Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého M.U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., L. XXX/X, zastúpenej Mgr. Zuzanou Gálikovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 33 a M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., E. XXX/X, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie obidvoch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. 01. 2022, č. k. -281, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca zročného výživného a trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 12. 2019 č. k. -51 tak, že maloletého M. Y. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 170,- eur mesačne, počnúc od 19. 06. 2020, ktorej otec je povinný platiť vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 19. 06. 2020 do 31. 01. 2022 v sume 1.898,04 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 10. 12. 2019 č. k. -51 bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne. V tom čase matka dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 780,- eur netto, mala okrem M. ešte vyživovaciu povinnosť k Q. K. I., nar. XX. XX. XXXX a príjem otca v tom čase bol okolo 1.000,- eur netto. Okrem maloletého M. nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Rozsudkom zo dňa 31. 05. 2018 č. k. -275 bola zvýšená vyživovacia povinnosť na maloletého M. zo sumy 100,- eur na 130,- eur mesačne. Od mája 2020 je maloletý M. v starostlivosti matky. Táto dosahuje čistý mesačný príjem za rok 2020 sumu 960,35 eur a v súčasnosti 1.166,83 eur. V školskom roku XXXX/XXXX začal maloletý M. navštevovať U. Q. v G.. Otec maloletého dieťaťa vykonával od roku 2016 do 16. 05. 2020 samostatnú zárobkovú činnosť v poskytovaní služby finančného poradcu. Od 16. 05. 2020 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, za zdaňovacie obdobie rok 2019 dosiahol čistý mesačný príjem 687,24 eur netto, od 01. 07. 2020 opätovne poskytuje služby finančného poradcu so spoločnosťou Partners Group SK s.r.o. Priemerná výška mesačnej provízie otca bola 1.251,41 eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 24 ods. 4 a § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému M. bol podaný dôvodne, pretože nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Od mája 2020 je maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že aktuálne nie je potrebná iná forma starostlivosti o maloleté dieťa ako starostlivosť rodičov. Vzhľadom na aktuálny vývoj situácie vo vzťahu medzi otcom a dieťaťom (otec nie je v žiadnom kontakte s maloletým dieťaťom, o dieťa sa aktívne nezaujíma, ani styk medzi nimi sa nerealizuje) aj s ohľadom na to, že rodičia maloletého nežiadali o úpravu styku súdnou cestou, súd stýkať sa s maloletým M. neupravil. Súd určil vyživovaciu povinnosť na maloletého M. vo výške 170,- eur mesačne, keď podľa jeho názoru takto určená suma výživného je primeraná na zabezpečenie potrieb dieťaťa a zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca. Ukončenie spolupráce otca so spoločnosťou Partners Group SK s.r.o. v roku 2020 súd vyhodnotil ako subjektívne konanie zo strany otca. Na obdobie piatich mesiacov sa pripravil o príjem. Počas tohto obdobia, keď nemal príjem za poskytovanie služieb finančného poradcu, nepozastavil žiadne zo svojich výdavkov. Príjem otca sa oproti roku 2019 zvýšil a v čase, keď súd rozhodoval o zvýšení vyživovacej povinnosti na 130,- eur mesačne, tak vychádzal z príjmu otca vo výške 707,09 eur netto a v tom čase maloletý M. navštevoval len základnú škodu. V súčasnosti je už študentom strednej odbornej školy, čím sa nepochybne zvýšili jeho výdavky súvisiace so školou, ako aj v bežnej réžii. Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, konštatoval, že až po uhradení primeraného výživného pre maloleté dieťa má rodič realizovať všetky svoje ďalšie finančné aktivity. Nestotožnil sa s jeho vyjadrením, že na výživu dieťaťa je schopný prispievať maximálne sumou 100,- eur mesačne. Zo svojho príjmu okolo 1.000,- eur mesačne je schopný platiť výživné vo výške 170,- eur mesačne, bez ohrozenia svojej životnej úrovne, pri zohľadnení všetkých odôvodnených mesačných výdavkov. Skonštatoval, že výdavky maloletého dieťaťa sú neporovnateľne vyššie, ako boli pred tromi rokmi a výška výživného rodiča na tieto skutočnosti musí reflektovať. K argumentácii otca, že v čase, keď bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, bola matka zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne. Uviedol, že matka v tom čase mala podstatne nižší príjem, ako má v súčasnosti otec a mala dve vyživovacie povinnosti. Nestotožnil sa s návrhom matky ohľadom určenia výšky výživného v sume 250,- eur mesačne, nakoľko takto určená suma by už bola neprimeraná a neodrážala by reálne potreby maloletého dieťaťa. Matka má taktiež finančnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktorá je čiastočne kompenzovaná vykonávaním osobnej starostlivosti. Súd stanovil vyživovaciu povinnosť odo dňa podania návrhu, t. j. od 19. 06. 2020 a otcovi tak vzniklo zameškané výživné vo výške 1.898,04 eur pri zohľadnení výživného, ktoré otec na maloletého M. uhrádzal v sume 100,- eur mesačne od decembra 2020. Zameškané výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným, a to v zmysle ust. . O trovách konania rozhodol podľa tak, žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním obidvaja rodičia, a to v časti jeho vyživovacej povinnosti. Matka sa domáhala jeho zmeny tak, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumou 250,- eur mesačne, počnúc od 19. 06. 2020. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva v zmysle ust. a . Poukázala na to, že maloletý M. má XX rokov a navštevuje obchodnú akadémiu. V súvislosti s návštevou strednej školy má zvýšené výdavky na cestovné a výdavky na štúdium. Z dôvodu pretrvávajúceho dištančného vzdelávania mu musela zakúpiť notebook, pričom maloletý má zvýšené výdavky na stravu a bola mu diagnostikovaná laktózová intolerancia. Ceny bezlaktózových potravín sú podstatne vyššie ako ceny bežných potravín, pričom súd tieto výdavky s dodržiavaním diétneho režimu vôbec nezohľadnil. Otec sa o syna nezaujíma, vôbec sa s ním nestretáva a nad rámec výživného ničím neprispieva. Poukázala na právnu domnienku zavedenú v Zákona o rodine, podľa ktorej, ak súd zistí, že povinný rodič má aj iné príjmy, ak tieto príjmy súdu nepreukáže a nepredloží dostatočné podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 % - 30 % čistého príjmu.

3. Otec vo svojom odvolaní namietal, že výživné vo výške 170,- eur je neprimerane vysoké. Súd nebral do úvahy, že jediným zdrojom jeho príjmu je príjem zo spoločnosti PGSK, ktoré ale nie je čistým príjmom, ale je to len hrubý obrat, z ktorého si musí platiť ďalšie výdavky. Za posledných 12 mesiacov obdržal na províziách celkovo 9.645,67 eur, čo robí priemer 803,80 eur. Pri zohľadnení všetkých jeho mesačných výdavkov sa dostáva tak do mínusu. Životné poistenie si platí najmä z dôvodu zabezpečenia vlastného syna, pretože, ak by sa mu niečo stalo, v prvom rade by dedil jeho syn, keďže žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. K zročnému výživnému uviedol, že súd nezohľadnil rovnakú situáciu zo strany matky,

kde bol rozsudkom syn zverený do osobnej starostlivosti otca, kde otec ešte niekoľko mesiacov po sebe platil výživné matke 130,- eur mesačne a zároveň sa staral o maloletého M. a žiadne výživné nebolo zo strany matky poslané. Súd tiež nezohľadnil fakt, že matka maloletého M. nie je v situácii, aby bolo potrebné z jeho strany platiť vyššie výživné, nakoľko na mladšieho syna si neuplatňuje od otca jeho žiadne výživné. V závere uviedol, že chápe finančnú situáciu, že syn potrebuje dostávať výživné, a preto aj súhlasil so sumou 100,- eur mesačne a v budúcnosti sa nebude brániť zvýšeniu výživného, ak mu to jeho príjem dovolí a situácia sa zmení.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý opätovne navrhol, aby bola jeho vyživovacia povinnosť určená na 100,- eur mesačne. Čo sa týka maloletého M., uviedol, že má XX rokov, v tomto veku je schopný zarobiť si aj sám, navštevuje školu v mieste trvalého bydliska, kde zvýšené nároky na dopravu nemá. Čo sa týka diagnostikovanej laktózovej intolerancie, nebolo to preukázané nezávislým lekárskym vyšetrením. Po odchode syna z bytu mu zbalil všetky jeho veci, ktoré mu zakúpil, preto vyslovene odmieta postoj, že otec nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť. Suma nakúpeného oblečenia niekoľkonásobne prevyšovala rámec stanoveného výživného. Od odchodu sa so synom stretol niekoľkokrát, posledné stretnutia boli s tým, že syn vyslovene ušiel a nie je to nezáujem otca o syna, ale syna o otca, nakoľko je dostatočne starý na to, aby si plne uvedomoval svoje konania. Čo sa týka jeho majetkových pomerov, je výlučným vlastníkov bytu, na ktorý má hypotéku a majiteľom motorového vozidla z roku 2010. Jeho ex manželka sa obhajuje tým, že sa jej za posledné mesiace zvýšili výdavky, avšak nikde zámerne neuviedla, že sa jej finančná situácia zmenila aj vplyvom dedičského konania po jej zosnulom otcovi. Poukázal opätovne na situáciu, keď syn bol zverený do jeho starostlivosti a on sa o neho staral, zároveň však posielal výživné na účet matky a toto posielané výživné mu nikdy nevrátila.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na svoju výpoveď na pojednávaní konanom dňa 25. 01. 2022, na ktorom navrhol súdu zaviazať otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 200,- €, ktorú považoval za primeranú vzhľadom k veku a potrebám dieťaťa.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( - ďalej len ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach a konanie, ktoré mu predchádzalo ( až ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie obidvoch rodičov nie je dôvodné.

8. Po preskúmaní veci v jeho napadnutej časti, t. j. časti určenia výšky vyživovacej povinnosti a zročného výživného, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutých častiach potvrdil. Odvolací súd sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a jeho právnym zdôvodnením, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia zaoberal príjmami oboch rodičov v čase poslednej úpravy výživného, aj príjmami rodičov v súčasnej dobe. Poukázal na výdavky, ktoré obidvaja rodičia v súčasnosti majú a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami tak matky, ako aj otca. Otec poukazoval predovšetkým na splátky, ktoré zo svojho príjmu musí mesačne uhrádzať, pričom odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie poznamenal, že pohľadávka výživného je prednostnou pohľadávkou pred akýmikoľvek inými pohľadávkami, a preto si otec musí svoje výdaje regulovať tak, aby si v prvom rade mohol primeraným spôsobom splniť svoju vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd len poznamenáva, že námietky otca, že takto určené výživné je pre neho likvidačné, nemohol zohľadniť. Poukazuje na tú skutočnosť, že otec finančného poradcu vykonáva od roku 2016, s malou prestávkou v roku 2020 doposiaľ a ak by jeho príjmy boli také nedostatočné, ako poukazuje, zrejme by zvažoval iný zdroj svojej obživy. Tak, ako žiadal prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne, je i podľa názoru odvolacieho súdu suma nedostatočná, keďže maloletý je vo veku XX rokov, kde náklady na zabezpečenie všetkých jeho odôvodnených potrieb, čo sa týka stravy, ošatenia, ako aj iných aktivít, sú značne vysoké a výživné vo výške 100,- eur by bolo nedostatočné. Nemohol sa stotožniť však ani s požiadavkou matky, ktorá žiadala určiť výživné vo výške 250,- eur mesačne, pretože takéto výživné spolu s výživným zo strany matky by bolo neprimerané i s poukazom na momentálny príjem otca. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutých častiach, t. j. častí výšky vyživovacej povinnosti, určenia jej počiatku, ako aj zročného výživného ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil. Keďže výživné bolo určované od 19. 06. 2020, súd správne vypočítal i zročné výživné na maloletého M., pričom zohľadnil sumy, ktorými otec prispieval na maloletého syna 100,- eur mesačne, počnúc od decembra 2020. Po prepočte odvolací súd dospel k záveru, že zročné výživné je určené správne, a preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v časti zročného výživného. Napokon celú sumu povolil súd splácať otcovi v splátkach spolu s bežným výživným, a preto sa nemožno stotožniť s jeho námietkou, že takto určené zročné výživné je pre neho likvidačné.

8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa a , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur ( ) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia ( ).

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu ( ).

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční ( ).

Exekúciu možno vykonať len podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu.