Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/163/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: EK-Invest, s.r.o., so sídlom Veltlínska 10, 831 02 Bratislava, IČO: 35 770 376, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Viktorom Titěrom, advokátom, so sídlom G. X/A, XXX XX V., proti žalovanému: BioActiv Products s.r.o., so sídlom Parková 45, 821 05 Bratislava, IČO: 35 920 955 (právny nástupca pôvodne žalovaného LUZK, s.r.o., so sídlom Bernolákova 221/20, 028 01 Trstená, IČO: 36 440 906, vymazaný z obchodného registra 23.01.2018), v konaní o zaplatenie 8.700 Eur s príslušenstvom, o kompenzačnej námietke vo výške 6.776 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/97/2012-288 zo dňa 05. apríla 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/97/2012-288 zo dňa 05. apríla 2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I/). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II/). Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na úpravu petitu žalobcu, keď uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 23.01.2013 bola pripustená zmena petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 8.700 Eur spolu s úrokom omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3 200 Eur od 02.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.000 Eur od 16.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 400 Eur od 22.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.100 Eur od 27.07.2011 do zaplatenia, vrátane trov konania. Žalobca žalobcu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o dielo dňa 30.05.2011, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť dielo - fasádne práce a zatepľovacie práce v rozsahu 1300 m2 na stavbe CASA PUEBLO na Vinnej ulici v Bratislave a žalobca sa zaviazal za toto dielo zaplatiť cenu vo výške 10 Eur/m2. V cene diela bolo dohodnuté zhotovenie zateplenia domu s povrchovou úpravou, pričom materiál, lešenie a príslušenstvo na zatepľovacie práce dodával žalobca. Žalovaný opustil stavbu bez toho, aby dielo dokončil, čím porušil povinnosť zhotoviť dielo v dohodnutej lehote, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda a táto predstavuje nezúčtované preddavky 4.600 Eur vyplatené žalovanému, prenájom lešenia vo výške 1.500 Eur, keďže lešenie muselo byť v prenájme o 50 dní dlhšie oproti dohodnutému termínu dokončenia stavby a ušlý zisk vo výške 2.600 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi dohodnutou cenou diela so žalovaným a cenou diela, ktorú musel žalobca zaplatiť novému zhotoviteľovi diela. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, výsluchu sporových strán a výpovedí svedkov P. N., L. T., U. M., L. L., bytom D. P. č. XXX, L. L., bytom E., M. XXX, L. U., Z. I., L. N., dokazovaním listinami za aplikácie ustanovení § 536 ods. 1 - 3, § 537 ods. 1 - 3, § 538, § 263 ods. 2, § 266 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 267 ods. 1 - 3, § 268, § 373 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 39, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. Okresný súd uviedol, že v priebehu konania na strane žalovaného došlo k zmenám, keď pôvodný žalovaný zanikol a nastúpil žalovaný Extra BAUTEN, s.r.o., Žilina, IČO: 43 904 807 a následne táto spoločnosť bola zlúčená a jej právnym nástupcom od

28.05.2016 je spoločnosť LUZK, s.r.o. Trstená, IČO: 36 440 906, ktorý stav nastal ešte za účinnosti ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. ako zákonná sukcesia. Okresný súd sa zaoberal otázkou platnosti uzavretia zmluvy o dielo ústnou formou medzi sporovými stranami. Vo svojich prejavoch tak žalobca, ako aj žalovaný deklarovali uzavretie Zmluvy o dielo dňa 30.05.2011, predmetom ktorej boli fasádne práce a zatepľovacie práce v rozsahu 1300 m2 na stavbe CASA PUEBLO na Vinnej ulici v Bratislave. Pokiaľ išlo o cenu za vykonané dielo, žalobca deklaroval dohodu vo výške 10 Eur/1m2 za komplet zateplenia, žalovaný deklaroval dohodu vo výške 12 Eur/1 m2 komplet zateplenia. Tento rozpor v cene deklarovanej sporovými stranami sa nepodarilo odstrániť v priebehu konania ani za použitia § 266 Obchodného zákonníka, a to ani rozsiahlym dokazovaním, keď boli vypočutí nielen žalobca a žalovaný, ale aj navrhnutí svedkovia. Každá zo sporových strán tvrdila svoju cenu diela - stanovenú výškou príslušnej sumy na 1 m2 zateplenia. Žalobcu v tvrdení ceny diela podporil svedok N. a žalovaného svedok L. L., D. P. č. XXX, ktorí mali byť osobne prítomní za jednotlivé strany pri zjednávaní ceny. Ostatní svedkovia o dohode o cene mali informácie len sprostredkovane a hájili záujmy svojej strany a vypovedali skôr k rozsahu vykonaných prác zo strany žalovaného na predmetnej stavbe. Ani jedna zo sporových strán jednoznačne nepreukázala uzavretie dohody o konkrétnej cene diela, z čoho vyplynulo, že sporové strany nedospeli k dohode ohľadom podstatnej náležitosti samotnej zmluvy o dielo, a to dohode o cene predmetu diela. Okresný súd zvýraznil dôkazné bremeno a uviedol, že ak žalobca tvrdil, že dohodol so žalovaným cenu diela v ním prezentovanej výške 10 Eur/m2 a opačne, ak žalovaný tvrdil, že dohodol so žalobcom cenu diela v ním prezentovanej výške 12 Eur/1 m2, tak bolo povinnosťou oboch sporových strán označiť a predložiť okresnému súdu relevantné dôkazy na jednoznačné preukázanie tejto skutočnosti. Za tohto stavu, pokiaľ ani žalobca ani žalovaný nepreukázali nimi tvrdenú cenu diela, okresný súd dospel k záveru, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzavretá, a to Zmluva o dielo zo dňa 30.05.2011, na ktorú sa odvolávali tak žalobca, ako aj žalovaný, a to pre absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, dohody o cene predmetu diela.

2. Z titulu okresným súdom konštatovanej neplatnosti zmluvy o dielo podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej bolo poukázané na ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa žalobca domáhal priznania škody z dôvodu, že žalovaný nedodržal podmienky Zmluvy o dielo zo dňa 30.05.2011, keď odišiel zo stavby bez toho, aby vyúčtoval poskytnuté preddavky a odovzdal dielo žalobcovi a jednak tým, že v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o dielo mu vznikla škoda na prenájme lešenia a ušlý zisk v zaplatení vyššej ceny za vykonané práce u nového dodávateľa, tak s ohľadom na záver okresného súdu o neplatnosti zmluvy o dielo, ak neplatnosť zmluvy o dielo spôsobili obidve sporové strany, keď si jasne a bez pochýb neujasnili otázku ceny predmetu diela ako podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, potom nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti z neplatnej zmluvy o dielo zo strany žalovaného. Z titulu neplatnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o dielo zo dňa 30.05.2011 pre sporové strany z takéhoto neplatného úkonu vyplynula povinnosť vrátiť si vzájomne, čo sa z tohto neplatného úkonu plnilo. Preto okresný súd mal za to, že nastupuje tu na rad ustanovenie o bezdôvodnom obohatení, pri ktorom žalobca má nárok len na žalovanému poskytnuté preddavky v celkovej výške 4.600 Eur, ktorá výška preddavku nebola sporná a zvyšok žalobcom požadovanej sumy 4.100 Eur bol nedôvodný, keďže nemohlo dôjsť ku škode z neplatnej zmluvy o dielo, ak na jej neplatnosti nesie vinu aj samotný žalobca.

3. Okresný súd uviedol, že v priebehu konania žalovaný voči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku vo výške 6.776 Eur, a to ako cena za práce prevedené pre žalobcu na predmetnej stavbe, z ktorej po odpočítaní preddavkov 4.600 Eur žiadal žalovaný zohľadniť k žalobcovmu nároku celkom 2.176 Eur. Žalovaný v rámci kompenzačnej námietky uviedol, že mu vznikol nárok na zaplatenie prevedených prác v celkovej sume 2.176,- Eur ako rozdiel medzi hodnotou už vykonaných prác žalovaným na uvedenej stavbe vo výške 6.776 Eur a zaplatenými zálohami zo strany žalobcu vo výške 4.600 Eur. Okresný súd pri započítaní uskutočnenom žalovaným poukázal na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka. Okresný súd dospel k záveru, že s ohľadom na výsledky dokazovania, rozsah prác vykonaných žalovaným na predmetnej stavbe žalobcu zodpovedá cene stanovenej žalovaným v kompenzačnej námietke, minimálne však do výšky poskytnutých tzv. záloh zo strany žalobcu. Tento záver okresného súdu bol v zhode aj so záverom znaleckého posudku znalca Ing. Marcela Michnu v znaleckom posudku č. 130/2016 (č.l. 241 - 261 spisu), z ktorého vyplýva, že jednotkové ceny použité vo výpočte pre zateplenie fasády žalovaným uvádzané v podanom odpore boli primerané a jednotkové ceny použité v rozpočte celkových nákladov stavieb, boli primerané trhovým cenám v čase ocenenia. Súd prvej inštancie podľa § 147 ods. 1, 2 zohľadnil vznesenú námietku započítania žalovaným, čo do výšky opodstatneného nároku žalobcu, t.j. do výšky 4.600 Eur a vo zvyšku neopodstatneného

nároku žalobcu, bola žaloba zamietnutá. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanému z titulu plného úspechu vo veci bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca trval na tom, že v konaní bolo preukázané, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá, z ktorej zmluvy bolo zrejmé, kto je zmluvnou stranou, aký je predmet a cena za vykonanie diela bola určená jedným z troch zákonných spôsobov. Žalobca tvrdil cenu diela, ktorá bola dohodnutá sumou 10 Eur za 1 m2 a žalovaný tvrdil cenu diela 12 Eur za 1 m2. Z tohto skutkového stavu vyplynulo, že spornou nebola skutočnosť, či bola dohodnutá cena za dielo, ale v akej výške bola dohodnutá predmetná cena za dielo. Tvrdenie strán sporu o výške dohodnutej ceny za dielo, ak je sporné a nedostatočným spôsobom preukázané, tak uvedené nespôsobuje absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy o dielo, keďže takýto záver popiera akúkoľvek právnu istotu strán sporu. Podľa žalobcu v konaní bolo preukázané, že reálne došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo dňa 30.05.2011, čo v priebehu konania potvrdil tak žalobca, ako aj žalovaný. Nemožno považovať za sporný fakt, že k uzavretiu zmluvy o dielo reálne došlo, pretože túto skutočnosť potvrdili obidve strany sporu. Sporný nanajvýš mohol byť obsah tohto záväzkovo-právneho vzťahu. Bola uzavretá zmluva o dielo a reálne došlo k vykonaniu určitých prác žalovaným a je logické, že žalovaný tieto práce vykonal na základe predchádzajúcej dohody zmluvných strán o cene za vykonanie diela. Žalobca navyše žalovanému pri vykonaní diela poskytol potrebnú súčinnosť a všetok materiál k zhotoveniu diela. Prieči sa preto logike veci, pokiaľ by žalovaný bez predchádzajúceho uzavretia zmluvy o dielo a absencie dohody o jej základných náležitostiach vykonával pre žalobcu dielo a bezdôvodne by ho týmto konaním obohacoval. Žalobca zotrval na tom, že zmluvné strany zmluvy o dielo sa dohodli na všetkých jej podstatných náležitostiach, zmluva o dielo bola riadne uzavretá, a preto nebolo možné rozhodnutím okresného súdu absolútne zneplatniť prejav vôle obidvoch zmluvných strán, ktorý je v tomto prípade nespochybniteľný. Ak mal okresný súd za to, že žalobca a žalovaný v priebehu konania neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky dohodnutej ceny za vykonanie diela, tak dôsledkom takéhoto posúdenia súdom nemôže byť konštatovanie o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Aj napriek tomu, že okresný súd je názoru, že predložené dôkazné prostriedky nie sú postačujúce na to, aby zaujal jednoznačné stanovisko a rozhodol o spornej skutočnosti, teda rozhodol, či cena za dielo bola dohodnutá na sumu 10 Eur za m2 alebo na sumu 12 Eur za m2, nebol v dôsledku tejto spornej skutočnosti oprávnený rozhodnúť o absolútnej neplatnosti riadne uzavretej zmluvy o dielo. Žalobca v odvolaní poukázal na ustanovenie § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka o tzv. všeobecnej cene, z ktorého vyplýva, že ak nie je cena dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

5. Ak podľa názoru žalobcu nie je správne tvrdenie okresného súdu o neplatnosti zmluvy, tak potom žalobca má nárok na zaplatenie sumy 8.700 Eur, pretože medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o dielo, a preto žalobca má nárok na náhradu škody, ktorú mu svojim konaním, teda porušením tohto záväzkovo-právneho vzťahu spôsobil žalovaný. Škoda, a to skutočná, ktorá žalobcovi vznikla z titulu porušenia záväzkovo-právneho vzťahu žalovaným, bola preukázaná vo výške 1.500 Eur z dôvodu prestoja prenajatého lešenia, ktorá škoda bola zapríčinená konaním žalovaného spočívajúcom v nedokončení diela a v svojvoľnom odchode pracovníkov žalovaného z nehnuteľnosti, na ktorej sa dielo malo podľa zmluvy vykonať. Žalovaný sám potvrdil, že jeho pracovníci z tejto nehnuteľnosti odišli skôr, než bolo dielo dokončené, čím potvrdil porušenie záväzkovo-právneho vzťahu zo strany žalovaného, ktoré porušenie spôsobilo následný prestoj lešenia. Žalovaný týmto spôsobom potvrdil opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu skutočnej škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti. Súčasťou náhrady škody bol aj ušlý zisk vo výške 2.600 Eur ako rozdiel medzi cenou za vykonanie diela, ktorú mal žalobca zaplatiť za vykonanie diela žalovanému a výškou ceny za vykonanie diela, ktorú žalobca musel zaplatiť inému zhotoviteľovi diela v záujme minimalizovania škôd po tom, čo žalovaný ani na jednom m2 dielo nedokončil tak, ako bolo dohodnuté. Žalobca okrem vzniknutej a uplatňovanej náhrady škody poukázal na to, že vopred poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 4.600 Eur ako preddavok na vykonanie diela. Táto skutočnosť bola nesporne preukázaná pred okresným súdom. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný nevykonal dielo riadne ani na jednom m2 v zmysle uzavretej zmluvy o dielo,

žalovanému nárok na zaplatenie ceny za vykonanie diela nevznikol. Finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté žalobcom žalovanému vopred, nebolo možné považovať za časť odplaty za vykonanie diela, ale naopak, týmto bolo jednoznačne preukázané, že tieto vopred poskytnuté finančné prostriedky sú preddavkom na vykonanie diela. S takýmto preddavkom je možné naložiť len dvoma spôsobmi, a to buď zaúčtovať proti cene za dielo, ktoré zaúčtovanie nebolo možné, pokiaľ žalovaný nedokončil ani len časť diela a druhý spôsob je vrátiť tento preddavok 4.600 Eur, ktorého uplatnenie bolo podľa názoru žalobcu opodstatnené.

6. Ak okresný súd prihliadol na kompenzačnú námietku žalovaného, tak tento postup považoval žalobca za rozporný s platnými právnymi predpismi. Žalobca poukázal na to, že pohľadávka žalovaného vo výške 6.776 Eur, ktorú uviedol žalovaný v kompenzačnej námietke, je sporná, nebola ničím podložená a jej výpočet nepreukázaný. Okresný súd postupoval v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi, pokiaľ započítal žalobcovu pohľadávku riadne preukázanú, nespochybniteľnú a nespornú vo výške 4.600 Eur na neexistujúcu pohľadávku žalovaného. Žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky, v dôsledku čoho nebolo možné určiť ani výšku tejto hypotetickej pohľadávky. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní a následnom odôvodnení výšky tvrdenej pohľadávky ani jej samotnej existencie. Dôvodnosť tvrdenia žalobcu preukazuje aj záver znaleckého posudku, ktorý potvrdil, že nebolo možné určiť, o koľko sa zvýšila, resp. navýšila hodnota nehnuteľností po prácach vykonaných žalovaným, čím sa nespochybniteľne potvrdilo, že nebolo možné určiť výšku hypotetickej pohľadávky žalovaného. Vzhľadom k záverom v znaleckom posudku preto vyvstáva otázka, na základe akých žalovaným predložených dôkazných prostriedkov mal okresný súd za to, že sú splnené podmienky pre zohľadnenie vznesenej námietky započítania. Na jednej strane okresný súd konštatuje neplatnosť zmluvy o dielo, na druhej strane prihliadol na žalovaným vznesenú námietku započítania, čím bez akýchkoľvek pochybností prihliadol na cenu za dielo, ktorú žalovaný použil na výpočet výšky započítavanej pohľadávky, a to aj napriek tomu, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, odseku 28., mal za to, že cena za dielo dohodnutá nebola, pre čo vyhlásil uzatvorenú zmluvu o dielo za neplatnú. Žalobca v odvolaní zotrval na tom, že Zmluva o dielo bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dňa 30.05.2011, cena medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá, a preto je vylúčené, aby okresný súd konštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmluvy o dielo. Existoval záväzkovo- právny vzťah, z ktorého ak povinnosť žalovaným bola porušená, tak v príčinnej súvislosti s porušením tejto zmluvnej povinnosti žalovaným nedokončiť dielo vznikla žalobcovi škoda. Zohľadnenie námietky započítania žalovaným vo výške 6.776 Eur žalobca považoval za rozporné s hmotnoprávnymi predpismi započítania, pretože žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky, ktorú by bolo možné započítať s pohľadávkou žalobcu. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe o zaplatenie 8.700 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, vyhovieť.

7. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a podľa § 391 ods. 2 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

9. Primárne krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní nastala zmena na strane pôvodne žalovaného LUZK, s.r.o., IČO: 36 440 906, ktorý bol z obchodného registra dňa 23.01.2018 vymazaný s právnym nástupcom BioActiv Products s.r.o., IČO: 35 920 955. O tejto skutočnosti bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/163/2017-329 zo dňa 31.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2018. Na základe uvedeného, preto v ďalšom sa uvádza len „žalovaný“.

10. Podstatným pre vyhodnotenie odvolania žalobcu, a tým posúdenia napadnutého rozsudku okresného súdu, bol nielen skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorým bol podľa § 383 krajský súd viazaný, ale aj samotné tvrdenia žalobcu, vyjadrené skutkové a právne okolnosti, podľa ktorých žalobca uvádzal uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným, z ktorej zmluvy malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaným v nedokončení diela, keď v rámci zisteného skutkového stavu a tvrdení žalobcu, vykvalifikovaného nároku bolo určujúce, či zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako právnym nástupcom vznikol.

11. Z ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka ako základného ustanovenia pre právny úkon zmluvy o dielo vyplývajú jej podstatné náležitosti, a to dohoda o predmete a cene diela, ktoré ak sú dohodnuté medzi zmluvnými stranami, tak zmluva o dielo ako právny úkon vzniká v zmysle § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ vo vyvolanom súdnom spore nie je preukázaná dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, tak nemožno konštatovať, že zmluva vznikla. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo to, že pri podstatnej náležitosti ceny za dielo žalobca tvrdil dohodnutú cenu vo výške 10 Eur za 1 m2, oproti ktorému tvrdeniu stála argumentácia žalovaného o dohodnutej cene diela 12 Eur za 1m2. Ani výpovede svedkov nepreukázali žalobcom tvrdenú dohodnutú cenu diela vo výške 10 Eur za 1 m2, keďže oproti tomuto tvrdeniu stáli výpovede a tvrdenia žalovaného o dohodnutej cene diela 12 Eur za 1 m2. Žalobca, ktorý sa so svojim nárokom obrátil na súd a ktorý tvrdil existenciu zmluvy o dielo, na ňom bolo dôkazné bremeno preukázať dohodu o podstatných náležitostiach takéhoto právneho úkonu, t.j. dohodu tak o predmete, ako aj cene diela, keď v zmysle § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Žalobca nepreukázal jednu z podstatných náležitostí právneho úkonu zmluvy o dielo, a to dohodu o ním tvrdenej cene diela 10 Eur za 1 m2, preto pri nepreukázaní tejto podstatnej náležitosti, a to ceny diela, zmluva o dielo ako právny úkon nevznikla.

12. Okresný súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania správne skonštatoval, že nebola preukázaná dohoda o cene diela, tá, ktorú tvrdil žalobca vo výške 10 Eur za 1 m2, ani ktorú vyjadril žalovaný 12 Eur za 1 m2. Za tohto skutkového a právneho stavu potom bolo nevyhnutné konštatovať, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným nevznikla, ale nie, že je neplatná tak, ako nesprávne skonštatoval okresný súd. O platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu je možné uvažovať len v tom prípade, ak právny úkon vznikol, a tento sa podrobuje skúmaniu jeho platnosti alebo neplatnosti z titulu buď vznesenej obrany alebo za stavu existencie absolútnej neplatnosti. Zo strany žalobcu nebolo preukázané uzavretie zmluvy o dielo s podstatnými náležitosťami, a to tvrdenej ceny diela 10 Eur za 1 m2 a tomuto skutkovému stavu zodpovedá právne posúdenie, že zmluva o dielo nevznikla. Krajský súd dodáva, že cena diela alebo dohoda o spôsobe jej určenia je podstatnou časťou zmluvy o dielo podľa § 269 ods. 1, § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka a je nevyhnutnou podmienkou pre vznik zmluvy o dielo. Dohoda o cene musí byť vyjadrená tak, aby nespôsobovala pochybnosti o prejave zmluvných strán. Prejav vôle o výške dohodnutej ceny musí byť určitý. Bolo na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenie o ústne dohodnutej cene diela vo výške 10 Eur za 1 m2, čo sa mu na základe výsluchu svedkov a vykonaných dôkazov nepodarilo. Ak žalobca uvádzal tvrdenia o uzavretí zmluvy o dielo, v ktorej bola dohodnutá cena diela 10 Eur za 1 m2, tak potom na toto tvrdenie bol nositeľom aj dôkaznej povinnosti, t.j. mal povinnosť dôkazmi preukázať ním tvrdenú dohodu o výške ceny diela.

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti sporovej strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Cena diela, jej dohoda alebo spôsoby jej určenia zostáva podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo podľa § 269 ods. 1, § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka a nevyhnutnou podmienkou pre vznik zmluvy o dielo. Ak žalobca nepreukázal dohodu o podstatnej náležitosti, a to tvrdenej dohode o výške ceny diela, na základe doteraz zisteného skutkového stavu, z dôkazov vykonaných pred okresným súdom, z ktorého skutkového stavu vychádzal krajský súd v odvolacom konaní, nemohla zmluva o dielo vzniknúť. Vznik právneho úkonu, a to zmluvy o dielo nebol preukázaný žalobcom, a preto ak zmluva o dielo nevznikla, absentuje tu základ pre žalobcom poskytnuté tvrdenie o porušení zmluvnej povinnosti žalovaným, ktorý neukončením diela porušil svoj záväzok, v príčinnej súvislosti s ktorým porušením mala žalobcovi byť spôsobená škoda uplatnená žalobou vo výške 8.700 Eur pozostávajúca z poskytnutých preddavkov žalobcom žalovanému 4.600 Eur, zo sumy 1.500 Eur ako skutočnej škody vzniknutej z titulu prenájmu lešenia na dokončenie diela a ušlého zisku vo výške 2.600 Eur, ktorý predstavuje rozdiel ceny, ktorú žalobca musel zaplatiť novému zhotoviteľovi za dokončenie diela, oproti žalobcom tvrdenému záväzku žalovaného na vykonanie diela v cene 10 Eur za 1 m2. Ak sa konštatuje, že zmluva o dielo nevznikla, tak potom nebola namieste ani aplikácia ustanovení § 268, § 373 Obchodného zákonníka. Ak nevznikol právny úkon zmluvy o dielo, tak potom nemohol byť takýto právny úkon neplatný a ak žalobca zotrval na existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tzn. iným spôsobom nekvalifikoval svoj nárok na náhradu škody, tak

nebolo podľa názoru krajského súdu zákonného priestoru k tomu, aby okresný súd žalobcom uplatnenú škodu z titulu žalobcom tvrdeného porušenia záväzkového vzťahu žalovaným podrobil posudzovaniu cez zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Ani zo správania sa žalovaného, na ktoré apeloval žalobca, a to, že časť diela vykonal a k takémuto by nepristúpil, pokiaľ by nemal so žalobcom uzavretú zmluvu o dielo, nie je možné dovodiť dohodu o podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, ktorou je (aj) dohoda o cene diela. Cena diela, dohoda o cene alebo spôsobe určenia je podstatnou časťou zmluvy o dielo podľa § 269 ods. 1, § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, a tým nevyhnutnou podmienkou pre vznik zmluvy o dielo (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 5170/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2295/2008, sp. zn. 29 Cdo 849/2007, sp. zn. 32 Odo 1403/2005).

14. Na základe uvedených zhodnotení krajským súdom, ktoré vychádzajú zo zisteného skutkového stavu pred súdom prvej inštancie, ak zmluva o dielo nevznikla, t.j. nebol preukázaný jej vznik, keď žalobca nedokázal podstatné náležitosti právneho úkonu zmluvy o dielo, nemohla potom existovať ani zmluvná povinnosť a následne ani porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, na čom žalobca založil uplatnený nárok na náhradu škody. Okresný súd v rámci nového konania bude vychádzať zo skutkového a právneho stavu, že žalobcom tvrdená Zmluva o dielo zo dňa 30.05.2011, nebola uzavretá, t.j. jej uzavretie nebolo preukázané pri skutočnosti nedokázania žalobcom tvrdenej ceny diela 10 Eur za m2, a tým zmluva o dielo nevznikla. Tento skutkový a právny záver je zaväzujúci pre súd prvej inštancie za situácie, ak v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnému obsahu a rozsahu skutkového a právneho stavu.

15. Krajský súd ku komplexnosti vyhodnotenia skutkových a právnych záverov z doterajšieho stupňa zisteného stavu uvádza, že aj pre aplikáciu ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka sa vyžaduje, že zmluva o dielo vznikla, čo nebolo preukázané v danej sporovej právnej veci, a tým ani splnené podmienky postupu podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak výsledky dokazovania potvrdili to, že zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným nevznikla a žalobca i naďalej, čo uviedol aj v ním podanom odvolaní, zotrváva na existencii zmluvy o dielo a z nej uplatnenej pohľadávky na náhradu škody z titulu porušenia záväzkovej povinnosti žalovaným v nedokončení diela, tak okresný súd pri nezmenenom skutkovom a právnom stave v rámci nového konania bude posudzovať žalobcom uplatnený nárok pri zistení, že nebol preukázaný vznik zmluvy o dielo medzi sporovými stranami. Predpokladom žalobného nároku o náhradu škody, tak ako je vykvalifikovaný žalobcom, je existencia záväzkovej povinnosti, ktorá mala byť podľa tvrdení žalobcom žalovaným porušená. Pri neexistencii zmluvy o dielo neexistuje ani zmluvný záväzok a následne jeho porušenie.

16. Vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke žalovaným v podaní zo dňa 31.12.2013 (č.l. 152

- 153 spisu) je potrebné uviesť, že táto smeruje k pohľadávke žalobcu a môže byť hodnotená len následne, ak dospeje súd k záveru, že pohľadávka žalobcu je tu daná a rovnako, ak by tu bola daná a aj preukázaná pohľadávka žalovaného použitá na započítanie. Kompenzačná námietka je tak, ako uvádzal žalovaný v podaní zo dňa 31.12.2013, uplatňovaná len v prípade, ak by okresný súd uznal oprávnenosť nároku žalobcu. Za tohto stavu by potom bolo dôkazné bremeno následne na žalovanom, aby preukázal svoju pohľadávku uplatnenú na započítanie, t.j. bol by povinný dokázať rozsah a hodnotu ním vykonaných prác, čo zatiaľ z výsledkov dokazovania pred okresným súdom nevyplynulo. Žalovaný pri uplatnenej kompenzačnej námietke bol nositeľom dôkazného bremena, t.j. bol povinný dokázať, čo vykonal a tomu zodpovedajúcu cenu. Hoci žalobca potvrdil, že nejaké práce boli vykonané, ale ich rozsah a cenu musí dokazovať žalovaný, ktorý uplatňoval kompenzačnú námietku. Ak sa žalobca vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného bránil tým, že žalovaný nepreukázal ani rozsah ani hodnotu prác, tak potom bolo dôkazné bremeno na žalovanom, aby rozsah a hodnotu prác preukázal, čo z dôkazov uskutočnených pred súdom prvej inštancie nevyplynulo.

17. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

18. Okresný súd na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ako aj uvedených skutkových a právnych zhodnotení, záverov krajského súdu, v rámci nového konania, pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene skutkového a právneho stavu, nedôjde zo strany žalobcu k zmene skutkových a právnych tvrdení, na základe ktorých je uplatnený žalobný nárok (nedôjde k zmene žaloby § 139, § 140 CSP, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 31/2009, 1 M Obdo V 19/2007), bude vychádzať z toho, že nebol

preukázaný vznik zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ak tvrdil porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným z uzavretej zmluvy o dielo. Žalobcom nebola dokázaná podstatná náležitosť pre vznik právneho úkonu zmluvy o dielo, a to dohoda o ním tvrdenej cene diela 10 Eur za m2. Pri neexistencii zmluvného vzťahu, a to zmluvy o dielo, absentuje základ pre žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z titulu ním tvrdenej zmluvnej povinnosti žalovaného. Za tohto stavu je potrebné hodnotiť uplatnený nárok žalobcu, ak nenastane v konaní pred súdom prvej inštancie zásadná zmena skutkových a právnych okolností. Kompenzačná námietka uplatnená žalovaným môže byť posudzovaná až následne, keďže je uplatnená ako obrana voči žalobcovmu nároku. Pokiaľ by súd prvej inštancie konštatoval opodstatnenosť žalobcovej pohľadávky, buď v celom rozsahu alebo čiastočne, rovnako za stavu dôkaznej povinnosti žalovaného, bude na žalovanom preukázať základ, rozsah a hodnotu tejto kompenzačnej námietky v tvrdenej cene - sume. Žalobca pred okresným súdom neuplatňoval vysporiadanie vzťahov medzi ním a žalovaným z titulu, že by nebola uzavretá zmluva o dielo, preto nebol vytvorený priestor pre súd prvej inštancie na takéto zhodnocovanie, ku ktorému pristúpil v napadnutom rozsudku.

19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.