Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/34/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobkyne: A. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. I. B. XXXX/X, XXX XX O. B., štátny občan SR, zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 5. februára 2018, č. k.: 27 Csp/8/2018-16, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura č. 42624095949100 uzatvorenej dňa 27.04.2004 (ďalej len „úverová zmluva“) medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou CELETEM SLOVENSKO a. s., IČO: 35 787 783. Návrh odôvodňovala tým, že s právnym predchodcom žalovaného uzatvorila úverovú zmluvu, ktorá obsahovala vo svojich ustanoveniach aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej jej zamestnávateľ je povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov v prípade, že žalovaný predloží túto dohodu zamestnávateľovi žalobkyne. Na základe žiadosti zo dňa 19.12.2017 žalovaný žiada zamestnávateľa žalobkyne Slovenské banské múzeum, Kammerhofská 2, 969 01 Banská Štiavnica, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne za účelom umorenia jej dlhu vo výške 1.187,12,- EUR bez príslušenstva, a to v maximálnej zákonom prípustnej miere. Tvrdila, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o úvere predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách, pričom poukázala na ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, že „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“ a na § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny Namietala, že dohoda o zrážkach zo mzdy s ňou nebola individuálne dojednaná, musela akceptovať uzatvorenie dohody ako súčasť zmluvy o úvere, inak by jej tento poskytnutý nebol. Rozsah zrážok zo mzdy je neurčitý, nepresný a preto neplatný. Zároveň poukázala na platnú judikatúru Európskeho súdneho dvora. Dohoda o zrážkach nevyjadruje jej vôľu túto uzavrieť a neuzatvorila by ju, keby jej bez náležitého poučenia nebola predložená ako podmienka k získaniu spotrebiteľského úveru.

Nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy osvedčovala tým, že sa voči nej začnú vykonávať zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody a tým bude ona a rodina ukrátená na príjme. 3. Okresný súd konštatoval, že ustanovenie § 5a zák. č. 250/2007 Z. z. nie je možné aplikovať z dôvodu, že zmluva bola uzavretá v roku 2004, kedy citovaný zákon neexistoval a podľa prechodných ustanovení v zmysle § 29 konania začaté do 30. júna 2007 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút, teda ide o inštitút vnútroštátneho práva, ktorý nereguluje právo Európskej únie. Taktiež nie je zrejmé, či žalobkyňa uhradila istinu, pričom z predloženej žiadosti o vykonávaní zrážok vyplýva, je žalovaný ako veriteľ požaduje vykonať zrážky iba z istiny bez príslušenstva. Z návrhu taktiež nevyplýva, že by žalobkyňa spochybnila platnosť úverovej zmluvy. Návrhu nevyhovel, pretože žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 4. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. 5. Ako dôvod odvolania uviedla, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo prestavuje odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP; tiež z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, čo je odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ ods. 1 písm. h) . 6. Namietala porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Napadnuté uznesenie považovala za nepreskúmateľné a zmätočné, pretože v ňom súd prvej inštancie neuviedol dostatočné odôvodnenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, prečo sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyššieho stupňa, ktoré všetky považujú dojednané dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských vzťahoch. 7. Pokiaľ aj súd prvej inštancie konštatoval dobu, kedy zmluvný vzťah vznikol, potom mal dospieť k záveru, že v prípade, ak by bol nárok žalobcu uplatnený, musel by ho súd prvej inštancie zamietnuť, keďže tento je zjavne premlčaný a za súčasnej právnej úpravy by nebolo ani nutné vzniesť námietku premlčania. 8. Pozornosti súdu tiež uniklo, že v rokoch 2003 a 2004 platilo ustanovenie § 53 ods. 4 OZ, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä … t. j. ustanovenie Občianskeho zákonníka poznalo a definovalo neprijateľné zmluvné podmienky stanovené nie konečným, ale príkladným výpočtom, ktorý zákonodarca neustále rozširuje. Za nesprávny, nepresný a nepodložený možno označiť názor súdu o tom, že žalovaný žiada iba uhradenie sumy istiny, keďže žalovaný jasne uvádza, že po uhradení sumy istiny bude zamestnávateľa informovať o presnej výške príslušenstva pohľadávky za účelom jeho splatenia formou zrážok zo mzdy. 9. Pretože okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odvolací súd v súlad v súlade s § 329 ods. 1 umožnil, aby sa protistrana vyjadrila k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14. marca 2018, doručeným odvolaciemu súdu dňa 15. marca 2018, žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. 10. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa úver nesplácala riadne a včas, pričom z výpovede z úverovej zmluvy vyplýva, že úver sa stal ku dňu doručenia výpovede žalobkyni splatným v celom rozsahu a žalobkyni vznikol voči žalovanému záväzok na úhradu 1.187,12 EUR. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neodôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa všeobecne uvádza, že by mohla byť ukrátená na príjme bez toho, aby toto svoje tvrdenie preukázala a riadne odôvodnila dôkazmi. Taktiež neodôvodnila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Taktiež nepreukázala žiadne nepriaznivé následky, ktoré by pre ňu mohli nastať. Za dôležité považoval, že v tom čase platná právna úprava nezakazovala využitie dohody o zrážkach zo mzdy. Ustanovenie o zabezpečení záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy sa stalo neprípustným až dňa 1. mája 2014, kedy sa stalo ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zákona o ochrane spotrebiteľa účinným. Úverová zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 27. apríla 2004. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto nebola uzatvorená v rozpore so zákonom a nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zrážky zo mzdy podliehajú zákonným obmedzeniam, pričom žalobkyni nemôže byť zrážaná zo mzdy vyššia čiastka, ako to povoľujú zákonné ustanovenia. Konštatoval, že ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy je v texte písané rovnakým písmom, nezaťažovalo žalobkyňu na zdĺhavejšie čítanie, je písané zrozumiteľným jazykom pre bežného spotrebiteľa. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom; podľa písm. c) ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej procesné práva, čím došlo porušeniu práva na spravodlivý proces, kde možno zaradiť aj právo na riadne odôvodnenie rozsudku. Z odôvodenia je zrejmé, že súd sa vôbec nezaoberal relevantnými skutočnosťami, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci, pričom svoje založenie založil na mylných v záveroch ohľadom výkladu ustanovenia § 29 zákona č. 250/2007 Z. z. ako aj § 5a tohto zákona. 14. Novelou č. 102/2014, ktorou bol doplnený zákon č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa o § 5a bolo zavedené, že je neprípustné zabezpečenie upokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy aj dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou, že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na pripojenú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá vôbec nie je čitateľná, pretože, pokiaľ ide o originálnu veľkosť písma, už len táto môže predstavovať neprijateľnú podmienku, pokiaľ kópia je zhodná s originálom. Dohoda o zrážkach zo mzdy je ukrytá v texte, nepoznateľná z obsahu zmluvy a je nezrozumiteľná. Spotrebiteľské právo, judikatúra súdov ako aj Súdneho dvora EÚ takéto zmluvy, ktoré sú vyhotovené miniatúrnym, zle čitateľným písmom považuje za neprípustné, ide o nekalú obchodnú praktiku, text je zle čitateľný, z hľadiska množstva údajov odradzujúci na čítanie. Taktiež Dohoda o zrážke zo mzdy, ktorá je včlenená vo všeobecnom texte zmluvy o úvere, najviac miniatúrnym písmom, je nekalou obchodnou praktikou. Je viac ako zrejmé, že táto dohoda bola uzatvorená vo forme odporujúcom zákonu, nebola uzavretá na osobitnej listine a spotrebiteľ s pravdepodobnosťou hraničiacou istote nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, naviac, keďže prestavuje technickú a obsahovú jednotu, žalobkyňa ju nemohla odmietnuť. V tomto kontexte neobstojí ani námietka žalovaného vo vyjadrení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v texte písaná rovnakým písmom, pretože toto je miniatúrne a v kontexte textu zle čitateľné, pretože čitateľ sa viac sústredí vôbec na možnosť text dovidieť, ako sa zaoberať aj jeho skutočným obsahom a dosahom na jeho práva a možné následky. 15. Predmetná novela nadobudla účinnosť 1.5.2014. V prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1.5.2014 v § 29b sa uvádza, že ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2, 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky vzniknuté pred 1.májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.4.2014. Predmetnou novelou bol súčasne doplnený aj Občiansky zákonník v § 52 ods. 2 o vetu, „na všetky právne úkony, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. V prípade § 5a ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj v prípade § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka, chýbajú prechodné ustanovenia k týmto úpravám. Najvyšší súd SR zaujal stanovisko k spätnej účinnosti tohto predpisu v rozsudku sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.4.2015 podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na práve vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Platí preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z. z., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Preto neobstojí argumentácia žalovaného uvedená v jeho vyjadrení. 16. Záver súdu prvej inštancie v bode 10 jeho odôvodnenia nie je správny, pretože sa týka vzťahu k predchádzajúcej právnej úprave a s § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. vykonaného novelou zák. č 102/2014 nemá žiaden súvis. Logicky, novela s účinnosťou od 1. mája 2014 nemôže upravovať vzťahy do 30. júna 2007. Pre danú novelu je, pokiaľ ide o prechodné ustanovenia, aplikovateľné ustanovenie § 29b. V podrobnostiach platia závery uvedené v bode 14 tohto rozhodnutia. 17. Dôvodná je argumentácia žalobkyne, že závery súdu prvej inštancie o rozsahu vykonávania zrážok nie je správny, pretože zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19. 12. 2017 jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalovaného poukazuje na ustanovenie § 551 OZ, v zmysle ktorého má zamestnávať vykonávať mesačné zrážky zo mzdy za účelom umorenia jeho dlhu, a to až do úplného splatenia úveru, vrátane príslušenstva. Síce ďalej v texte je uvedené, že sa obracia so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy na umorenie dlhu vo výške 1.187,12 EUR bez príslušenstva, avšak v predposlednom odstavci uvádza, že po splatení dlžnej sumy ho žalovaný bude informovať o presnej výške príslušenstva za účelom jeho splatenia formou zrážok zo mzdy.

18. Odvolací súd nespochybňuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy upravený v § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, pokiaľ je uzavretý v súlade so zákonom, čo v danom prípade, ako aj v mnohých ďalších bolo spochybnené. Odvolací súd v tejto súvislosti s prihliadnutím jeho na judikačnú prax súdov uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, keď spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Zo obsahu zmluvy v danom prípade nepochybne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, nárokov uplatnených veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nemožno prehliadnuť ani to, že by tento vzťah nebol podrobený súdnej kontrole, respektíve že by spotrebiteľ nemal možnosť kontroly zrážaných súm, a to z dôvodu, že výška uplatnenej sumy voči zamestnávateľovi žalobcu je výlučne v dispozícii žalovaného. Preto v takomto prípade ide o kontrolu výšky splátok realizovaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy totiž môže slúžiť len na zabezpečenie a uspokojovanie pohľadávky v zákonnej výške, teda v zákonom dovolenej, s prihliadnutím na spotrebiteľské právo. 19. Žalobca nemá možnosť zrážky priamo zastaviť, keď zamestnávateľ vykonáva zrážky bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje bez akejkoľvek kontroly. Treba prihliadnuť na to, že spotrebiteľ často zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť, pričom dochádza k zrážkam zo mzdy na sumy, ktorej vyplývajú z neprijateľných podmienok zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prípad XXX/Pohotovosť, C-30/12, kde z pripomienok Európskej komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a 38 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na jej základe zo mzdy dlžníka môžu byť uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ ani dlžník nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť. Zároveň komisia poukázala na veľmi vysoké sankcie, ktoré sa môžu považovať za nekalé podmienky podľa bodu 1 e) prílohy k smernici 93/13/EHS. Treba prihliadnuť aj na to, že osud zabezpečovacieho prostriedku bude závisieť od osudu hlavného záväzku. Komisia zároveň vo svojom závere navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku odpoveď v tom zmysle, že článok 6 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. 20. Pokiaľ rozhodujúcemu súdu nie je zrejmé, akému nároku sa má poskytnúť predbežná ochrana a pokiaľ to nie je dostatočne zrejmé z vyššie uvedených argumentov, tak odvolací súd dodáva, že v danom prípade existuje bezprostredne hroziaca hrozba zarážok, ktorá má podstatný vplyv na kvalitu života žalobkyne a jej rodiny, či už vo vzťahu k zabezpečeniu bývania, či iných životných potrieb v prípade, ak by došlo k zásahu do jej majetkových pomerov zrážaním mzdy v nekontrolovateľná rozsahu. Súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu vo veci opätovne rozhodne. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .