Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cr-2-2017.pdf
PDF · 110.86 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: F.. M. U., G. K., S. J. XX, V. XXXXXXXXX, p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská 15, Bratislava, vydaného pod sp. zn. N. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 26.9.2017 sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. N. XXXXX/ XX, ktorý pripojil k žalobe a žiadal pôvodne upraviť aj výšku nesplatenej istiny, úrokov, poplatkov, trov rozhodcovského konania a vypustiť trovy mediačného konania. Na základe výzvy súdu písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX konkretizoval žalobný petit tak, že žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok, tak ako je uvedené aj vo výroku tohto rozhodnutia a uviedol, že netrvá na úprave rozhodcovského rozsudku, čo súd vyhodnotil ako späťvzatie žaloby v tejto časti, a keďže k danému úkonu došlo ešte pred doručením žaloby žalovanému, súd s poukazom na § 145 ods. 3 CSP nerozhoduje o čiastočnom zastavení konania, ale koná o zvyšku uplatneného nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Žalobca v spomínanom podaní na základe výzvy súdu upresnil aj zákonné dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to podľa § 45 ods. 1 písm. g/, i/, j/, l/ zákona č. 355/2014 Z.z.
2. Konkrétne v žalobe uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá so žalovaným neobsahuje výšku, počet a termíny splátok podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. V rozhodcovskom rozsudku je uvedená nesprávna výška nesplatenej istiny, správne ide o sumu 740 Eur. Neprimerané boli aj úroky a administratívny poplatok, keďže podľa štatistických údajov NBS pri úvere so splatnosťou do jedného roka bola priemerná úroková sadzba v čase uzatvorenia zmluvy 13,79%. Dohodnutý úrok takmer trojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu bánk, čo vedie k záveru o jeho rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, podľa ktorého u nebankovej spoločnosti poskytujúcej spotrebiteľský úver nie je možné tolerovať úroky vyššie ako stopercentné navýšenie oproti priemeru bánk. Za problematický považoval aj administratívny poplatok, ktorý nepredstavuje hlavný predmet zmluvného plnenia a tvorí 48% z úveru a viac ako 1,2 násobok úrokov. Považuje ho preto za úžeru, keďže žalovanému žiadne náklady súvisiace s uzatvorením zmluvy okrem odmeny mandatára nevznikli.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na § 73 ods. 8 zákona č. 355/2014 Z.z. a uviedol, že v zmysle neho žalobca bol vyzvaný na oznámenie výberu rozhodcovského súdu, čo žalobca neurobil,
preto rozhodcovský súd vybral žalovaný a oznámil to žalobcovi 3.11.2015. Žalobca mal pritom možnosť rozhodcovské konanie odmietnuť, čo opäť neurobil. Žalovaný rozobral rozhodcovskú zmluvu a zdôraznil, že podľa nej nebola daná právomoc výlučne rozhodcovského súdu, ale aj všeobecného súdu, ak žalobca podá žalobu na všeobecnom súde. Žalobca mal možnosť podľa článku II/3 rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní aj bez uvedenia dôvodu. Rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože jedná sa o tzv. nevýhradnú zmluvu, keďže umožňuje podanie žaloby aj na všeobecnom súde.
4. K zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný uviedol, že má všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca sa podľa zmluvy zaviazal k úhrade jednej splátky 2616 Eur s termínom splatnosti X.X.XXXX. V ten istý deň však požiadal o splátkový kalendár a dňa XX.X.XXXX podpísal dohodu o plnení v splátkach, ktorou sa zaviazal celkovú čiastku zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 218 Eur vždy k 9.dňu v mesiaci od X.X.XXXX. V zmluve o úvere bola uvedená RPMN v správnej výške 96,80%, keďže malo sa plniť jednorázovo a podľa dohody o splátkach RPMN bola vypočítaná podľa príslušného vzorca zákona o spotrebiteľských úveroch na sumu 258,62%, keďže pri plnení v splátkach a nie jednorázovo vzrastá aj RPMN.
5. Pokiaľ ide o výšku odplaty, tá v čase uzavretia zmluvy bola regulovaná len v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a v zmysle neho by sa posúdenie výšky úroku nemalo posudzovať u nebankovej spoločnosti podľa bánk, ale podľa obdobných podnikateľských subjektov. Ohľadom poplatku za poskytnutie úveru žalovaný vyslovil názor, že nie je neprimeraný, keďže žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania je vyššie ako u banky. Žalobca si musel byť vedomý výšky poplatku už pri podpise zmluvy, vtedy voči nemu nič nenamietal, zmluvu uzatvoril a peniaze prevzal, teda zmluvu uzatvoril dobrovoľne. Navyše mal možnosť v lehote 14 dní od zmluvy odstúpiť, čo však nevyužil.
6. Žalobca na toto vyjadrenie žalovaného už nereagoval.
7. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.X.XXXX, rozhodcovskou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, spisom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. N. XXXXX/XX a zistil tento skutkový stav:
8. Strany uzavreli dňa XX.X.XXXX písomnú formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pod č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.400 Eur za celkové náklady 1.216 Eur. Tieto predstavujú úrok vo výške 39,15% ročne (548,10 Eur) a administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 667,90 Eur. Žalobca sa zaviazal podľa zmluvy celkovú sumu 2.616 Eur zaplatiť do 9.5.2014. V zmluve je uvedené aj RPMN 86,86% a jeho priemerná hodnota 36,73%.
9. V zmluve je obsiahnuté tiež vyhlásenie spotrebiteľa o tom, že bol oboznámený s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a že potvrdzuje ich prevzatie.
10. V bode 6 VOP je obsiahnutý vzorec pre výpočet RPMN a uvedené sú aj predpoklady použité pre jeho výpočet.
11. Dňa XX.X.XXXX bola na samostatnej listine uzavretá medzi stranami aj rozhodcovská zmluva pre riešenie sporov vzniknutých z predmetnej úverovej zmluvy s tým, že tieto budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca zmluvná strana podá na ňom žalobu alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá na ňom žalobu podľa príslušného právneho predpisu (v tom čase OSP). V článku II bode 3 sa uvádza, že ktorákoľvek zo strán môže v lehote 10 dní od uzatvorenia zmluvy od nej odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu.
12. Žalovaný podal dňa XX.XX.XXXX na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, Vansovej 2 návrh na začatie rozhodcovského konania voči žalobcovi. V ňom uviedol, že z predmetného úveru žalobca zaplatil len 436 Eur. Konanie sa viedlo pod sp. zn. N. XXXXX/ XX. Na základe výzvy rozhodcovského súdu žalobca dňa 2.2.2016 doručil žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol, že podľa prehľadu práv a povinností tvoriacich prílohu návrhu zaplatil žalovanému 3 splátky v úhrnnej výške 660 Eur. Uviedol tiež, že výška úroku nebola vypočítaná správne, zmluva neobsahuje
údaj ohľadom výšky, počtu a termíny splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a preto úver je bezúročný a bez poplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona. Z nesprávnej sumy bol uplatnený aj úrok z omeškania a nedôvodne boli uplatnené tiež trovy mediačného konania, ktoré žalobca pre vzdialenosť odmietol.
13. Rozhodcovský súd dňa XX.X.XXXX vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým návrhu žalovaného v celosti vyhovel a teda zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 964 Eur, úrok v sume 332,88 Eur, poplatok v sume 667,90 Eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 964 Eur od 11.1.2014 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania z tej istej sumy vo výške 5% ročne od 10.5.2014 do zaplatenia. V ďalšom výroku zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu 33 Eur, trovy mediačného konania 316,88 Eur a poplatok za upomienku 10 Eur. Napokon zaviazal ho zaplatiť aj trovy rozhodcovského konania vo výške 402,62 Eur. V odôvodnení rozhodcovský súd uviedol, že zmluvu posúdil ako absolútny obchod a aplikoval zákon 129/2010 Z.z. a tiež § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, keďže jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Dohodnutý úrok považoval za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, k totožnému záveru dospel aj pri posudzovaní administratívneho poplatku. Žalovanému priznal aj nárok na poplatok za upomienku podľa bodu 7 VOP a zmluvnú pokutu, ktorú považoval za primeranú a napokon priznal aj trovy mediačného konania, ktoré však nevysvetlil. K tvrdeniu žalobcu o ďalšej úhrade vo výške 224 Eur uviedol, že išlo o poplatok posunu splatnosti úveru, opäť však nevysvetlil na základe akej skutočnosti to konštatoval. Tento rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 14.7.2017.
14. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že ústne bola dohodnuté plnenie z úverovej zmluvy v 12 splátkach po 218 Eur, žiadna písomná dohoda o tom však podpísaná nebola. Potvrdil, že podpísal rozhodcovskú zmluvu, inak by úver nedostal. Žiadne vysvetlenie o rozhodcovskom konaní a rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním na všeobecnom súde mu poskytnuté nebolo. Uviedol, že pred uzavretím predmetnej úverovej zmluvy žalovaný zisťoval len jeho príjem, predložil o ňom aj doklad (rozhodnutie o dôchodku), na výdavky sa nedotazovali. Zdôrazňoval, že z úveru zaplatil celkovo 660 Eur, ako to je uvedené aj v doklade označenom ako „prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere“, ktorý vystavil samotný žalovaný. Nikdy o odklad splátok nežiadal a žiadny poplatok za odsun splátok dohodnutý nebol. Nikdy sa neuskutočnilo ani mediačné konanie, žiadnu dohodu o ňom nepodpísal.
15. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd posúdil podľa zákona č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je účinný od 1.1.2015, avšak rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil podľa predchádzajúceho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom takýto postup vyplýva z § 73 ods. 1, 3 zákona č. 335/2014 Z.z.
16. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.januárom 2015, zostávajú zachované.
17. Podľa § 73 ods. 3 citovaného zákona rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014 (teda v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
19. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
20. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
21. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je upravená v § 45 zákona č. 335/2014 Z.z.
22. Podľa § 45 ods. 1 citovaného zákona účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b)účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c)rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d)stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e)spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f)stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g)v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h)vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i)stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j)rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k)výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
24. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania (veta prvá).
25. Súd predovšetkým skúmal, či žalobca podal žalobu v zákonnej prekluzívnej trojmesačnej lehote počítanej od doručenia rozsudku a po zistení jej včasného podania s poukazom na § 45 ods. 3 sa ex offo zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy a to napriek tomu, že žalobca neuplatnil dôvod zrušenia podľa § 45 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona.
26. Za účelom správneho vyhodnotenia rozhodcovskej zmluvy je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že nepochybne jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu.
27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
29. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
32. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
33. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
35. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 3 a medzi nimi pod písm. r/ je ako neprijateľná zmluvná podmienka uvedené ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne rozhodcovskom konaní.
36. Podľa názoru súdu o takúto zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním návrhu na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka len demonštratívne vymenováva niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
37. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Inými slovami právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločensky normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné.
38. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočívala na žalujúcej strane. Ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko- právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.
39. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012). Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani s poukazom na princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“ uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Platí totiž, že v konkrétnych súvislostiach uvedený princíp ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
40. Žalovaný si v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento prípad. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať ani osobitné podpísanie samostatného listinného dokladu, ktorý predstavuje štandardnú formulárovú zmluvu vopred pripravenú dodávateľom.
41. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd.
42. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd v tomto prípade iba formalisticky skonštatoval svoju právomoc na prejednanie uplatneného nároku a aj toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov a svedčí o absencii nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za týchto okolnosti súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
43. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť, že žalobca aj po podpise rozhodcovskej zmluvy mal možnosť od nej odstúpiť, súd poukazuje, že odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka je možné len od platne uzavretej zmluvy. Pokiaľ súd dospeje k záveru, tak ako v tomto prípade, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, pretože spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky, je úprava o možnosti odstúpenia od zmluvy právne irelevantná.
44. Súd dodáva, že k totožnému záveru o neplatnosti takejto rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka dospel ak Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/640/2014 alebo Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 10Co/36/2017 zo dňa 13.12.2017.
45. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súd zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z.z., aj keď podľa názoru súdu sú dané aj ďalšie dôvody v zmysle § 45 ods. 1 písm. g/, i/, j/ citovaného zákona na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorými sa však súd už
nepovažoval za potrebné zaoberať, keďže pre vyhovenie žalobe postačuje podrobne vysvetlený dôvod v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/, ktorý je významný v tom, že pokiaľ žalovaný sa rozhodne pokračovať v súdnom spore, musí podať návrh na jeho pokračovanie na všeobecnom súde a ten vyhodnotí nárok aj s ohľadom na právne normy slúžiace na ochranu práv spotrebiteľa. Ak by súd vyhovel žalobe z iného dôvodu (ktorý uplatňoval žalobca) znamenalo by to, že vo veci by ďalej konal rozhodcovský súd.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V spore bol úspešný žalobca, preto len jemu vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorého sa však žalobca na pojednávaní vzdal z dôvodu, že žiadne trovy konania mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.