Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/16/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v exekučnej veci oprávneného Majetkový Holding, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35823364, proti povinným: 1/ V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, 2/ J. Hangurbadžo, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 6, O., o vymoženie sumy 4 352,95 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 2Er/560/2010 - 24 zo dňa 17. januára 2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ds. 1, § 243f ods. 3 a 4, § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, § 39, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že právny predchodca oprávneného, Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. uzavrela s povinnými Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 18.07.2007. Povinní súd v predloženej Zmluve označení ako fyzické osoby - nepodnikateľ (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Právny vzťah oprávneného a povinných exekučný súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, kde oprávnený vystupoval v pozícii podnikateľa v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/638/2009 - 40 zo dňa 18.02.2010, vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. V predloženej Zmluve zo dňa 18.07.2007 je v čl. II. uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 3 500,- SK, ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku, vyrubuje sa poplatok 500,- SK, za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude vyrubovaný poplatok ročne podľa „Sadzobníka poplatkov“ platného pre príslušný rok, pričom prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bol určený vo výške 400,- SK a je splatný s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Poplatok za spracovanie medziúveru exekučný súd vyhodnotil ako neplatné zmluvné dojednanie, ktoré bolo zjednané v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, keďže poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Rovnako uplatnenie poplatku za zmenku v sume 500,- SK bolo posúdené ako rozporné s dobrými mravmi, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku teda nevystavil veriteľ, ale dlžník a vystavením zmenky neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ zabezpečenie svojej pohľadávky. S odkazom na § 39 je toto zmluvné ustanovenie neplatné. Rovnako konštatoval, že poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru stanovený vo formulárovej zmluve nemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ale jednostranne určenú veriteľom. Konštatoval, že spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi nie je poskytnuté skutočné protiplnenie, ale tieto sú poskytované a vykonávané v záujme dodávateľa, je neprijateľné. To platí aj pri poplatku

za správu úveru - vedenie účtu. S odkazom na početnú judikatúru exekučný súd vyslovil tiež, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje tiež ustanovenie zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky (čl. VII. bod 6 zmluvy), čo je v rozpore s § 48 ods. 2 OZ. Aj ďalšie ustanovenia zmluvy (čl. VII. bod 8 a čl. VII. bod 10), podľa ktorých po odstúpení od zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a že v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy, sú posúdené ako neprijateľné podmienky, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 neplatné. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že exekučný titul, zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/638/2009 exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol bez toho, aby prihliadol na neprijateľné podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 18.07.2007. Exekučný súd tak mal za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo porušené základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď exekučný súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného súdneho rozhodnutia. Uviedol, že právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy rešpektovať. Pokiaľ zákonodarca prijatím zákona č. 438/2015 Z.z. dal exekučným súdom sui generis právomoc vo vykonávacom konaní „dodatočne“ vecne preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutia, je takáto právna úprava v rozpore s § 226, § 230, § 232 zákona č. 160/2015 Z.z., ale tiež s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky možno z princípov materiálneho právneho štátu a v ňom inkorporovanej právnej istoty odvodiť aj všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z.z. nepochybne odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Aplikáciou tohto ustanovenia dochádza k spätnému odňatiu právnych účinkov exekučného titulu, ktoré tento mal podľa právneho stavu účinného do 23.02.2015. Právna úprava ochrany spotrebiteľa nemôže byť odrazom svojvôle zákonodarcu a musí rešpektovať základné princípy právneho štátu. Poukázal na § 499 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že poskytovateľ úverov má právo vyrubovať poplatky za celkové spracovanie úveru a za vedenie účtu, je to v bankovej praxi obvyklé a zároveň to v tom čase neodporovalo žiadnym zákonným ustanoveniam. Právo poskytovateľa úveru vyrubovať poplatky možno vyvodiť aj z § 27c ods. 17 písm. c/ zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ak by nemal pôvodný veriteľ cenu administratívnych služieb pokrytú osobitnými poplatkami, zahrnul by túto cenu do bežnej úrokovej sadzby, čo by viedlo k zvýšeniu úrokových sadzieb a dlžník by tak zaplatil viac na bežných úrokoch. Je nepochybné, že povinných nikto k uzavretiu zmluvy nenútil. Ak by aj poplatkové povinnosti boli neprijateľnými podmienkami, povinní mali možnosť domáhať sa voči veriteľovi ich vrátenia titulom bezdôvodného obohatenia, čo však neurobili a ich nárok je premlčaný. Poukázal na to, že zmluvné dojednanie o poradí uspokojovania pohľadávok vychádza z § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Čl. VII bod 6, čl. VII bod 8, čl. VII bod 10 zmluvy zodpovedajú úprave § 351 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je v zásadnom rozpore s princípom právnej istoty a zákazu retroaktivity, ak právny vzťah z úverovej zmluvy vzniknutý v roku 2007 ako tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah o 10 rokov neskôr posudzuje súd podľa predpisov občianskeho práva.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní povinného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

5. Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 438/2015 Z.z., v ktorej sa uvádza, že napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia čl. 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle čl. 9 uvedenej smernice je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, čo zahŕňa aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho mali všeobecné súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a boli priznávané úroky presahujúce 90% p.a..

6. Z uvedeného vyplýva, že cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. nesporne je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ a reflektuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ.

7. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

8. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov. Je potrebné poukázať na čl. 38 Charty EÚ, podľa ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy SR je Charta EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta EÚ tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že § 243f, § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, patrí medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty EÚ.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia, rozhodoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, náležite skúmal všetky okolnosti prípadu tak, ako to vyplýva z § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

10. Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení § 52 a nasl. v spojení s § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinných v čase uzavretia zmluvy, majúcu formulárovú podobu, kde oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinní vystupujú v postavení spotrebiteľa, nekonajúc v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v § 52 a nasl. OZ. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda od počiatku o typický občianskoprávny vzťah.

11. Vo vzťahu k dojednaniu o poplatku za biankozmenku vo výške 500 SK (16,60 EUR) odvolací súd uvádza, že biankozmenka je vystavovaná v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, nejde teda o poplatok za službu, plnenie, poskytované dlžníkovi - spotrebiteľovi. Naviac, poplatok vo výške 500 SK nemôže sledovať výdavky spojené s vystavením biankozmenky. Ide teda nepochybne o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V tomto rozsahu exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia správne posúdil aj ostatné zmluvné podmienky uzavretej Zmluvy.

12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uzavretú Zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako takú, ktorá neobsahuje neprijateľné podmienky, pričom konajúci zmenkový súd sa skúmaním zmluvných podmienok nezaoberal, keďže táto Zmluva nebola obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1Zm/638/2009 nie je.

13. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď postupom podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul, jemu predchádzajúce konanie na zmenkovom súde a následne exekučné konanie zastavil.

14. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 uznesenie exekučného súdu, ktorým ten exekúciu zastavil, ako vecne správne potvrdil.

15. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

16. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí o trovách celého konania.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .