu zamestnancov popod potrubia vzduchotechniky, bolo jeho povinnosťou nainštalovať na pracovnú plošinu ochrannú zábranu. Takýmto opatrením by nebolo možné zo strany poškodeného zamestnanca, prípadne aj iných zamestnancov podliezať potrubia. Ak by účastník konania inštaloval zábranu na zabránenie prechodu poškodeného popod potrubia vzduchotechniky, boli by zjavne vymedzené prístupy na pracovné miesta určené na obsluhu zásobníkov na pracovnej plošine. Takéto opatrenia však zamestnávateľ vykonal až po vzniknutom úraze. Aj v prípade, ak by účastník konania zamestnancov vyškolil v tom smere, že nemajú podliezať potrubie vzduchotechniky, správny orgán by takéto školenie považoval za nedostatočné z hľadiska zabezpečenia bezpečnosti práce na označenom pracovisku.
7. V ďalšej časti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý spočíva v tom, že zamestnávateľ je zodpovedným už tým, že došlo k samotnému porušeniu právnej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením zamestnancov zamestnávateľa, resp. zavinením iných subjektov ako zamestnávateľa. Na vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nemá vplyv ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok, resp. vzniknutý protiprávny stav uviedol do súladu s platnou legislatívou. Žalovaný vyslovil názor, že účastník konania by sa objektívnej zodpovednosti za správny delikt mohol zbaviť iba za predpokladu, ak by predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že zistený správny delikt nespáchal. V danej veci však takýto dôkaz účastníkom konania predložený nebol.
8. Vo vzťahu k výške uloženého sankčného postihu žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri určení výšky pokuty prihliadal na ust. § 19 ods.1 písm. a/ a ods. 6 zákona o inšpekcii práce a stanovil pokutu na dolnej hranici vo výške 33.000,- eur, pretože v dôsledku porušenia predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vznikol pracovný úraz, následkom ktorého bola ťažká ujma na zdraví. Pri ukladaní pokuty správny orgán zohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá, pričom výšku sankcie vecne odôvodnil závažnosťou zisteného správneho deliktu a jeho dôsledku, pričom prihliadal aj na preventívne pôsobenie uloženej pokuty. Mal za to, že uložená sankcia je primeraná, citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania a splní tak nielen represívnu ale aj preventívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Dodal, že nemá zákonnú možnosť uloženú pokutu odpustiť, pretože povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce, a túto ani nemôže znížiť pod zákonom stanovenú hranicu. Práve z týchto podstatných dôvodov žalovaný po komplexnom posúdení predmetnej veci konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil.
9. Žalobca včas podanou správnou žalobou navrhol rozhodnutie Národného inšpektorátu práce zo dňa 02.02.2017 č. OPS/BEZ/2016/61680 O-821/2016, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 07.10.2016 č. 451/16/L zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
10. V správnej žalobe predovšetkým namietal, že zistenie skutkového stavu je pre posúdenie preskúmavanej veci nedostačujúce a rozhodnutie žalovaného je naviac aj nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu, ktorý za účelom úplného a spravodlivého objasnenia veci nezabezpečil ďalšie navrhované dôkazy objasňujúce skutkové okolnosti, na ktoré žalobca poukazoval v súvislosti s trestným konaním vedeným pod č. ČVS: ORP-99/1-VYS-MI-2016. K jednotlivým skutkovým zisteniam uviedol, že nesúhlasí so záverom, že celá plošina, po ktorej sa pohyboval poškodený zamestnanec žalobcu v čase úrazu je pracovná a pohyb po nej je pracovným postupom. Žalobca vychádzal z tvrdenia, že obslužný pohyb (t.j. pohyb zamestnanca pri obsluhe obilných síl) neprebieha po celej dĺžke plošiny súvislo, ale je prerušený, resp. konštrukčne znemožnený odsávacím zariadením. Celá plošina bola pracovná len dovtedy, kým nebolo namontované odsávacie zariadenie a rebrík od hospodárskeho dvora. Montážou odsávacieho zariadenia (vzduchotechniky) a druhého rebríka došlo k vytvoreniu dvoch samostatných obslužných pracovných plošín a časť plošiny pod odsávacím zariadením prestala byť pracovnou plochou a pohyb po nej bol zakázaný. Vyslovil názor, že nielen z technického (konštrukčného) hľadiska, ale aj z hľadiska pracovného postupu je nepochybné, že zamestnávateľ, t.j. žalobca by neosadil rebríky z obidvoch strán, ak by mali zamestnanci povolený, či dokonca by mali v pracovnej náplni pohyb cez celú lávku vrátane „podliezania“ pod vzduchotechnikou. Aj keď súvislosť lávky spočíva iba v jej technickej, resp. konštrukčnej danosti, z hľadiska obslužného pohybu zamestnanca po lávke sa jednalo o sústavu dvoch samostatných obslužných plošín zabezpečujúcich prístup k dvom samostatným silám cez k nim priradený rebrík. Podliezanie zariadenia vzduchotechniky zamestnancom preto nemohlo byť zaradené ani do bežného pracovného postupu, pretože druhý rebrík pre prístup k silám číslo 3 a 4 bol osadený na žiadosť a za prítomnosti zamestnancov práve preto, aby sa toto zariadenie nepodliezalo. Žalobca zároveň nepovažoval za správne ani stanovisko žalovaného, že z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je bezpredmetné, či poškodený zamestnanec požil alkohol alebo nie. Skutočnosť, že poškodený zamestnanec v rozpore s pracovným postupom a zákazom zamestnávateľa podliezal popod vzduchotechniku bola spôsobená iba jeho osobným rizikovým správaním a takémuto správaniu nezabráni žiadne bezpečnostné opatrenie ani predpis, nehovoriac o tom, že poškodený zamestnanec osobné rizikové správanie znásobil požitím alkoholu. Skutočnosť požitia alkoholu u poškodeného za splnenia ďalších zákonných podmienok zakladá nárok v zmysle ust. § 196 a nasl. Zákonníka práce na zbavenie sa zodpovednosti za pracovný úraz. Žalobca nesúhlasil ani so záverom žalovaného, že osadením zábradlia na inkriminovanom mieste priznal svoju vinu, pretože k osadeniu zábradlia došlo na pokyn Inšpektorátu práce v Košiciach a jeho neosadenie by znamenalo nerešpektovanie správneho orgánu a riziko ďalšej pokuty. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca v správnej žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán si za účelom úplného a spravodlivého objasnenia veci nezabezpečil žalobcom navrhované dôkazy objasňujúce skutkové okolnosti, na ktoré poukázali v súvislosti s trestným konaním vedeným pod č. ČVS: ORP-99/1-VYS-NI-2016, konkrétne výsluch poškodeného, ako aj výsluchy svedkov T. S. J. U. S. a znalecký posudok s dodatkom. Vyslovil obavu, že môže nastať situácia, že k tej istej otázke bude zaujaté rozdielne stanovisko a rozdielny záver, a to tak v správnom, ako aj v trestnom konaní. Zdôraznil, že ako účastník správneho konania navrhol doplnenie dokazovania v uvedenom smere, a to v rátane oboznámenia sa s doplnením znaleckého posudku č. 08/2016 zo dňa 13.03.2016 ako aj doplňujúcimi výpoveďami vyššie označených svedkov a poškodeného, z ktorých vyplývajú také podstatné skutočnosti ako záver znalca: „Po vyhodnotení nových dôkazov zo strany zamestnávateľa nedošlo k porušeniu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu poškodeného.“, tvrdenie poškodeného, že svojvoľne a opakovane používal nebezpečný pohyb popod vzduchotechniku, napriek tomu, že bol p. P. riadne poučený o možných rizikách a o technologickom postupe tej ktorej práce, za situácie, že sa podrobil školeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj to, že namontovaním cyklónov ( vzduchotechniky) boli oddelené silá č. 1 a 2 od sila č. 3 a 4 a súčasne tieto znemožnili plynulý prechod cez lávku k jednotlivým silám. Práve z tohto dôvodu a na podnet pracovníkov družstva obsluhujúcich označené silá svedok T. P. vydal pokyn, aby bol namontovaný aj druhý rebrík od hospodárskeho dvora, ktorý mal zabezpečiť bezpečný prístup k silám č. 3 a 4, ktorý bol inštalovaný za účasti zváračov a samotného poškodeného. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú, že zo strany žalovaného bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože dôkazmi, ku ktorým dospeli orgány činné v trestnom konaní sa vôbec nezaoberal. Označené dôkazy pritom nepochybne preukazujú reálny skutkový stav veci. Na rozdiel od toho, podľa názoru žalobcu tvrdenia správneho orgánu prvého stupňa, resp. žalovaného majú skôr povahu subjektívnych názorov a nie sú výsledkom nesporne zisteného skutkového stavu veci. Žalovanému vytýkal aj to, že jeho rozhodnutie je odôvodnené neistými a nepreukázanými tvrdeniami, majúcimi charakter akejsi teoretickej úvahy.
11. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca nesúhlasil s tvrdením, že bolo jeho povinnosťou predmetné zábradlie osadiť výplňou. Odôvodnil to tým, že miesto odkiaľ spadol poškodený pracovník nie je pracovnou plošinou ani pochôdznou plochou, nejde o miesto výkonu práce (obslužné miesto) a nejde ani o miesto určené a technologicky nevyhnutné k obsluhe síl. Tak ako to už bolo uvedené vyššie, súvislosť lávky je daná výlučne z konštrukčného dôvodu a celá plošina je tvorená samostatnými obslužnými plošinami, prístup ku ktorým je zabezpečený vertikálnymi rebríkmi a zároveň aj samostatnou nepracovnou plošinou, resp. priestorom pod vzduchotechnikou, kde bol vstup zamestnancom zakázaný. O tomto zákaze boli podľa tvrdenia žalobcu jeho zamestnanci riadne poučení. V závere žalobca konštatoval, že pracovný úraz ich zamestnanca s ťažkou ujmou na zdraví nevznikol v dôsledku porušenia povinností zamestnávateľa na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale výlučne v dôsledku porušenia povinností poškodeného zamestnanca, nevstupovať na túto časť plošiny a zákazu používania alkoholických nápojov na pracovisku. Trval na tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením predpisov na úseku bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a pracovným úrazom poškodeného zamestnanca, pretože pracovný úraz nevznikol v dôsledku porušenia povinnosti zamestnávateľa, ale výlučne v dôsledku porušenia povinnosti poškodeného zamestnanca.
12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.05.2017 k správnej žalobe v podstate zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a zdôraznil, že priestor (pracovná plošina) kde sa nachádzal poškodený pred vznikom úrazu nebol jednoznačne vymedzený na časť povolenú a časť zakázanú. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že zamestnanci boli upozornení na zákaz prechádzať po pracovnej plošine aj popod cyklóny (t.j. potrubia vzduchotechniky), pričom z administratívneho spisu vyplýva, že títo zamestnanci boli preškolení z dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci iba všeobecne, a správny orgán nemá k dispozícii nijaké školenie od žalobcu, v ktorom by presne popísal akým spôsobom sa mali zamestnanci na lávke pohybovať. Zdôraznil, že žalovaný v rámci vykonávaného dokazovania dospel k záveru, že plošina bola po celej jej dĺžke pracovnou plošinou, na ktorej nebolo dostatočne vymedzené, na ktoré časti nemá zamestnanec vstupovať. Ak by totižto žalobca chcel zabrániť prechodu zamestnancov aj popod potrubia vzduchotechniky, mal nainštalovať ochrannú zábranu. Takýmto postupom by zjavne vymedzil prístupy na pracovné miesta určené na obsluhu zásobníkov, avšak potrebné opatrenia zo strany žalobcu boli vykonané až po vzniknutom úraze. Žalovaný opakovane zdôraznil, že ak by aj časť plošiny, kde došlo k pracovnému úrazu nebola pracovnou plošinou, nemení to nič na tom, že žalobca porušil vytýkané ustanovenie zákona, pretože výplň zábradlia na vnútornej strane nebola po celej jej dĺžke a tak k pádu z plošiny mohlo dôjsť aj v jej inej časti. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti žiadal správnu žalobu zamietnuť.
13. Žalobca v replike zo dňa 22.11.2017 uviedol, že na všetky tvrdenia žalovaného už reagoval a svoje stanovisko osvedčil tak v žalobe ako aj v jeho predchádzajúcich podaniach v rámci administratívneho konania. Opakovane zdôraznil tú skutočnosť, že aj napriek jeho návrhu správny orgán nedoplnil dokazovanie oboznámením sa s doplňujúcim znaleckým posudkom Ing. Bartolomeja Dorova k znaleckému posudku č. 8/2016, výpoveďami poškodeného a svedkov v trestnom spise, ktoré považoval za rozhodujúce pre ustálenie skutkového stavu v danej veci. Zotrval na názore, že aj keď záver znalca v doplňujúcom znaleckom posudku bol vykonaný v trestnom konaní, týka sa príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a porušením predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, t.j. samotného skutkového deja, ktorý je rovnaký, či ide o trestnú, administratívnu alebo pracovnoprávnu zodpovednosť. Práve z uvedeného hľadiska je nepochybné, že dôkazy, ktoré zabezpečil žalovaný sú neúplné, a na základe neúplných dôkazov nemohol dospieť k správnemu skutkovému záveru. Poukázal na doplňujúcu výpoveď poškodeného zamestnanca zo dňa 27.09.2016, z ktorej vyplýva, že poznal určený bezpečný postup, ku ktorému dokonca prispel svojimi skúsenosťami a pripomienkami. Zároveň však vypovedal, že svojvoľne a opakovane používal nebezpečný pohyb popod vzduchotechniku a to aj napriek tomu, že bol p. P. riadne poučený o možných rizikách a o technologickom postupe tej ktorej práce. Rozporoval aj tvrdenie, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že zamestnanci boli upozornení na zákaz prechádzať po celej dĺžke plošiny a to s odvolaním sa na obsah výpovedí svedkov T. S., U. S., J. J. T.M. P.. V závere uviedol, že ak správny orgán považoval za preukázané, že im vznikla administratívna zodpovednosť za správny delikt, potom mal s poukazom na ust. § 19 ods.1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce rozlíšiť, či ide o porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm. a/ v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a v ôsmom bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, alebo ide o porušenie týchto povinností a záväzkov, v dôsledku ktorých vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť lebo ťažká ujma na zdraví.
14. Žalovaný v duplike zo dňa 06.12.2017 sa v plnom rozsahu zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.05.2017 a svojej predchádzajúcej argumentácii.
13. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach, odbor kriminálnej polície č. ČVS: ORP-99/1-Vys-Mi-2016 vo veci vyšetrovania závažného pracovného úrazu zo dňa 27.11.2015 L. U., na nariadených pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili 17.01.2018 a 21.03.2018 dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
14. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi vo výške 33 000 eur za porušenie zákonných povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v dôsledku čoho na pracovisku žalobcu u pracovníka L. U. došlo dňa 27.11.2015 k závažnému pracovnému úrazu s ťažkou ujmou na zdraví.
15. Z výsledkov inšpekcie práce Inšpektorátu práce v Košiciach, ktoré sa premietli tak do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 33 000 euro podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností uvedených v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 tohto zákona tým, že žalobca porušil predpisy na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď dňa 27.11.2015 (t.j. v deň vzniku závažného pracovného úrazu) nezabezpečil, aby pracovná plošina (kovová lávka) na pracovisku pozberovej linky obilia v areáli žalobcu bola na jej vnútornej strane vybavená dostatočným ochranným zariadením zamedzujúcim pádu z výšky, napríklad ochranným zábradlím s jeho výplňou, v dôsledku čoho zamestnanec žalobcu L. U. pri chôdzi po tejto lávke spadol z výšky a utrpel závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. V konaní pred správnymi orgánmi, a aj v konaní pred súdom bolo nesporne preukázané (obsahom administratívneho spisu, obsahujúceho okrem iných dôkazov aj fotodokumentáciu miesta vzniku úrazu), že uvedená lávka takýmto ochranným zariadením v čase vzniku pracovného úrazu vybavená nebola.
16. Správny súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 07.10.2016 sú v podstate totožné so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe. Žalobca v podanej správnej žalobe ako aj v priebehu konania pred správnym súdom vrátane jeho prednesu na jednotlivých pojednávaniach namietal najmä to, že v konaní pred správnymi orgánmi nebol dostatočne zistený skutkový stav a správne orgány aj napriek jeho návrhu nedoplnili dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Michalovce č. k ORP -99/1 - VIS - Mi - 2016, keď tvrdil, že v tomto spise sa nachádzajú dôkazy svedčiace v jeho prospech a to najmä výpovede vypočutých osôb a poukázal aj na obsah doplnku k vypracovanému znaleckého posudku, z ktorého podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že predmetný úraz nevznikol v dôsledku porušenia povinnosti zamestnávateľom. V dôsledku takto nedostatočne zisteného skutkového stavu správne orgány prijali aj nesprávny skutkový záver. Ďalej tvrdil, že hlavnou príčinou vzniku pracovného úrazu bolo nedodržanie bezpečného pracovného postupu zo strany poškodeného zamestnanca a zároveň porušenie bezpečnostných predpisov, s ktorými bol preukázateľne oboznámený. Jeho správanie bolo v rozpore s pokynmi a nariadením zamestnávateľa za situácie, že v čase vzniku pracovného úrazu bol pod vplyvom alkoholických nápojov. Ďalším žalobným dôvodom bolo tvrdenie o porušení základných princípov správneho trestania, pretože žalovaným nebola správne a dostatočne vymedzená skutková podstata správneho deliktu a nie zrejmé, či správny delikt, za ktorý mu bola uložená sankcia v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce spočíval a/ v porušení povinností vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 písm. a/, body 1 až 3, 6 a 8 zákona o inšpekcii práce, alebo b/ išlo o porušenie povinností, v dôsledku, ktorých došlo k vzniku pracovného úrazu. Ako posledný žalobný dôvod žalobca uplatnil tvrdenie o neprimeranosti výšky uloženej pokuty, pretože táto podľa jeho názoru má plniť aj preventívnu a výchovnú funkciu a vzhľadom na jej výšku má uložená pokuta veľké doplatky na ich budúcu podnikateľskú činnosť.
17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
18. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur.
19. V zmysle § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovisko podľa § 1 ods. 1 spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách č. 1 a 2.
20. V zmysle bodu 23.1 prílohy č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z., pracoviská, dopravné komunikácie a ďalšie plochy a zariadenia na otvorenom priestranstve, ktoré používajú zamestnanci alebo na ktorých zamestnanci vykonávajú pracovnú činnosť, musia byť usporiadané tak, aby sa chodci a mobilné mechanizmy mohli bezpečne pohybovať.
21. Body 12, 13 a 14 prílohy č. 1 sa vzťahujú aj na hlavné dopravné komunikácie na pracovisku (dopravné komunikácie vedúce k stálym pracoviskám), na dopravné komunikácie používané na pravidelnú údržbu a kontrolu zariadení a na nakladacie plošiny. Bod 12 prílohy č. 1 sa vzťahuje aj na vonkajšie pracoviská.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z., zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku.
23. Podľa § 4 ods. 1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovuje inak a je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.
24. V zmysle bodu 2.16. prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., zamestnanec musí mať zaistený bezpečný prístup a bezpečnosť vo všetkých priestoroch pri výrobe, úprave a údržbe.
25. Podľa čl. 4.1.1 STN 74 3305: 2014, zábradlie sa musí zhotoviť na voľnom okraji pochôdznej plochy, pred ktorým je voľný priestor, ktorého šírka b a hĺbka d (mm) merané kolmo na okraj pochôdznej plochy presahujú medzné hodnoty z tabuľky 1 (uvedenej v STN 74 3305: 2014).
26. V zmysle čl. 4.4.1 STN 74 3305: 2014 na pochôdznych plochách s obmedzeným prístupom osôb môže byť výplň zábradlia: a/ podľa 4.4.3 - 4.4.5 (ako pri voľnom prístupe osôb); alebo b/ dvojtyčová so zarážkou, ak spodná tyč je rovnobežná s hornou hranou (prípadne plochou) zarážky a je umiestnená od 350 mm do 500 mm nad touto hranou (plochou); alebo c/ viactyčová alebo iná, a to: 1. vo vnútorných priestoroch s vlhkým alebo mokrým prostredím so zarážkou a s medzerou medzi jej hornou hranou (plochou) a spodným okrajom výplne (spodnou tyčou) najviac 350 mm; 2. v ostatných priestoroch bez zarážky a s medzerou medzi výplňou (spodnou tyčou) a pochôdznou plochou najviac 250 mm.
27. Správny súd mal z obsahu vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi za preukázané, že žalobca skutočne porušil svoje zákonné povinnosti, ak zábradlie na pracovný lávke, na ktorej sa v čase úrazu pohyboval poškodený nebolo vybavené výplňou, tak ako to ukladá príslušná štátna norma, ktorú žalobca mal povinnosť rešpektovať. Táto skutočnosť bola v konaní pred správnymi orgánmi dostatočne preukázaná, a tento nedostatok žalobca aj po inšpekcii práce odstránil. V tomto smere preto správny súd hodnotí námietku žalobcu ako nedôvodnú.
28. V okolnostiach danej veci je predmetom súdneho prieskumu zákonnosť postupu správnych orgánov ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorého predmetom je správny delikt právnickej osoby. Od ostatných správnych deliktov sa tento delikt odlišuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, nie teda fyzické osoby - zamestnanci, členovia a pod., ktorých prostredníctvom právnická osoba koná. Nepožaduje sa preto preukázanie zavinenia fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala, alebo mala konať. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby a v takom prípade sa preukazuje iba porušenie právnej povinnosti. Ide tu teda o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to zodpovednosť absolútnu. Za takéhoto právneho stavu preto neprichádza do úvahy ani exkulpácia (t.j. vyvinenie sa) zodpovednej osoby, t.j. zamestnávateľa, tak ako to požadoval žalobca v konaní pred súdom s poukazom na to, že poškodený zamestnanec vykonával práce na uvedenom pracovisku v rozpore so zaužívaným pracovným postupom za situácie, že bol pod vplyvom alkoholických nápojov.
29. Z právnej konštrukcie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce vyplýva, že správny orgán je oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu za správny delikt so zvýšenou dolnou sadzbou (t.j. v rozmedzí od 33 000 eur do 100 000 eur) iba v prípade, ak v konaní je na základe vykonaného dokazovania preukázané, že zamestnávateľ porušil zákonnú povinnosť a k vzniku pracovného úrazu (v tomto prípade) s vážnymi následkami došlo v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím a následkom je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty za správny delikt. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt) a následok boli v logickom slede (nexus spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou následku a nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je tak vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou môže byť len také konanie alebo opomenutie, bez ktorého by následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by následok nastal bez konania alebo opomenutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola.
30. V konaní pred správnym súdom preto bolo ako ďalšie potrebné zodpovedať otázku a to najmä vzhľadom na žalobné dôvody uplatnené v správnej žalobe, či existuje príčinná súvislosť - kauzálny nexus medzi porušením zákonnej povinnosti zo strany žalobcu a vážnym úrazom poškodeného.
31. V tejto súvislosti žalobca v súdnom preskúmavacom konaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a tvrdil, že žalovaný sa v priebehu správneho konania nedostatočne vysporiadal s jeho odvolacími námietkami, pretože nevykonal dokazovanie aj výsledkami trestného stíhania za prečin ublíženia na zdraví poškodeného zamestnanca, v ktorom z výsledkov doplnenia znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Bartolomejom Dorovom vyplynulo, že zo strany zamestnávateľa nedošlo k porušeniu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu poškodeného a ďalej sa odvolal aj na opakované výpovede zúčastnených osôb, ako aj samotného poškodeného, z ktorých by mali vyplývať iné skutkové závery, než tie, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal správny orgán prvého stupňa.
32. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa týmito dôkazmi vykonanými v rámci trestného stíhania za prečin ublíženia na zdraví poškodeného zamestnanca skutočne nezaoberal, dokazovanie v naznačenom smere nevykonal a z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ani záver, prečo žalobcom navrhované dokazovanie nebolo vykonané. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný iba konštatoval, že v rámci vykonaného dokazovania mal preukázané porušenie zákonných povinností u žalobcu na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, následkom čoho došlo k vážnemu pracovnému úrazu u poškodeného a preto považoval príčinnú súvislosť za preukázanú a práve na základe týchto skutočností uložil pokutu na dolnej hranici zvýšenej sadzby zákonného rozpätia v sume 33 000 eur.
33. Vzhľadom na žalobné dôvody uplatnené žalobcom v správnej žalobe sa správny súd priamo na pojednávaní oboznámil s obsahom vyžiadaného vyšetrovacieho spisu polície, v ktorom okrem iných dôkazov je obsiahnutý aj Dodatok číslo 1 k znaleckému posudku znalca Ing. Bartolomeja Dorova zo dňa 25.10.2016, z ktorého vyplýva záver : „zo strany zamestnávateľa nedošlo k porušeniu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu poškodeného“. Obsahom trestného spisu sú aj opakované výpovede tak poškodeného, ako aj svedkov T. P., L. W., T. S. J. U. S..
34. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože žalovaný sa nezaoberal a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, t.j. oboznámenie sa s obsahom označeného trestného spisu, najmä Dodatkom č. 1 k Znaleckému posudku znalca Ing. Bartolomeja Dorova, ako aj opakovanou výpoveďou poškodeného zamestnanca a výpoveďami vypočutých svedkov, a naviac je rozhodnutie žalovaného aj nedostatočne odôvodnené, ak z neho nevyplýva správna úvaha žalovaného, prečo žalobcom navrhované dôkazy v konaní pred správnymi orgánmi neboli vykonané. Navrhované dokazovanie pritom spochybňuje záver žalovaného o existencii príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom úrazu poškodeného zamestnanca, preto je potrebné v konaní pred správnymi orgánmi ho aj vykonať.
35. Vzhľadom k týmto s podstatným skutočnostiam správny súd rozhodnutie žalovaného vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
36. V závere súd poukazuje na to, že aj keď je oprávnený v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu v prípade potreby aj doplniť dokazovanie, nie je oprávnený ani nemôže nahrádzať chýbajúcu správnu úvahu správneho orgánu týkajúce sa vyhodnotenia výsledkov dokazovania, ktoré malo byť vykonané na preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi žalobcovi vytýkanému porušeniu jeho zákonných povinností a vážnym pracovným úrazom poškodeného už pred správnymi orgánmi, ktorá skutočnosť bude mať podstatný vplyv na rozhodnutie o výške pokuty za správny delikt z toho pohľadu, či pokuta bude uložená základnom rozpätí od 0 až 100 000 eur alebo v prípade preukázania príčinnej súvislosti v rozpätí so zvýšenou dolnou sadzbou od 33 000 eur do 100 000 eur. Takáto povinnosť uviesť správnu úvahu pri hodnotení výsledkov navrhovaného dokazovania prináleží výlučne správnemu orgánu a až následne je správny súd oprávnený takúto správnu úvahu preskúmať a zaujať stanovisko k jej správnosti a zákonnosti.
37. Úlohou správnych orgánov bude v ďalšom konaní, pri rešpektovaní právneho názoru vysloveného v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP) sa predmetnou vecou opätovne zaoberať, doplniť dokazovanie v naznačenom smere oboznámením sa aj s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Michalovce č. k ORP -99/1 - VIS - Mi - 2016, vyhodnotiť vykonané dôkazy a vo veci opätovne rozhodnúť zákonným spôsobom odôvodneným rozhodnutím.
38. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia Krajského súdu (§ 443 v spojení s ust. § 145 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.