Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-79-2017.pdf
PDF · 102.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. U.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa matky: G. N., P.. XX.XX.XXXX, Y. Z., M.. U. XXXX/X a otca: Z. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. O. X o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného na maloletú U. U., P.. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 18.12.2017, doplneným podaním zo dňa 15.01.2018, sa otec dieťaťa domáhal zníženia výživného na maloletú U. zo 140,- Eur na 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2018. Návrh bol odôvodnený tým, že jeho finančné pomery sa znížili. V súčasnosti je zamestnaný ako pilčík, príjem má 2,50 Eur na hodinu, t.j. 400,- Eur - 450,- Eur, vlastní dom a auto, platí hypotekárny úver 225,- Eur, úvery po 38,03 Eur a 89,69 Eur, Orange Slovensko, a.s. 33,90 Eur, inkaso 52,- Eur a za telefón UPC 14,- Eur.
2. Matka dieťaťa ani kolízny opatrovník dieťaťa s návrhom nesúhlasili.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom maloletej U., výsluchom rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka dieťaťa, prečítaním listinných dôkazov - rodného listu dieťaťa, správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.02.2018, odpovedí na lustrácie rodičov dieťaťa v Sociálnej poisťovni a v katastri nehnuteľností, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 06.02.2018 a 08.02.2018, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 13.02.2018, personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 7621 zo dňa 03.11.2017, dohody o pracovnej činnosti zo dňa 16.11.2017, potvrdenia súčasného zamestnávateľa otca dieťaťa o jeho príjme, mzdového listu súčasného zamestnávateľa otca dieťaťa za roky 2017, 2018, mzdového listu otca dieťaťa z Vojenského útvaru Z. za rok 2017, výpisu z účtu otca dieťaťa, dokladu SIPO, ústrižku poštovej poukážky, potvrdenia o príjme matky dieťaťa z aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckych prác zo dňa 07.02.2018, pracovne zmluvy matky dieťaťa zo dňa 29.12.2017, dokladu SIPO, ústrižku poštovej poukážky, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6P/98/2012. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z pripojeného spisu súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 4P/47/2010-39 zo dňa 01.07.2010 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloletá U. zveruje do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný platiť na maloletú výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 7P/88/2011-26 zo dňa 11.08.2011 bola schválená rodičovská dohoda týkajúca sa styku otca s maloletou. Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 6P/98/2012-66 zo dňa
10.04.2013 bola schválená rodičovská dohoda ohľadne zmeny výživného na maloletú tak, že otec dieťaťa sa zaväzuje platiť na maloletú od 01.09.2012 do 30.11.2012 výživné vo výške 200,- Eur a od 01.02.2012 výživné vo výške 140,- Eur. Uvedený rozsudok je poslednou súdnou úpravou vyživovacej povinnosti otca k maloletej, rozsudok bol vyhotovený v skrátenej forme, keďže sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie voči rozsudku. Zo spisu sp. zn. 6P/98/2012 vyplýva, že otec dieťaťa mal v období do novembra 2012 z dôvodu účasti na misii zvýšený príjem 2.509,03 Eur a decembra 2012 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 820,- Eur. Otec dieťaťa uvádzal výdavky na bývanie, na dopravu do práce, na mobil, splácal hypotéku a dva úvery. Matka dieťaťa poberala príspevok za dobrovoľnícku činnosť vo výške 195,- Eur a prídavok na dve deti vo výške 46,- Eur. Matka dieťaťa uvádzala výdavky na bývanie, internet a mobil. Výdavky maloletej v tom čase boli na bývanie, stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby, školskú potreby, zhruba vo výške 200,- Eur mesačne.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.02.2018 vyplýva, že matka s maloletou žije v trojizbovom byte, v domácnosti žije aj plnoletá dcéra matky dieťaťa E. N. P.. XX.XX.XXXX. Byt je kompletne zariadený a vybavený bežnými elektrospotrebičmi. Hygiena bývania je na primeranej úrovni. Maloletá U. je žiačkou Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej, navštevuje 6. ročník. Ošetrujúcou lekárkou maloletej je D.. U., podľa vyjadrenia matky je maloletá zdravá, prekonala iba bežné detské ochorenia, jediný jej zdravotný problém je, že má ploché nohy. Matka dieťaťa uviedla, že na dcéru má bežné výdavky ako je oblečenie
- 20 €, hygiena - 20 €, obedy v škole 20 €, strava doma - 100 €, telefón - 12 €, vreckové podľa potreby a finančných možností. Kvôli plochým nohám maloletá rýchlo derie topánky, musí jej kupovať novú obuv, v lete aj dvakrát za mesiac. Nedávno bola maloletá chorá, kúpila jej lieky za 15 €. Kolízny opatrovník počas šetrenia v inom prípade v obci D. O. zistili, že iný pán, ktorý pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako otec dieťaťa, zarába približne 700 €. Kolízny opatrovník vykonaným šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa.
6. Z vykonaných lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obaja rodičia dieťaťa sú v súčasnosti zamestnaní. Otec dieťaťa pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti I. I..Ľ..G.., H..Z..A.., podľa mzdového listu mal čistý mesačný príjem zo zamestnania od novembra 2017 do januára 2018 21,75 Eur. Matka dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti H. D. O.. od 02.01.2018, podľa pracovnej zmluvy má mzdu vo výške 2,80 Eur brutto na hodinu.
7. Podľa personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 7621 zo dňa 03.11.2017 bol otec dieťaťa prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pretože bol právoplatne odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného rozkazu, ktorý je úmyselným trestným činom a jeho služobný pomer skončil k 13.11.2017.
8. Podľa mzdového listu Vojenského útvaru Z. za rok 2017 mal otec dieťaťa ako vojak priemerný čistý mesačný príjem od januára do júla 2017 vo výške 937,54 Eur, od augusta 2017 došlo k zníženiu hodnostného platu otca dieťaťa a jeho priemerný čistý príjem za obdobie od augusta 2017 do novembra 2017 bol 417,02 Eur. Celkovo čistý mesačný príjem otca dieťaťa od januára 2017 do novembra 2017 bol 685,86 Eur.
9. Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca nie sú rodičia dieťaťa vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, otec dieťaťa nepoberá z úradu žiadne dávky, matka dieťaťa poberá prídavok na deti vo výške 47,04 Eur. Za apríl 2017 až júl 2017 poberala matka dieťaťa dávku v hmotnej núdzi vo výške 83,60 Eur, v období od júla 2017 do decembra 2017 mala príjem z aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckych prác vo výške 199,48 Eur mesačne.
10. Lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že otec dieťaťa je vedený ako vlastník bytu zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie Z. a rodinného domu vedeného na LV č. XX pre katastrálne územie D. O.. Matka dieťaťa je vedená ako vlastníčka bytu zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie Z.. Z potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Z. vyplýva, že matka dieťaťa nie je vedená ako držiteľka motorového vozidla, otec dieťaťa je vedený ako držiteľ osobného motorového vozidla a nákladného prívesu.
11. Z dokladov predložených rodičmi dieťaťa o ich výdavkoch bolo zistené, že otec dieťaťa platí SIPO 52,35 Eur, spoločnosti UPC po 14,20 Eur, matka platí SIPO 190,28 Eur a 30,05 Eur a spoločnosti Slovak Telekom, a.s. po 10,49 Eur. Podľa výpisu z účtu za marec 2016 platil otec spoločnosti Orange Slovensko,
a.s. 49,26 Eur, úvery po 38,03 Eur a 89,69 Eur, ako aj hypotekárny úver po 225,49 Eur. Podľa tvrdenia otca rovnaké výdavky má aj v súčasnosti.
12. Matka dieťaťa na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí, maloletá rastie, zvyšujú sa jej nároky aj výdavky. Výživné zo strany otca 140,- Eur niekedy stačí, ale niekedy nie. Otec dieťaťa prišiel o vyšší príjem vlastným zavinením, prišiel o prácu, pretože nafúkal a prišiel o vodičský preukaz. Dieťa by nemalo byť z tohto dôvodu ukrátené. Myslí si, že otec má vyšší príjem ako tvrdí, z čoho by inak splácal úvery. Jej sa podarilo nedávno zamestnať, ale jej príjem je len 344,- Eur. Chodí na 2 týždňové turnusy opatrovať, inú prácu si nevedela zohnať z dôvodu zdravotných problémov. Cestu, ubytovanie i stravu jej platí zamestnávateľ. Predtým vykonávala takúto prácu len ako dobrovoľnícku za nižší príjem. Vlastní byt, ktorý jej kúpili rodičia, kde platí nájom 190,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vypomáhajú jej rodičia. Výdavky maloletej rastú vzhľadom na jej vyšší vek, najmä výdavky na oblečenie, hygienu. Maloletá má ploché nohy, musí jej takmer každý mesiac kupovať topánky. Ďalej má výdavky v škole, keď je chorá, má výdavky na lieky. V decembri mala ísť maloletá na lyžiarsky, ale bolo potrebné zložiť zálohu a jej to nevychádzalo, takže maloletá nakoniec na lyžiarsky nešla. Keď pri nejakom vyššom výdavku žiada otca, aby prispel, ten uvádza, že platí výživné, že má uhrádzať výdavky z toho. V škole platí maloletej stravu po 20,- Eur, kredit na mobil jej dobíja v rôznej výške podľa toho, ako jej vychádza, niekedy 7,- Eur, niekedy 10,- Eur, niekedy 15,- Eur. Keď ide maloletá niekam s kamarátkami, dáva jej vreckové. Maloletá je už staršia, takže aj viac zje, snaží sa jej kupovať aj ovocie, jogurty a pod.
13. Otec dieťaťa na pojednávaní uviedol, že sa domáha zníženia výživného, pretože prišiel o prácu, zamestnal sa na dohodu a jeho príjem je okolo 60,- Eur mesačne. Predtým pracoval ako vojak, ale keďže prišiel o vodičský preukaz, tak prišiel aj o zamestnanie. Je pravda, že o zamestnanie a vyšší príjem prišiel vlastnou vinou. V návrhu uvádzal, že má príjem 400-450,- Eur mesačne, pretože keď začínal, bolo mu sľúbené, že bude pracovať na pracovnú zmluvu za tento príjem, ale pracuje len na dohodu, teda nemá taký príjem. Vyšší príjem okolo 700,- Eur majú u jeho zamestnávateľa len osoby, ktoré pracujú na živnosť. On vlastní rodinný dom i byt, obe nehnuteľnosti sú napísané na neho, ale kupoval ich v čase, keď bol s bývalou družkou. Byt kupovali za jeho peniaze a na dom finančne prispela vtedajšia družka. Dohodli sa tak, že byt pripadne jej a jemu dom, ale kým bude splatený hypotekárny úver, je byt zapísaný na neho. V byte býva jeho bývalá družka, nájom mu neplatí. On inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec dieťaťa poukázal na to, že je zadlžený a pomáha mu rodina. Nespochybňuje, že došlo k nárastu výdavkov dieťaťa vzhľadom na vyšší vek od poslednej úpravy výživného, je pravda, že maloletá je v pubertálnom veku, potrebuje napríklad viac hygienických potrieb, na svoj vek ale maloletá veľa neje. V minulosti sa stalo, že maloletá mala len veľmi lacné topánky za 10
- 15,- Eur. Domnieva sa, že keď platí výživné po 140,- Eur, tak by mala mať drahšie topánky. Pokiaľ to matke nevychádza, tak by maloletej mala dobíjať v nižšej hodnote kredit na telefón.
14. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením v rodine neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú U.. Návrh otca na zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.
15. Maloletá Kristína vo svojej výpovedi uviedla, že chodí na ZŠ I. B. Zocha, má rada šport, predtým chodila na tanečný krúžok, ale prestalo ju to baviť, tak už tam nechodí. Na krúžky mimo školy nechodí, rada behá. Venuje sa behu v škole, ale aj mimo školy. Na beh má všetky potrebné veci, nepotrebuje si pravidelne na to dokupovať. V škole sa zvyknú skladať na začiatku roka na skrinky, na obrusy, platia ZRPŠ a pod.. Zatiaľ chodia len na jednodňové výlety ako napr. na Muránsky hrad, na výlety sa nezvyknú skladať. Väčšie akcie ako napr. venček budú mať až vo vyšších ročníkoch. Bola možnosť, že by išla na lyžiarsky, na ten by sa platilo 20,- Eur + 30,- Eur za vypožičanie výstroje, keďže by išla na lyžiarsky 1. krát. Mama jej povedala, že keď sa dohodnú s otcom na tom, že tieto výdavky uhradila spoločne, tak tam bude môcť ísť. S otcom sa mama ale nedohodla, takže na lyžiarsky nejde. Topánky si zvykne kupovať raz až dvakrát do mesiaca, pri kúpe topánok si vyberá topánky, aké ona chce, mama ju neobmedzuje, do akej sumy si môže kúpiť. Ona má dobrý vzťah s oboma rodičmi. Teraz je už 2 týždne u otca kvôli zdravotným problémom deda. Telefón jej mama zvykne dobíjať okolo 20,- Eur a keď niekam ide s kamarátkami, tak jej dá peniaze napr. na pizzu. Na výlety mimo školy chodí väčšinou s mamou, s otcom chodí väčšinou do prírody. Pred 2 rokmi boli s mamou pri mori.
16. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Pri rozhodovaní o zmene rozsudku upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je súd povinný skúmať zmeny pomerov, ktoré nastali od jeho právoplatnosti. Zmena musí spočívať v takých okolnostiach, ktoré majú rozhodujúci vplyv na úpravu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. V prípade, ak došlo k takejto zmene pomerov, súd upraví vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu, pričom zohľadní odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Súd v zmysle § 75 zákona o rodine prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča dieťaťa aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Toto ustanovenie umožňuje súdu vychádzať nie z faktického (skutočného) príjmu rodiča, ale zakotvuje potencionalitu príjmu, ako východisko pre úpravu vyživovacej povinnosti. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy maloletého dieťaťa, ktorý umožňuje hodnotiť nielen reálne pomery rodiča, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, v prípade ktorej prichádza do úvahy uplatnenie tohto princípu, je napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej rodič dosahuje nižší príjem, prípad, keď rodič bez závažného dôvodu ukončí pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené iné zamestnanie, ako aj skončenie pracovného pomeru z dôvodu na strane rodiča. Ak sa teda rodič maloletého dieťaťa vzdá svojho skoršieho zamestnania alebo o toto zamestnanie z vlastnej viny príde, v dôsledku čoho sa dostane do situácie, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, súd skúma, či k tejto okolnosti došlo z vážneho dôvodu. Ak nie, súd túto okolnosť neberie do úvahy a vychádza z príjmu rodiča dieťaťa, ktorý mal pred stratou zamestnania. Táto zásada potencionality je zakotvená pri úprave výživného, nakoľko ide o citlivú otázku. Maloleté dieťa si samo nemôže uspokojiť svoje potreby, a teda je výlučne na jeho rodičoch, aby mu tieto potreby zabezpečili prostredníctvom výživného. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je zákonnou povinnosťou rodiča do času, kým nie je dieťa schopné samostatne sa živiť. Je predovšetkým na rodičovi, aby si vytvoril také podmienky, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu a tak zabezpečiť jeho riadny vývoj.
20. V predmetnej veci mal súd za to, že v porovnaní s obdobím poslednej úpravy výživného na maloletú U. došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré má 12 rokov 4 mesiace, pričom v čase poslednej úpravy mala 7 rokov a 5 mesiacov. Nebolo zistené, že by dieťaťu vznikli nové výdavky a alebo že by došlo k výraznému navýšeniu niektorých už i predtým existujúcich výdavkov, ale vzhľadom na vyšší vek dieťaťa má maloletá o čosi vyššie bežné výdavky, keďže od poslednej úpravy výživného ubehlo 5 rokov. Matka maloletej je v súčasnosti zamestnaná s vyšším príjmom ako v minulosti 344,- Eur
a otec dieťaťa je zamestnaný u iného zamestnávateľa ako v minulosti s nižším príjmom cca 21,- Eur. Súd teda posudzoval, či je daný dôvod na zníženie výživného, ako to navrhoval otec dieťaťa.
21. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že otec dieťaťa má v súčasnosti nižší príjem z dôvodu straty predchádzajúceho zamestnania, ktorú sám zavinil tým, že sa dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a po odsúdení nemohol byť ďalej v služobnom pomere ako profesionálny vojak. Ako je uvedené vyššie, v takomto prípade súd nevychádza pri posudzovaní výšky výživného na maloleté dieťa so skutočnej výšky príjmu rodiča, ale z príjmu, ktorý by rodič dosahoval, keby vlastnou vinou nespôsobil ukončenie služobného pomeru. Preto skutočnosť, že je príjem otca dieťaťa v súčasnosti nižší ako v čase poslednej úpravy výživného nemôže vziať súd do úvahy, táto skutočnosť nemôže odôvodňovať zníženie výživného. Súd má za to, že je potrebné zabezpečiť ochranu práv maloletého dieťaťa, ktoré by bolo znevýhodnené v dôsledku zavineného konania otca dieťaťa - spáchania trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, v dôsledku ktorého sa znížil jeho príjem. Súd preto v súlade s § 75, ods. 1, druhej vety zákona o rodine vychádzal z príjmu otca dieťaťa, ktorý dosahoval pred ukončením služobného pomeru v ozbrojených silách SR. Priemerný čistý mesačný príjem otca dieťaťa u predchádzajúceho zamestnávateľa bol 685,86 Eur a pri takejto výške príjmu je v schopnostiach a možnostiach rodiča platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 140,- Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania je zároveň preukázané, že výdavky maloletej sa neznížili, dokonca sa o čosi zvýšili, preto výdavky dieťaťa odôvodňujú naposledy určenú výšku výživného.
22. Súd záverom poukazuje na skutočnosť, že platenie výživného má prednosť pred inými výdavkami rodiča, preto je povinnosťou rodiča v prvom rade zabezpečiť uspokojenie potriem maloletého dieťaťa a na uhrádzanie iných nie nevyhnutných výdavkov ako napríklad splácanie úverov sa neprihliada. Otec dieťaťa podľa svojich vyjadrení i podľa predložených dokladov spláca úvery v celkovej výške okolo 350,- Eur, čo ale nemá prednosť pre platením výživného.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú U.Í. zamietol.
Poučenie:
Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.