Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoCsp-31-2021.pdf
PDF · 106.89 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/31/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Evy Behranovej, v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská 48, IČO: 35 850 370, zast. advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Révová 7, proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., Y. č. XXX/XX, o zaplatenie 136,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Csp/60/2016-66, zo dňa 18. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.
II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti veci samej (výrok I. a III.) a v častiach o náhrade trov konania (výrok IV. a V.) r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie sumy 136,99 eur zamietol, výrokom II uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 90,52 eur od 04.02.2015 do 14.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14,38 eur od 08.07.2015 do 14.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6,64 eur od 02.10.2015 do 14.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6,64 eur od 01.01.2016 do 14.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6,64 eur od 01.04.2016 do 14.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5,53 eur od 09.07.2016 do 14.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6,64 eur od 27.09.2016 do 14.09.2017 a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol v časti o zaplatenie 0,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 6,64 eur od 01.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 5,53 eur od 09.07.2016 do zaplatenia a zo sumy 6,64 eur od 27.09.2016 do zaplatenia, výrokom IV. žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a výrokom V. vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 15 ods. 7 písm. b) a § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ust. § 420 ods. 1 a 3, § 442 ods. 1 a 3, § 451 ods. 1 a 2, § 488, § 489, § 559 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vecne tým, že žaloba bola podaná dôvodne iba sčasti. Žalobu, doručenú súdu dňa 05.10.2016 podal žalobca na tom skutkovom základe, že je obchodnou spoločnosťou prevádzkujúcou verejné vodovody a verejné kanalizácie a žalovaný sa prihlásil k odbernému miestu s číslom odberu 18216-00202-00, s adresou v Y., Y. XXX/XX. Používal verejnú kanalizáciu na odbernom mieste OM00090743 na Y. ul. č. XX v Y. bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, pričom žalobca má za to, že žalovaný mu spôsobil škodu. Na základe kontroly na mieste dňa 14.01.2015 zamestnanci žalobcu zistili, že uzáver vody nemožno skontrolovať, o kontrole svedčí montážny list
zo dňa 14.01.2015. Žalobca preto vystavil žalovanému fa č. 1565003 vo výške 90,52 eur na základe platného cenníka za poplatok za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neumožnenia dodávateľovi prístupu k vodomeru dňa 14.1.2015, a následne aj ďalšie faktúry za poskytnuté služby, celkovo v žalovanej sume 136,99 eur. Pre vyššie uvedené mal žalobca za to, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť mu za dodané služby fakturované sumy. Úrok z omeškania žalobca požadoval s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 OZ a zo súm, uvedených vo faktúrach.
3. Súd prvej inštancie mal dokazovaním zistené, že žalovaný sa prihlásil k odbernému miestu s číslom odberu 18216-00202-00, s adresou v Y., Y. XXX/XX, ako vyplýva z Hlásenia zmeny odberateľa zo dňa 11.04.2014, ktorým sa odhlásil C. E. a prihlásil k odberu žalovaný. Žalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. 1565003 za prerušenie dodávky pitnej vody z dôvodu neumožnenia dodávateľovi prístup k vodomeru dňa 14.01.2015 poplatok 90,52 eur splatný 03.02.2015, faktúrou č. 215135457 stočné, zrážky s 20% DPH celkom ako nedoplatok 14,38 eur, faktúrou č. 315527095 za ODTaS za dodanie tovaru a služby sumu 6,64 eur, faktúrou č. 315682627 sumu 6,64 eur za zrážky, faktúrou č. 316229791 sumu 6,64 eur za zrážky, faktúrou č. 216138417 sumu 5,53 eur za zrážky a stočné a faktúrou č. 31657843 sumu 6,64 eur za zrážky. Z pokladničného bloku vystaveného žalobcom dňa 14.09.2017 súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi všetko, čo mu bolo takto fakturované žalobcom. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti príslušenstva pohľadávky, t.j. v časti úroku z omeškania. Súd mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah, z ktorého zo spôsobenej škody a z bezdôvodného obohatenia vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka, ohľadom ktorej žalovaný preukázal, že táto zanikla splnením dňa 14.09.2017. V čase podania žaloby žaloval teda žalobca nesplnený dlh, ktorý však už ku dňu vyhlásenia rozsudku medzičasom podľa § 559 ods. 1 OZ zanikol splnením, a preto súd žalobu časti týkajúcej sa zaplatenia 136,99 eur zamietol. Nakoľko však žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a to vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr až do splnenia dlhu, ku ktorému došlo dňa 14.09.2017 s tým, že žalobu v časti úroku z omeškania presahujúceho 5% (žalobca od 01.04.2016 žaloval 5,05% ročne) zo súm, splatných po tomto dni zamietol ako nedôvodnú v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05%.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s použitím ustanovenia § 255 CSP v spojení a § 262 ods. 1 CSP majúc za to, že v konaní bol o základ žaloby (zaplatenie pohľadávky v celom rozsahu) úspešný žalovaný, zároveň súd vzal v úvahu, že príslušenstvo pohľadávky nebolo vyčíslené jednou sumou a preto ho pri rozhodovaní o trovách sporového konania nezohľadňoval. Žalovaný bol potom v konaní stranou celkom úspešnou a preto mu súd priznal oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
5. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu žalobca majúc za to, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie má tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa žalobou zo dňa 30.09.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške 136,99 eur s presne špecifikovaným úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Dňa 28.02.2017 súd vyzval predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu, aby upravil žalobu v časti úrokov z omeškania. V bode 3 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že žalobca výzve súdu nevyhovel. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie zjavne neprihliadol na preukázateľne doručené podanie žalobcu zo dňa 01.03.2017 - Odpoveď na výzvu súdu, ktoré zaslal právny zástupca žalobcu dňa 01.03.2017 prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že napriek oznámeniu o zmene právneho zástupcu žalobcu, uskutočnenému prostredníctvom tohto podania súdu prvej inštancie, nesprávne doručoval rozhodnutie (a pravdepodobne aj ďalšie výzvy) predchádzajúcemu právnemu zástupcovi žalobcu. Ak teda súd prvej inštancie vo výroku III. rozsudku zamietol časť nároku žalobcu na úroky z omeškania (konkrétne úrok z omeškania 0,05 % ročne zo sumy 6,64 eur od 01.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 5,53 eur od 09.07.2016 do zaplatenia a zo sumy 6,64 eur od 27.09.2016 do zaplatenia) dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože v čase vydania rozsudku si tieto žalobca už neuplatňoval. Z bodu 5 odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že žalovaný
doručil súdu vyjadrenie zo dňa 15.12.2017, v ktorom tvrdil a zrejme aj preukázal súdu úhradu istiny dňa 14.09.2017, pričom v bode 6 odôvodnenia súd uvádza, že žalobca sa k vyjadreniu žalovaného a k jeho prílohám nevyjadril. Dôvodom, pre ktorý sa žalobca k tomuto nevyjadril, je nepochybne skutočnosť, že toto vyjadrenie nebolo žalobcovi zo strany súdu prvej inštancie do dnešného dňa doručené, rovnako v bode 12 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že žalobca nevyhovel žiadosti súdu o doručenie čitateľného montážneho listu, žalobcovi však do dnešného dňa predmetná žiadosť súdu nebola doručená. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočňovať patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V bode 26 odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že „zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nemožno celkom vyhovieť, bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za príslušenstvo pohľadávky, t.j. v časti úroku z omeškania“. S uvedeným právnym posúdením súdu prvej inštancie sa žalobca v žiadnom prípade nestotožňuje. Žaloba bola podaná dňa 30.09.2016, pričom k úhrade žalobcom uplatneného nároku došlo takmer rok po podaní žaloby dňa 14.09.2017, čiže žaloba bola dôvodná a to v celom rozsahu, pričom úhradou zo dňa 14.09.2017 bol de facto uznaný nárok uplatnený žalobcom čo do výšky aj dôvodu. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie mal správne na základe úhrady istiny po podaní žaloby konanie v časti istiny zastaviť, priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania (v zmysle vykonanej opravy) a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania žalobcu v plnom rozsahu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
7. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 19.06.2019, č.k. 23Co/250/2018-116 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď mal za to, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkázal na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
8. Vzhľadom na podané dovolanie zo strany žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, uznesením zo dňa 14.04.2021, č.k. 9 Cdo 79/2020 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP, a to tým, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so žalobcom namietanými tvrdeniami o porušení jeho práva na spravodlivý proces spočívajúcom v chybnom procesnom postupe súdu prvej inštancie v doručovaní. Dôvodná bola aj námietka dovolateľa, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či tento preveroval, čo sa stalo s jeho podaním z 01.03.2017 a prečo sa toto podanie v spise nenachádza, hoci súdu prvej inštancie bolo preukázateľne doručené. V odvolaní, ku ktorému pripojil elektronickú doručenku k podaniu z 01.03.2017, jednoznačne preukázal doručenie podania súdu prvej inštancie 01.03.2017. Najvyšší súd SR konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že tento dospel k záveru, že žalobca na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval a list s označením „Odpoveď na výzvu súdu“ bol doručený až po podaní odvolania 13.09.2018 a v spise sa také podanie nenachádza. Takýto záver odvolacieho súdu je však neudržateľný, arbitrárny a v rozpore s obsahom súdneho spisu. V súdnom spise sa okrem žalobkyňou podaného odvolania a jeho príloh (Odpoveď na výzvu súdu z 01.03.2017 a elektronická doručenka k danému podaniu) nachádzajúcich sa na č.l. 76 a nasl. a na č.l. 87 a nasl. nachádza aj úradný záznam súdu prvej inštancie zo 17.09.2018 (č.l. 95 spisu), v ktorom je (okrem iného) uvedené, že podanie z UPVS z 01.03.2017 - Odpoveď na výzvu súdu, bolo pracovníčkami spracované 02.03.2017 a pridelené do spisu sp.zn. 3Csp/60/2016, pričom uvedené podanie aj s jeho prílohami bolo následne založené na č.l. 96 a nasl. spisu. Najvyšší súd SR uzavrel, že je zrejmé, že odvolací súd sa nevysporiadal s úradným záznamom súdu prvej inštancie nachádzajúcim sa na č.l. 95 a k nemu založeným podaním žalobcu s prílohami (č.l. 96 a nasl.), ako ani tvrdeniami a dôkazmi žalobcu predloženými v podanom odvolaní a týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo žalobcovi znemožnené realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zaťaženiu konania vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v časti zamietnutia žaloby je odvolanie žalobcu dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zatiaľ čo odvolanie žalobcu v časti vyhovujúcej je potrebné odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.
10. Predmetom konania bola pohľadávka žalobcu vzniknutá zo spôsobenej škody a z bezdôvodného obohatenia vo výške 136,99 eur s príslušenstvom. Po začatí konania žalovaný celú žalovanú istinu zaplatil dňa 14.09.2017. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko žalovaný preukázal, že jeho povinnosť zaplatiť dlh zanikla splnením, pričom pre rozhodnutie súdu je rozhodný zistený stav veci ku dňu vyhlásenia rozsudku, súd žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia 136,99 eur zamietol, a z dôvodu omeškania dlžníka so zaplatením dlhu priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania s tým, že v časti presahujúcej výšku zákonom určeného úroku z omeškania žalobu vo zvyšku rovnako zamietol.
11. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
12. Okrem objektívnej prípustnosti odvolania (t. j. existencia rozhodnutia, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie), musí existovať aj subjektívna prípustnosť odvolania. To znamená, že odvolanie musí podať tá strana, v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie (§ 359 CSP), resp. ten subjekt, ktorý má právo podať odvolanie (§ 360 a § 361 CSP). Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej). Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až § 361 CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie nepodala strana sporu alebo za splnenia zákonných podmienok intervenient alebo prokurátor, odvolací súd odvolanie odmietne. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech.
13. V predmetnej veci ide o rozsudok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o žalobe tak, že jej čiastočne vyhovel (výrokom II), čiastočne ju zamietol (výrokom I. a III.) a rozhodol o náhrade trov konania (výrokom IV. a V.). Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, hoci jeho vyhovujúcou časťou bolo rozhodnuté v jeho prospech, teda v tejto časti veci samej nebolo jeho odvolanie subjektívne prípustné.
14. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd preto podľa § 386 písm. b) CSP odmietol odvolanie žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti veci samej (výrok II.) ako podané neoprávnenou osobou.
16. Predmetom odvolacieho konania tak zostali zamietajúce výroky I., III. a závislé výroky o trovách konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu, bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či rozhodnutie má tiež inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a či súd správne právne posúdil uplatnený nárok.
17. Pre ďalší postup vo veci bolo potrebné vychádzať z právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Cdo 79/2020 zo 14.04.2021 (opísané podrobne v bode 8 tohto uznesenia), ktorým je odvolací súd podľa § 455 CSP viazaný. Dovolací súd zistil, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so žalobcom namietanými tvrdeniami o porušení jeho práva na spravodlivý proces spočívajúci v chybnom procesnom postupe súdu prvej inštancie v doručovaní, z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či preveroval, čo sa stalo s podaním žalobcu z 01.03.2017 a prečo sa toto podanie v spise nenachádza, hoci súdu prvej inštancie bolo preukázateľne doručené.
18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu podaného odvolania, napadnutého rozhodnutia i celého súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie sa svojím procesným postupom dopustil viacerých pochybení, ktoré viedli k vydaniu nesprávneho rozhodnutia.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou na vydanie platobného rozkazu, doručenou súdu dňa 05.10.2016, domáhal zaplatenia istiny vo výške 136,99 eur s presne špecifikovaným úrokom z omeškania. Súd zaslal žalobcovi dňa 12.01.2017 výzvu, aby v určenej lehote opravil návrh na vydanie platobného rozkazu v časti úroku z omeškania zo sumy 6,64 eur od 01.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 5,53 eur od 09.07.2016 do zaplatenia a zo sumy 6,64 eur od 27.09.2016 do zaplatenia a to z dôvodu, že žalobou požadovaný úrok z omeškania nie je v súlade so zákonom. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu advokátska kancelária Legium s.r.o. dňa 22.02.2017, ako vyplýva z doručenky na čl. 33 spisu. Žalobca na túto výzvu odpovedal podaním zo dňa 01.03.2017 cestou nového právneho zástupcu Advokátska kancelária Roštár-Slovák, s.r.o., v ktorom podaní opravil chybu v časti uplatňovaného úroku z omeškania, ku ktorej bol vyzvaný súdom a uviedol správne znenie petitu tak, že si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 6,64 eur od 01.04.2016 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy 5,53 eur od 09.07.2016 do zaplatenia a 5% ročne zo sumy 6,64 eur od 27.09.2016 do zaplatenia. Prílohami uvedenej „Odpovede na výzvu súdu“ zo dňa 01.03.2017 bolo aj odvolanie plnomocenstva pôvodnému právnemu zástupcovi, ďalej plnomocenstvo udelené pre nového právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre DPH tohto zástupcu. Ako je zrejmé z obsahu spisu, toto podanie žalobcu nebolo do spisu vôbec založené a o jeho existencii sa zmienil až žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku, v ktorom namietal nesprávny postup prvoinštančného súdu, ktorý predmetné podanie pri rozhodovaní nezohľadnil. O tom, že uvedené podanie bolo riadne doručené súdu, však svedčí žalobcom doložený dôkaz, ktorým je nielen samotná kópia podania s prílohami, ale aj elektronická doručenka (čl.100 spisu), z ktorej vyplýva, že právny zástupca žalobcu Advokátska kancelária Roštár-Slovák, s.r.o. doručil súdu toto podanie dňa 01.03.2017.
20. Nedá sa opomenúť ani to, že na čl. 95 sa nachádza úradný záznam súdu zo dňa 17.09.2018 týkajúci sa podania žalobcu z 01.03.2017, v ktorom sa uvádza, že podanie z ústredného portálu verejnej správy z 01.03.2017 - Odpoveď na výzvu súdu, nie je zaevidovaná, pričom v podateľni súdu bolo zistené, že toto podanie aj s prílohami bolo pracovníčkami spracované 02.03.2017 a pridelené do spisu 3Csp/60/2016, toto podanie je založené na čl. 96 a nasl. spisu. Odvolací súd k tomuto úradnému záznamu poznamenáva, že ak sporné podanie bolo dňa 02.03.2017 spracované a pridelené do predmetného spisu, malo byť potom v spise zaevidované. Tak tomu ale nie je, pretože predmetné podanie je zaevidované až spolu s doručeným odvolaním žalobcu proti vydanému rozsudku a aj v elektronickom spise je len súčasťou odvolania. Táto závada však nemôže ísť na vrub žalobcu, ktorý preukázal, že na základe výzvy prvoinštančného súdu odpoveď súdu riadne a včas doručil.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ dôvodne namietal, že súd vôbec pri rozhodovaní nevzal do úvahy preukázateľne doručené podanie žalobcu zo dňa 01.03.2017 - Odpoveď na výzvu súdu, ktoré zaslal jeho právny zástupca prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Tento nesprávny postup prvoinštančného súdu sa prejavil jednak v nesprávnosti vydaného rozhodnutia, ktoré nezohľadňuje čiastočné späťvzatie v časti úroku z omeškania a jednak tiež v nesprávnosti postupu súdu pri doručovaní písomností žalobcovi, keď napriek odvolaniu plnomocenstva pôvodnému právnemu zástupcovi Legium s.r.o. súd naďalej tomuto doručoval všetky písomnosti (výzvu súdu zo dňa 23.08.2017 na zaslanie montážneho listu, výzvu súdu zo dňa 08.02.2018 na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 13.12.2017 a pripojeným listinám preukazujúcim vykonané úhrady žalovanej pohľadávky a takisto aj rozsudok), namiesto ich doručovania od 01.03.2017 novému právnemu zástupcovi Advokátska kancelária Roštár-Slovák, s.r.o. podľa predloženej plnej moci. Súd prvej inštancie potom tiež nesprávne vyhodnotil absenciu reakcii zo strany žalobcu na jeho výzvy ako procesnú pasivitu, toto sa premietlo do rozhodnutia vo veci, ktoré je potom treba považovať za nezákonné.
22. Niet pochýb o tom, že opísaným nesprávnym procesným postupom súdu bolo žalobcovi znemožnené realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Náprava tohto pochybenia je možná iba opätovným prejednaním veci súdom prvej inštancie po odstránení vyššie uvedených pochybení spočívajúcich v ignorovaní doručeného podania
žalobcu, ako aj v nesprávnom doručovaní výziev žalobcovi, čím mu bolo znemožnené reagovať na vyjadrenie žalovaného.
23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude odstrániť pochybenia opísané vyššie, opätovne vec v zrušenom rozsahu prejednať, vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť opätovne žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).