Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/37/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti odsúdenému V. K., nar. X.X.XXXX v Z. Z., trvale bytom Z. Z., G. XXXX/XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí, konanom dňa 20. marca 2018, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. decembra 2017, sp.zn. 6Pp/351/2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. decembra 2017, sp.zn. 6Pp/351/2017, bolo rozhodnuté tak, že podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr.por. sa odsúdený V. K. podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 1T/50/2013, zo dňa 11.12.2013 a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/56/2014 zo dňa 6.8.2014. Podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. súd odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a súčasne nariadil probačný dohľad nad odsúdeným. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. súd odsúdenému ustanovil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok a podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr.zák súd ustanovil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote zahlásil sťažnosť prokurátor do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia sťažnosti poukázal na výrokovú časť napadnutého uznesenia a podstatu jeho odôvodnenia. Prokurátor s uvedeným rozhodnutím okresného súdu sa nestotožňuje. Hodnotenie ústavu zo dňa 10.11.2017 podrobne a komplexne charakterizuje odsúdeného z hľadiska jeho správania sa vo výkone trestu, pričom záverom sa konštatuje, že odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť, a to s dohľadom. Pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného bolo potrebné brať do úvahy tiež fakt, že odsúdený doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný pre trestnú činnosť majetkového charakteru, ako aj inú závažnú drogovú trestnú činnosť, z čoho možno usudzovať, že predchádzajúce odsúdenia nemali na neho takmer žiadny prevýchovný účinok, odsúdený sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený aj k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Podľa názoru prokurátora je potrebné tiež podotknúť, že resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá, pričom rizikovými faktormi sú opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť spáchaných skutkov, absencia legálneho zamestnania pred výkonom trestu a tiež problémy s užívaním drog, ktoré skutočnosti okresný súd pri rozhodovaní náležitým spôsobom nevyhodnotil. Z tohto pohľadu je preto vysoká pravdepodobnosť, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu bude opätovne páchať trestnú činnosť. Neexistuje teda dostatočná záruka k tomu, že v budúcnosti povedie riadny život.

Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a zároveň mu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu v tom smere, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov, majúcich úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a

preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie ďalších dvoch podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné poukázať na nasledovný obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia:

„Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie sa v danom prípade javí ako splnená. Hodnotenie správania odsúdeného je vyslovene pozitívne, neobsahuje žiadne negatíva. Odsúdenému bolo udelených 5 disciplinárnych odmien.

Pokiaľ ide o tretiu (materiálnu) podmienku, že sa môže od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy, súd dospel k záveru, že aj táto je splnená.

Hoci je resocializačná prognóza odsúdeného hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom rizikovými faktormi sú opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť spáchaného trestného činu, absencia legálneho zamestnania pred výkonom trestu a s tým spojená nepriaznivá ekonomická situácia a problémy s užívaním drog, z hodnotenia odsúdeného vyplýva, že k svojej trestnej činnosti má kritický postoj. Na základe prejaveného záujmu o zvýšenie úrovne vzdelania bol zaradený do vzdelávania, jeho študijné výsledky boli veľmi dobré a štúdium ukončil výučným listom v odbore stolár. Má rodinné zázemie a je možné od nich očakávať pomoc so začlenením sa do spoločnosti po výkone trestu. Uvedomenie si potreby získavania finančných prostriedkov na život legálnym spôsobom. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia vo všetkých bodoch. Ústav odporúča odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.

Pokiaľ ide o trestnú minulosť súd poukazuje na skutočnosť, že v dvoch prípadoch sa na odsúdeného hľadí ako by nebol odsúdený a jeden trest je spoločný. Vo výkone trestu odňatia slobody je odsúdený prvý krát.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nie je dané príliš vysoké riziko recidívy.

Podľa názoru krajského súdu v tejto časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd dal všetky odpovede na otázky rozhodné z hľadiska posúdenia splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného, ako aj odpovede na otázky nastolené v dôvodoch sťažnosti prokurátora, pričom argumentácia okresného súdu nielenže má úplnú oporu v obsahu spisového materiálu, ale dáva jasné a zrozumiteľné odpovede aj na argumentáciu prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti.

Z dôvodov sťažnosti prokurátora podľa názoru krajského súdu vyplýva, že prokurátor nenamieta správnosť záveru okresného súdu ohľadne možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život s poukazom na záznamy uvedené v odpise registra trestov k osobe odsúdeného. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje v podrobnostiach na vyššie citovaný obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd správne a v súlade so zákonom vysvetlil svoje závery, vyplývajúce z odpisu z registra trestov, pričom dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo nie je možné z tohto dôkazného prostriedku vyvodiť záver, podľa ktorého mal byť odsúdený v minulosti 4-krát súdne trestaný.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd v danom prípade správne zistil a vyhodnotil aj skutočnosť, že na odsúdeného je prvýkrát pôsobené výkonom trestu odňatia slobody, kedy do popredia vystupuje prevýchovná zložka výkonu trestu tak, ako to má na zreteli aj účel inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto podľa názoru krajského súdu bez zistenia konkrétnych skutočností, svedčiacich o nerešpektovaní noriem správania odsúdeným počas jeho prvého výkonu trestu odňatia

slobody, by záver o nemožnosti očakávať, že tento odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, úplne popieral výchovný účel výkonu uloženého najprísnejšieho druhu trestu, ktorým trest odňatia slobody, prezumovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.