Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-152-2017.pdf
PDF · 130.84 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/152/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: TERMÁL Kriváň, s.r.o., Záhradná 189/22, 984 01 Lučenec, zastúpený právnym zástupcom: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, IČO: 50492934, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/6067/2017 zo dňa 11. septembra 2017, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ") so sídlom vo Zvolene, ako prvostupňový orgán verejnej správy, rozhodnutím č. 2017/769-493-Po zo dňa 31.05.2017, podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.") uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- Eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z., za to, že sa dopustil porušenia povinností ustanovených v § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. tým, že nepredložil návrh uvedený v § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia sa nezdržal vykonávania posudzovaných činností, čo bolo zistené pri výkone štátneho zdravotného dozoru dňa 30.03.2017 v spoločnosti TERMÁL Kriváň, s.r.o., Záhradná 189/22, 984 01 Lučenec - v prevádzke Kriváň č. 350, 962 04 Kriváň.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že pri výkone štátneho zdravotného dozoru (ďalej len „ŠZD"), resp., z vyjadrenia sa konateľa k záznamu z výkonu ŠZD vyplynulo, že účastník konania (žalobca) nesplnil povinnosť predložiť návrh na uvedenie priestorov do prevádzky podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., pričom zo znenia zákona jednoznačne vyplýva povinnosť každému prevádzkovateľovi dbať o to, aby prevádzkoval priestory v súlade so zákonom. Na základe námietky žalobcu, že disponuje relevantným stanoviskom - súhlasom, prvostupňový orgán požiadal RÚVZ so sídlom v Lučenci o zaujatie stanoviska, pričom z jeho odpovede vyplynulo, že stanovisko, ktorým disponuje žalobca nie je súhlasom k návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky, na čo bol účastník aj upozornený s tým, že pre prípad realizácie uvedenej činnosti je povinný predložiť osobitný návrh na uvedenie priestorov do prevádzky príslušnému orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva spolu s požadovanými prílohami. Prvostupňový orgán verejnej správy považoval za preukázané naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. Bol povinný začať konanie a rozhodnúť o pokute, pričom zo znenia zákona nevyplýva možnosť uloženia pokuty, ale je povinný sankcionovať. Pokutu uložil vo výške 1.000,- Eur z
možného rozpätia od 150,- Eur do 20.000,- Eur, pričom prihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania v zmysle § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z.z. Vyhodnotiac jednotlivé hľadiská konštatoval, že uložená sankcia spĺňa predpokladaný sankčný, ale aj preventívny účel a výšku uloženej pokuty považuje za primeranú a opodstatnenú.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval druhostupňový orgán verejnej správy Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutím č. OLP/6067/2017 zo dňa 11.09.2017 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie RÚVZ Zvolen z 31.05.2017 potvrdil.
4. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že žalobca v zmysle § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. bol povinný predložiť návrh uvedený v § 13, t.j. návrh na uvedenie priestorov do prevádzky na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia sa zdržať vykonávania posudzovaných činností. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z., pretože vyjadrenie - listinu RÚVZ Lučenec z 29.12.2009, ktorou žalobca preukazoval splnenie zákonom stanovenej podmienky nepovažoval za súhlasné stanovisko o uvedení priestorov do prevádzky, nakoľko neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti, ktoré by ho robili akokoľvek právne záväzným. Nenahrádza nijakým spôsobom rozhodnutie RÚVZ o uvedení priestorov do prevádzky. Ani namietané procesné vady nepovažoval za vady takej intenzity, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť prvostupňové rozhodnutie.
5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca navrhoval zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ÚRVZ Zvolen z 31.05.2017.
6. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy absentuje bližšie vymedzenie porušenia povinnosti, konkrétne, kedy mal byť návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. podaný, t.j. určenie času, uvedenie miesta, kde k údajnému porušeniu došlo. Presné stanovenie času, v ktorom mal žalobca porušovať zákon, je nevyhnutné z hľadiska ustálenia začiatku plynutia objektívnej/subjektívnej lehoty pre zánik zodpovednosti za správny delikt. Podľa žalobcu absentujúce špecifikácie správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho nekorešpondujú s požiadavkou článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/62/2012 z 23.04.2013. Poukázal tiež na článok 50 ods. 6 Ústavy SR a v spojení s tým konštatoval, že ak absentuje vymedzenie času spáchania deliktu, potom je nepreskúmateľné rozhodnutie, čo do použitia právneho predpisu v správnom znení.
7. Žalobca namietal zánik zodpovednosti za správny delikt v dôsledku uplynutia zákonom vymedzených lehôt na postih. Uvádzal, že ak by aj došlo k porušeniu právnej povinnosti nepredložením návrhu podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v decembri 2009 pred začatím vykonávania posudzovanej činnosti, uplynula by zákonná trojročná prekluzívna lehota v decembri 2012.
8. Namietal, že z objektívnych dôvodov nemohol predložiť dôkaz o ním tvrdenej skutočnosti, že si splnil povinnosť podania návrhu, pretože na RÚVZ v Lučenci pri ich osobnej návšteve im bolo oznámené, že spis už bol skartovaný. Namietal nesprávnosť skutkových zistení v tom, že žalobca predmetnú žiadosť údajne nepodal.
9. Žalobca v žalobe namietal, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, pretože žalobca dňa 28.12.2009 podal na RÚVZ Lučenec návrh/žiadosť s náležitosťami ešte pred uvedením prevádzky predajne stavebného materiálu v obci Kriváň. Následne dňa 29.12.2009 obdržal pod č. 7558/2009-766 zo dňa 29.12.2009 „Súhlas k prevádzkovaniu predajne", kde sa úrad odvolal na žiadosť žalobcu zo dňa 28.12.2009. Namietal, že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu predmetného písomného úkonu úradu, pretože podľa žalobcu z jeho obsahu, z jeho znenia je zrejmé, že ide o meritórne posudzovanie žiadosti z 28.12.2009 o súhlas k prevádzkovaniu predajne stavebného materiálu v obci Kriváň. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva v zmysle § 6 ods. 3 písm. g) záväzné stanoviská a rozhoduje o návrhoch podľa § 13. Podľa žalobcu v zákone nie je výslovne určené, že úkony RÚVZ musia mať výlučne formu rozhodnutia, preto sa s výkladom § 13 citovaného zákona zo strany
žalovaného nestotožňuje. Uvádzal, že ak by však úkon úradu musel mať procesnú formu rozhodnutia podľa § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len Správny poriadok), potom by pri posudzovaní jeho návrhu pochybil správny orgán, a nie účastník konania. Poukázal tiež na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť pre správny orgán poskytovať účastníkovi konania pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, pričom zastával názor, že správny orgán vo veci v roku 2009, t.j. konajúci RÚVZ Lučenec porušoval svoju povinnosť.
10. Žalobca vytýkal žalovanému, že sa nevysporiadal v dostatočnom rozsahu s ich odvolacou námietkou, že prvostupňový orgán verejnej správy vydal rozhodnutie dňa 31.05.2017, pričom pred tým, svojím oznámením zo 04.05.2017 nariadil vo veci ústne pojednávanie na neskorší deň 01.06.2017. Podľa žalobcu je irelevantné, či sa ho účastník zúčastnil, alebo nie, avšak právo byť prítomný na pojednávaní nemalo byť účastníkovi touto formou odňaté. Orgán verejnej správy tým porušil § 3 ods. 4 prvá veta, § 21 Správneho poriadku.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. K námietke ohľadom vád výroku rozhodnutia žalovaný citoval príslušnú časť výrokovej časti napadnutého prvostupňového rozhodnutia č. 2017/769-493-Po zo dňa 31.05.2017: „Účastník konania sa dopustil porušenia povinností ustanovených v § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z., tým, že nepredložil návrh uvedený v § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia sa nezdržal vykonávania posudzovaných činností (uvedenie spôsobu), čo bolo zistené pri výkone štátneho zdravotného dozoru dňa 30.03.2017 (určenie času) v spoločnosti TERMAL Kriváň, s. r. o... - prevádzka Kriváň č. 350 (určenie miesta)." Orgán verejnej správy musí vychádzať z dátumu, v ktorom trvajúci správny delikt zistil.
13. K namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 57 ods. 52 zákona č. 355/2007 Z.z. žalovaný poukázal na to, že časové hľadisko trvajúceho správneho deliktu vo svojej podstate nie je špecifikované. Žalobca trvajúci protiprávny stav neuviedol do stavu v súlade so zákonom, a teda ani nemohla začať plynúť prekluzívna lehota. Pre žalovaného je teda rozhodujúci stav zistenia protiprávneho stavu v čase výkonu štátneho zdravotného dozoru. Objektívna trojročná lehota, vzhľadom na povahu správneho deliktu, nezanikla, mohla začať plynúť až od doby, keď by žalobca od udržiavania protiprávneho stavu upustil.
14. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Lučenci na žiadosť orgánu verejnej správy uviedol, že žiadosť účastníka konania o vyjadrenie a následný súhlas bol zaevidovaný podľa Registratúrneho poriadku RÚVZ Lučenec ako bežná korešpondencia, t. j. nebol dôvod na založenie spisu a podľa Registratúrneho plánu lehota na uloženie záznamov bez znaku hodnoty „A" je tri roky. Záznamy boli po uplynutí predpísanej lehoty uloženia po rozhodnutí MV SR, Štátny archív v Banskej Bystrici - Lučenec v roku 2014 vyradené a skartované v závode SHP Harmanec. Na základe uvedeného žalovaný dôvodil, že predmetný spis nebol skartovaný predčasne, ako tvrdí žalobca a taktiež, že sa nejednalo o podnet na začatie správneho konania, ktoré by končilo vydaním rozhodnutia na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky.
15. Podľa žalovaného žalobca svoje argumenty zakladá na údajnom návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky z roku 2009, tento návrh však nie je žalobca schopný doložiť a RÚVZ so sídlom v Lučenci návrh, ktorého následkom by bolo správne konanie, nikdy neevidoval. Bremeno dokázať, že sa jedná o schválenú prevádzku, neleží na príslušnom Regionálnom úrade verejného zdravotníctva. V takom prípade by každý prevádzkovateľ priestorov neuvedených do prevádzky, mohol argumentovať, že je vinou správneho orgánu, že sa rozhodnutie nedochovalo. Faktom zostáva, že žalobca nie je schopný doložiť potrebné rozhodnutie o uvedenie predmetných priestorov do prevádzky, čím sa dostal do stavu v rozpore s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Žalobca naďalej nemá záujem tento stav napraviť, nakoľko nepovažuje stav za protiprávny a jeho nezáväzný dokument, vydaný RÚVZ v Lučenci, za dostatočný. Podľa žalovaného sa nejedná o záväzný produkt rozhodovacej činnosti orgánu verejného zdravotníctva v zmysle § 13 zákona č. 355/2007 Z.z., ktorý by bol spôsobilý akýmkoľvek spôsobom nahrádzať potrebný doklad o uvedení priestorov do prevádzky.
16. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacou námietkou, že prvostupňový orgán rozhodol pred nariadeným ústnym pojednávaním, žalovaný uviedol, že je nereálne hovoriť o odňatí práva účastníka konania, pokiaľ sa účastník konania svojím predchádzajúcim vyhlásením tohto práva vzdal. Orgán verejnej správy nemohol v tomto zmysle porušiť akékoľvek ustanovenia Správneho poriadku a uplynutie dodatočnej lehoty by neslúžilo k akémukoľvek bližšiemu objasneniu skutkového stavu veci.
17. Žalobca v replike nesúhlasil s právnym názorom, že išlo o trvajúci správny delikt, ktorý nastal vyvolaním a udržiavaním protiprávneho stavu. Podľa žalobcu skutková podstata predmetného správneho deliktu má dve časti. Prvá spočíva v nepodaní návrhu/žiadosti pred začatím výkonu posudzovanej prevádzky. Nakoľko čas podania žiadosti je zákonom presne vymedzený, a to do začatia podnikania v prevádzke, nemožno hovoriť o trvajúcom delikte. Odvtedy by mohla plynúť objektívna prekluzívna lehota. Čo sa týka druhej časti deliktu o nezdržaní sa výkonu prevádzky do času vydania kladného posúdenia, trval na tom, že kladné posúdenie obdržal, a to písomnosťou RÚVZ LC zo dňa 29.12.2009, teda nemohli naplniť danú časť skutkovej podstaty správneho deliktu. Navyše orgán verenej správy ani v rozhodnutí neuviedol a neskúmal, kedy žalobca prevádzku otvoril, či bola v činnosti odvtedy kontinuálne, a teda nezistil ani úplný skutkový stav veci.
18. Žalovaný v duplike zdôraznil, že v prípade trvajúceho správneho deliktu nie je dôležité, ako dlho tento stav trval, ale čas jeho zistenia. Preto nie je možné akceptovať právny názor žalobcu, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci. Žalobca sa snaží vyvolať dojem, že nenaplnil skutkovú podstatu tohto iného správneho deliktu na základe toho, že disponoval vyjadrením RÚVZ so sídlom v Lučenci zo dňa 29.12.2009. Žalobca očakáva od žalovaného akési konvalidovanie a uznanie tejto listiny i s efektom do budúcnosti, pričom žalovaný by ju mal i bez náležitej spisovej dokumentácie, dôkazov, či požadovanej formy, navyše vydanej miestne nepríslušným orgánom verejnej správy, považovať za rovnocennú rozhodnutiu schopnému zakladať práva a povinnosti. Žalobca navyše tento stav odmieta odstrániť a svoju prevádzku uviesť do súlade s príslušnou legislatívou SR a splniť si tak svoje zákonom stanovené povinnosti. Úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky, vrátane návrhov na zmenu ich prevádzkovaní. Tvrdenie žalobcu, že zákon pre uvedenie do prevádzky nevyžaduje formu rozhodnutia, je úplne nepravdivé. Žalobca argumentuje svojou neznalosťou zákona, účelovo ju zamieňajúc za skutočné nerešpektovanie znenia zákona a očakáva od orgánu verejnej správy prehliadať nezákonný a protiprávny stav, ktorý je podľa názoru žalobcu v súlade s legislatívou SR, pričom neochotu príslušného orgánu verejnej správy urobiť tak, označuje za šikanózne správanie.
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"); v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
23. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
24. Podľa § 194 ods. 2 SSP; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to jednak v rozsahu žalobných námietok (§ 134 ods. 1, 2 SSP), ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. ako irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadísk niektorého z dôvodov vymedzených v § 195 SSP, na čo by musel správny súd adekvátne reagovať, prihliadnuť ex offo, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
27. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, ktorý verejne vyhlásil formou vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, nakoľko na nariadenom verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania ani žiadna verejnosť, a to v súlade s ustanovením § 137 ods. 3, druhá veta SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Správny súd rozhodol bez pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP.
28. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného. Dospel k záveru, že v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzali orgány verejnej správy pri rozhodovaní.
29. Z administratívneho spisu, zo Záznamu z výkonu štátneho zdravotného dozoru na pracovisku vyplýva, že dňa 30.03.2017 vykonal RÚVZ Zvolen kontrolu na prevádzke žalobcu TERMÁL Kriváň, s.r.o., Kriváň č. 350, 962 04 Kriváň. Predmetom previerky bol ŠZD zameraný na uvedenie priestorov do prevádzky, pracovné podmienky, hodnotenie zdravotných rizík.
30. Zo záznamu z výkonu ŠZD okrem iného vyplýva, že pri kontrole bola prítomná za žalobcu predavačka O. M., ktorá záznam aj podpísala. V zázname je okrem popisu zistených skutočností konštatované, že pri výkone ŠZD nebolo predložené rozhodnutie na uvedenie priestorov do prevádzky vydané RÚVZ s tým, že žaloba bol zaviazaný vyjadriť sa k záznamu a predložiť požadované doklady v termíne do 07.04.2017 na RÚVZ so sídlom vo Zvolene.
31. . Žaloba vo vyjadrení k záznamu zo dňa 04.04.2017 okrem iného uviedol, že dňa 28.12.2009 žalobca požiadal Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Lučenci o súhlas k prevádzkovaniu predajne v obci C. č. XXX. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Lučenci vydal dňa 29.12.2009 pod sp.zn. č. 7558/2009-7566 „Súhlas k prevádzkovaniu predajne" vyhotovený Regionálnym hygienikom M.. B. L., M..
32. Dňa 28.04.2017 bolo doručené žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania (§ 18 ods. 1 a ods. 3 Správneho poriadku) vo veci správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva za porušenie povinností vyplývajúcich z § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. pod č. 2017/769-493- Po zo dňa 24.04.2017.
33. K oznámeniu boli žalobcom vznesené námietky a pripomienky zo dňa 29.04.2017. Žalobca opakovane namietal, že disponuje súhlasom k prevádzkovaniu predajne a pripojil listinu vydanú RÚVZ Lučenec č. 7558/2009-7566 zo dňa 29.12.2009. Zastával názor, že žalobca splnil všetky zákonom stanovené požiadavky na legitímny výkon podnikateľskej činnosti v prevádzke C. č. XXX, a teda nemohlo dôjsť k správnemu deliktu.
34. Súčasťou administratívneho spisu je listina (kópia) vydaná Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Lučenci dňa 29.12.2009 pod č. 7558/2009-7566 adresovaná pre žalobcu označená ako Vec: súhlas k prevádzkovaniu predajne s textom „Na základe vašej žiadosti zo dňa 28.12.2009 o súhlas k prevádzkovaniu predajne stavebného materiálu v obci C. č. XXX vydávam toto
stanovisko: Súhlasím s prevádzkou predajne stavebného materiálu v obci C. č. XXX. Sortiment predaja: keramické obklady, dlažby". Listinu podpísala M.. B. L., M., regionálny hygienik.
35. RÚVZ Zvolen písomne dňa 05.05.2017 požiadal o vyjadrenie RÚVZ so sídlom v Lučenci k stanovisku, ktoré vydal RÚVZ Lučenec dňa 29.12.2009 pre žalobcu.
36. RÚVZ so sídlom v Lučenci listom zo dňa 19.05.2017 oznámil prvostupňovému orgánu verejnej správy, že stanovisko bolo vydané na základe žiadosti účastníka konania o konzultačné vyjadrenie v dokumentácii o dispozičnom riešení a usporiadaní predajne pred realizáciou zámeru zriadiť predajňu keramických obkladov a dlažieb. Účastník konania bol upozornený, že v prípade realizácie uvedenej činnosti je povinný predložiť návrh na uvedenie priestorov do prevádzky príslušnému orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva spolu s požadovanými prílohami a správnym poplatkom.
37. Súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie žalobcu k predvolaniu na ústne pojednávanie doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy 12.05.2017, z ktorého vyplýva, že žalobca dňa 09.05.2017 obdržal oznámenie o nariadení ústneho pojednávania na deň 01.06.2017. Namietal nesprávny postup v konaní, tvrdil, že nedošlo k spáchaniu správneho deliktu, a preto nemalo ani dôjsť k začatiu administratívneho konania. Konanie trpí vadou „res judicata", keďže súhlas k prevádzkovaniu predajne už bol udelený. Pokiaľ bude orgán verejnej správy pokračovať v nezákonnom správnom konaní, bude žalobca nútený podať trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní z podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Oznámil, že podal podnet na Okresnú prokuratúru vo Zvolene na vydanie Upozornenia prokurátora majúc za to, že začaté administratívne konanie je nezákonné a v tejto súvislosti požadoval prerušiť konanie. Oznámil, že finančné podmienky žalobcovi neumožňujú zúčastniť sa nariadeného pojednávania a v prípade, ak by správny orgán trval na osobnom prejednaní veci, je nevyhnutné, aby zamestnanci orgánu verejnej správy pricestovali do Lučenca.
38. RÚVZ so sídlom vo Zvolene listom zo dňa 30.05.2017 zaslal odpoveď žalobcovi k jeho vyjadreniu k predvolaniu na ústne pojednávanie. Okrem iného zaujal stanovisko k námietkam žalobcu. Uviedol, že sa nejedná o prekážku rozsúdenej veci, ďalej, že pracovník vykonávajúci ŠZD postupoval v súlade so zákonom č. 355/2007 Z.z., nevykonal nič nad rámec zákona. Žaloba bol povinný predložiť návrh na uvedenie priestorov do prevádzky príslušnému orgánu verejnej správy na úseku verejného zdravotníctva spolu s požadovanými prílohami a správnym poplatkom, čo však nebolo preukázané. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
39. Následne prvostupňový orgán verejnej správy vydal rozhodnutie dňa 31.05.2017 pod č. 2017/769-493-Po, o ktorom na základe podaného odvolania rozhodoval žalovaný, ktorého rozhodnutie vydané v odvolacom konaní je napadnuté predmetnou žalobou.
40. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.; ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky.
41. Podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z.; fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby sú povinné predkladať opatrenia a návrhy uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.
42. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.; štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia.
43. Podľa 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z.; správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nepredloží na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva opatrenia alebo návrhy podľa § 13 alebo do času kladného posúdenia sa nezdrží vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.
44. Podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.; príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48.
45. Podľa § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z.z.; orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.
46. Podľa § 57 ods. 52 zákona č. 355/2007 Z.z.; konanie o uloženie pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
47. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.; orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
48. V predmetnej veci sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za administratívny delikt. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie správnych deliktov. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Princípy správneho trestania sú v zásade univerzálne pre všetky správne delikty. Základným prameňom v kontexte nadnárodných prameňov je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy R(91)1 o správnych sankciách, ktoré predstavuje jeden z najdôležitejších aktov na tomto úseku, keďže upravuje tak procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne aspekty správneho trestania za administratívne delikty. Zahŕňajú najmä tieto hmotnoprávne predpoklady riadneho ukladania sankcií: a) zákaz retroaktivity právnej normy upravujúcej zodpovednosť za správny delikt, b) princíp legality (zákonnosti), c) princíp konania o správnom delikte a uloženia postihu v primeranej lehote, d) princíp ne bis in idem.
49. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza.
50. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom žalobcu, že výroková časť žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia trpí vytknutými vadami spočívajúcimi v nedostatočnej špecifikácii správneho deliktu, najmä určením času, uvedenia miesta a spôsobu spáchania správneho deliktu. Súdu sú známe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva stanovisko trvať na náležitom vymedzení správneho deliktu z dôvodov v nich uvedených, avšak zastáva názor, že o takýto prípad sa nejedná. Výroková časť je dostatočne zrozumiteľná, sú naplnené požiadavky, náležitosti kladené na výrok rozhodnutia o správnom delikte. Žalobnú námietku v tejto časti preto správny súd považuje za nedôvodnú.
51. Požiadavka na postih za protiprávne správanie v primeranej lehote vyplýva aj z článku. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná. Hmotnoprávnym aspektom tohto princípu je zakotvenie zákonných lehôt, márne uplynutie ktorých spôsobuje zánik zodpovednosti osoby za správny delikt alebo zakotvenie takých zákonných lehôt, v ktorých musí byť správne konanie o delikte začaté. Predmetný princíp má zároveň aj procesnoprávny aspekt, prejavujúci sa v požiadavke na rýchlosť skončenia správneho konania o uložení sankcie za správny delikt.
52. Súd má za to, že v danom prípade nebol porušený princíp postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote. Súd zastáva názor, že sa jedná o trvajúci správny delikt (nie pokračujúci), vyznačujúci sa tým, že páchateľ spácha - vyvolá protiprávny stav a existujúci protiprávny stav udržiava. Časové hľadisko (trvanie) vo svojej podstate nie je špecifikované. Takýto delikt sa posudzuje ako jeden, a to bez ohľadu na to, ako dlho tento protiprávny stav trval. Správny delikt, za ktorý bol žalobca sankcionovaný, napĺňa znaky trvajúceho správneho deliktu, ak prevádzkuje priestory bez existencie súhlasného rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva, hoci má zákonnú povinnosť podať návrh v
zmysle § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a ak sa nezdržal vykonávania posudzovaných činností do kladného posúdenia.
53. Objektívna trojročná lehota vzhľadom na povahu správneho deliktu nezanikla, tak ako tvrdí žalobca. Táto lehota môže začať plynúť až od doby, keď by žalobca od udržiavania protiprávneho stavu upustil. Žalobca si doteraz svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. nesplnil, v dôsledku čoho úrad verejného zdravotníctva ani nerozhodoval o jeho návrhu v zmysle § 13 ods. 4 písm. a) tohto zákona a napriek tomu, že žalobca nedisponuje súhlasným rozhodnutím (kladným posúdením) prevádzkuje predmetné priestory. V dôsledku pretrvávania protiprávneho stavu nedošlo k zániku lehoty, v ktorej je možné vyvodiť zodpovednosť za posudzovaný správny delikt, ktorého sa žalobca dopúšťa naplnením jeho skutkovej podstaty podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z.
54. Súd si osvojil aj závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 5Szd/1/2012 z 31.012013, z ktorého vyplýva, že povinnosť v zmysle § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva každému prevádzkovateľovi, pretože ten zodpovedá za splnenie trvalých požiadaviek stanovených zákonom, nakoľko zmyslom týchto zákonných požiadaviek je zabezpečenie trvalého prevádzkovania bez škodlivých vplyvov. Preto prevádzkovateľ je povinný vždy dbať o existenciu súhlasu na prevádzkovanie, a to bez ohľadu na predchádzajúci skutkový stav.
55. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorý bol sankcionovaný. V zhode so stanoviskom žalovaného zastáva názor, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti podať relevantný návrh pred uvedením predajne do prevádzky a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca disponoval súhlasným stanoviskom, pričom napriek tomu predmetné priestory počas kontroly prevádzkoval a stále prevádzkuje.
56. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného že listina, ktorú predložil žalobca, tvrdiac, že sa jedná o súhlas k prevádzkovaniu predajne č.7558/2009 - 7566 zo dňa 29. 12. 2009, takým súhlasom ako má na mysli Zákon, nie je. Orgán verejnej správy zisťoval na nepríslušnom úrade verejného zdravotníctva v Lučenci Skutočnosti ohľadom tejto listiny, pričom mu bolo oznámenie že sa jedná o stanovisko, ktoré bolo vydané na základe žiadosti účastníka konania o konzultačné vyjadrenie k dokumentácii o dispozičnom riešení a usporiadaní predajne pred realizáciou zámeru zriadiť predajňu keramických obkladov a dlažieb, pričom žalobca bol upozornený, že v prípade realizácie uvedenej činnosti je povinný predložiť návrh na uvedenie priestorov do prevádzky príslušnému orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Nepriamym dôkazom toho, že listina z 29.12.2009 nie je, či už z formálneho, alebo aj obsahového hľadiska, zákonom predpokladaným súhlasom k prevádzkovaniu predmetných priestorov je aj skutočnosť, že došlo k jej skartácii v zmysle registratúrneho poriadku RÚVZ Lučenec ako bežnej korešpondencie, keďže nebol ohľadom nej založený spis, pre ktoré platia iné lehoty skartácie. Nejednalo sa teda o správne konanie vo veci udelenia súhlasu na základe návrhu v zmysle § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.
57. Pokiaľ žaloba namietal, že konaním RÚVZ v Lučenci v roku 2009 došlo k porušeniu zásady poskytovať účastníkom konania náležité poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, k uvedenému súd poznamenáva, že z vyjadrenia RÚVZ v Lučenci k listine zo dňa 29.12.2009 vyplýva, že žalobca mal byť upozornený na ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 355/2007 Z.z. Žalobca sa mylne domnieval, že predmetným rozhodnutím (relevantným súhlasným stanoviskom) disponuje, čo zrejme vychádza z neznalosti právnych predpisov, čo však žalobcu neospravedlňuje. Navyše, žalobca je právnickou osobou. Z korešpodencie medzi žalobcom žalovaným v priebehu administratívneho konania vyplýva, že žalovaný v dostatočnom rozsahu poskytoval žalobcovi poučenie o náležitostiach návrhu a relevantného súhlasu, napriek tomu žalobca zotrváva v udržiavaní protiprávneho stavu, čo evokuje skôr u žalobcu nerešpektovanie zákona. Faktom zostáva skutočnosť, že protiprávny stav pretrváva a preukázateľne sú prevádzkované priestory žalobcom, na prevádzkovanie ktorých nebol daný súhlas v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z., pričom žalobca odmieta zosúladiť faktický stav so stavom právnym.
58. Súd sa nestotožňuje so žalobcovou námietkou ohľadom nedostatočného vysporiadania sa s odvolacou námietkou k procesným vadám. Je pravdou, že orgán verejnej správy prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie na 01.06.2017 a meritórne rozhodnutie vydal 31.05.2017. Urobil tak však potom, čo preukázateľným spôsobom žalobca oznámil, že na pojednávanie sa nemieni dostaviť (nie
je sporné, že sa ani nedostavil), pričom orgán verejnej správy osobitným listom aj reagoval na toto vyjadrenie žalobcu. Nebolo pochýb o tom, že žalobca sa nemal záujem dostaviť na ústne pojednávanie a táto námietka o odňatí práva bola uplatňovaná až následne, účelovo. Možno konštatovať procesnú vadu, avšak nie s faktickými dôsledkami na práva účastníka konania. Správny súd zastáva názor, že žiadne práva účastníkovi konania neboli odňaté. Inak povedané, žalobca nepreukázal, že by sa dostavil na pojednávanie, že mal záujem predložiť nejaké relevantné dôkazy, ktoré by viedli k inému skutkovému stavu, v konečnom dôsledku i inému rozhodnutiu, aké bolo vydané. Súdy judikovali, že nie všetky procesné vady musia vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia, najmä tie, po odstránení ktorých by v novom konaní s určitosťou nedošlo k inému meritórnemu rozhodnutiu. O takýto prípad ide aj v predmetnom konaní, ak žalobca konkrétne nedôvodil, v čom by rozhodnutie bolo iné, pokiaľ by bolo vyhlásené po nariadenom pojednávaní, ak z postoja žalobcu je zrejmé, že nariadeného pojednávania sa nemienil zúčastniť, t.j. sám sa tohto práva vzdal.
59. Súd nezistil pochybenie orgánov verejnej správy ani ohľadom rozhodnutia o výške pokuty. Sankcia bola uložená vo výške 1.000 Eur, pričom za predmetný správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. mu mohla byť uložená pokuta v rozpätí od 150 Eur do 20.000 Eur, t. j. pokuta mu bola uložená tesne nad spodnou hranicou. Súdy judikovali, že v takomto prípade sa nejedná o pokutu uloženú v neprimeranej výške (porovnaj rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 21.08.2004, sp. zn. 6As 96/2000 - 62). Výška pokuty má byť predovšetkým vzhľadom na okolnosti daného prípadu primeraná, určená v rozpätí smerujúcom k spravodlivosti a adekvátnosti, avšak, aby sankcia splnila svoj význam (účel) musí dosahovať výšku odradzujúcu porušovateľa od protiprávneho konania. Ukladanie sankcií má nielen preventívny, ale aj represívny význam.
60. Orgán verejnej správy rozhodol o výške pokuty na základe zákonom povolenej správnej úvahy. V súlade s ustanovením § 27 ods. 2 SSP v takomto prípade správny súd preskúmava iba, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Je zrejmé, že pokuta bola uložená v medziach zákonného rozpätia. Zároveň boli zohľadnené zákonom stanovené hľadiská v ustanovení § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z.z. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti a má za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne odôvodnili ako sa vyporiadali s týmito hľadiskami, čo zohľadňovali pri určení výšky pokuty. Správna úvaha je zrozumiteľná, zodpovedajúca zásadám logického uvažovania.
61. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Pokiaľ by išlo o rozhodnutie nepreskúmateľné, v podstate už z lingvistickej stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmavať. Nemožno sa zaoberať hmotnoprávnou argumentáciou, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie neobstojí ani po formálnej stránke. Keďže v žalobe žalobca brojí proti rozhodnutiu žalovaného aj z hľadiska hmotnoprávneho, potom namietanie nepreskúmateľnosti sa javí ako účelové (porovnaj závery rozsudku Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 9 As2/2010). Žalovaný sa s relevantnými odvolacími námietkami dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal.
62. Správny súd má za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy dôsledne postupovali v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy. Žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy R(91)1 nebola porušená. Správny súd nezistil ani porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c/ SSP. Nebolo tvrdené žalobcom a ani súdom zistené, že by bola žalobcovi za to isté porušenie predpisov už právoplatne uložená pokuta, alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov. Konanie o uloženie pokuty bolo začaté v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 57 ods. 52 zákona č. 355/2007 Z.z. Orgány verejnej správy rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2, s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom (analogicky aj správnym deliktom) a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. V rozhodnutí bol dostatočne vymedzený skutok, vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie bližšie pri dolnej hranici sadzby, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom. Správny súd sa s ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil a nepovažuje za potrebné túto opakovať v odôvodnení tohto rozhodnutia.
63. Z dôvodov vyššie uvedených súd nevyhovel žalobe, žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
64. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal.
65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).