Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43C/5/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v právnej veci žalobcu: CELOSTAV, s. r. o., so sídlom Strelkova 1, Bratislava, IČO: 35 901 349 proti žalovaným: v 1/ G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, R., štátne občianstvo SR, v zastúpení: JUDr. Monika Kovarčíková, advokát, Žitná 25, Bratislava, 2/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, M. G., štátne občianstvo SR, 3/ G. W. rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, okres M. G., 4/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva bytu a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade má n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Súd žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade a žalovanému v 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.01.2012 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 30.07.2009, uzavretej medzi žalovaným l/ ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim, predmetom ktorej je nehnuteľnosť byt č. XX, mezanín, na V. XX, R., zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. U. G. H. R., parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 7990/152957 (ďalej len „predmetný byt“), určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 02.03.2011, uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi a žalovaným l/ ako predávajúcim, predmetom ktorej je predmetný byt a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnému bytu z 25.02.2011, uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/ ako záložcami a žalovaným 4/ ako záložným veriteľom. Žalobu odôvodnil tým, že realizoval nadstavbu bytov v bytovom dome na V. XX a XX v R., kde bolo nadstavaných niekoľko novovzniknutých bytov, konkrétne šlo o byty č. 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20 bytového domu so súpisným č. XXXX na parc. č. XXXXX/X o výmere 380 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. U. G. (ďalej len „bytový dom“). Všetky uvedené byty (vrátane predmetného bytu) boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý ako mandant na základe mandátnej zmluvy zo dňa 14.08.2008 udelil podľa čl. I. bod 4 tejto zmluvy na zabezpečenie predaja vyššie uvedených bytov, prebratie záloh na kúpnu cenu, podpis zmlúv o prevode vlastníctva bytov, prevzatie kúpnej ceny, podpis a podanie návrhov na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, mandatárovi A. F. - B. plnú moc na všetky právne úkony, ktoré bude mandatár v jeho mene a na jeho účet ako mandanta podľa uvedenej zmluvy vykonávať. Mandátnu zmluvu mandatárovi vypovedal 09.07.2009, čím v zmysle zmluvného dojednania vymedzeného v čl. IV. mandátna zmluva zanikla

31.07.2009; mandatár A. F. - B. napriek písomnému upozorneniu vo výpovedi mandátnej zmluvy zneužil svoje oprávnenie a v zastúpení žalobcu ako predávajúceho 30.07.2009 (deň pred zánikom mandátnej zmluvy) uzavrel so žalovaným l/ zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 182/1993 Z.z. Predmetom tejto zmluvy podľa zmluvného vymedzenia v čl. I, čl. II, čl. III bol predmetný byt za dojednanú kúpnu cenu 7.000 eur. Po zápise vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu na žalovaného 1/, uzavrel žalovaný 1/ ako výlučný vlastník predmetného bytu so žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi 02.03.2011 písomnú zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, avšak už za dojednanú kúpnu cenu 100.000 eur, ktorej zostatok 90.000 eur sa žalovaní 2/ a 3/ ako podieloví spoluvlastníci zaviazali zaplatiť žalovanému 1/ prevodom z hypotekárneho úveru, poskytnutého žalovaným 2/ a 3/ zo strany žalovaného 4/. Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 30.07.2009 medzi žalobcom a žalovaným 1/ odôvodnil tvrdením, že ide o absolútne neplatnú kúpnu zmluvu pre jej rozpor so zákonom a dobrými mravmi ako aj relatívne neplatnú v časti dojednania kúpnej ceny v rozpore s cenovým predpisom (zákon č. 526/1990 Zb.). Takto neplatnú zmluvu je možné zrušiť len rozsudkom súdu, takže naliehavosť jeho právneho záujmu na tomto určení spočíva v obnovení zápisu jeho vlastníckeho práva k predmetu kúpy v príslušnom katastri nehnuteľnosti. Rovnako odôvodnil naliehavosť právneho záujmu na ostatných určovacích petitoch pre ich rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a rozpor s dobrými mravmi, z ktorých došlo k obohateniu sa žalovaného l/ na úkor žalobcu, pričom tento majetkový prospech získal žalovaný l/ z nepoctivých zdrojov.

2. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 43C/5/2012-69 zo dňa 10.12.2012 súd žalobu zamietol a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu z vykonaného dokazovania zistil, že 14.08.2008 bola medzi žalobcom ako mandantom a mandatárom A. F. - B. uzavretá mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. bod 1 tejto zmluvy sa mandatár zaviazal pre žalobcu v jeho mene za odplatu a na jeho účet zariadiť predaj 8 bytov vo vlastníctve žalobcu, prebrať zálohy kúpnej ceny, podpísať zmluvy o prevode vlastníctva bytu, prevziať kúpne ceny, podať návrh na vklad vlastníckeho práva a všetky súvisiace listiny zároveň s oprávnením ich podpisu za žalobcu ako mandanta. Zároveň podľa čl. I. bod 3 bola dojednaná kúpna cena za byty 13, 14, 15, 16 vo výške 40.000,- Sk/m2 a kúpna cena za byty 17, 18, 19, 20 vo výške 39.000,- Sk/m2, súčasťou kúpnej ceny nebola len DPH. Podľa čl. I. bod 4 za účelom „zariadenia obchodnej záležitosti“ špecifikovanej v čl. I. bod 1 udelil žalobca ako mandant mandatárovi plnú moc na zastupovanie na všetky zmluvy, ktoré bude mandatár podľa mandanta vykonávať. Medzi žalobcom ako predávajúcim v zastúpení splnomocnencom A. F. - B. (na základe dohody o plnomocenstve podpísanom 26.08.2008) a žalovaným 1/ ako kupujúcim bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu z 30.07.2009 podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 182/93 Z.z. Z obsahu tejto zmluvy podľa čl. I. vyplynulo, že predmetom prevodu (predaja) bol predmetný byt. V tejto súvislosti súd konštatoval, že ide o totožnú nehnuteľnosť, tak ako je vymedzená v mandátnej zmluve v jej úvodných ustanoveniach. Z pečiatky správy katastra pre hl. m. SR ďalej súd zistil, že zmena vlastníctva k predmetnému bytu bola povolením vkladu kúpnej zmluvy v prospech žalovaného zapísaná do katastra nehnuteľností dňa 16.12.2009 pod č. H. - XXXX/XX. Súd vychádzal tiež zo zistenia, že obsahom zmluvného dojednania medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným l/ ako kupujúcim bola dojednaná kúpna cena za predmetný byt vo výške 7.000 eur vrátane DPH. Podľa čl. V. predmetnej zmluvy kupujúci zaplatil celú kúpnu cenu 7.000 eur predávajúcemu pred podpisom zmluvy. Ďalej zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej 02.03.2011 podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 182/1993 Z.z. medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a medzi žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi mal súd prvej inštancie podľa čl. I. tejto zmluvy za preukázané, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva k predmetnému bytu, ktorý nadobudli žalovaný 2/ a žalovaná 3/ do podielového spoluvlastníctva. Podľa čl. IV. zmluvy o prevode vlastníctva medzi žalovanými 1/, 2/ a 3/ bola kúpna cena predmetného bytu dojednaná vo výške 100.000 eur. Podľa čl. V. uvedenej zmluvy časť kúpnej ceny vo výške 10.000 eur bola započítaná zo zloženej zálohy, zostatok kúpnej ceny vo výške 90.000 eur žalovaní 2/ a 3/ zaplatili prevodom z hypotekárneho účtu, ktorý mali zriadený u žalovaného 4/ na základe hypotekárnej zmluvy. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkového vymedzenia uplatnených určovacích nárokov, primárne ako prejudiciálnu otázku skúmal, či predovšetkým zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. či právny úkon žalobcu ako akceptanta tejto zmluvy vykonaný v jeho zastúpení splnomocnenom bol vykonaný v medziach udeleného plnomocenstva. V tejto súvislosti zhodne s právnym názorom žalovaného 1/ ako aj žalovaného 4/ poukázal na skutočnosť, že konanie mandatára v rozpore s pokynmi žalobcu alebo v rozpore so záujmami žalobcu na základe zmluvného dojednania vymedzeného v mandátnej zmluve je založené na inom právnom základe ako konanie

totožnej osoby ako splnomocnenca žalobcu na základe udeleného plnomocenstva pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu. V nadväznosti na uvedené mal súd prvej inštancie zhodne s obranou žalovaného 1/ ako aj z vyjadrenia ostatných strán sporu v prejednávanej veci (aj keď vo vzťahu k prvému nároku žalobcu nemali pasívnu vecnú legitimáciu) za preukázané, že táto zmluva (zmluva o prevode vlastníctva bytu z 30.07.2009) bola uzavretá platne a v súlade so zákonom. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalobcu o prekročení udeleného plnomocenstva, rovnako nebolo preukázané, že pri uzatváraní uvedenej zmluvy žalovaný l/ vedel z konania splnomocnenca zastupujúceho žalobcu, že za žalobcu konal bez plnomocenstva, prípadne že konal nad rozsah udeleného plnomocenstva. Plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu pri tomto právnom úkone a vykonané splnomocnenom žalobcu bolo udelené žalobcom v súlade so zákonom písomne, inak ako v písomnej forme, by udelené plnomocenstvo bolo zo zákona neplatné čo do formy. Ďalej odkázal na vyjadrenie žalovaného 1/, ktorý poukázal okrem iného na skutočnosť, že podľa zmluvného dojednania mandátnej zmluvy je výpoveď účinná k poslednému dňu v mesiaci, v ktorom bola doručená. Argumentoval, že aj v prípade, ak by výpoveď bola riadne mandatárovi doručená žalobcom 09.07.2009, mandátna zmluva by zanikla až 31.07.2009. Na základe mandátnej zmluvy udelil žalobca mandatárovi plnomocenstvo z 26.08.2008, ktoré mandatára oprávňovalo aj k prevzatiu dojednanej kúpnej ceny od žalovaného 1/ ako kupujúceho. V súhrne skutkových a právnych dôvodov sa preto v celom rozsahu stotožnil s obranou žalovaného l/ a dospel k záveru, že v tejto časti v žalobe uplatnený nárok žalobcu je nedôvodný.

3. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 43C/5/2012-69 zo dňa 10.12.2012 podali odvolanie žalobca a žalovaný 1/ v časti náhrady trov konania. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, namietal nedostatočne zistený skutkový stav, keď bez oboznámenia sa so skutkovými okolnosťami medzi stranami sporu, a to žalobcu a žalovaného 1/, nebolo možné spravodlivo zistiť, či konanie žalovaného 1/ je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a v dôsledku toho, prijať resp. neprijať záver o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/. Zdôraznil, že rozpor s dobrými mravmi bol zrejmý, keď došlo k predaju predmetného bytu žalovanému 1/ pod cenu. Uviedol, že žalobou sa domáhal určenia neplatnosti predmetných zmlúv, z dôvodov uvedených v žalobe, a to najmä rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal, že nebola naplnená podmienka pre postup súdu podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), keď žalobca bol v čase vydania rozhodnutia vo veci t.j. 10.12.2012 z vážnych dôvodov na súdnom pojednávaní neprítomný; bol v tom čase vo väzbe. Z jeho strany teda nebolo možné vykonať patričné kroky a požiadať súd prvej inštancie o odloženie termínu pojednávania z dôležitých dôvodov, nakoľko nemal vedomosť o termíne pojednávania. Postupom súdu prvej inštancie mu boli odňaté jeho ústavné práva a rovnako bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázal na čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38. ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Na uvedenom základe považoval napadnutý rozsudok za rozhodnutie, ktoré je postihnuté závažnou procesnou vadou.

4. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalobcu, že neboli splnené podmienky, aby súd prvej inštancie vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti uviedol, že z obsahu zápisnice z pojednávania konaného 10.12.2012 je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi riadne doručené 19.11.2012, žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Mal teda za to, že žalobca ničím nepreukázal, že účasť na pojednávaní zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Uviedol, že jedinou skutočnosťou uvádzanou žalobcom je, že právny úkon, ktorého neplatnosti sa domáha, má byť neplatný z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Vychádzajúc z uvedeného mal žalovaný 4/ naopak za to, že v rozpore s dobrými mravmi by bolo rozhodnutie súdu o neplatnosti právnych úkonov, pri ktorých bol dodržaný zákon (kúpna zmluva bola uzavretá v čase kedy mal mandatár stále oprávnenie konať v zmysle mandátnej zmluvy, a teda bola uzavretá oprávnenou osobou) a o platnosti ktorých žalovaní 2/ až 4/ nemali žiadny dôvod pochybovať. Za hlavný a v zásade jediný skutočný dôvod podania žaloby považoval nezhody medzi žalobcom a jeho mandatárom, prípadne žalovaným 1/ s ktorými ďalšie strany sporu nemajú nič spoločné. Pokiaľ mandatár konal v rozpore so záujmami žalobcu ako mandanta, tento má voči mandatárovi nárok na náhradu škody prípadne môže mať nárok voči žalovanému 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ tento nadobudol predmetný byt za neprimerane nízku cenu. Táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu vykonaného mandatárom v mene mandanta a už vôbec nie na platnosť ďalších nasledujúcich právnych úkonov vykonaných v dobrej viere. Podľa názoru žalovaného 4/ by v rozpore s dobrými mravmi a spravodlivým usporiadaním

vzťahov bolo, ak by sa poskytla ochrana tvrdenému vlastníckemu právu žalobcu, ktorý sa nesprával ako vlastník v tom čase po dobu 2,5 roka a sám umožnil ďalšie prevody predmetného bytu, pričom v dôsledku určenia neplatnosti namietaných zmlúv by najväčšiu ujmu utrpeli žalovaní 2/ a 3/ (strata obydlia, škoda vzniknutá v dôsledku platenia úrokov za hypotéku, ktorú by neboli čerpali v prípade, ak by byt nenadobudli) a žalovaný 4/ (strana zabezpečenia úveru), z ktorých ani jeden nebol účastníkom spornej zmluvy, či namietanej mandátnej zmluvy, a ani nemali na ňu nijaký vplyv. Z vyššie uvedeného dospel k záveru, že argument žalobcu opierajúci sa o dobré mravy neobstojí.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 4/ k jeho odvolaniu žiadal odvolací súd, aby preukázal, že predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo 10.12.2012 prevziať 19.11.2012 nemohol, a ani si ho neprevzal. Doručenku dňa 19.11.2012 prevzal a podpísal niekto, kto ho neupovedomil, že bude súdne konanie. K tvrdeniam ohľadom katastra (zrejme namietanému nepodaniu návrhu na zápis začatia súdneho konania na LV) uviedol, že bezodkladne podal na Správu katastra pre hl. m. SR Bratislava návrh na zastavenie katastrálneho konania, vedeného pod č. H. - XXXXX/XXXX. Napriek tejto skutočnosti bol vklad kúpnej zmluvy z 30.07.2009 povolený 15.12.2009 pod č. H. - XXXXX/XXXX. Zopakoval svoj návrh na pripojenie spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 39C/185/11.

6. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalovaný 1/ odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov vo výške 1.293,98 eur. Namietal nepriznanie trov právneho zastúpenia z dôvodu, že neboli účinne vyčíslené voči súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti uviedol, že právna zástupkyňa žalovaného 1/ sa z vážnych dôvodov (akútny zdravotný stav maloletého dieťaťa, snehovej kalamitnej situácie v meste) nemohla zúčastniť na pojednávaní konanom 10.12.2013 a napriek snahe nedokázala zabezpečiť včas substitúciu na predmetné pojednávanie. Ešte pred pojednávaním sa právna zástupkyňa opakovane pokúšala telefonicky spojiť s pracovníčkou súdu v sp. kancelárii 43C a ospravedlniť ich neúčasť, no neúspešne. Podarilo sa jej to až po pojednávaní, pričom pracovníčka kancelárie jej oznámila, že je všetko v poriadku a má poslať ospravedlnenie písomne, na ďalšie pojednávanie budú písomne predvolaný. Nebola informovaná, že na pojednávaní bolo vyhlásené rozhodnutie a teda, že si má vyčísliť trovy.

7. Odvolací súd v konaní o odvolaniach žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 43C/5/2012-69 zo dňa 10.12.2012, uznesením č.k. 3Co/541/2014-124 zo dňa 30.06.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

8. V uznesení odvolací súd k námietke žalobcu ohľadne procesnej vady konania, týkajúcej sa nedostatku predvolania žalobcu na pojednávanie nariadené na 10.12.2012, doručované žalobcovi poštou, prevzaté osobou, ktorú splnomocnil na preberanie poštových zásielok, uviedol, že nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, že žalobcu riadne nepredvolal na pojednávanie, a teda ani to, že sa pri oboznamovaní žalobcu s termínom prejednania veci dopustil vady, ktorá mu odňala možnosť konať pred súdom.

9. Odvolací súd ďalej preskúmal samotný rozsudok súdu prvej inštancie a v uznesení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti troch zmlúv s odôvodnením, že mandatár, ktorý za neho konal v prípade uzavretia prvej zo zmlúv, zneužil postavenie vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy, uzavretej medzi nimi 14.08.2008 a zmluvu o predaji predmetného bytu žalovanému 1/ uzavrel po vypovedaní mandátnej zmluvy a po výslovnej žiadosti, aby prestal s predajom jeho bytov, v predposledný deň výpovednej lehoty mandátnej zmluvy, že predmetný byt predal žalovanému 1/ za neprimerane nízku cenu 7.000 eur, čo je (bolo) v rozpore s jeho záujmami a platnými dojednaniami o cene bytov a v rozpore so zákonom o cenách. Keďže žalovaný 1/ predal predmetný byt žalovaným 2/ a 3/ za 100.000 eur obohatil sa týmto na jeho úkor a podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Obč. zák. ide o majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Právne návrh odôvodnil ustanoveniami § 39 a 40 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd uviedol, že k záverom súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neodpovedal súd na podstatný argument žalobcu odôvodňujúci podanú žalobu, že prvá zmluva bola uzavretá vedome v jeho neprospech. Zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti prvej zo zmlúv len na základe záveru, že mandatár neprekročil svoje oprávnenia teda nezodpovedá odôvodneniu žalobného návrhu a je nepostačujúce, ak k nemu súd prvej inštancie nepripojil, ako sa vysporiadal pritom s tvrdeniami žalobcu, že mandatár zneužil postavenie vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy, uzavretej medzi nimi 14.08.2008, že predmetnú zmluvu uzavrel po vypovedaní mandátnej zmluvy a po jeho výslovnej žiadosti, aby prestal s predajom

jeho bytov a že predmetný byt predal za neprimerane nízku cenu 7.000 eur, čo je (bolo) v rozpore s jeho záujmami a platnými dojednaniami o cene bytov. Tvrdenia uvádzané v žalobnom návrhu, ktoré žalobcovia v konaní nespochybnili, žalobca preukazoval výpoveďou mandátnej zmluvy z 10.07.2009, v ktorej mandatára požiadal, aby od prevzatia výpovede nepokračoval v činnosti podľa tejto zmluvy a neprimerane nízku cenu, za ktorú žalovaný 1/ získal predmetný byt, mandátnou zmluvou. Podľa ustanovenia I bodu 3 mandátnej zmluvy, mandatár mohol predmetný byt č. 13 predať za 40.000,- Sk/m2, k čomu bolo treba prirátať ešte daň z pridanej hodnoty. Kúpna cena predmetného bytu vypočítaná podľa mandátnej zmluvy, v porovnaní s kúpnou cenou 7.000 eur, do ktorej už bola započítaná aj daň z pridanej hodnoty, uvádzanou v napadnutej zmluve, je nepomerne vyššia. Ak v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie tak chýba záver k žalobcom uvádzaným skutkovým okolnostiam, ktorými odôvodňoval žalobu o určenie neplatnosti predmetnej prvej zmluvy, ide o nepreskúmateľný rozsudok a inú vadu konania.

11. Odvolací súd ďalej v odôvodnení uviedol, že v zmysle § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Odvolací súd považoval za nepochybné v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že druhá strana voči ktorej konal splnomocnenec nemôže znášať následky prekročenia udelenej plnej moci. Zároveň je podľa jeho názoru však potrebné, aby konanie zúčastnených nebolo v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vidí podstatu sporu v neprimerane nízkej kúpnej cene predávaného predmetného bytu v prípade prvej z kúpnych zmlúv (2-izbový byt o rozlohe 79,90 m2 v Bratislave za 7.000 eur) je potrebné sa zaoberať aj touto skutočnosťou, aj keď cena predávanej veci je nepochybne stanovovaná dohodou strán v tejto zmluve, v prípade ak ide o celkom zjavne neprimeranú cenu, treba zhodnotiť dôvody, pre ktoré bola určená v tejto výške (žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že to bolo na základe výslovnej žiadosti žalobcu) a či aj konanie kupujúceho je možné hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi, aj keď nemusel vedieť o obmedzení za žalobcu konajúceho splnomocnenca vo vzťahu ku kúpnej cene.

12. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie, že ako prejudiciálnu otázku skúmal, či prvá kúpna zmluva bola uzavretá v medziach udeleného plnomocenstva a poukázal na skutočnosť, že konanie mandatára v rozpore s pokynmi žalobcu alebo jeho záujmami je založené na inom právnom základe ako konanie totožnej osoby ako splnomecnenca na základe udeleného plnomocenstva, pričom dospel k záveru, že jeho prekročenie preukázané nebolo, odvolací súd poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré plnomocenstvo hodnotil a či mal za to, že samotná mandátna zmluva obsahuje posudzované plnomocenstvo alebo hodnotil osobitnú plnú moc na základe Dohody o plnomocenstve podpísanej 26.08.2008, uvádzanej v predmetnej kúpnej zmluve, ktorá však nebola predmetom dokazovania. Z toho je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že súd prvej inštancie si pre svoje rozhodnutie nezaobstaral dostatok skutkových podkladov pre takéto právne hodnotenie a jeho záver o tom, že tvrdenie žalobcu o prekročení udeleného plnomocenstva nebolo preukázané, je preto predčasné, a to aj preto, že nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom v samotnej žalobe (okrem iného aj výsluch strán). Práve výsluch žalobcu, resp. jeho konateľa a žalovaného 1/ by mohli objasniť okolnosti, ktorými žalobca odôvodňoval svoju žalobu. Keďže súd prvej inštancie v rozpore s citovanými ustanoveniami nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy (a súčasne ich nevykonanie ani nezdôvodnil), zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce ďalšou tzv. inou vadou majúcou za následok aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia z hľadiska zistenia skutkového stavu veci a týmto postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

13. V uznesení odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná na pojednávaní, riadne podľa návrhov strán vykoná, poskytne stranám možnosť realizácie ich práva byť prítomný pri vykonávaní dôkazov a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, na základe takto vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, opätovne rozhodne vo veci a svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP.

14. V nadväznosti na uznesenie Krajského súdu súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 07.02.2018 a 21.03.2018, na ktorý riadne predvolal strany. Súd obe pojednávania podľa ust. § 180 pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávania nedostavil a doručenie predvolania riadne a včas mal vykázané podľa ust. § 111 ods. 3 CSP. Predvolania na pojednávanie boli žalobcovi

doručované do žalobcom zriadenej elektronickej schránky v zmysle ust. § 105 ods. 1 a § 106 ods. 1 písm. b) ako právnickej osobe, pričom zásielka sa podľa ust. § 32 ods. 5 zákona o e-governmente považovala za doručenú márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

15. Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2018 súd oboznámil strany s uznesením č.k. 3Co/541/2014-124 zo dňa 30.06.2017, ktorým súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a oboznámil strany s tým, že v rámci prípravy pojednávania súd vlastným šetrením z verejného registra - katastrálneho portálu zistil, že vlastníkom predmetného bytu (byt č. XX na adrese V. XX, R.) je v súčasnosti G. L., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe Kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený podľa H.-XXXXX dňa 09.12.2016 a že v časti ťarchy je pod por. č. 17 zapísané záložné právo v prospech Tatra banka, a.s., podľa H.-XXXXX/XX zo dňa 09.12.2016 a záložné právo v prospech žalovaného 4/ na predmetom LV zapísané už nie. Zároveň súd s poukazom na súčasné znenie ust. § 137 písm. c) a d) poskytol súd stranám priestor na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu žalobcu uplatnenému v tomto konaní, ktorým žalobca žiada, aby súd určil neplatnosť kúpnych zmlúv a záložnej zmluvy.

16. Po oboznámení s obsahom spisu, žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný 1/ sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 26.09.2012, so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, obe kúpne zmluvy ako aj záložnú zmluvu považuje za platné a žiada, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu uviedol, že toto nemá na žalovaného 1/ vplyv, skôr na žalovaného 4/. Poverený zástupca žalovaného 4/ uviedol, že navrhuje aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako žalobu procesne neprípustnú podľa ust. § 137 písm. c) a d) CSP, kde aj podľa dôvodovej správy k záujmom zákonodarcu prijatím takéhoto ustanovenia bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. V prípade, ak má žalobca možnosť žalovať neexistenciu záložného práva, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Uviedol, že podľa ust. § 470 ods. 1 bola pripustená okamžitá aplikácia aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti a tomuto právnemu záveru zodpovedá aj to, že podľa ust. § 228 ods. 2 CSP, ktorý nahradil § 159a OSP, došlo k vypusteniu časti, týkajúcej sa záväznosti výroku právoplatného rozsudku o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a ust. § 228 ods. 2 túto časť už neobsahuje, z čoho je zrejmé, že účelom a cieľom zákonodarcu bolo vylúčiť takéto žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou. Ak by aj súd mal za to, že žaloba žalobcu je procesne prípustná, má žalovaný v 4/ za to, že minimálne v rozsahu určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a 3/ ako záložcami a žalovaným 4/ ako záložným veriteľom dňa 25.02.2011, nie je daný naliehavý právny záujem, keď podľa aktuálneho zápisu na LV č. XXXX pre k.ú. U. G. je súčasným vlastníkom bytu č. XX na V. XX H. R. G. L. a podľa zápisu v časti C „ťarchy“ na byte neviazne záložné právo v prospech žalovaného 4/ zriadené na základe záložnej zmluvy, ktorej neplatnosť žalobca uplatňuje v tomto konaní. Podľa informácie z odboru vymáhania žalovaného 4/ došlo k predčasnému splateniu úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy zo dňa 25.02.2011, a tým aj k zániku záložného práva na zabezpečenie pohľadávky podľa tejto úverovej zmluvy, teda k zániku záložného práva v dôsledku zániku zabezpečenej pohľadávky podľa ust. § 151md Občianskeho zákonníka. Žalovaný 4/ ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by súd zisťoval dôvodnosť žaloby, vyhovujúci rozsudok by pre žalobcu nemal žiaden význam, keďže záložné právo už na nehnuteľnosti neviazne. V dôsledku tejto skutočnosti je sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného 4/ v tomto spore a žalovaný 4/ žiada, aby súd minimálne v rozsahu určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 25.02.2011 žalobu zamietol.

17. V nadväznosti na pojednávanie konané dňa 07.02.2018 a uznesenie odvolacieho súdu č.k. 3Co/541/2014-124 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní predložil súdu prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, vrátane návrhov na doplnenie dokazovania; výzva bola doručená žalobcovi dňa 25.02.2018, žalobca sa na výzvu nevyjadril a návrhy na doplnenie dokazovania nepredložil.

18. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa ust. § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

21. Podľa ust. § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

22. Podľa ust. § 159a OSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

23. Podľa ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

24. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

26. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

27. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa ust. § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

29. V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý okrem iného zrušil OSP, podľa ktorého súd prvej inštancie o uplatnenom žalobnom návrhu rozhodol. Žalobca podal žalobu za účinnosti OSP, ale v medzičase nadobudol účinnosť CSP, keď táto nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (ust. § 470 ods. 1 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 01.07.2016 účinnej, právnej úpravy sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.

30. Platí, že každý sa môže domáhať stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Spôsob, akým sa možno domáhať svojho práva na súde, v sporovom konaní upravuje v ust. § 137 CSP. Citované zákonné ustanovenie § 137 písm. c) a d) doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d) § 137 CSP. Ako zdôraznil zákonodarca v dôvodovej správe, jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách,

zákona o spotrebiteľských úveroch a pod. Rozdiel v koncepcii posudzovania prípustnosti žaloby o určenie neplatnosť zmluvy je zrejmý aj zo súčasného znenia ust. § 228 ods. 2 CSP, kde zákonodarca zo znenia ust. § 159a OSP do tohto ustanovenia neprevzal časť vety, podľa ktorej výrok právoplatného rozsudku „o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou“ je záväzný aj pre účastníkov zmluvy v prípade, ak je v katastri zapísaní poznámka o súdnom konaní.

31. Súd posúdil žalobcom uplatnený nárok v intenciách ust. § 137 písm. d) a žalobu vyhodnotil v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 30.07.2009, uzavretej medzi žalovaným l/ ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim, kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2011, uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi a žalovaným l/ ako predávajúcim, predmetom ktorých je predmetný byt a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnému bytu z 25.02.2011, uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/ ako záložcami a žalovaným 4/ ako záložným veriteľom, ako procesne neprípustnú žalobu, čo je dôvodom na jej zamietnutie.

32. Nad rámec toho súd uvádza, že v rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba podľa ust. § 137 písm. c) má miesto jednak tam, kde je pomocou nej možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náhrade nie je možné dospieť inak a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán (účastníkov).

33. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal aj otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 30.07.2009, uzavretej medzi žalovaným l/ ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim, kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2011, uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi a žalovaným l/ ako predávajúcim, predmetom ktorých je predmetný byt a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnému bytu z 25.02.2011, uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/ ako záložcami a žalovaným 4/ ako záložným veriteľom, t. j. otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby.

34. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v posudzovanej veci nie je daný. Právny záujem ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve určovacím návrhom. Ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo ak má žaloba inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani procesne prípustný. V niektorých prípadoch však možno návrh na určenie požadovať za procesne prípustný aj napriek existencii možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medzi iným ide o prípady, v ktorých je reálny predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v iných veciach.

35. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práva oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie.

36. V posudzovanej veci súd ustálil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 30.07.2009, uzavretej medzi žalovaným l/ ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim, kúpnej zmluvy z 02.03.2011, uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi a žalovaným l/ ako predávajúcim, predmetom ktorých je predmetný byt a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnému bytu z 25.02.2011, uzavretej medzi žalovanými 2/ a 3/ ako záložcami a žalovaným 4/ ako záložným veriteľom. Absencia naliehavého právneho záujmu, ktorý bol pri žalobách na určenie vyžadovaný, je dôvodom na zamietnutie žaloby nie z vecných dôvodov, ale z dôvodov procesných. Pokiaľ právna otázka (platnosť zmluvy), o ktorej má byť rozhodnuté má povahu predbežnej otázky k existencii práva alebo právneho vzťahu (určenie vlastníckeho práva žalobcu, určenie existencie/ neexistencie záložného práva), nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak možno žalovať priamo o určenie existencie práva alebo právneho vzťahu; inak povedané, ak možno žalovať priamo na určenie existencie alebo neexistencie práva, nie je daný naliehavý právny záujem

na určenie platnosti či neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva týka. V prípade, ak skutočnosti tvrdené žalobcom, naliehavý právny záujem na požadovanom určení založiť nemohli, v takom prípade možno žalobu z tohto (procesného) dôvodu zamietnuť bez toho, aby súd žalobu preskúmal z vecného hľadiska. Pokiaľ postup žalobcu stanoveným požiadavkám na meritórne posúdenie uplatnenej žaloby nevyhovuje a požadovaný naliehavý právny záujem žalobca nepreukáže, tak ako tomu bolo v danej veci, je dôvodné žalobu zamietnuť.

37. Súd nad rámec toho uvádza, že právna úprava zakotvená v ust. § 228 zakotvuje záväznosť výroku právoplatného rozsudku inter partes, teda je záväzný pre strany sporu a nenadobúda všeobecnú záväznosť. Nová právna úprava zmenila materiálnu stránku právoplatnosti súdnych rozhodnutí, spočívajúcu v záväznosti súdneho rozhodnutia na definovaný okruh subjektov, pričom sa vychádza z nového poňatia, že právoplatný rozsudok zaväzuje iba procesné strany a ich právnych nástupcov, avšak až po právoplatnosti rozsudku. Ust. § 228 ods. 2 súvisí s absolútnym charakterom vecných práv podľa Občianskeho zákonníka a existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti, keďže táto osoba má objektívnu možnosť zistiť, že daná nehnuteľnosť, resp. vecné právo k nej, je predmetom súdneho konania.

38. V zmysle katastrálneho zákona určovací výrok súdu je verejnou listinou, na základe ktorej sa v zmysle ust. § 34 katastrálneho zákona záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 katastrálneho zákona, ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena v zmysle ust. § 34 ods. 2 citovaného zákona, pretože takto podaná žaloba totižto nemôže zlepšiť právne postavenie žalobcu. Rovnako pokiaľ ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona stanovuje, že ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, vyznačí kataster na základe takéhoto rozsudku právny stav pred týmto právnym úkonom, neznamená to, že aplikácia ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona má za následok, že na predmetnej určovacej žalobe o neplatnosť právneho úkonu, je daný naliehavý právny záujem.

39. Z LV č. XXXX pre k.ú. U. G. mal súd za preukázané, že vlastnícke právo k predmetnému bytu bolo v medzičase dotknuté ďalšou právnou zmenou podľa H.-XXXXX/XX zo dňa 09.12.2016, a nový vlastník predmetného bytu - G. L., nar. XX.XX.XXXX nie je stranou tohto konania a zároveň na LV č. XXXX pre k.ú. U. G. nie je zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, v dôsledku ktorej by tento rozsudok bol pre túto osobu (nadobúdateľa) záväzný. Zároveň došlo v dôsledku splateniu úveru poskytnutého zo strany žalovaného 4/ ako veriteľa žalovaným 2/ a 3/ ako dlžníkom a záložcom na základe Úverovej zmluvy zo dňa 25.02.2011, a zabezpečeného záložným právom zriadeným na základe záložnej zmluvy zo dňa 25.02.2011, k zániku predmetného záložného práva na zabezpečenie pohľadávky podľa tejto úverovej zmluvy podľa ust. § 151md Občianskeho zákonníka. Následne došlo k výmazu záložného práva zriadeného na predmetnom byte v prospech žalovaného 4/ a zápisu nového záložného práva v prospech Tatra banka a.s. podľa H.-XXXXX/XX zo dňa 09.12.2016. Aj v dôsledku uvedených skutočností naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľnosti (predmetného bytu) a záložnej zmluvy nie je daný.

40. Ustanovením § 185 bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

41. Žalobca bol v konaní pasívny, návrhy na vykonanie dokazovania i napriek výzve súdu nepredložil žiadne, v dôsledku čoho súd vychádzal z nerozporovaných skutkových tvrdení žalovaných. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má žalobca a súd má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, skutočnosti tvrdené v žalobe nijak nepreukázal.

42. Vzhľadom na všetky vyššie uvedených dôvody, skutočnosti a závery súdu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok č. I).

43. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

44. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnými v konaní boli žalovaní. Žalovanému v 1. rade súd priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu, o výške náhrady ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. II). Žalovaní v 2/ až 4/ rade si nárok na náhradu trov neuplatnili, keďže im žiadne trovy v konaní nevznikli, a preto im súd nárok na ich náhradu nepriznal (výrok č. III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v piatich vyhotoveniach.

Proti tomuto rozsudku odvolanie žalovaným 1/, žalovaným 2/, žalovaným 3/ a žalovaným 4/ n i e j e p r í p u s t n é, pretože žalovaný 1/, žalovaný 2/, žalovaný 3/ a žalovaný 4/ sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie písomne do zápisnice o pojednávaní.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.