Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-163-2017.pdf
PDF · 85.94 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/163/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. I., V.. XX. XX. XXXX, B. P. C. A. XXXX/XX, XXX XX P. P., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 610,41 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 298,20 Eur, na účet žalobcu vedený v Y. P. T., D.. T.., Č.. Ú.: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamieta.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doučenou tunajšiemu súdu dňa 08. 08. 2017 domáha od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 610,41 Eur spolu s 28 % úrokom p.a. zo sumy 610,41 Eur od 12. 07. 2017 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 04. 10. 2013 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,OBZ“) a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len ,,VOP“) uzatvoril so žalovaným zmluvu č.7XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovanú stranu bežný účet. V zmysle bodu 3.8 VOP je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcii, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný porušil uvedenú zmluvnú povinnosť tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal. Žalobca následne uzatvoril bežný účet žalovaného, o čom ho informoval. Žalobca pred uzatvorením účtu vykonal dňa 11. 07. 2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok žalovanej previedol na vnútorný pohľadávkový účet banky. Žalobca tiež poukázal na bod 3.12 VOP, ktorý v prípade nepovoleného prečerpania zaväzuje majiteľa účtu k bezodkladnému vyrovnaniu tohto prečerpania a po dobu nepovoleného prečerpania je povinný majiteľ účtu platiť úroky z prekročenej čiastky vypočítaný na základe úrokovej sadzby (úrok pri nepovolenom prečerpaní). Žalobca pripojil k žalobe listinný dôkazy: Zmluva o bežnom účte č. 7980037002, VOP Prima banka Slovensko, a.s. (ku dňu uzatvorenia zmluvy), Sadzobník poplatkov Prima banka Slovensko, a.s. (ku dňu uzatvorenia zmluvy), Výpis z bežného účtu žalovaného a Vývesku úrokových sadzieb produktov banky.
2. Uznesením č.k. 15Csp/163/2017 - 98 zo dňa 03. 10. 2017 konajúci súd v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe. V prípade, že uplatnený nárok neuznáva, nech v písomnom vyjadrení uvedenie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listiny na ktoré sa
odvoláva a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať.
3. Žalovaný sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadril, hoci mu táto bola doručená proti podpisu dňa 09. 10. 2017.
4. Súd na prejednanie sporu nenariadil vo veci pojednávanie a rozhodol na základe vyjadrení strán sporu a pripojených listinných dôkazov špecifikovaných v bode 1, nakoľko mal za to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, a to s prihliadnutím na hodnotu sporu bez príslušenstva /ust. § 297 veta druhá písm. b) CSP/. pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).
5. Predmetom tohto sporu bolo zaplatenie sumy vo výške 610,41 Eur s príslušenstvom, titulom nepovoleného prečerpania bežného účtu žalovaného, a to na základe zmluvy č.7980037002.
6. Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah strán ako zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obch. z. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. O.z., lebo žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 O.z. (predmetom jeho činnosti je poskytovanie bankových služieb) a žalovaný v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O.z. (podľa zmluvy nekonal v rámci podnikania alebo inej podnikateľskej činnosti).
7. Súd posudzoval tzv. „nepovolené prečerpanie“, ktoré je základom tohto sporu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch inštitút „prekročenia“, ktorý v zmysle § 2 písm. f) predstavuje „automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania“. Tento zákon v § 18 upravuje informačné povinnosti veriteľa voči spotrebiteľovi (o prekročení, jeho výške, úrokovej sadzbe a sankciách). V prípade prekročenia ide o špecifickú formu spotrebiteľského úveru, spočívajúcu vo faktickom poskytnutí peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte. Tento zákon však náležitosti tejto zmluvy neupravuje, obsahuje len jej definíciu a informačnú povinnosť veriteľa ako je uvedené vyššie. Ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania sú z úpravy prekročenia výslovne vylúčené (§ 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 a contrario). Tento zákon je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (§ 27), pričom pri úprave prekročenia bola transpozícia neúplná. Uvedená smernica v čl. 18 ods. 1 stanovuje, že v prípade možnosti prekročenia musí zmluva o bežnom účte obsahovať náležitosti čl. 6 ods. 1 písm. e) smernice, teda úrokovú sadzbu úveru, podmienky na jej uplatňovanie, akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. Smernica jednoznačne vyžaduje v prípade prekročenia dohodu strán o úroku už v zmluve o bežnom účte. Hoci nedošlo k jej riadnej transpozícii, vnútroštátny súd nemôže priamo aplikovať smernicu na horizontálne vzťahy medzi súkromnoprávnymi subjektmi, musí však vykladať vnútroštátne právo eurokonformne, teda čo najširšie v súlade so zmyslom a účelom európskeho práva (k tomu rozhodnutie ESD vo veci Marleasing, C-106/89). § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci veriteľa spotrebiteľovi. Z toho vyplýva, že tento zákon nevytvára „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ ako osobitný zmluvný typ, ale vždy ide o zmluvu o úvere, pôžičke, prípadne iný zmluvný typ upravený v OZ, OBZ. z. alebo inom zákone, prípadne o inominátnu zmluvu s prvkami niektorého z uvedených zmluvných typov. Tieto zákony obsahujú aj podstatné náležitosti týchto zmlúv, bez ktorých nemôže byť konkrétna zmluva platne uzavretá. Náležitosti upravené zákonom č. 129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2 a § 10 ods. 1) sú len doplnkové a ich absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale len osobitnú sankciu spočívajúcu v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11). Preto i v prípade prekročenia treba vo vnútroštátnej úprave nájsť zmluvný typ, ktorým bude vzťah strán spravovaný, prípadne určiť, že ide o tzv. „inominátnu“ zmluvu. V zmysle uvedeného najviac korešponduje prekročeniu poskytnutých peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte úprava § 710 OBZ s odkazom na § 497 a nasl. OBZ, t.j. úprava zmluvy o úvere poskytnutého prostredníctvom bežného účtu. Podľa § 497 OBZ. sú podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom. Preto musí byť pre platné dojednanie prekročenia
(ktoré predstavuje v zmysle uvedeného z právneho hľadiska zmluvu o úvere) v rámci zmluvy o bežnom účte dojednané, do akej sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a jeho záväzok vrátiť peňažné prostriedky s úrokom. Tak dosiahne eurokonformný výklad zákona so zachovaním zmyslu a účelu inštitútu prekročenia stanovenými smernicou. Nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia len na základe toho, že spotrebiteľovi prečerpanie fakticky umožní a úrokovú sadzbu si určí sám (vlastným sadzobníkom a výveskou) a postačí, aby spotrebiteľa o jej výške informoval v zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. Takýto výklad by bol v príkrom rozpore so základnými zásadami súkromného práva ako je zmluvná voľnosť a rovnaké postavenie subjektov.
8. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v danej veci nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia. V zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. existovala v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte (04. 10. 2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia, avšak v danom prípade nedošlo k jej riadnemu uzatvoreniu, lebo strany sa nedohodli na podstatných náležitostiach tejto zmluvy (suma prečerpania a úrok). Možnosť prekročenia na bežnom účte stanovujú len všeobecné obchodné podmienky vydané žalobcom. Súd ďalej uvádza, že obchodné podmienky vydal sám žalobca bez súhlasu žalovanej strany, a tak nepredstavujú zmluvný konsenzus strán, a preto nemôžu žalovanú stranu zaväzovať. Vzťah medzi stranami má súkromnoprávny charakter, strany majú rovnaké postavenie, preto žalobca nie je oprávnený vydaním všeobecných podmienok jednostranne meniť obsah existujúceho právneho vzťahu strán (t.j. zmluvy). Preto ak umožnil žalobca žalovanému na jeho účte čerpať prostriedky nad rámec zostatku, ide o bezdôvodné obohatenie ako plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ) a žalobca má nárok len na vrátenie prečerpanej sumy, nie aj požadovaného úroku. Podľa výpisu z účtu v danom prípade suma, na ktorú má žalobca nárok titulom nepovoleného prečerpania na účte žalovaného je suma, ktorá v zmysle tohto predloženého výpisu z účtu tvorí súčet debetných/ záporných operácii, ktorými sú v tomto prípade len poplatky za vedenie účtu vo výške 3,90 Eur (t.j. poplatok za vedenie účtu), poplatok za upomienku vo výške 15,00 Eur a poplatok za výzvu debet vo výške 30,- Eur). Podľa výpisu z účtu predstavuje záporný zostatok na účte sumu zmluvne vzniknutých nárokov žalobcu (poplatky za vedenie účtu vo výške 38x3,90 Eur a 8x15,00 Eur a 1 x 30,00 Eur), na ktoré má žalobca nárok podľa § 719a OBZ v spojení s § 27d zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vzhľadom k tomu, že žalobca má zákonný nárok len na zaplatenie záporného zostatku na účte žalovaného bez žiadaného úroku z prekročenia vo výške 28 % od 12. 07. 2017 ročne do zaplatenia, súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi len sumu 298,20 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol (t.j. čo do zvyšnej istiny 312,21 Eur a uplatneného úroku 28 % p.a. zo sumy 610,41 Eur od 12. 07. 2017 do zaplatenia). Teda súd rozhodol prvým výrokom rozsudku tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 298,20 Eur, na konkrétny účet žalobcu, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom rozsudku vyslovil, že vo zvyšku žalobu zamieta.
9. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol úspešný v časti čo do sumy 298,20 Eur, čo predstavuje 49 % a neúspešný v rozsahu 51 %. Žalovanému, ktorý bol úspešnejší v spore, tomuto žiadne trovy nevznikli. Preto súd tretím výrokom rozsudku rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V dôsledku uvedeného pominul dôvod pre následný postup v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.