Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: T. K., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX, W. B. W., zastúpený: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s.r.o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorého koná advokát a konateľ JUDr. Bohuslav Majchrák, proti žalovanému: H. U., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Vajda, Hviezdoslavovo nám. č. 201, Námestovo, o zaplatenie 21.205,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/96/2014-250 zo dňa 20.10.2016, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.205,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 10.120 eur od 01.11.2011 do 16.04.2013, zo sumy 6.120 eur od 17.04.2013 do 14.05.2013, zo sumy 3.307,50 eur od 15.05.2013 do 16.08.2013, zo sumy 307,50 eur od 17.08.2013 do 16.10.2013, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.239,50 eur od 27.05.2012 do 13.12.2012, zo sumy 6.492,50 eur od 14.12.2012 do 14.01.2013, zo sumy 1.187,50 eur od 15.01.2013 do 14.05.2013, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.100,50 eur od 16.10.2012 do 16.10.2013, s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 11.400 eur od 21.03.2013 do 16.10.2013, zo sumy 10.808 eur od 17.10.2013 do 31.10.2013, zo sumy 7.808 eur od 01.11.2013 do 17.12.2013, zo sumy 5.808 eur od 18.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 9.600 eur od 08.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10.297,50 eur od 31.01.2014 do 10.03.2014, zo sumy 7.797,50 eur od 11.03.2014 do 14.03.2014, zo sumy 5.797,50 eur od 15.03.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu žalovanej istiny s poukazom na to, že na základe objednávky žalovaného mu dodal tovar - dosky a hranoly, za dodanie ktorých vystavil faktúry na zaplatenie ceny dodaného tovaru so špecifikáciou poskytnutých plnení, ktoré plnenia žalovaný uhrádzal v čiastkach a to z faktúry č. 08/2011 vystavenej na sumu 10.120 eur uhradil dňa 16.04.2013 4.000 eur, dňa 14.05.2013 2.812,50 eur, dňa 16.08.2013 3.000 eur a dňa 16.10.2013 307,50 eur, faktúru č. 052012 na sumu 10.239,50 eur uhradil dňa 13.12.2012 v čiastke 3.747 eur, dňa 14.01.2013 vo výške 5.305 eur, dňa 14.05.2013 vo výške 1.187,50 eur, faktúru č. 082012 znejúcu na sumu 3.100,50 eur uhradil dňa 16.10.2013, faktúru č. 022013 na 11.400 eur čiastočne uhradil dňa 16.10.2013 vo výške 592 eur, dňa 31.10.2013 vo výške 3.000

eur , dňa 17.12.2013 vo výške 2.000 eur, faktúru č. 012014 na sumu 10.297 eur čiastočne uhradil dňa 10.03.2014 vo výške 2.500 eur a dňa 14.03.2014 vo výške 2.000 eur.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že so žalobcom nikdy nebol v právnom vzťahu, zmluvný vzťah mal iba s otcom žalobcu T. K., podnikateľom, žalobca nepredložil žiadnu objednávku od žalovaného, na základe ktorej mal žalovanému plniť a v súvislosti s ktorým plnením sa nároku uplatnenom žalobou dovoláva. Dodacie listy, ktoré na preukázanie opodstatnenosti žalovanej istiny žalobca predložil nie sú podpísané žalovaným a plnenia, ktoré uhradil na v žalobe uvedených faktúr boli úhradami za faktúry, ktoré boli faktúrami otca žalobcu.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, navrhnutých svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä faktúrami a dodacími listami ako aj výpismi z účtov o úhrade čiastočných plnení k faktúram označených v žalobe a dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

5. Žalobca na podporu svojho tvrdenia v konaní preukázal, že zo strany žalovaného došlo k čiastočným úhradám fakturovaných súm, preto ak žalovaný čiastočne cenu za dodaný tovar plnil znamená, že tovar prijal a čiastočne zaň kúpnu cenu uhradil. Tvrdenie žalovaného ktorý namietal, že si neuvedomil čo podpisuje a s účtovnými dokladmi, a tak podpísal i dodacie listy súd označil za účelové a k obrane žalovaného, ktorý poukazoval i na to, že svedkovia H. K. a T. K. sú rodičmi žalobcu a všetky tvrdenia uvádzané žalobcom i v súvislosti s obchodnou zvyklosťou medzi stranami sporu preto žalovaný popieral, súd vyhodnotil ako nepreukázané s tým, že žalovaný k týmto argumentom neuniesol dôkazné bremeno.

6. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie aplikoval právnu úpravu uvedenú v § 409 ods. 1, § 407 ods. 3, § 447, § 450 ods. 1 Obchod. zák. , keď záväzkový vzťah, ktorého existenciu medzi stranami sporu mal preukázanú kvalifikoval ako kúpnu zmluvu a podľa § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchod. zák. posúdil i nárok na úroky z omeškania, pri výške ktorých vychádzal z § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 .

7. Z dôvodu rozdielnych tvrdení strán sporu súvisiacich so vznikom zmluvného vzťahu prvoinštančný súd skúmal, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv. Ich vznik a existenciu mal preukázanú výpoveďami v konaní vypočutých svedkov H. K. a T. K. ktorí potvrdili, že žalovaný obchodoval tak so žalobcom, ako aj s jeho otcom, v konaní vypočutým ako svedkom T. K. st., pričom tovar bol žalovanému dodávaný na základe telefonických a faxových objednávok od žalovaného. Existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným preukazujú žalovaným prevzaté, podpísané a aj čiastočne uhradené faktúry, ktoré sú vystavené žalobcom T. K.- ČIPO, IČO: 46 154 558, Kalinov 1530, Krásno nad Kysucou, z ktorých niet pochýb o tom, že sa jedná o iný podnikateľský subjekt s odlišným obchodným menom a IČO podnikateľa T. K. st., ktorý mal pridelené IČO: 41 073 355 a tak tvrdenia žalovaného o totožnom obchodnom mene neobstoja, oba subjekty sú minimálne označením IČO odlišné, a s prihliadnutím na obozretnosť žalovaného, ktorý je dlhodobo podnikateľom. Žalovaný v konaní argumentoval i tým, že predmetné faktúry sú fiktívne a tovar, ktorý je fakturovaný mu nikdy nebol dodaný, faktúry mali byť vystavené po dohode s T. K. st. a mali slúžiť na optimalizáciu daňového základu. Súd tieto tvrdenia označil za nepravdepodobné i vzhľadom k tomu, že žalovaný záväzky z predmetných faktúr čiastočne i plnil, k úhradám uvádzal príslušný variabilný symbol, ktorým je číslo faktúry na ktorú plní. Súd má za to, že takéto plnenia majú účinky uznania zvyšku dlhu, pričom žalovaný v čase úhrad žiadnym úkonom, ktorým by prejavil vôľu neuhradiť zostatok kúpnej ceny tovaru nerozporoval, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ho povinnosti zaplatiť zbavovali, hoci v súdnom konaní tieto nároky už popieral. Súd vzal do úvahy i rozporné tvrdenia žalovaného, ktorý v podanom odpore uviedol, že prostriedky poukázané na účet žalobcu slúžili na úhradu faktúr T. K. st., ale v neskoršej reakcii vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že T. K. st. mu v priebehu zmluvného vzťahu nikdy nevystavil faktúry za riadne dodanie tovaru okrem tých fiktívnych a úhrady poskytol na základe pokynov menovaného, ktorý mu mal uviesť len číslo účtu, na ktorý má plniť svoje záväzky, sumu a variabilný symbol. Výpovede svedkov T. T. a L. U., ktorých navrhol v konaní vypočuť žalovaný preukázali existenciu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a T. K. st., ale žiadnym spôsobom nevyvrátili vznik a existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.

8. Na základe z konania vzídených zistení a vyhodnotením preukázaných skutočností a dôkazov, ktoré predložili strany sporu prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nim tvrdené skutočnosti neboli preukázané, oproti čomu zo strany žalujúcej strany

boli v súdnom konaní produkované dôkazy potvrdzujúce nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, s úhradou ktorej sa žalovaný dostal do omeškania a tak žalobcovi vznikol i zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, ktoré súd uložil žalovanému zaplatiť odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry do času, kedy došlo k jej úhrade .

9. Výsluch svedka T. W., ktorý vykonával prepravu dodaného tovaru a vypočutie ktorého žiadal žalovaný prvoinštančný súd nepovažoval za relevantný, keď zistenie, kto prepravu objednávala a kto hradil, nebol pre posúdenie veci v tomto konania významný, rovnako ani výsluch zamestnancov žalovaného, ktorí u neho pracovali v období rokov 2011 až 2014 , konkrétne T. G. a T. T., ktorí sa mali vyjadriť k existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom T. K. st., H. K. a k spôsobu úhrady kúpnej ceny, keď priamo z výpovedi strán sporu nevyplynulo, že by títo zamestnanci boli prítomní pri vzniku zmlúv. Prvoinštančný súd nevyhovel ani žiadosti žalovaného o zopakovanie výsluchu svedkov T. T. a L. U., keď nebolo zo strany žalovaného vysvetlené, k akým skutočnostiam by mali byť opakovane vypočúvaní Ako i výsluch Ing. T. V., účtovníčky žalobcu, ktoré dokazovanie súd vyhodnotil tiež ako nedôvodné.

10. Rozsudok vo veci samej prvoinštančný súd vyhlásil v neprítomnosti žalovaného, ktorí svoju neúčasť ospravedlnil zlým zdravotným stavom a žiadal o odročenie pojednávania. Súd dospel k názoru, že nie je dôvodné odročovať pojednávanie, ak predvolal právneho zástupca žalovaného s plnomocenstvom pre celé konanie a nepovažoval za potrebné žalovaného vo veci vypočúvať, na predmetnom pojednávaní nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, ku ktorému by sa žalovaný mohol vyjadriť a teda dospel k záveru, že nevyhoveniu žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, na ktorom bol prítomný právny zástupca nezaloží vadu konania, ktorá by znamenala odňatie práva žalovaného konať pred súdom.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nové rozhodnutie a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Z odvolacích dôvodoch označil výrok rozsudku prvoinštančného súdu za neurčitý a nevykonateľný, keď súd iba akceptoval pre posúdenie omeškania nárok na úroky z omeškania podľa v návrhu žalobcom uvedených údajov bez toho, aby sa zamyslel nad tým, z akého dôvodu žalobca nevyčíslil i úroky z omeškania za minulé obdobia, hoci to bolo jeho povinnosťou a súd tiež slovne ani percentuálne neuviedol výšku náhrady trov konania, ktorú má zaplatiť žalobcovi. Ďalej vytýkal prvoinštatnčnému súdu, že mu bolo odňaté právo na prednesenie záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016, v ktorej úvode vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, ktorú ale Krajský súd v Trnave nevylúčil z prejednávania rozhodovania v danej veci napriek tomu, že konala v prospech žalobcu a jeho advokáta a voči žalovanému tak bola zaujatá. Tým, že žalovanému bolo upreté právo na prednesenie záverečnej reči a vyjadriť sa k dokazovaniu, k čomu odvolateľ poukázal na rozhodnutia NS SR vydané v konaniach vedených pod sp.zn. 3Cdo/47/2013 a sp.zn. 2Cdo/46/2009, z ktorých časti v odvolaní citoval a poukázal na čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorých legitímne očakával, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a ak jej niet, tak spravodlivo. Najvyšší súd SR je najvyššou súdnou autoritou, preto súdy nižších stupňov sú povinné rešpektovať jeho názor, čo vo veci konajúca sudkyňa ale na pojednávaní konanom dňa 20.10.2016 porušila, keď právnemu zástupcovi odvolateľa odňala právo záverečnej reči s poukazom na to, že už odznela na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016, čo nie je pravdou a vyplýva to i zo zvukového záznamu, čím sa dopustila závažného procesného pochybenia a takýmto konaním je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu, keď nevykonal všetky dôkazy, ktoré žalovaný požadoval. Tiež rozhodol predčasne, keď napriek zlému zdravotnému stavu žalovaného jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a dňa 20.10.2016 vo veci konal, čím odňal právo žalovanému konať pred súdom, ktorý na svojej osobnej účasti na pojednávaní trval, ale zlý zdravotný stav mu bránil sa na ňom zúčastniť, brániť svoje práva a záujmy, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/204/2009, podľa ktorého choroba účastníka je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Okrem toho zdôraznil, že mu súd prvej inštancie ani nedoručil predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 20.10.2016, čím došlo k porušeniu i jeho ústavné právo .

13. Odvolanie žalovaného zo dňa 16.12.2016 bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 19.12.2016 ako mailové podanie, ktoré bolo v rovnakom znení podané na prvoinštančnom súde i osobne dňa 22.12.2016 a opakovane podané osobne i dňa 09.01.2017. Všetky označené podania sú obsahovo totožné, označené ako odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.01.2017 žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V rámci vyjadrenia k odvolaniu zdôraznil, že odvolanie je účelové bez toho, aby odvolateľ zrozumiteľne a určito vymedzil odvolacie dôvody a k odvolacím námietkam žalovaného, podľa ktorých mu nebolo umožnené predniesť záverečnú reč a súd neodročil pojednávanie z dôvodu zlého zdravotného stavu žalovaného žalobca uviedol, že odkazy odvolateľa na rozhodnutia NS SR nemajú pre posúdenie veci žiadnu relevanciu, pretože z nich nevyplýva, že by NS SR konštatoval vo vzťahu k odňatiu práva na záverečnú reč porušenie práva na spravodlivý proces pre každý jeden prípad, pričom uvedené rozhodnutia poukazujú na situáciu, keď súd nedal účastníkom vôbec možnosť predniesť záverečnú reč. V tomto prípade sa ale žalovaný pomerne rozsiahlo k vykonaným dôkazom vyjadril už na pojednávaní dňa 13.05.2016, čo sám potvrdil a hoci na tomto pojednávaní nedošlo i k vyhláseniu rozhodnutia, určite sa nejednalo o takú mieru zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej a bola by zákonným odvolacím dôvodom. Žalovanému bolo umožnené predniesť záverečnú reč, ktoré právo i využil. K nevyhoveniu žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania konaného dňa 20.10.2016 žalobca zdôraznil, že súd postupoval správne, keď pojednávanie neodročil, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo striktného chápania možnosti pojednávanie odročiť z dôvodov tvrdených stranami, resp. ich právnymi zástupcami, k čomu poukázal žalobca na právnu úpravu uvedenú v § 178 ods. 1, § 92 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 110 ods. 1 C.s.p. ako i čl. 17 Základných princípov C.s.p. a novou právnou úpravou je rozhodnutie NS SR súvisiace s povinnosťou odročiť pojednávanie z dôvodu zlého zdravotného stavu strany sporu už prekonané a nezodpovedá aktuálnej procesnej úprave, ktorá v ust. § 183 ods. 1 C.s.p. uvádza, kedy možno odročiť a z akých dôvodov pojednávanie. Námietka zaujatosti, ktorú žalovaný zdôrazňuje je rovnako neopodstatnená a zrejme sleduje iba cieľ spochybniť súdne konanie a robiť všetko preto, aby sa žalovaný nemusel podrobiť rozhodnutiu súdu, keď námietku zaujatosti uplatnil na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016, o ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom v Trnave uznesením vydaným dňa 13.06.2016, v ktorom bolo jasne uvedené, že námietka zaujatosti, ak sa týka postupu konania sudcu pri prejednávaní veci je nedôvodná. Nakoľko o námietke zaujatosti vznesenej žalovaný už bolo právoplatne rozhodnuté a na poslednom pojednávaní právny zástupca žalovaného v záverečnej reči, o ktorej síce tvrdí, že nebola, opäť vzniesol námietku zaujatosti bez ďalších relevantných dôvodov, súd nemusel na ňu prihliadať, pričom táto nespĺňala ani podmienky vyžadované podľa § 52 C.s.p. Odvolávajúca sa strana sporu v odvolaní ani neuviedla, ktoré konkrétne dôkazy súd nevykonal, pričom súd prvej inštancie v rozhodnutí vyhodnotil dôvody, pre ktoré nevykonal dôkazy, o ktoré žalovaný žiadal K odvolacej námietke týkajúcej sa výroku o trovách konania uviedol, že percentuálne či inak neuvedená výška náhrady trov konania neznamená, že predmetný výrok je nesprávny.

15. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené na podanie odvolacej repliky právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý ho dňa 02.12.2017 prevzal (č.l. 327), odvolaciu repliku nepodal.

16. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie o veci rozhodol už podľa právneho predpisu účinného v čase vydania súdneho rozhodnutia, keď konanie vo veci samej bolo začaté za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony a bolo vedené i dokazovanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné v zmysle § 470 ods. 1, 2 C.s.p.

aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

18. Odvolací súd o odvolaní rozhodol na základe verejného vyhlásenia rozhodnutia bez pojednávania, o ktorej skutočnosti informoval právneho zástupcu žalobcu elektronicky ako i právneho zástupcu žalovaného ktorý požiadal súd podaním zo dňa 20.10.2017, aby mu miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na jeho mailovú adresu, čo bolo podľa záznamu na pokyne o nariadení pojednávania vykonané.

19. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku

Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.2 C.s.p.)

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd zaoberal námietkou odvolateľa, ktorú tento podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod uvedeným odvolacím dôvodom treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, ktorý ale musí dosiahnuť takú intenzitu, že v jej zmysle je možné celé konanie zhodnotiť ako porušujúce právo na spravodlivý proces. Podľa odvolateľa prvoinštančný súd jeho právo porušil tým, že mu neposkytol možnosť predniesť záverečnú reč a súd vo veci rozhodol napriek žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti pre zlý zdravotný stav.

22. Obsahom záverečnej reči je stručné a vecné zhrnutie skutkových tvrdení strany sporu, ktorá záverečnú reč prednáša, vyjadrenie sa k priebehu konania a dokazovania a k právnej stránke veci. Odňatie tohto práva je považované za zásadný zásah do základného práva strany sporu na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a upretie práva poskytnutého strane sporu čl. 6 Základných princípov Civilného sporového poriadku.

23. Podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

1. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa Základných princípov Civilného sporového poriadku

Čl. VI.

(1) Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

(2) Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

Podľa 182 C.s.p.

Ak k súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

24. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 13.05.2016 (č.l. 204) vyplýva, že súd prvej inštancie vyzval strany sporu, aby svoje návrhy zhrnuli a v záverečnej reči sa vyjadrili k dokazovaniu a k právnej stránke veci, pričom zdôraznil, z akého dôvodu nevykonal dôkazy, o ktoré žiadal žalovaný. Právny zástupca žalovaného toto právo využil, vyjadril sa k dokazovaniu, predmetný prednes sám v stanovisku, ktoré adresoval právnemu zástupcovi žalobcu označil za svoju záverečnú reč (č.l. 205) a tak odvolateľom označený odvolací dôvod, v zmysle ktorého malo byť právnemu zástupcovi žalovaného odňaté právo záverečnej reči nie je daný.

25. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaného tiež vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyni, z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené a spis bol predložený na rozhodnutie o tejto námietke nadriadenému súdu. Krajský súd v Trnave ako súd príslušný rozhodnúť o vznesenej námietke zaujatosti uznesením č. k. 31Ncb/6/2016-216 zo dňa 13.06.2016 označil námietku zaujatosti za neopodstatnenú, nedôvodnú, vo veci konajúcu sudkyňu JUDr. Janu Tóthovú z prejednávania rozhodnutia v danej veci nevylúčil. Dňa 16.06.2016 bolo síce zo strany žalovaného ešte Krajskému súdu v Trnave doručené doplnenie námietky zaujatosti zo dňa 14.06.2016, na ktorú ale v tomto štádiu už nadriadený súd nemal dôvod prihliadať.

26. Po vrátený spisu Krajským súdom v Trnave súdu prvej inštancie bol určený ďalší termín pojednávania na deň 20.10.2016, na ktorý súd predvolal právneho zástupcu žalovaného. Nie je dôvod, pre ktorý by bol mal súd predvolávať na konanie i žalovanú stranu sporu, ktorá je zastúpená zástupcom pre celé konanie a výsluch žalovaného súd nepotreboval vykonať. Prvoinštančný súd teda postupoval v súlade z ust. § 178 C.s.p., podľa ktorého, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch(1) a predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať(2). Nedoručením predvolania na pojednávanie priamo žalovanému a neakceptovaním jeho žiadosti zo dňa 17.10.2016 (č.l. 229) o odročenie pojednávanie teda nedošlo k vade konania, ktorá by založila relevantný odvolací dôvod .

27. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 18.10.2016 bol prvoinštančnému súdu doručený ďalší návrh žalovaného na vykonanie dokazovania a to o vypočutie svedkov T. G., Y. R., T. T., T. T., L. U. a T. W. tým, že žiadal, aby ich súd predvolal, pretože nie je schopný zabezpečiť ich účasť. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2016 súd prvej inštancie k tomu návrhu informoval prítomných o tom, že navrhované dôkazy a to výsluchy označených svedkov už nevykoná a dokazovanie súd vyhlásil za skončené. K dôvodom, pre ktoré súd žalovaným žiadané dôkazy nevykonal sa podrobne vyjadril v odôvodnení rozhodnutia.

28. Odvolací súd nezistil ani existenciu dôvodu pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm.c/ C.s.p., podľa ktorého súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Odvolací súd k uvedenému len dopĺňa, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pre rozhodnutie mal dostatok dôkazov, na základe ktorých mohol vo veci vydať správne a zrozumiteľné rozhodnutie, založené na logickej argumentácii a vyplývajúce z vykonaného dokazovania. I keď už strany sporu ukončili svoju podnikateľskú činnosť, záväzkový vzťah vznikol v čase ich podnikateľských aktivít a nie je možné považovať tvrdenia žalobcu za sporné iba z dôvodu, že i jeho otec podniká v rovnakom odbore ako v rozhodnom čase žalobca. Podľa v spise sa nachádzajúcich dokladoch, každý bol samostatným podnikateľom, a i keď majú meno, priezvisko zhodné, odlišuje ich IČO, ktoré v dokumentoch žalobca správne uvádzal a ktorým sa identifikoval, preto obrana žalovaného odvolateľa založená na tvrdení, že plnil pre otca žalobcu a so žalobcom nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu je nepreukázaná, na rozdiel od tvrdení žalobcu, ktorý existenciu nároku v súdnom konaní preukázal.

29. Námietku nesprávnosti rozhodnutia v časti o náhrade trov konania tiež nemožno považovať za nedostatok, zakladajúci nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu a to i s poukazom na bod 33. odôvodnenia rozsudku, v ktorom je rozsah náhrady uvedený ako v plnom rozsahu, pričom ak nie je uvedený pomer, je potrebné mať za to, že ide o náhradu v celom rozsahu.

30.Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu žiadneho relevantného odvolacieho dôvodu, ktorý by založil dôvod pre zrušenie či zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).