Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-145-2016.pdf
PDF · 106.36 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/145/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, a.s., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanej: X.Ľ. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. v spore o zaplatenie 2.184,29 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 391,59 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania z a s t a v u j e.
II. Žalobu zamieta.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 16,80 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou zo dňa 18.11.2016 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.184,29 EUR s príslušenstvom titulom zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 28.8.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.(ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 33204907. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 900 EUR a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 EUR. 3. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 8.10.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 8.10.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.184,29 EUR. 4. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca navrhol vykonať dôkazy : Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty Quatro, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Výpisy zo Splátkovej karty Quatro a podací hárok č. EPH008499293. 5. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručovaná dňa 10.3.2017 na adresu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Zásielka sa súdu vrátila dňa 13.3.2017 z dôvodu „adresát neznámy.“ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP, postupoval
súd podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 6. Podaním doručeným súdu dňa 23.1.2017 žalobca žiadal, aby súd rozhodol o zmene subjektu na strane žalobcu, z dôvodu, že pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca uzavrel so spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu. Súd uznesením sp.zn.č. 41Csp/145/2016-32 zo dňa 6.3.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu. 7. Podaním doručeným súdu dňa 19.3.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 391,59 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a to z dôvodu čiastočných úhrad vykonaných žalovanou po podaní žaloby. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobca upravil petit žalobného návrhu, keď žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1.792,70 EUR a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.792,70 EUR od 16.10.2016 do zaplatenia. 8. Súd v súlade s § 297 CSP nariadil pojednávanie na deň 20.3.2018. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 22.2.2018, žalovanej bolo doručené dňa 28.2.2018 fikciou doručenia. Na pojednávaní neboli prítomný žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaná, právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil v podaní doručenom súdu dňa 19.3.2018, a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Súd v zmysle ust. § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol tak, že pojednával v neprítomnosti strán sporu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a zistil tento skutkový stav: 9. Dňa 26.8.2009 vyplnila žalovaná Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty Quatro ( ďalej len „Žiadosť“), ktorú právny predchodca žalobcu podpísal dňa 28.8.2009. Na základe Žiadosti schválil právny predchodca žalobcu žalovanej úverový rámec vo výške 900 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach v sume 30 EUR. Iné údaje v Žiadosti uvedené neboli. 10. Z výpisu zo Splátkovej karty Quatro ku dňu 8.10.2016 predloženého žalobcom k žalobnému návrhu vyplýva, že súčet debetných transakcií na účte žalovanej je mínus 3.564,29 EUR a súčet kreditných transakcií je 1.380 EUR. Žalobcom uplatnená suma 2.184,29 EUR sa rovná sume rozdielu predmetných položiek.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 11. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 12. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 13. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 17. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa §52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 20. Podľa §54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 21. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 22. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 23. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. 24. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1) ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu1ab) a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. 25. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 28. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
P r á v n e posúdenie veci : 29. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 391,59 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania, súd konanie v tejto časti zastavil. 30. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 31. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. 32. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o pôžičke, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo. 33. Súd sa ako prvotnou zaoberal otázkou aktívnej legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s Všeobecnou úverovou bankou, a.s., na základe ktorej Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ / postupca/ postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej ako dlžníkovi na žalobcu /postupníka/. V danom prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanej ako dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka /§ 524 a nasl./, ale aj ustanovenia zákona č.483/2001 Z.z. o bankách /§ 92 ods. 7/. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona vyžadované splnenie ďalších skutočností, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Súd má za to, že oznámením banky ako veriteľa o postúpení pohľadávky subjektu, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti, nemôže znamenať, že absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávok sa tým konvaliduje a táto zmluva o postúpení pohľadávok sa bez splnenia zákonom vyžadovaných náležitostí stane právne existujúcim a platným právnym úkonom s adekvátnymi následkami. 34. Z Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 5.1.2017 predloženého žalobcom súd zistil, že právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka,a.s. ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu, spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníka a táto prešla na žalobcu do jeho vlastníctva. Žalobca však nepripojil k žalobnému návrhu žiadnu listinu preukazujúcu či oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej skutočne doručil, resp. či sa mu táto vrátila ako nedoručená. 35. Všeobecná úverová banka, a.s. podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka, za splnenia ďalších podmienok /ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy banky na plnenie/ svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku /nielen časti/ postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou /ďalej len "postupník"/,aj bez súhlasu klienta. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej pohľadávky, ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá nemusí byť bankou. 36. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu žalovaná ako klient neplnila včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. V konaní však nebolo preukázané, že by banka pred postúpením pohľadávky žalovanú písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca súdu nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu, že žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu. Z podacieho hárku predloženého žalobcom ( na č.l. 30 súdneho spisu) nie je zrejmé aké listiny boli žalovanej zasielané ani či boli žalovanej doručené, resp. sa žalobcovi vrátili ako nedoručené. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta /žalovanej/ na tretiu osobu, ktorá nie je bankou /žalobca/ podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/. 37. Súd má za to, že právne významné pre posúdenie žaloby je, že právnym titulom uplatňovaného nároku je bankový úver. Existuje zásadný rozdiel medzi úverom alebo pôžičkou, ktorá je spotrebiteľovi poskytovaná bankou a úverom alebo pôžičkou poskytovaným nebankovým subjektom. Banky na rozdiel od nebankových subjektov poskytujú úvery a pôžičky z návratných finančných prostriedkov získavaných od verejnosti, na základe verejnej výzvy. Štát preto chráni vklady občanov a právnických osôb uložených
v banke a to aj tým, že stanovuje presný režim činnosti banky. Preto sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovené obligatórne podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. Tieto musia byť pre platnosť postúpenia dodržané. Jednou z nich je aj oznámenie banky klientovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt. Túto podmienku postúpenia pohľadávky však žalobca v konaní nepreukázal. Postúpenie teda nebolo platné a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. 38. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania / viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/ a preto nepostačuje, aby súdu žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Súd nerozporuje, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožaduje dlžník - žalovaná ale konajúci súd za účelom overenia žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by protirečil obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16. decembra 2014/. 39. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu žalovaná ako klient neplnila včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. V konaní však nebolo preukázané, že by banka oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta /žalovanej/ na tretiu osobu, ktorá nie je bankou /žalobca/ podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/. 40. Súd má za to, že právne významné pre posúdenie žaloby je, že právnym titulom uplatňovaného nároku je bankový úver. Existuje zásadný rozdiel medzi úverom alebo pôžičkou, ktorá je spotrebiteľovi poskytovaná bankou a úverom alebo pôžičkou poskytovaným nebankovým subjektom. Banky na rozdiel od nebankových subjektov poskytujú úvery a pôžičky z návratných finančných prostriedkov získavaných od verejnosti, na základe verejnej výzvy. Štát preto chráni vklady občanov a právnických osôb uložených v banke a to aj tým, že stanovuje presný režim činnosti banky. Preto sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovené obligatórne podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. Tieto musia byť pre platnosť postúpenia dodržané. Jednou z nich je aj oznámenie banky klientovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt. Túto podmienku postúpenia pohľadávky však žalobca v konaní nepreukázal. Postúpenie teda nebolo platné a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol : 41. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa zásad o náhrade trov má žalovaný nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. vo výške 100 %, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
44. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.), poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak
sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 45. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 46. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona 7) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia. 47. Žalobca uhradil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 131 EUR. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v rozsahu spolu 391,59 EUR výška súdneho poplatku po späťvzatí predstavuje sumu 107,50 EUR. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok v sume 131 EUR, pričom mal zaplatiť 107,50 EUR, vzhľadom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).