Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_11Csp-5-2017.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/5/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobkyne: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX M., zastúpenej splnomocneným zástupcom: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o primerané finančné zadosťučinenie, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.348,22 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žaloba sa vo zvyšku z a m i e t a . III. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 41,60 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 27.02.2017 a zmenenou podaním, doručeným súdu dňa 20.04.2017, sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by určil, že označená zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva sú neplatné, a ktorým by žalovanému uložil povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 1 538,97 € a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,00 €. 2. Žalobkyňa svoju žalobu vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o úvere odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a upravuje odplatu za poskytnutý úver, ktorá podstatne prevyšuje odplatu obvyklú v bankách, a preto je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy svoju žalobu odôvodnila tým, že ňou bolo výrazne zasiahnuté do práv medzi stranami sporu ako spotrebiteľom a dodávateľom. Vzhľadom na neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere sa žalobkyňa zároveň domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, predstavujúceho rozdiel medzi sumou istiny poskytnutého úveru a sumou úhrad, vykonaných na základe tejto zmluvy. Žalobkyňa sa tiež domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. 3. Žalovaný sa v priebehu konania k žalobe vyjadril tak, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy nie je prípustná, a že uzavretá zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky a neupravuje neprimeranú odplatu za poskytnutie úveru. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. 4. Súd sa predovšetkým zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Martin, vznesenou žalovaným, ktorú nepovažoval za dôvodnú, a preto na ňu v zmysle ust. § 42 Civilného sporového poriadku neprihliadol. Žalovaný namietal, že vzťah z bezdôvodného obohatenia je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom, čo vyslovil aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.10.2015, sp. zn. 9Co/516/2015. Súd predovšetkým uvádza, že uvedený rozsudok pre neho nie je záväzný. Predmetom tohto konania nie je len vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalej, pre určenie miestnej príslušnosti je dôležitá povaha sporu (nie „vzťahu“), pričom aj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia je spotrebiteľským sporom, nakoľko vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle ust. § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku je potom na konanie miestne príslušným aj Okresný súd Martin. 5. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 20.02.2017, jej zmenou zo dňa 18.04.2017, zmluvou o úvere zo dňa 08.03.2013, oznámením žalovaného o schválení úveru zo dňa 08.03.2013, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.03.2013, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 08.03.2013, prehľadom úhrad žalobkyne zo dňa 25.01.2017 a ďalšími listinami, založenými v spise, a vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: 6. Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500022433, podpísanej žalobkyňou dňa 04.03.2013 a žalovaným dňa 08.03.2013, žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver. Tieto skutočnosti boli medzi stranami nesporné. 7. Žalovaný namietal nemožnosť určenia uzavretej zmluvy o úvere za neplatnú, keďže ide o určenie právnej skutočnosti, pričom z osobitného predpisu nevyplýva možnosť takéhoto určenia v súdnom konaní. 8. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 9. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 10. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že určiť právnu skutočnosť možno, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zákon o spotrebiteľských úveroch však s účinnosťou od 01.01.2018, teda v čase rozhodovania súdu, možnosť určiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú ustanovuje. Súd preto pristúpil k posúdeniu platnosti uzavretej zmluvy o úvere. 11. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500022433 však súd žalobu zamietol práve pre nemožnosť určenia jej neplatnosti, nakoľko takáto možnosť zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. Pre úplnosť súd v tejto súvislosti dodáva, že na určení tejto neplatnosti žalobkyňa nemá žiadny právny záujem, nakoľko žalovaný túto zmluvu v súčasnosti žiadnym spôsobom neuplatňuje, keďže spor, vzniknutý z uzavretej zmluvy o úvere, vo vzťahu ku ktorej bola táto rozhodcovská zmluva uzavretá, je prejednávaný v tomto konaní (teda nie v rozhodcovskom), a vzhľadom na dôvody uvedené nižšie, ju ani v budúcnosti uplatňovať nebude môcť. 12. Na pojednávaní, konanom dňa 20.03.2018, žalobkyňa spochybnila účinné uzavretie predmetnej zmluvy o úvere pre nedodržanie ustanovení Občianskeho zákonníka o prijatí návrhu na uzatvorenie zmluvy. 13. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 14. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 15. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. 16. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 17. V bode 5. uzavretej zmluvy o úvere žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 480,00 €, ktorý vráti v 36 mesačných splátkach vo výške po 27,25 €. V bode 6. zmluvy sú uvedené informácie o schválenom spotrebiteľskom úvere. Bod 5. zmluvy možno považovať za návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy, bod 6. za prijatie tohto návrhu zo strany žalovaného. Všetky informácie o poskytnutom úvere, obsiahnuté v bode 5. zmluvy, sú totožné s informáciami, obsiahnutými v bode 6., okrem výšky RPMN tohto úveru. Rozdielnu výšku RPMN v bode 5. a v bode 6. zmluvy však nemožno považovať za zmenu návrhu na uzavretie zmluvy, nakoľko nejde o predmet záväzku, táto výška nemá
vplyv na práva a povinnosti zmluvných strán. Ide len o informáciu vychádzajúcu z náležitostí zmluvy, na ktorých sa strany sporu dohodli, pričom jej iný výpočet v prijatí návrhu nemožno považovať za zmenený, resp. nový návrh na uzavretie zmluvy. 18. Súd sa preto nestotožňuje s názorom žalobkyne o neúčinnom uzavretí predmetnej zmluvy o úvere a považuje túto zmluvu za riadne uzavretú. 19. Žalobkyňa uzavretú zmluvu o úvere považuje za rozpornú s dobrými mravmi, a preto za neplatnú. Rozpor s dobrými mravmi vidí v početných neprijateľných podmienkach v nej obsiahnutých a v upravení neprimeranej odmeny za poskytnutý úver. 20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 23. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky alebo upravuje neprimeranú odmenu, sama osebe nespôsobuje rozpor zmluvy s dobrými mravmi a ani jej neplatnosť, a to bez ohľadu na to, že zmluva obsahuje týchto neprijateľných podmienok viac. Tým skôr, že právna úprava na ochranu spotrebiteľov jasne upravuje následky jej jednotlivých porušení. Žalobkyňa uviedla niekoľko nedostatkov uzavretej zmluvy o úvere, ktoré v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, nie neplatnosť zmluvy ako takej. Ďalej žalobkyňa namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, spočívajúce v prenášaní dôkazného bremena na ňu a v neprimeranom poplatku za odklad splátok poskytnutého úveru. Ani tieto neprijateľné podmienky však nie sú takej povahy, aby bez ďalšieho spôsobovali rozpor zmluvy s dobrými mravmi a jej neplatnosť ako takej. 24. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013, zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky, spotrebiteľské úvery do 1 500,00 € bez zabezpečenia so splatnosťou od 1 do 5 rokov, teda obdobné úvery, ako úver, poskytnutý na základe uzavretej zmluvy o úvere, boli na finančnom trhu poskytované za odplatu (RPMN) vo výške 48,52 %. Za podstatné prevýšenie odplaty v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu potrebné považovať dvojnásobné prevýšenie priemernej odplaty. Súd pritom vychádza z ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, účinných do 10.06.2010, a z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinných od 01.06.2014, podľa ktorých najvyššou prípustnou odplatou za poskytnutie spotrebiteľského úveru je dvojnásobok priemernej RPMN na finančnom (do 10.06.2010), resp. bankovom (od 01.06.2014) trhu. Sám zákonodarca teda za neprimeranú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru považuje až odplatu, prevyšujúcu dvojnásobok priemernej odplaty (RPMN), aj keď táto miera nebola v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere v právnom poriadku výslovne uvedená. Predmetný úver bol, vychádzajúc z jeho výšky 480,00 € a povinnosti vrátiť ho v 36 mesačných splátkach po 27,25 €, poskytnutý za odplatu (RPMN) vo výške 70,01 %. Takáto výška odplaty neprevyšuje dvojnásobok priemernej odplaty (RPMN), súd teda odplatu zaň nepovažuje za neprimeranú a preto ani za odporujúcu dobrým mravom alebo spôsobujúcu neplatnosť zmluvy. 25. Súd teda nezistil žiaden rozpor uzavretej zmluvy o úvere s dobrými mravmi a dôvod pre jej neplatnosť, a preto žalobu žalobkyne aj v tejto časti zamietol. 26. Súd však ďalej pristúpil k posúdeniu, či poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov, pričom zistil, že je. 27. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 29. Podľa názoru súdu uzavretá zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a je v ňom uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, preto je poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 tohto zákona bezúročný a bez poplatkov. 30. Uzavretá zmluva o úvere obsahuje informáciu o konečnej splatnosti poskytnutého úveru v podobe „splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť - deň v mesiaci): 36 / 19“. Takto určený termín splatnosti úveru nemožno považovať za dostatočný a súladný s ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto informácia môže nanajvýš spĺňať požiadavky ust. § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona. Keďže však zákon o spotrebiteľských úveroch osobitne vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, táto informácia musí byť uvedená jednoznačne. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru nie je uvedený ani v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere k uzavretej zmluve. Na povinnosti uviesť termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru nič nemení ani skutočnosť, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a že strany sporu sa na základe nej dohodli na poskytnutí ďalšieho (revolvingového) úveru. Termín konečnej splatnosti poskytnutého (prvotného) úveru bolo možné v čase uzavretia zmluvy určiť, avšak žalovaný si svoju povinnosť uviesť ho v tejto zmluve nesplnil. 31. V uzavretej zmluve o úvere je ďalej uvedená RPMN za poskytnutý úver vo výške 67,55 %, a to jednak v bode 6. samotnej zmluvy, jednak v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 08.03.2013. Takto uvedená výška RPMN je nesprávna, a to v neprospech spotrebiteľa. Ako bolo už vyššie uvedené, skutočná výška RPMN poskytnutého úveru je 70,01 %, ktorá vyplýva jednak z bodu 5. samotnej zmluvy, jednak z uvedených štandardných európskych informácií. Aj keď v uzavretej zmluve o úvere a v dokumentoch s ňou súvisiacich je uvedená aj správna výška RPMN, uvedenie ďalšej, nesprávnej výšky RPMN je pre spotrebiteľa zavádzajúce a práve to je dôvodom, prečo zákon o spotrebiteľských úveroch takéto uvádzanie výšky RPMN sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. 32. Keďže akýkoľvek nedostatok, uvedený v ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, súd sa ďalšími dôvodmi jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti, tvrdenými žalobkyňou nezaoberal. 33. Z dôvodu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, predstavujúceho rozdiel medzi sumou istiny poskytnutého úveru a sumou úhrad, vykonaných na základe uzavretej zmluvy o úvere. Žalobkyňa uviedla, že žalovanému zaplatila spolu sumu vo výške 2 018,97 €. Žalovaný tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepoprel, preto ich súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 C. s. p. považuje za nesporné. 34. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol námietku jeho premlčania, preto súd skúmal, či k jeho premlčaniu došlo. 35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 36. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 37. Žalobkyňa svoju žalobu podala na súde dňa 27.02.2017, v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda premlčané jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v úhradách, vykonaných pred 27.02.2015. Podľa prehľadu úhrad zo dňa 25.01.2017, ktorý súdu predložila a ktorý, ako už bolo uvedené, súd považuje za nesporný, pred týmto dňom žalobkyňa žalovanému zaplatila 7 splátok poskytnutého úveru vo výške po 27,25 € a úhradu vo výške 72,00 €, o ktorú bola znížená istina tohto úveru pri prevode na jej účet. Nepremlčaným je teda nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, predstavujúci sumu jej vykonaných úhrad, zníženú o sumu úhrad, vykonaných pred 27.02.2015, a o sumu poskytnutého spotrebiteľského úveru (2 018,97 € - (7 x 27,25 € + 72,00 €) - 480,00 € = 1 348,22 €), ktorý žalobkyni súd priznal.
38. Súd sa pritom nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne, že o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, sa dozvedela až z internetu a až po konzultácii veci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri posudzovaní plynutia premlčacej doby je potrebné prihliadať na objektívne skutočnosti, s ktorými zákon toto plynutie spája, resp. na vedomosť žalobkyne o nich, nie na jej schopnosť ich právne posúdiť. Žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom, kto sa na jej úkor obohatil, dozvedela samotným vykonaním úhrad, prevyšujúcich istinu poskytnutého úveru. 39. Žalobkyni súd napriek priznaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nepriznal nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko dostatočným spôsobom tento nárok nepreukázala. 40. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou strán sporu. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že strana sporu preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t. j. neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví neúspechom v konaní. 41. Žalobkyňa len vo všeobecnosti uviedla, že vykonaním úhrad sa dostala do veľmi zlej situácie vzhľadom na svoj vek a potrebu užívania liekov, čím bola ohrozená na svojom zdraví a živote. Takéto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázala a žiadnym spôsobom neodôvodnila výšku žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia. Súd pritom vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa poskytnutý úver riadne nesplácala, a to ani do výšky jeho istiny bez úrokov a poplatkov, a tento začala splácať až na základe rozhodcovského a exekučného konania, vedeného proti nej. 42. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 44. Vo veci mal čiastočný úspech žalovaný. Predmetom konania boli tri nároky, a to určenie neplatnosti označených zmlúv, vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. V časti o určenie neplatnosti označených zmlúv a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia mal plný úspech žalovaný, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia mala čiastočný úspech žalobkyňa, a to v rozsahu 87,61 % (1 348,22 € / 1 538,97 €). Úspech žalobkyne v celom konaní potom predstavuje 29,2 % (87,61 % / 3) a úspech žalovaného 70,8 % (2 / 3 + 12,39 % / 3). Žalovaný mal teda vo veci čistý úspech v rozsahu rozdielu medzi jeho úspechom a úspechom žalobkyne, teda v rozsahu 41,6 % (70,8 % - 29,2 %), súd mu teda proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. 45. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).