Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-500-2016.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/500/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: T.. D. R. - REALRENT, so sídlom Majerská cesta 65, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 597 687, proti žalovanej: O.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XXXX/X, XXX XX W., o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 17. marca 2016 č. k. 14C/293/2015-67, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 17. 03. 2016 č. k. 14C/293/2015 - 67 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 640,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26. 07. 2015 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je voči žalovanej dôvodná čiastočne, a to v časti o zaplatenie sumy 640,- Eur s úrokom z omeškania. Okresný súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy ústnou formou podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná sa nakontaktovala na realitnú kanceláriu žalobkyne prostredníctvom zamestnankyne žalobkyne L. P.. V inzertným novinách H. v T. T. bol na žiadosť žalovanej o sprostredkovanie predaja nehnuteľností touto realitnou kanceláriou zverejnený inzerát na predaj chaty. Súd považoval za jednoznačne preukázané, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanou a D. M. (kupujúcou predmetnú nehnuteľnosť) došlo aktívnou účasťou realitnej kancelárie žalobkyne. Medzi činnosťou tejto ako sprostredkovateľa a uzavretím kúpnej zmluvy existuje príčinná súvislosť, preto má žalobkyňa voči žalovanej nárok na odmenu. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že odmena bola dohodnutá v sume 1.000,- Eur, avšak o tejto skutočnosti neprodukovala riadnym spôsobom dôkazy. Návrh kúpnej zmluvy nie je spoľahlivým dôkazom o výške dojednanej odmeny. Súd preto zisťoval vyžiadaním si od viacerých realitných kancelárií stanovisko k obvyklej odmene za sprostredkovania predaja chaty za kúpnu cenu v sume 16.000,- Eur v roku 2014 v danej lokalite. Vychádzajúc z porovnania obvyklej odmeny takýmto spôsobom okresný súd stanovil výšku stredom zisteného rozpätia v obdobným veciach, to znemená, že vychádzal zo 4 % z kúpnej ceny chaty, čo pri kúpnej cene 16.000,- Eur predstavuje sumu 640,- Eur. V takomto rozsahu aj žalobe vyhovel, vo zvyšnej časti 360,- Eur nárok ako nepreukázaný zamietol. Zároveň z priznanej sumy priznal žalobkyni aj príslušný úrok z omeškania od 26. 07. 2015 s poukazom na doručenie faktúry dňa 18. 07. 2015, ktorá mala byť zaplatená do 25. 07. 2015. Pretože žalovaná v tejto lehota neplnila, od 26. 07. 2015 sa dostala do omeškania s plnením faktúry, a preto má žalobkyňa nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy od 26. 07. 2015 do zaplatenia. Výška úrokov bola určená v zmysle nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., keď podľa § 3 tohto vládneho nariadenia bola výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa má preto nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, nakoľko požadovala úrok vo výške 5,15 % ročne, v prevyšujúcej časti úroku z omeškania (0,10 % ročne z prisúdenej sumy) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a to podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní.
2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala proti výroku, v ktorom súd vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol a proti rozhodnutiu o trovách konania. Podľa názoru odvolateľky nemá súd dôvod pochybovať o tom, že žalobkyňa so žalovanou boli dohodnuté aj na platobných podmienkach vrátane článku 2. kúpnej zmluvy, teda o výške provízie 1.000,- Eur zvlášť, keď aj žalovaná potvrdila pred svedkyňou L. P., že návrh kúpnej zmluvy jej prišiel, tento si preštudovala a vyjadrila sa spôsobom, že „je to len návrh kúpnej zmluvy“. O tom, že boli dohodnuté na platobných podmienkach uvedených v návrhu kúpnej zmluvy svedčí aj to, že žalovaná ani ústne ani písomne nepoprela túto výšku provízie, ani na pojednávaní neuviedla, že by do návrhu kúpnej zmluvy uviedla nepravdivé údaje alebo že by ich žiadala zmeniť. Podľa názoru odvolateľky teda mlčky súhlasila, keďže na tejto výške boli dohodnuté. Naviac poukazuje na skutočnosť, že súd poukazuje na skutočnosť, že mu vo veci boli doručené štyri vyjadrenia, jedno o provízii 3 až 5 %, druhé provízia 500,- až 700,- Eur, tretie provízia od 3 do 5 % a štvrté provízia vo výške 1.500,- Eur. Súd však vôbec neuvažuje s potvrdením realitnej kancelárie, ktorá uviedla sumu 1.500,- Eur, a neodôvodňuje, prečo túto sumu do úvahy neberie. Pritom žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že podľa jej vedomostí realitné kancelárie berú aj províziu najmenej 1.000,- Eur, z lacnejšej nehnuteľnosti sa berie vyššia provízia resp. viac percent oproti drahšej nehnuteľnosti. Pokiaľ by sa vychádzalo z tejto praxe, tak 5 % zo sumy 16.000,- Eur je 800,- Eur, nie 640,- Eur. Poukázala aj na vyjadrenie asociácie realitných maklérov, podľa ktorých pri lacných nehnuteľnostiach môže provízia dosahovať aj 10 %, v tomto prípade teda 1.600,- Eur. Súd neakceptoval dohodnutú províziu vo výške 1.000,- Eur a pokiaľ samotný súd nechcel akceptovať zavedenú prax, že pri lacnejšej nehnuteľnosti si určujú realitné kancelárie vyššiu províziu, mal postupovať podľa štyroch potvrdení, kde by vyšla provízia vo výške 845,- Eur, čo by zodpovedalo logickému a spravodlivejšiemu stanoveniu výšky provízie. Domáha sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že žalovaná bude zaviazaná na zaplatenie sumy 845,- Eur a úrokov z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy od 26. 07. 2015 do zaplatenia ako aj zaplatiť trovy konania vo výške 60,- Eur vzhľadom na prevažný úspech v konaní.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že nebola vopred dohodnutá výška provízie za sprostredkovanie. Až po oznámení p. P., že chatu predala, začala p. P. vyjednávať. Nepopiera, že obdržala návrh kúpnej zmluvy, tento však nepodpísala, teda neakceptovala. Tiež nepodpísala žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu, ktorú p. žalobkyňa dodatočne priniesla. Podľa jej názoru má byť sprostredkovateľská zmluva uzavretá písomne, a pokiaľ ona nič nepodpísala, nemala dôvod na akúkoľvek korešpondenciu zo strany žalobkyne reagovať. Poukázala na priebeh pojednávania, ktoré prebehlo formou tvrdenie voči tvrdeniu, zo strany žalobkyne bolo plno nepresností a dokonca aj klamstiev. Poukázala na spôsob ukončenia spolupráce, keď po zistení (p. P.), že už žalovaná nemieni s ich kanceláriou ďalej spolupracovať, začala kupujúcu odhovárať od kúpy chaty spôsobom, načo kupujú chatu, ktorá nemá vysporiadaný pozemok, nemá vodu a elektrinu. K výške provízie poukazuje na to, že podľa jej názoru sa má vychádzať z kalkulačných nákladov s pripočítaním primeraného zisku. Žalobkyňa pritom podala jeden inzerát s niekoľkými slovami, poskytla záujemcovi číslo mobilu a doplnila pár údajov do návrhu kúpnej zmluvy, ktorý je dostupný na internete a tento vytlačila. Náklady teda predstavovali minimálnu čiastku a podstatnú časť provízie tvorí zisk, podľa názoru žalovanej bezpracný zisk. Poukázala na skutočnosť, že za celú činnosť notárskeho úradu vrátane správneho poplatku za vklad do katastra pri predávaní predmetnej chaty zaplatila len 180,- Eur. Žiadala o spravodlivé doriešenie veci.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
5. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, postupom súdu, ktorý mu predchádzal a odvolacími dôvodmi odvolania konštatuje, že okresný súd ako súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie zodpovedajúce ustanoveniu § 120 a nasl. OSP platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 OSP. Odvolaním napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, to znamená, že jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a tiež ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku považuje odvolací súd za dostatočne presvedčivé, a preto naň s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje.
6. Odvolací súd konštatuje zmenu procesných predpisov upravujúcich postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov, keď od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), pričom zároveň bol zrušený dovtedajší procesný poriadok zákon č. 99/1963 Zb. V zmysle prechodných ustanovení - § 470 CSP nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; pričom právne účinky procesných úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie ďalšie dôvody.
8. Ako už konštatoval odvolací súd vyššie, považuje odvolací súd odôvodnenie napadnutého rozsudku za náležité, zrozumiteľné a výstižne vysvetľujúce úvahy súdu pri hodnotení vykonaného dokazovania. Tiež právne posúdenie veci zodpovedá skutkovým zisteniam a záverom vykonaného dokazovania. Okresný súd s poukazom na príslušnú zákonnú úpravu (ustanovenie §§ 774, 775, 776 a 777 Občianskeho zákonníka) dospel k správnemu záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy ústnou formou tak, ako to dostatočne, jasne a zároveň podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku na strane 7, 8 a 9 rozsudku. Správne tiež vyhodnotil skutočnosť, že vzhľadom na náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre zmluvu o sprostredkovaní patrí žalobkyni aj odmena, ktorej tvrdenú výšku 1.000,- Eur však žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ v tomto smere súd v rámci dokazovania vychádzal z oznámení od dožiadaných realitných kancelárií a určil odmenu zodpovedajúcu 4 % z kúpnej ceny predmetnej chaty (zoberúc do úvahy tri z oslovených štyroch kancelárii, kde sa výška tejto provízie pohybovala v približne rovnakej úrovni), nemožno okresnému súdu vytýkať, že bol povinný prihliadnuť aj na uvádzanú výšku provízie ďalšou štvrtou realitnou kanceláriou, ktorá uvádzala výšku provízie 1.500,- Eur. Odvolací súd upozorňuje, že je vecou súdu, ktoré z označených dôkazov vykoná a dôkazy pritom hodnotí súd podľa svojej úvahy (§ 132 OSP resp. § 191 CSP).
9. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku, preto ho s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, inak by ako úspešná sporová strana odvolacieho konania mala v zmysle ustanovenia § 255 v spojení s § 396 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).