Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Csp/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.. H. XXXX/X, XXX XX A. N. a 2/ B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. A. W., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou o zaplatenie 5.000,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaných, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 08.02.2018, z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.07.2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu 5000,- eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5000,- eur od 11.12.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 (ďalej aj ako "banka") a žalobcom mu banka postúpila pohľadávku voči žalovaným. Banka a žalovaní uzatvorili dňa 27.11.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovaným peňažné prostriedky, úver vo výške 2450000,- Sk (81325,10 eur). Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 83371,53 eur, ktorá pozostávala z istiny 68655,47 eur, zmluvného úroku 14716,06 eur. Dňa 25.11.2014 žalobca oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 25.11.2014 a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy do 10.12.2014. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky žalovanú sumu neuhradili, pričom žalobca si z postúpenej pohľadávky uplatňuje sumu 5000,- eur. Žalobca k žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Súd žalobu doručil žalovaným s tým, že im umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ich poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Žalovaná 2/ uviedla, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky naplnené. Žalobca nepreukázala ani to, že by Slovenská sporiteľňa. a.s. žalovaných 1/ a 2 / vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy a už vôbec nie, že by žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní po dobu 90 kalendárnych dní. Keďže nebolo preukázané splnenie predpokladu nepretržitého omeškania žalovaných 1/ a 2/ dlhšieho ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke napriek písomnej výzve banky nemohla byt' pohľadávka banky (ak by vôbec existovala) platne postúpená bankou žalobcovi. Z uvedených dôvodov je potrebné považovať zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1485/2014/ CE za neplatnú. Ďalej žalovaná 2/ uviedla, že zo žalobcom predložených listín nevyplýva uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu a čerpanie úveru, ktorý mal byt' poskytnutý žalobcom. Právny vzťah z listiny, na ktorú sa žalobca odvoláva, označená ako zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2007, je preto potrebné posúdiť ako spotrebiteľský. Jediná listina, ktorá má deklarovať výšku pohľadávky žalobcu má byt' príloha k zmluve o postúpení pohľadávok č. 1485/2014/CE. Listina tvoriaca prílohu preloženú žalobcom, však žiadnym spôsobom nepreukazuje existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej 2/ a ani jej výšku. Žalovaná 2/ taktiež uvádza. že žalobca vôbec vo svojej žalobe neuvádza z čoho má pozostávať ním žalovaná suma vo výške 5.000,-€, keď napr. uvádza. že ku dňu postúpenia mala byt' celková výška pohľadávky 83.371.53 €. Žalovaná 2/ je však toho názoru. že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) bola v celom rozsahu uspokojená. Dňa 03.12.2012 bolo vykonané druhé kolo dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vtedajšej Správy katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XX, pre k.ú. P. M.. obec P. M.. Okres Bánovce nad Bebravou. Je názoru, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.). ktorá mala byť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.1485/2014/CE postúpená žalobcovi, musela byt' už v čase konania dražby dňa 03.12.2012 splatná, tj. právny predchodca žalobcu musel vyhlásiť splatnosť úveru, ktorý mal byt poskytnutý žalovaným 1/ a 2/ podľa zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2007. Pokiaľ teda má byt' pripustené, že právny predchodca vyhlásil splatnosť úveru (a to najneskôr ku dňu 03.12.2012), premlčacia doba by uplynula dňa 03.12.2015. Nakoľko žaloba bola podaná na súde až dňa 27.07.2017, táto bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené, týmto vznáša námietku premlčania. Ďalej žalovaná uviedla, že z listiny označenej ako zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2007 nevyplýva výška ročnej percentuálnej miery nákladov a túto nie je možné zistiť ani z ostatných listín predložených žalobcom. Vzhľadom na uvedené je potrebné považovať prípadný poskytnutý úver pre prípad za bezúročný a bez poplatkov.

4. Žalobca k vyjadreniu zástupcu žalovaného 2/ uviedol, že na žalobcu bola postúpená neuhradená istina vo výške 68.655,47eur, pričom žalobca si v zmysle svojho dispozičného oprávnenia uplatňuje od žalovaného iba časť istiny vo výške 5.000,- eur, zvyšnú časť postúpenej istiny a postúpené príslušenstvo si v tomto konaní žalobca neuplatňuje. Spolu s odkazom na rozhodnutia odvolacích súdov SR žalobca ďalej uviedol, že v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1 1.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01). Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvnú strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania. prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym

následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť, v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť, však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca a to po postúpení predmetnej pohľadávky. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému zasielané dňa 25.11.2014. Žalovaný mal uhradiť predmetnú pohľadávku do dňa 10.12.2014. Vzhľadom k tomu, že v zmysle čl. I bodu 1 Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bol predmetnom zmluvy poskytnutie úveru na bývanie za účelom kúpy nehnuteľnosti, na predmetnú Zmluvu o splátkovom úvere sa podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahovala povinnosť uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov.

5. Dňa 08.02.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej aj ako "združenie"), zo dňa 23.01.2018, na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného. Združenie v návrhu uviedlo, že spĺňa definíciu osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a teda má právo vystupovať v konaniach za podmienok uvedených v citovanom ustanovení a žiadalo súd o zistenie stanoviska žalovaného, či súhlasí s pribratím združenia do konania na ochranu jeho práv.

6. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

7. Súd posudzoval splnenie zákonných podmienok a predpokladov na pribratie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného a dospel k záveru, že návrh uvedeného občianskeho združenia je potrebné zamietnuť.

8. Súd uvádza, že po nadobudnutí účinnosti C.s.p. dňa 01.07.2016, právnickú osobu založenú alebo zriadenú na ochranu spotrebiteľa môže súd podľa § 95 ods. 1 C.s.p. svojím rozhodnutím pribrať do konania na ochranu práv strany, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

9. Rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu podľa uvedeného zákonného ustanovenia je fakultatívne. Žalovaný v danom spore bol poučený o tom, že ako strana sporu v postavení spotrebiteľa je oprávnený z vlastnej vôle na základe vlastného rozhodnutia dať sa v spore zastupovať zástupcom, prípadne dať sa v spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná 2/ sa v spore už dal zastupovať zástupcom, advokátom. .

10. Súd konštatuje, že obsahom doručeného podania združenia, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 08.02.2018, nebol súhlas žalovaného, na ochranu ktorého mienilo predmetné združenie v konaní vystupovať tak, ako to vyžaduje § 95 ods. 1 C.s.p. Citované ustanovenie (§ 95 ods. 1 C.s.p.) výslovne neupravuje, akým spôsobom sa má strana, na ochranu práv ktorej chce osobitný subjekt vystupovať, dozvedieť o záujme tohto subjektu vstúpiť do konania (aby tak mohla vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas). V prípade, ak súd o pribratí osobitného subjektu rozhoduje ex offo, je zrejmé, že súhlas strany si musí vyžiadať súd. Ak však vstup do konania navrhuje občianske združenie, z vyššie uvedeného kontextu citovaného ustanovenia § 95 ods. 1 C.s.p. je potrebné, aby súhlas strany, na ochranu ktorej chce vystupovať, predložilo spolu s návrhom samotné občianske združenie. V tomto prípade združenie

súhlas žalovaného nepredložilo. Súd preto dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na pribratie uvedeného združenia ako osobitného subjektu na strane žalovaných, keďže súd nemal preukázané, že žalovaní s takýmto pribratím súhlasili.

11. Z týchto dôvodov súd návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaných zamietol.

12. Po otvorení pojednávania žalobca v celom rozsahu na podanej žalobe zotrval i na svojich písomných podaniach. Pokiaľ protistrana poukazuje na údajný zánik pohľadávky žalobcu v dôsledku výkonu záložného práva, pohľadávka žalobcu výkonom záložného práva nebola doteraz v celosti uspokojená. Pokiaľ ide o vznesenú skutočnosť týkajúcu sa bezúročnosti poskytnutého úveru, v prípade ak by sa súd stotožnil s touto obranou, uviedol, že celková výška poskytnutého úveru predstavovala sumu 81 325,10 eur, pričom k dnešnému dňu žalovaný zaplatili jedna vo forme pravidelných splátok sumu 6 405,19 eur, ku ktorým bol pripočítaný výťažok z dražby nehnuteľnosti vo výške 36 374,73 eur. Nakoľko si žalobca v konaní uplatňuje iba časť pohľadávky, táto suma by bola titulom bezúročnosti, resp. bezpoplatkovosti úveru dôvodná.

13. Žalovaná 2/ po otvorení pojednávania v celom rozsahu zotrvala na svojich uplatnených prostriedkoch procesnej obrany a procesného útoku. K nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu s odkazom na rozhodnutia odvolacích súdov SR ďalej uviedla, že banka nemohla platne postúpiť tzv. živý úver, teda postúpiť v celosti bez vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti, ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu vyhlásiť až žalobca. Teda keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, nebola Slovenská sporiteľňa a.s. oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1485/2014/CE zo dňa 29.10.2014 je preto neplatným právnym úkonom.

14. Súd vykonal dokazovanie listinami: zmluva o postúpení pohľadávok č. 1485/2014/CE zo dňa 29.10.2014 spolu s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1485/2014/CE, oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zo dňa 11.11.2014, podací hárok č. EPH003510137, zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.11.2007 č.l. 21, dodatky k zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky, výzvy k úhrade zo dňa 25.11.2014, pokusy o zmier zo dňa 19.05.2017, notárska zápisnica N 3586/2012 zo dňa 03.12.2012, plnomocenstvo zo dňa 27.09.2012, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 15.10.2012, výzvy k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.11.2014, výzvy na zaplatenie zo dňa 12.02.2010 s kópiami doručeniek, posledná výzva na zaplatenie omeškaných splátok úveru pred začatím dražby nehnuteľnosti zo dňa 14.02.2012,, kópie doručenie, výpis transakcií, výpisy z úveru, návrh na pribratie do konania zo dňa 23.01.2018.

15. Z listín predložených žalobcom súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. (banka) uzatvorila dňa 27.11.2007 v znení dodatkov zo dňa 27.11.2007 a 13.5.2008 so žalovanými a U. D., ako dlžníkovi Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 2450000,- SK bankou dlžníkovi na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, s mesačným splácaním úveru žalovanými, s konečnou splatnosťou úveru: 1.8.2037. Dňa 13.5.2008 U. D. postúpil všetky svoje práva a povinnosti zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na žalovaných. Dňa 29.10.2014 uzatvorila banka ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1485/2014/ CE, predmetom ktorej okrem iného (vyplýva z prílohy č.1) bolo aj postúpenie pohľadávky banky voči žalovaným žalobcovi, a to pohľadávky z vyššie uvedeného úveru v sume 81325,10 eur. Dňa 11.11.2014 vyhotovila banka oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovaným, ktorým im oznamuje, že pohľadávku voči nemu z uvedeného úveru č.XXXXXXXXX postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1485/2014/CE žalobcovi. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že oznámenie o postúpení zaslal žalovaným žalobca dňa 26.11.2014. Dňa 25.11.2014 vyhotovil žalobca, ako nový veriteľ listinu adresovanú žalovaným, ktorou im oznamuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky č. XXXXXXXXX odkúpenej od Slovenskej sporiteľne, a.s. ku dňu 25.11.2014 a vyzýva ich k úhrade celkom sumy vo výške 84080,36 eur do 10.12.2014. Listom zo dňa 12.2.2010 banka oznamuje žalovaným (doručené dňa 23.2.2010), že sú ku dňu 12.2.2010 v omeškaní so splácaním pohľadávky zo zmluvy o úver č. XXXXXXXXXX vo výške 1166,21 eur. V tomto oznámeniach je uvedené aby

žalovaní pohľadávku zo zmluvy uhradili do 10 dní, zároveň boli upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Listom zo dňa 14.2.2012 banka vyzýva žalovaných (doručené žalovaným dňa 20.2.2012 a 24.2.2012) že ku dňu 14.2.2012 banka eviduje omeškané splátky vo výške 10876,54 eur a vyzýva ich k úhrade do 10 dní od doručenia, zároveň boli upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a realizácie dobrovoľnej dražby.

16. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 525 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch)zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení do 31.12.2014 - v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; ďalej len Zákon o bankách), Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom..

21. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa tvrdení žalobcu neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.11.2007 sú aj všeobecné obchodné podmienky predchodcu žalobcu. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí poskytnutím úveru uspokojovali svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, ako banka. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanými ako spotrebiteľom a preto na daný úverový vzťah súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Avšak vzhľadom, že zmluva zo dňa 27.11.2007 je zmluvou o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu a poskytnutí úveru nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 eur nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

24. Sporným v tomto spore vzhľadom na uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany oboch strán bolo, či žalobca je nositeľom (či je vecne legitimovaný) práva, ktoré si uplatňuje v tomto spore, konk. či sú resp. nie sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky z bankového úveru, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

25. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o

postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, je potrebné zisťovať, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

26. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu že preukazovanie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je potrebné, a to vzhľadom k tomu že zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchylne (pričom však zmluvu resp. všeobecné obchodné podmienky o takomto dojednaní žalobca nepredložil). Súd je však názoru, že v danom prípade by takéto ustanovenie všeobecných obchodných podmienok alebo zmluvy bolo podľa § 39 Občianskeho zákona neplatné ( s odkazom na ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka) a to z dôvodu, že spotrebiteľ má plniť na základe podmienok s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a tieto podmienky dovoľovali dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, a by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

27. Po zistení skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca platne nenadobudol pohľadávku, ktorej splnenia sa voči žalovanému v tomto spore domáha aj z ďalších dôvodov. Je tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení zo dňa 29.10.2014 so zákonom, a teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavretím tejto zmluvy o postúpení zo dňa 29.10.2014 nebol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postúpenej pohľadávky v čase jej postúpenia ), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

28. Pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorých splnenie preukazuje v danom spore žalobca. Jeho zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaných 1/ a 2/ - Slovenskej sporiteľne, a.s. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

29. Zákon o bankách, je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne ustanovenia lex specialis pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníka. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto

prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

30. Žalobca uvádza, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru žalobcu ustanovenie je o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie je o platnosti postúpenia pohľadávky. Ak by súd prijal takúto argumentáciu, banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového úveru nebankovej inštitúcií (zväčša inkasným spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom takéhoto bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je neprípustný a nesprávny, pretože obchádza zákon a umožňuje tzv. nebankovkám spravovať bankový úver, pričom na túto činnosť nie sú oprávnené. Aj keď žalobca v konaní predložil písomnú výzvu (banky) po tom, čo boli žalovaní (klienti banky) v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok a v ktorej boli žalovaní tiež upozornení na možnosť zosplatnenia úveru, žalobca nepreukázal, že banka k zosplatneniu aj pristúpila, pričom z predložených listín žalobcu je zrejmé, že úver zosplatnil až žalobca dňa 25.11.2014. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 29.10.2014 nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti Slovenskou sporiteľňou, a.s, bankou.) Slovenská sporiteľňa a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru (keďže nebola splatná)), vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 je preto neplatným právnym úkonom. Žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru, nie je preto daná aktívna legitimácia žalobcu a to ani čiastočne. A ak v takomto prípade banka zmluvou postúpila celý (zosplatnený) úver ide o neplatný právny úkon. Uvedený názor vyplýva i z rozsudku KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016, "Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má, žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia."

31. Na základe uvedených dôvodov považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávky č. 1485/2014/CE zo dňa 29.10.2014 v časti pohľadávky voči žalovaným za neplatnú, žalobca tak nebol v spore aktívne vecne legitimovaným, žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia, žalobcom uplatnené právo v tomto konaní mu nie je možné priznať a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd sa už ďalšími uplatnenými prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany nezaoberal, pretože k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

32. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej súd žalobu zamietol, žalovaní 1/ a 2/ ako úspešní v spore majú nárok na náhradu trov konania. Žalovaný 1/ si nárok na náhradu trov konania neuplatni, z okolnosti prejednávanej veci je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej 2/ ako úspešnej v spore súd nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).