Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-52-2017.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/52/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. marca 2018, v trestnej veci obž. X. N. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/146/2014 zo dňa 07.11.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/146/2014 zo dňa 07. novembra 2016 bola obžalovaná X. N. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
ako vedúci pracovník Hotela E. J., okres G., ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť E. D. s.r.o., so sídlom na ul. X. č. XXX, J., okres G., kde bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2011, s pracovným pomerom na dobu neurčitú a s nástupom do práce dňa 18.04.2011 si prisvojila finančné prostriedky tým, že v pobočke V., a.s. G. z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX o 12:00 hod. dňa 08.12.2011 vykonala prostredníctvom platobnej karty vydanej na meno firmy E. D. hotovostný výber finančných prostriedkov v sume 1.000 eur a v presne nezistenom čase dňa 09.12.2011 výber finančných prostriedkov v sume 2.500 eur, vedený na spoločnosť E. D. s.r.o., so sídlom na ul. X. č. XXX, J., okres G., ku ktorému mala ako disponujúca osoba prístup, pričom výber finančných prostriedkov prostredníctvom tejto firemnej platobnej karty vykonala bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu konateľa spoločnosti E. D. s.r.o., so sídlom na ul. X. č. XXX, J., okres G., pretože dňa 08.12.2011 bola konateľom spoločnosti E. D. s.r.o., so sídlom na ul. X. č. XXX, J., okres G. vyzvaná, aby túto firemnú platobnú kartu odovzdala, vybrané finančné prostriedky spoločnosti E. D. s.r.o., so sídlom na ul. X. č. XXX, J., okres G. neodovzdala, ich výber riadne nezdokladovala, ale si ich ponechala, čím pre spoločnosť E. D. s.r.o., so sídlom na ul. X. č. XXX, J., okres G. spôsobila škodu vo výške 3.500 eur.
Za to bol obžalovanej uložený podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku prvostupňový súd uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti E. D., s.r.o., X. XXX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX škodu vo výške 3.500 eur.
Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení do výroku o vine, treste a náhrade škody odvolanie obžalovaná, ktoré bližšie odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. Namieta, že v konaní pred súdom nebolo vykonané dokazovanie z odboru účtovníctva a teda neboli zistené podstatné okolnosti prípadu. Je nepravdivé konštatovanie, že si prisvojila finančné prostriedky tým, že mala vykonať prostredníctvom platobnej karty hotovostný výber v sume 1.000 eur dňa 8.12.2011 o 12.00 hod. a dňa 9.12.2011 v sume 2.500 eur, pričom tak mala urobiť bez predchádzajúceho vedomia a súhlasu poškodeného. Obidva výbery finančných prostriedkov zrealizovala v hotovosti na základe tlačiva banky o výbere peňazí a nie kartou z bankomatu, o čom predložila aj potvrdenia z ČSOB a.s. Skutkový stav ustálený súdom je preto v absolútnom rozpore s reálnym stavom. Spochybňuje svedecké výpovede vypočutých svedkov, pričom detailne rozoberá dôvody výberu finančných prostriedkov z účtu poškodenej spoločnosti, ako aj výšku spôsobenej škody. Taktiež podľa znalkyne, vzhľadom na nedostatky v účtovníctve, nebolo možné ustáliť účtovný stav hotovosti v konkrétnych dňoch a porovnať ho s reálnym stavom, ak nebola vykonaná riadna inventarizácia. Trvá na tom, že do spoločnosti vložila zo svojich vlastných prostriedkov sumu vo výške 7.000 eur, aby zabezpečila riadny chod hotela. V obchodnej spoločnosti taktiež nebolo zákonne vedené účtovníctvo. Súčasne zdôrazňuje, že bolo porušené jej právo na obhajobu, keď súd nevykonal navrhovaný dôkaz a to jej osobný výsluch. Taktiež prvostupňový súd nemal poškodenej spoločnosti priznať náhradu škody, keďže si ju duplicitne uplatňuje aj v civilnom konaní, dokonca tam došlo aj k zápočtu vo vzťahu k jej dvom faktúram voči tejto spoločnosti v sume 2.400 eur, pričom poukazuje aj na znenie samotného zápočtu, kde rozdiel predstavuje už len sumu 783,59 eur. Z uvedeného vyplýva spornosť uplatňovanej škody. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok, oslobodiť ju spod obžaloby a poškodeného odkázať na civilný proces, alter. vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania.
Prokurátorka k podanému odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu považuje za zákonne a správne, vydané v súlade so zisteným skutkovým stavom. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli predmetom konania, pričom zabezpečené dôkazy riadne vyhodnotil. Navrhla krajskému súdu zamietnuť odvolanie obžalovanej ako nedôvodné.
Splnomocnenec poškodeného považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, zákonný a v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením. Tvrdenia obžalovanej považuje za účelové, nepravdivé a klamlivé. Rozoberá skutkový stav veci a má za to, že je nepodstatné, akým spôsobom si páchateľ zverené finančné prostriedky privlastnil. Obžalovaná si taktiež neplnila povinnosti podľa pracovnej zmluvy a to zhromažďovanie účtovných dokladov a iných podkladov na riadne vedenie účtovníctva. V zmysle ustálenej súdnej praxe existencia skutočného alebo domnelého nároku obžalovanej voči poškodenému na majetkové plnenie nevylučuje trestnosť prečinu sprenevery. Rozoberá aj priebeh civilného konania a vznesenú kompenzačnú námietku, pričom uvedené konanie je prerušené až do právoplatného skončenia v tejto trestnej veci. Navrhol v zmysle § 319 Tr. poriadku zamietnuť odvolanie obžalovanej.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
V prieskumnom konaní odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal dňa 15.04.2015 hlavné pojednávania, na ktorom vypočul obžalovanú X. N., ktorá využila svoje právo a na tomto hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, preto bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde takisto nevypovedala. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2016 po výsluchu svedkyne G. E. a oboznámení sa s podstatným obsahom trestného spisu, požiadal obhajca ako aj obžalovaná, aby bola opätovne vypočutá pred súdom. Prvostupňový súd prerušil hlavné pojednávanie na 10 minút za účelom rozhodnutia o tomto návrhu a vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol návrh obhajcu a obžalovanej na jej opätovný výsluch, pretože ide o dôkaz, ktorý bol vykonaný súdom na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2015. Následne vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo procesným stranám na záverečné reči a posledné slovo obžalovanej.
Na podklade zaobstaranej dôkaznej situácie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd dospel k záveru, že dokazovanie bolo vykonané vo vzťahu k všetkým okolnostiam žalovaného skutku, že bol ním zistený skutkový stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a že mu jeho rozsah postačuje
pre rozhodnutie v danej veci. Vykonané dôkazy súd zároveň vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarala obhajoba alebo orgán činný v trestnom konaní a tie ho potom viedli k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná X. N. takým konaním ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
S takýmito závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k skutku uvedenom v napadnutom rozsudku v súčasnom štádiu konania nie je možné plne súhlasiť. Okresný súd nevykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre ustálenie skutkového stavu veci.
Podľa § 34 ods. 1, prvá a druhá veta Tr. poriadku, obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
Podľa § 122 ods. 2 Tr. poriadku, obvinenému musí byť daná možnosť podrobne sa k obvineniu vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
Podľa § 258 ods. 1 Tr. poriadku, ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného neurobil vyhlásenie uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje podľa § 122 ods. 2 a 3.
Ako vyplýva z Trestného poriadku výsluchom obžalovaného, ktorý je jedným z dôkazných prostriedkov a obsah jeho výpovede dôkazom (§ 119 ods. 2), sa začína najdôležitejšia fáza hlavného pojednávania, t.j. dokazovanie. Určením výsluchu obžalovaného ako prvého úkonu v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa sleduje cieľ umožniť súdu, ale aj prokurátorovi a obhajcovi, aby si urobili predstavu o tom, na ktoré skutočnosti sa treba v rámci objasňovania veci zamerať.
Podľa § 2 ods. 9 Tr. poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Táto základná zásada nespočíva totiž len v práve zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním, ale aj v celom rade práv, ktoré slúžia na dosiahnutie objektívneho a spravodlivého výsledku trestného konania. Medzi ne nepatria len práva podávať námietky, opravné prostriedky a podobne, ale aj práva týkajúce sa priameho vyjadrenia sa k dôkazom, k návrhom, ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa obvinenému kladú za vinu a podávať návrhy na vykonanie dôkazov a podobne.
Súd síce môže zamietnuť návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ak je už zhromaždených dostatok iných dôkazov, so zreteľom na ktoré navrhované dokazovanie nemôže privodiť zmenu dokazovanej okolnosti. Naproti tomu zamietnutie návrhu obžalovaného na doplnenie konania vykonaním takého dokazovania, ktoré je relevantné a spôsobilé privodiť zmenu dokazovanej okolnosti, je porušením práva obvineného na obhajobu.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, obžalovaná v riadnom procesnom postavení obvinenej alebo obžalovanej osoby využila svoje právo a nevypovedala (návrh obhajcu na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom obžalovanej pred skončením celého dokazovania vo veci bol opatrením zákonného sudcu zamietnutý ako dôkaz už vykonaný), avšak zo žalovaného skutku bola spoľahlivo a objektívne usvedčovaná tak výpoveďami svedkov W.. O. E., G. E., I. L., S. P. i C. N., ako aj vykonanými listinnými dôkazmi. Okresný súd pritom nezistil žiadny relevantný dôkaz svedčiaci preto, aby svedkovia svedčili proti obžalovanej účelovo, nepravdivo alebo krivo s úmyslom privodiť jej trestné stíhanie. Z hľadiska trestno-právnej zodpovednosti za žalovaný skutok neobstoja potom jej vyjadrenia a ani tvrdenie svedka C. N., že žalovaným konaním a výberom finančných prostriedkov si vykompenzovala alebo mienila vykompenzovať reálne či fiktívne výdaje uskutočnené ňou v prospech spoločnosti E. D., s.r.o. alebo iné ich vzájomné pohľadávky.
Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu, na rozdiel od súdu prvého stupňa, zastáva názor, že uvedeným postupom okresného súdu bolo odopreté právo obžalovanej vyjadriť sa pri svojom výsluchu ku všetkým skutočnostiam kladeným jej za vinu, predniesť argumenty na svoju obranu spochybňujúce jej trestnoprávnu zodpovednosť, čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo aj rozsah ďalšieho dokazovania, prípadne zabezpečenie ďalších dôkazných prostriedkov v súdnom konaní smerujúcich k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, čím došlo k porušeniu práva obžalovanej na obhajobu.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada voľného hodnotenia dôkazov. Zo strany súdu ale nejde o svojvôľu pri rozhodovaní o vine alebo o nevine obžalovaného. Skutkový záver okresného súdu musí mať oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom hodnotenie nesmie vybočiť z medzí hľadísk stanovených zákonom a musí zodpovedať princípom formálnej logiky.
Zároveň je potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovanej vo vzťahu k ustáleniu rozhodujúcich skutkových okolnosti, t.j. akým spôsobom došlo k výberu finančných prostriedkov obžalovanou. Obžaloba kládla za vinu obžalovanej to, že si prisvojila finančné prostriedky v tam uvedených sumách a to hotovostným výberom z účtu poškodenej spoločnosti E. D. s.r.o. Naproti tomu prvostupňový súd v skutkovej vete napadnutého rozsudku po vykonanom dokazovaní ustáli, že obžalovaná dňa 08.12.2011 o 12:00 hod. vykonala prostredníctvom platobnej karty vydanej na meno firmy E. D. hotovostný výber finančných prostriedkov v sume 1.000 eur a v presne nezistenom čase dňa 09.12.2011 výber finančných prostriedkov v sume 2.500 eur, vedený na spoločnosť E. D. s.r.o., so sídlom na ul. X. č. XXX, J., okres G., ku ktorému mala ako disponujúca osoba prístup, pričom výber finančných prostriedkov prostredníctvom tejto firemnej platobnej karty vykonala bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu konateľa poškodenej spoločnosti.
Z predložených listinných dôkazov ale vyplýva, že obžalovaná dňa 08.12.2011 o 12:08 hod. vybrala osobne v hotovosti z účtu poškodenej spoločnosti v pobočke ČSOB a.s. na ulici 1. mája v Porade sumu vo výške 1.000,- eur a dňa 09.12.2011 o 08.59 hod. osobne v tej istej pobočke sumu 2.500,- eur. Z uvedeného je teda jednoznačne zrejmé, že k výberu finančných prostriedkov z účtu poškodenej spoločnosti došlo osobne obžalovanou vo vyššie uvedenej pobočke ČSOB a.s. a nie, ako to mylne uvádza súd prvého stupňa, výberom z platobnej karty vydanej E. D. s.r.o. V rámci nového prejednania veci okresným súdom bude preto potrebné vykonať výsluch obžalovanej a v prípade vzniku rozporov, konfrontovať jej výpoveď s výpoveďami vypočutých svedkov, zabezpečenými listinnými dôkazmi a následne dbať aj na náležitom spôsobe vysvetlenia prípadných nezrovnalostí. Súčasne bude nutné dať do súladu skutkový stav uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predloženom trestnom spise a to najmä ohľadne spôsobu výberu finančných prostriedkov obžalovanou. Zároveň je žiaduce sa riadne vysporiadať aj s výškou uplatňovanej náhrady škody zo strany poškodenej spoločnosti voči obžalovanej a to s poukazom na ich listinnú komunikáciu týkajúcu sa započítavania si vzájomných pohľadávok.
Až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere, resp. po doplnení ďalších dôkazov, potreba ktorých vyvstane v priebehu konania, bude možné podľa názoru krajského súdu správne ustáliť skutkový stav veci. Na súde prvého stupňa bude, aby zistené nedostatky odstránil a otázkou právneho posúdenia skutku obžalovanej sa opätovne zaoberal. V nadväznosti na to znova posúdi, či sú žalovaným skutkom naplnené všetky znaky skutkovej podstaty súdeného trestného činu a vysloví tomu zodpovedajúci výrok. Taktiež bude nutné sa bližšie zaoberať aj odvolacími námietkami obžalovanej a v potrebnom rozsahu na ne aj adekvátnym spôsobom odpovedať.
Prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. poriadku je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí krajský súd, a je povinný vykonať úkony a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací súd nariadil. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia je potrebné dbať na to, aby v novom konaní nedošlo k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovanej, pretože napadnutý rozsudok bol zrušený len v dôsledku odvolania podaného v jej prospech.
Z hora uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovanej ako dôvodné a postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.