Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Z. pod Z. XXX, o zaplatenie 526,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2C/94/2016 - 127, zo dňa 24. februára 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 110,80 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol o trovách rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,90 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 2031146001 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 27.11.2006 (ďalej Zmluva). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP. Na základe Zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet. V Zmluve je uvedené, že žalovaná pri jej uzatvorení nežiadala o zriadenie služby „Povoleného prečerpania“. Zo Zmluvy vyplýva, že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení (čl. VI. bod 4). Podľa čl. 3.12 VOP, ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť u prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V zmysle predloženého prehľadu úrokových sadzieb produktov - úročiť vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Sadzba za inkriminované obdobie bola určená vo výške 28 %. Podľa vyjadrenia žalobcu, napriek zmluvnému dojednaniu, bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie, prvýkrát v mesiaci 11/2008 vo výške 4 000 Sk, 1/2011 vo výške 130 eur a 7/2012 vo výške 500 eur.

3. Z predložených výpisov z účtu a z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že žalovaná nemala na účte dostatočné množstvo finančných prostriedkov, v dôsledku čoho sa dostala do prečerpania vo výške 526,30 eur k 10.05.2013. Táto suma predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi žalovanej s tým, že medzi debetné obraty sú zahrnuté aj úroky a poplatky účtované na ťarchu účtu. Z predloženého výpisu z účtu súd zistil, že žalovaná reálne vybrala z účtu finančné prostriedky v celkovej výške 17.370,52 eur a v prospech účtu poukázala celkovú sumu 17 259,72 eur. Žalovaná posledný krát disponovala účtom dňa 19.12.2012.

4. Právne vec súd posudzoval podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (zmluva o bežnom účte), § 710 a § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 3, § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 6, § 4 ods. 5). Súd danú Zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, kde žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie veriteľa a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - žalovaná. Zmluva bola pripravená veriteľom na formulári, vrátane VOP, bez možnosti žalovanej meniť je obsah. Keď bolo žalovanej poskytnuté nepovolené prečerpanie na bežnom účte, súd vychádzal z toho, že zo strany žalobcu išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., keď na danú situáciu nemožno vzťahovať ust. § 1 ods. 3 tohto zákona, ktoré hovorí o povolenom prečerpaní, podľa ktorého zákon sa nevzťahuje na úver formu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý iným spôsobom ako na kreditnú kartu, tým nie je dotknuté ust. § 3 ods. 6 (podľa ktorého musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy). V nadväznosti na uvedené súd poukázal na ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z predloženej Zmluvy súd zistil, že nie sú v nej uvedené žiadne individuálne dojednania ohľadom poplatkov a nie je v nej uvedený ani úrok, v tomto smere Zmluva odkazuje na VOP a Sadzobník poplatkov, ktoré ale spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, tieto dokumenty nie sú žalovanou ani podpísané a žalobca ani nepreukázal, že by s ich obsahom žalovanú aj skutočne oboznámil. V Zmluve žalovaná výslovne uviedla, že o službu prečerpania nemá záujem. A pokiaľ k zriadeniu služby došlo v priebehu zmluvného vzťahu, žalobca súdu nepreukázal, že by žalovanú v súvislosti s poskytnutí povoleného prečerpania informoval v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.. V dôsledku porušenia tejto povinnosti je súd názoru, že žalobca nemá nárok požadovať od žalovanej úroky a poplatky, o ktorých žalovaná v čase zriadenia služby povoleného prečerpania nemala vedomosť a ktorých platné dojednanie vo vzťahu k povolenému prečerpaniu nebolo súdu ani preukázané. Navyše žalobca úroky účtoval vo vzťahu ku všetkým debetným operáciám, a teda nielen vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré reálne žalovanej poskytol (úrok predstavuje odplatu - cenu patriacu veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky), ale aj vo vzťahu k poplatkom, ktoré účtoval na ťarchu bežného účtu.

5. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalovanej skutočne poskytol (ktoré čerpala z účtu). Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 110,80 eur predstavujúcu rozdiel medzi čerpanou a zaplatenou sumou a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP, žalovaná mala vo veci úspech v rozsahu 57,90 % (pomer úspechu a neúspechu 78,95 % - 21,05 %). súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov v uvedenom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči zamietavému výroku a závislému výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vo výške uhradeného súdneho poplatku za podané odvolanie.

8. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď rozsudkom nepriznal žalobcovi nárok na úroky a poplatky. Súd sa mal riadiť ust. § 18 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré sa v zmysle prechodného ust. § 25 ods. 2 tohto zákona vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 18 ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky, môžu meniť. Vzhľadom nato, že žalovaná bola priebežne informovaná o zostatku účtu ako aj o úrokových sadzbách výpismi z účtu, ktoré jej boli doručované na aktuálnu adresu, žalobca má zato, že je naplnená daná zákonná požiadavka ohľadne informačnej povinnosti veriteľa.

9. Zároveň ani zákon č. 258/2001 Z. z. nestanovoval, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Takéto pravidlo nezaviedol ani zákon č. 129/2010 Z. z.. A tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit vs. Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Teda zmluva môže odkazovať na VOP ako aj Sadzobník poplatkov. Podľa čl. VII. bod 2 Zmluvy majiteľ účtu (žalovaná) potvrdzuje, že obchodné podmienky obdržala a bude ich dodržiavať. Týmto žalobca vyvracia záver súdu, že žalobca nepreukázal, že žalovaná sa oboznámila s obsahom vyššie uvedených listín. Potom dôvod na nepriznanie úrokov nie je daný. A nie je daný dôvod ani na nepriznanie poplatkov, keďže v zmysle § 101 ods. 1, 2 zákona o platobných službách žalobca zosúladil právne pomery a právne vzťahy - upravil VOP bod 4.1.1 Zmluvy o platobných službách v znení: „Banka poskytuje klientom platobné služby na základe zmluvy o poskytnutí jednorázovej služby (ktorá nemusí mať formu písomnej zmluvy, resp. môže byť tvorená tlačivami banky týkajúcimi sa príslušnej transakcie) alebo na základe rámcovej zmluvy.“ 4.1.2 Rámcová zmluva o platobných službách, túto tvoria dokumenty: „zmluva, na základe ktorej banka zriadila a vedie pre klienta bežný účet, tieto VOP, prípadne zmluva, na základe ktorej banka klientom poskytuje požadované produkty a služby, OP, ktoré bližšie upravujú produkty a služby poskytované klientovi na základe rámcovej zmluvy.“ V zmysle bodu 25.4 VOP sú VOP súčasťou zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených medzi bankou a klientom, ktoré sa odvolávajú na VOP prostredníctvom odkazu. Zároveň v zmysle čl. 1 je neoddeliteľnou súčasťou VOP aj Sadzobník a Úrokové sadzby produktov, ktoré obsahujú jednak všetky poplatky, ktoré súd banke nepriznal a jednak aj uplatňovanú úrokovú sadzbu.

10. K tvrdeniu súdu, že zo strany žalobcu nebolo preukázané dojednanie povoleného prečerpania žalobca uvádza, že pokiaľ súd považoval návrh (žalobu) za neúplný bol obligatórne povinný vyzvať žalobcu na jeho doplnenie (§ 129 ods. 1 resp. § 43 ods. 1 OSP). Keďže súd rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu žalobcom uplatňovaných nárokov, súd takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Súd výzvou doručenou žalobcovi 6.12.2016 žiadal špecifikáciu uplatnenej pohľadávky. Žalobca na výzvu súdu reagoval a doručil špecifikáciu požadovanú súdom. Žiadnu výzvu týkajúcu sa povoleného prečerpania žalobcovi nedoručil. K nesplneniu informačnej povinnosti žalobcu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza, že túto žalobca splnil keď v listinnej podobe (formou výpisov z účtu doručovaných žalovanej na zvolenú adresu) oznámil výšky prečerpania, ako aj úrokovú sadzbu prečerpania.

11. Vzhľadom na podané odvolanie v časti zamietavého nároku žalobca napáda aj rozhodnutie súdu o trovách konania a žiada ich náhradu v rozsahu 100 %.

12. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu nebolo podané.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti vo veci samej je rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

14. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti je vecne správne a odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd námietky žalovaného uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd dodáva.

16. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne danú Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.11.2006 posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú.

17. Ust. § 710 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukázal okresný súd, vyjadruje situáciu, kedy v prípade dohody s klientom, čo zákonodarca vyjadruje slovami „ak je v zmluve určené“, banka vykoná do určitej sumy (teda do dohodnutého debetného limitu) príkazy na platby, aj keď nemá klient na to potrebné peňažné prostriedky na účte, pričom sa spravujú práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere - ustanovenie odkazuje na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže v danom prípade bolo zistené, že medzi účastníkmi zmluvy ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd aplikoval aj zákon o spotrebiteľských úveroch, a to zákon platný a účinný v rozhodnom čase č. 258/2001 Z. z.. Teda uvedené ustanovenie upravuje situáciu zmluvne účastníkmi dohodnutého a bankou „povoleného“ (nie nepovoleného) prečerpania účtu.

18. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že medzi účastníkmi nebolo zmluvne dohodnuté povolené prečerpanie účtu. S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje, čo preukazuje tá skutočnosť, že žalovaná v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorú uzavrela so žalobcom dňa 27.11.2006, výslovne uviedla, že o službu prečerpania nemá záujem, a súdu nebolo preukázané, že neskôr by bolo došlo k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi o zriadení takejto služby (povolené prečerpanie účtu). Nadväzne, ak napriek absencii zmluvného dojednania o poskytnutí služby povoleného prečerpania na účte žalobca umožnil žalovanej prečerpanie účtu prvýkrát v mesiaci 11/2008 vo výške 4 000 Sk, a v 1/2011 vo výške 130 eur a 7/2012 vo výške 500 eur, okresný súd vychádzal z toho, že nejde o službu „povolené prečerpanie“ ako uviedol žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa zo dňa 21.12.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.12.2016 (čl. spisu 32). S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje.

19. V písomnom podaní žalobcu zo dňa 21.12.2016, ktoré je obsahom spisu (čl. spisu 32) je tiež uvedené: „Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Źalovanej bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie, prvýkrát v mesiaci 11/2008 vo výške 4 000 Sk, 1/2011 vo výške 130 eur a 7/2012 vo výške 500 eur. Źalovaná opakovane prekračovala povolený limit čím porušovala zmluvu tým, že sa dostala do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania (v zmysle ust. § 3.12 VOP). Na základe uvedeného žalobca znížil žalovanej limit povoleného prečerpania na 0,- eur.“

20. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákonná úprava pojem „nepovolené prečerpanie účtu“ nepoužíva, z vyššie uvedeného podania žalobcu možno dôvodne vyvodiť, že žalobca týmto slovným spojením používaným v jeho interných prepisoch (VOP) a dokumentoch, mienil označiť priebežné nesplácanie, či nedodržiavanie požiadavky banky na priebežné znižovanie záporného salda účtu klienta (žalovanej). V ust. čl. 3. 12 VOP žalobcu upravuje stav, ak „nastane“ nepovolené prečerpanie účtu a pre takýto prípad upravuje tzv. „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, ktorý úrok má zodpovedať „debetnej úrokovej sadzbe vyhlasovanej žalobcom“. Treba však opakovane zdôrazniť, že žalobca so žalovanou nemal uzavretý žiaden zmluvný vzťah právne relevantným spôsobom o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia) peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovanej poskytnutých bankou, či už z hľadiska výšky prečerpania, spôsobu splácania prečerpania ako aj iných podmienok súvisiacich s poskytovaním takejto služby bankou. Uvedené nemožno nahradiť, ani zhojiť jednostranným oznámením banky formou výpisov z účtu doručovaných žalovanej na jej adresu, na ktorých je uvedená výška prečerpania, aj úroková sadzba prečerpania, ako namieta v odvolaní žalobca.

21. Aj ust. § 18 zákona č. 129/2010 Z z., na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, pre poskytnutie „prekročenia“ predpokladá a vyžaduje (......„a existuje možnosť“.....) zmluvné dojednanie medzi klientom a bankou o tom, že spotrebiteľovi banka umožní prekročenie (.....ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a „existuje možnosť“, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie..........). Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že spotrebiteľovi (klientovi) bez toho, aby bol vopred informovaný a bez toho, aby klient prejavil vážny záujem a svoju vôľu právne relevantným spôsobom o poskytovanie služby prečerpania na účte (prekročenia), ktorého je majiteľom, aby banka umožnila prekročenie a až následne spotrebiteľovi (klientovi) oznamovala informácie s tým súvisiace (žalobca poukazuje na výpisy s účtu). Komplexným posúdením zistených skutočnosti okresný súd mal zato, že v takomto prípade zo strany žalobcu išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., keď na danú situáciu nemožno

vzťahovať ust. § 1 ods. 3 cit. zákona, ktoré hovorí o „povolenom“ prečerpaní a tak, vzhľadom na ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru. Možno dodať, že takýto následok zo zákona je daný aj tým, že chýba písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Potom nárok žalobcu spočíva v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej v rozsahu rozdielu medzi žalovanou z účtu vybratými finančnými prostriedkami a sumou peňažných prostriedkov, ktorú žalovaná poukázala v prospech účtu, ako ustálil aj okresný súd - teda bez úrokov a poplatkov.

22. Okresným súdom vyslovený záver, že zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané dojednanie povoleného prečerpania účtu žalobcom so žalovanou v žiadnom prípade nemožno vykladať tak, že súd rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania (žalobe) a zároveň bez toho, aby rozhodnutiu súdu predchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania (výzva adresovaná žalobcovi na odstránenie chýb návrhu podľa § 129 ods. 1 resp. § 43 ods. 1 O. s. p.), čo v odvolaní namieta žalobca. Uvedený záver súdu, na ktorom je v konečnom dôsledku založený aj výsledok rozhodnutia súdu vo veci samej, právne posúdenie a skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú podklad vo vykonanom dokazovaní.

23. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej zostalo nezmenené, odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách konania na súde prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .