Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-3-2019.pdf
PDF · 187.31 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou, v spore žalobcu Z. - W., a.s., so sídlom O. D. XX/ N., XXX XX N., IČO XXXXXXXX, proti žalovanému U. F. I., s.r.o., so sídlom B.. O. S. XXXX/X, XXX XX H., IČO XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Michalom Hoffmannom, advokátom so sídlom Nám. Sv. Anny 20A, 911 01 Trenčín, IČO 37914375, o zaplatenie 4.160,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.1. Z Okresného súdu Banská Bystrica bol tunajšiemu súdu postúpený návrh, ktorým sa žalobca v upomínacom konaní domáhal vydania platobného rozkazu na tom skutkovom základe, že je prevádzkovateľom distribučnej siete podľa ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) a v zmysle povolenia č. 2006P 0070 zo dňa 30.06.2010 vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej a evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., Obec A., okres A., nachádzajúcej sa na adrese Z. Y. XXXX, XXXXX A.. Na tejto adrese sa nachádza odberné miesto SKSPPDIS000510502872 (ďalej len „odberné miesto“), na ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, pričom žalovaný bol evidovaným vlastníkom aj počas obdobia kedy k neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste dochádzalo. Dňa 30.01.2017 došlo na odbernom mieste k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu. V nadväznosti na ukončenie zmluvy o dodávke zemného plynu vykonal poverený zamestnanec žalobcu kontrolu odberného miesta za účelom fyzickej demontáže meradla. V čase kontroly odberného miesta však nebolo možné meradlo zemného plynu inštalované na odbernom mieste zdemontovať, poverený zamestnanec žalobcu však v tento deň vykonal odpočet stavu spotreby, pričom meradlo číselníka v deň kedy došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu vykazovalo stav 307.301 m3 zemného plynu. Dňa 09.03.2017 bola pre odberné miesto uzavretá nová zmluva o dodávke zemného plynu s dodávateľom zemného plynu spoločnosťou Z. I., a.s., so sídlom A. F. XXXX/XB, XXX XX R., IČO XXXXXXXX (ďalej len Z., a.s.“). V nadväznosti na uzavretie novej zmluvy bola v tento deň vykonaná kontrola odberného miesta povereným zamestnancom žalobcu, pričom meradlo v tento deň vykazovalo stav spotreby 317.828 m3 zemného plynu. Z uvedeného tak vyplýva, že na odbernom mieste dochádzalo aj po ukončení zmluvného vzťahu (30.01.2017) k odberu zemného plynu. Odo dňa 09.03.2017 na základe uzavretia novej zmluvy o dodávke zemného plynu začal do odberného miesta dodávať zemný plyn dodávateľ spoločnosť Z., a.s. pričom počiatočný stav meradla od ktorého začal zemný plyn dodávať bol 317.828 m3 zemného plynu. Z uvedeného tak vyplýva, že v období od 31.01.2017 (deň nasledujúci po dni skončenia zmluvného vzťahu dodávateľa s odberateľom) do 09.03.2017 (uzatvorenie novej zmluvy o
dodávke zemného plynu) dochádzalo na odbernom mieste k odberu zemného plynu, a to bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu. Takýto odber zemného plynu je v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike považovaný za neoprávnený. Počas rozhodného obdobia (celkom 38 dní) bolo z distribučnej siete žalobcu odobratých celkom 10.527 m3 zemného plynu, ktorého hodnota predstavuje 4.160,83 eur. Vzhľadom k tomu, že v čase trvania zemného plynu, zmluva o dodávke zemného plynu nebola uzavretá, všetok v tomto období odobratý zemný plyn nepatril dodávateľovi zemného plynu, ktorý do tohto odberného miesta dodával zemný plyn do 30.01.2017, ale patril žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorou sa zemný plyn distribuuje do jednotlivých odberných miest. Odberom zemného plynu tak bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 4.160,83 eur, pričom uvedená suma predstavuje cenu skutočne odobratého zemného plynu na základe stavov meradla v deň ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu a v deň vykonania kontroly odberného miesta pre uzavretie novej zmluvy o dodávke zemného plynu. Výška škody tak predstavuje reálne odobraté množstvo zemného plynu z distribučnej siete žalobcu v rozhodnom období, pričom táto suma nezahŕňa DPH, či akékoľvek iné poplatky. Žalobca si nárok na náhradu škody pôvodne uplatnil voči žalovanému vyúčtovaním č. 9000253262 na sumu 14.407,77 eur splatnú dňa 12.04.2017. Žalobca však po prehodnotení všetkých skutočností súvisiacich s neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste, pristúpil k prehodnoteniu rozhodného obdobia počas ktorého dochádzalo k odberu zemného plynu bez platne uzavretej zmluvy o dodávke, a tým aj k prehodnoteniu výšky škody ktorá bola takýmto odberom žalobcovi spôsobená. Následne si nárok na náhradu vzniknutej škody uplatnil žalobca voči žalovanému výzvou zo dňa 22.08.2018 spolu s podrobným výpočtom škody na sumu 4.160,83 eur splatnú dňa 15.10.2018. Žalovaný ku dňu podania predmetného návrhu neuhradil ani časť pohľadávky. Žalobca si tiež uplatnil nárok na náhradu trov konania a nárok na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
1.2. Žalobca k podanému návrhu pripojil listinné dôkazy, a to kópiu povolenia, výpis listu vlastníctva č. 2615 zo dňa 20.03.2017, výpis listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 14.11.2017, montážny list meradla č. 1103105604 zo dňa 30.01.2017, montážny list meradla č. 1003152838 zo dňa 09.03.2017, vyúčtovanie č. 9000253262, výzvu zo dňa 04.09.2018, výpočet škody.
2. Vo veci bol dňa 26.11.2018 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 4.160,83 eur s príslušenstvom považuje za neoprávnený. Dôvodil, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2015 uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou A. Z. s.r.o. so sídlom Z. XXXX, XXX XX A., IČO XXXXXXXX (ďalej len „A. Z. s.r.o.“) ako predávajúcim sa stal žalovaný vlastníkom odberného miesta. Spolu s uzavretím kúpnej zmluvy žalovaný požiadal spoločnosť A. Z. s.r.o. o ukončenie zmlúv o dodávkach energií, pričom konkrétne pri Zmluve o dodávke zemného plynu so spoločnosťou Z., a.s., ktorá je dodávateľom zemného plynu, žalovaný požiadal spoločnosť A. Z. s.r.o. o ukončenie predmetnej zmluvy s tým, že sa má zrušiť odberné miesto, t. j. požiadať o demontáž plynomeru. Spoločnosť A. Z. s.r.o. oznámila žalovanému, že nemá na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na odbernom mieste uzavretú nájomnú zmluvu alebo inú zmluvu, ktorá by zakladala právo užívať nehnuteľnosť tretej strane. Žalovaný v predmetných nehnuteľnostiach na odbernom mieste neprevádzkoval a ani nevykonával činnosť, pri ktorej by spotrebovával zemný plyn. Žalovaný Vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 27.03.2017 (ďalej len „Vyúčtovanie“), ktorú zaslal žalobca žalovanému, zistil, že žalobca naďalej považuje odberné miesto na nehnuteľnostiach, ktoré vlastní žalovaný ako aktívne, pričom mala podľa slov žalobcu vzniknúť škoda vo výške 14.407,77 eur za obdobie od 31.08.2016 do 09.03.2017. Žalobca v predmetnom Vyúčtovaní uviedol, že škoda vo výške 14.407,77 eur za uvedené obdobie je vypočítaná v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „Vyhláška“) a zároveň, že výška 14.407,77 eur predstavuje cenu skutočne odobratého množstva. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli uvedené vo Vyúčtovaní, žalovaný preskúmal situáciu na odbernom mieste, pričom zistil, že spoločnosť G., s.r.o., so sídlom Z. cesta XXXX, XXX XX A., IČO XXXXXXXX (ďalej len „G., s.r.o.“) užíva nehnuteľnosti bez právneho titulu, čím sa dopúšťa bezdôvodného obohatenia. Potom, ako žalovaný zistil, že predmetnú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na odbernom mieste užíva spoločnosť G., s.r.o., a tá zároveň spotrebováva aj zemný plyn, začal s predmetnou spoločnosťou rokovať o vydaní bezdôvodného obohatenia z titulu neoprávneného užívania nehnuteľností a o úprave ďalšieho zmluvného vzťahu. V rámci týchto jednaní so spoločnosťou G., s.r.o. žalovaný z vyjadrení zástupcov tejto spoločnosti zistil, že spoločnosť G., s.r.o. plyn na predmetnom
odbernom mieste spotrebúvala a tiež uhrádzala faktúry za jeho dodávky, a to zrejme až do augusta 2016, ktoré boli vyúčtované spoločnosti A. s.r.o. Zároveň spoločnosť G., s.r.o., prostredníctvom svojich zástupcov uviedla, že 09.03.2017 uzatvorila so spoločnosťou Z., a.s. Zmluvu o dodávke zemného plynu, a to bez súhlasu žalovaného ako vlastníka a bez akéhokoľvek právneho vzťahu k žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú na odbernom mieste. Žalovaný so žalobcom po zistení skutočného stavu si vymenili množstvo korešpondencie, pričom až potom, čo žalovaný prišiel k nasledovným zisteniam, a to kto skutočne užíval plyn, komu bol fakturovaný plyn na základe uzavretej Zmluvy o dodávke zemného plynu a žalobcovi tieto doklady a dôkazy doložil, žalobca Výzvou zo dňa 22.08.2018 uznal, že v čase od 31.08.2016 do 30.01.2017 dochádzalo k odberu zemného plynu na odbernom mieste na základe platne uzavretej Zmluvy o dodávke zemného plynu so spoločnosťou A. Z. s.r.o. (teda nedochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu) a zároveň vyzval žalovaného k úhrade vzniknutej škody za údajný neoprávnený odber plynu od 31.01.2017 do 09.03.2017 vo výške 4.160,83 eur. Žalovaný dôrazne namietal rozhodný dátum prípadného začatia neoprávneného odberu, nakoľko žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu len uviedol, že ku dňu 30.01.2017 bola ukončená zmluva, ale žiadnym spôsobom ukončenie Zmluvy o dodávke zemného plynu so spoločnosťou A. Z. s.r.o. nepreukázal a ani neuviedol akým spôsobom, na základe akej právnej skutočnosti resp. akého právneho úkonu k ukončeniu zmluvy došlo. Z návrhu žalobcu teda nie je zrejmé, či k ukončeniu Zmluvy o dodávke zemného plynu so spoločnosťou A. Z. s.r.o. vôbec došlo a už vôbec nie, že uvedená zmluva sa mala skončiť ku konkrétnemu dátumu, ktorým je 30.01.2017. V zmysle uvedeného žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike dochádzalo od 31.01.2017. Žalovaný má dôvod sa domnievať, že Zmluva o dodávke zemného plynu so spoločnosťou A. Z. s.r.o. sa neukončila ku dňu 30.01.2017, ale až uzatvorením novej zmluvy o dodávke zemného plynu na rovnaké odberné miesto so spoločnosťou G., s.r.o. dňa 09.03.2017, a teda k neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste vôbec nedošlo. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že v minulosti žalobca na základe Vyúčtovania vedome žiadal náhradu škody za neoprávnený odber za obdobie, v ktorom existovala Zmluva o dodávke zemného plynu na predmetné odberné miesto, pričom žalobca zároveň za spotrebovaný zemný plyn vystavoval faktúry spoločnosti A. Z. s.r.o. a požadoval ich úhradu. K ďalším argumentom žalobcu žalovaný uviedol, že zo skutočností, že: - do augusta 2016 platila v mene spoločnosti A. Z. s.r.o. spoločnosť G., s.r.o., - spoločnosť A. Z. s.r.o. v súvislosti s ukončením zmluvy o dodávke plynu zrejme požiadala o ukončenie z dôvodu zmeny odberateľa, pričom novým odberateľom mala byť spoločnosť G., s.r.o., - od 09.03.2017 spoločnosť G., s.r.o. uzavrela Zmluvu o dodávke zemného plynu so spoločnosťou Z., a.s., - predmetnú nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na odbernom mieste, spoločnosť G., s.r.o. užívala, sa dalo jednoznačne usudzovať, že skutočným odberateľom zemného plynu je spoločnosť G., s.r.o. a pri vhodnej komunikácii sa v rámci súčinnosti zo strany dotknutých osôb, sa táto skutočnosť dala aj zdokladovať. Skutočnosť, že žalobca mal vedomosť, že areál, v ktorom sa nachádza odberné miesto užíva spoločnosť G., s.r.o. naznačuje aj dôkaz predložený žalobcom, a to Montážny list meradla č.: 1103105604. Nakoľko mal žalovaný za to, že žalobca vedel o skutočnom odberateľovi plynu, nie je dôvod na to, aby zodpovedný za údajný neoprávnený odber plynu bol žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti. Vzhľadom na formu predložených montážnych listov žalovaný mal podozrenie, že k odpočtu stavu spotreby na plynomery dňa 30.01.2017 vôbec nedošlo, a to najmä vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca sa odvoláva na Montážny list až v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu a nikdy predtým v žiadnej komunikácii neuvádza dátum 30.01.2017 ako dátum realizácie odpočtu stavu spotreby a demontáže meradla. Údajný stav meradla, ktorý mal byť zistený na základe Montážneho listu, bol po prvý krát uvádzaný až vo výpočte škody priloženej k výzve žalobcu zo dňa 22.08.2017, teda takmer sedem mesiacov po údajnom vykonaní odpočtu na základe Montážneho listu. V súvislosti so stavom meradla plynu ku dňu 30.01.2017 poukázal na skutočnosť, že žalobca v liste adresovanom žalovanému zo dňa 27.07.2017 uvádza, že ku dňu 30.01.2017 bolo zrealizované ukončenie zmluvy so spoločnosťou A. Z. s.r.o. so stavom 281.454 m3, pričom uvedený stav bol zaevidovaný ako konečný na vyúčtovacej faktúre. Toto tvrdenie je v príkrom rozpore s obsahom Montážneho listu, ktorý uvádza stav počítadla ku dňu 30.01.2017 vo výške 307.301 m3. Ak by teda bola kontrola plynomeru skutočne v januári 2017 aj uskutočnená, žalobca by musel mať dňa 27.07.2017 Montážny list k dispozícii, a teda by musel mať aj informáciu o údajnom stave počítadla s hodnotou 307.301 m3 a tento stav v liste zo dňa 27.07.2017 aj uvádzať. Pri vykonaní údajnej kontroly plynomera však žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 73 ods. 4 zákona o energetike, nakoľko si s odberateľom vopred nedohodol termín vykonania kontroly, resp. demontáže. Žalobca nijako nekontaktoval žalovaného, ako vlastníka nehnuteľnosti a ani odberateľa plynu (A. Z. s.r.o.) s cieľom, dohodnúť si termín kontroly a z toho dôvodu, ak sa kontrola skutočne konala a k plynomeru sa montážny technik nemohol dostať a uskutočniť
demontáž plynomeru, nie je to chybou žalovaného, nakoľko uzamknutím skrinky s plynomerom visiacim zámkom len zabezpečuje, aby sa k plynomeru nedostali neoprávnené osoby v zmysle povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zákona o energetike. V prípade, ak by žalobca postupoval v zmysle zákona o energetike a vopred by sa so žalovaným dohodol na termíne kontroly (demontáže) plynomeru, tak by sa k predmetnému plynomeru dostal, plynomer by mohol demontovať a mal by aj ďalšiu osobu, ktorá by mohla potvrdiť skutočnosti na Montážnom liste. Vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca v mnohých prípadoch nepostupoval v zmysle zákona o energetike, ani v súlade s dobrými mravmi. Ďalej nie je žalobcom preukázané ukončenie Zmluvy o dodávke zemného plynu so spoločnosťou A. Z. s.r.o. a teda ani dátum začatia údajného neoprávneného odberu plynu, čím sa vytvára právna neistota. Žalovaný nie je zodpovedný za vzniknutú škodu, a to nielen z už uvedených dôvodov, ale aj v zmysle ustanovenia § 376 Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že žalovaný nepozná presné okolnosti ukončenia platnosti zmluvy o dodávke zemného plynu so spoločnosťou A. Z. s.r.o., má za to, že žalobca nepostupoval v súlade so zákonom pri úkonoch súvisiacich s ukončením platnosti tejto zmluvy a to najmä vzhľadom ku skutočnosti, že predmetná zmluva mala byť zrejme ukončená z dôvodu zmeny odberateľa, pričom novým odberateľom mala byť spoločnosť G., s.r.o. Žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 73 ods. 4 zákona o energetike, nakoľko s odberateľom zemného plynu, resp. vlastníkom nehnuteľnosti sa vopred nedohol na termíne kontroly, resp. demontáže plynomeru. Žalobca sa ani nepokúšal zistiť skutočného odberateľa plynu, a to napriek tomu, že mal dostatok informácií, z ktorých bolo zrejmé, že ním je spoločnosť G., s.r.o., ale vybral si ľahšiu cestu žiadať o náhradu škody vlastníka nehnuteľnosti, ktorý by mal byť podľa názoru žalobcu zodpovedný za neoprávnený odber. Aj napriek skutočnosti, že žalobca považoval žalovaného ako vlastníka nehnuteľností zodpovedného za neoprávnený odber, pred údajnou kontrolou odberného miesta zo dňa 30.01.2017 nijako so žalovaným nekomunikoval a nevyzýval ho na súčinnosť. Ak by teda aj dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, čo spochybňuje, tak k nemu dochádzalo v dôsledku nesprávneho a nezákonného postupu žalobcu v danej veci. Žalovaný je presvedčený, že keby žalobca dodržal zákonný postup a postupoval by v danom prípade riadne a s odbornou starostlivosťou, tak by k neoprávnenému odberu plynu vôbec nedošlo.
3. Žalobca predložil súdu písomné vyjadrenie k odporu, v ktorom mal za to, že spôsob určenia škody, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom zemného plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike vychádza zo spoľahlivých a objektívnych podkladov, ktorými je v tomto prípade množstvo odobratého zemného plynu určené z fyzicky odčítaných stavov meradla zemného plynu, ktoré bolo inštalované na odbernom mieste. Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom s odkazom na Vyhlášku je správny, keďže výška škody bola určená ako súčin reálne odobratého množstva zemného plynu v rozhodnom období v hodnote 10 527 m3 (112.912,60 kWh) a príslušného násobku referenčnej ceny. Na spôsob výpočtu výšky škody sa preto aplikuje Vyhláška aj v prípade, kedy žalobca má k dispozícii údaj o množstve neoprávnene odobratého zemného plynu. Na odbernom mieste dochádzalo až do dňa 30.01.2017 k odberu zemného plynu na základe platne uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo zo strany dodávateľa zemného plynu spoločnosti Z., a.s. ku dňu 30.01.2017. Ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu zo strany dodávateľa plynu predchádzala jeho požiadavka na prerušenie distribúcie do odberného miesta, ktorá z dôvodu uzamknutého plynomeru a neúspešného kontaktovania odberateľa bola uzavretá spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 50 ods. 11 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (pozn. platnej a účinnej v čase prerušenia distribúcie) pričom stav od ktorého sa distribúcia plynu voči dodávateľovi považovala za prerušenú bol stav 281.454 m3 zemného plynu, určený postupom vyplývajúcim z vyššie uvedeného ustanovenia. K tomuto dodal, že medzi žalobcom a žalovaným však neexistuje zmluvný vzťah, predmetom ktorého by bola distribúcia/dodávka plynu, tzn., že vzťah medzi stranami sporu nemá zmluvný charakter (keďže strany nemajú uzavretú žiadnu zmluvu), a nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní nemá pôvod v zmluve, ale vyplýva z príslušných ustanovení zákona o energetike. Tvrdenie žalovaného, že žalobca má dispozícii informácie o tom, kto reálne odoberal zemný plyn na odbernom mieste, a to spoločnosť G., s.r.o., nakoľko nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného užívala a zemný plyn reálne spotrebovala, podľa žalobcu nie je správne a žalobca nevie presne určiť, ktorý zo subjektov, o ktorých žalovaný tvrdí, že plyn reálne odobrali, zodpovedá a za aké konkrétne množstvo odobratého plynu. Žalovaný napriek skutočnosti, že ho nato žalobca vyzval v komunikácii predchádzajúcej podaniu žaloby, žalobcovi nepredložil preberacie protokoly, z ktorých by vyplývalo obdobie počas ktorého mali jednotlivé subjekty nehnuteľnosť užívať a množstvo plynu za ktorého odber by mali zodpovedať (pozn. aj v zápise z 30.01.2017 t. j. zo dňa kedy bola ukončená
zmluva so spoločnosťou A. Z., s.r.o., je uvedené že v tento deň sa v nehnuteľnosti nachádzal zástupca inej spoločnosti - G., s.r.o. či teda reálne v tento deň nehnuteľnosť užívala aj spoločnosť A. Z. , s.r.o. žalobca nevie jednoznačne určiť). Skutočného odberateľa zemného plynu na odbernom mieste nemôže žalobca ľubovoľne odvodiť od zápisu v montážnom liste zo dňa 30.01.2017, pretože odberateľom plynu je podľa ustanovenia § 3 písm. c) bod 10 zákona o energetike osoba, ktorá nakupuje plyn pre účely vlastnej spotreby alebo ďalšieho predaja a takýmto subjektom ku dňu 30.01.2017 spoločnosť G., s.r.o. nebola. Stala sa ním až dňa 09.03.2017. Žalobca ďalej odmieta akékoľvek tvrdenia žalovaného o tom, že k odpočtu stavu meradla dňa 30.01.2017 vôbec nedošlo. Kontrola odberného miesta bola vykonaná v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu, pričom výsledkom kontroly je vyhotovenie montážneho listu meradla č. 1103105604, ktorý poverený zamestnanec okrem elektronickej podoby listu vyhotovil aj v listinnej podobe. Poverený zamestnanec žalobcu v ňom uviedol stav počítadla meradla, a tento list vlastnoručne podpísal. Po vypísaní montážneho listu sa zamestnanec žalobcu pokúšal na odbernom mieste nájsť akéhokoľvek zástupcu bývalého odberateľa plynu, t. j. spoločnosti A. Z., s.r.o., ktorý by mu montážny list podpísal. Keďže sa žiaden zástupca bývalého odberateľa plynu v danej nehnuteľnosti nenachádzal, zhotovil zamestnanec žalobcu pred svojim odchodom ešte aj fotografiu počítadla plynomera. Túto má žalobca k dispozícii v elektronickej podobe. Z jej tlačeného vyhotovenia na ktorom sú zobrazené vlastnosti dokumentu vyplýva, presný dátum a čas kedy bola fotografia zhotovená (pozn. poukazujeme na skutočnosť, že v deň kontroly dochádzalo k odberu plynu, a teda na fotografii ktorú zamestnanec vyhotovil s miernym časovým odstupom od vypísania montážneho listu, je údaj o spotrebe zemného plynu mierne vyšší ako bol v čase keď montážny list vypisoval). V prípade ak bude mať súd za sporné skutočnosti týkajúce sa vykonanej kontroly odberného miesta povereným zamestnancom, ako aj odpočet stavu meradla, žalobca navrhne vykonať dokazovanie výsluchom povereného zamestnanca žalobcu p. M. S., ktorý kontrolu vykonal. V prípade kedy žalobca vykonáva kontroly odberných miest za účelom demontáže v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu dodávateľa a odberateľa, žalobca nemá zákonnú povinnosť odberateľa vopred o kontrole informovať. Ustanovenie zákona o energetike § 73 ods. 4, na ktoré žalovaný poukazuje s meritom veci nesúvisí a nemožno ho v tejto súvislosti vôbec aplikovať, nakoľko je žalovaným vytrhnuté z kontextu. Uvedené ustanovenie a vykonanie kontroly zo strany žalobcu súvisí s podmienkami pripojenia odberného plynového zariadenia do distribučnej siete žalobcu. Navyše táto povinnosť sa v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o energetike, vzťahuje na odberateľa plynu, no žalovaný nebol odberateľom plynu v zmysle jeho legálnej definície zakotvenej v ustanoveniach zákona o energetike. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tu argumentácia žalovaného o porušení povinnosti zo strany žalobcu neobstojí. Žalovaný súčasne v podanom odpore argumentuje ustanovením § 376 Obchodného zákonníka. Žalobca má okrem vyššie uvedeného tiež zato, že v predmetnom prípade nemožno argumentovať právnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiadny právny vzťah, ktorý by sa spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka. Inštitút Náhrady škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka súvisí s porušením povinnosti zo záväzkového obchodnoprávneho vzťahu alebo porušením povinností ustanovených Obchodným zákonníkom. Žalobca má tak zato, že pôsobnosť Obchodného zákonníka v súvislosti s inštitútom náhrady škody sa na vzťah medzi žalobcom a žalovaným vôbec nevzťahuje. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu je občianskoprávnym nárokom a úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu tak, ako je upravená v ustanoveniach zákona o energetike možno označiť za „lex specialis“ vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave, t. j. k úprave vyplývajúcej z ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca uzavrel, že žalovaný tak zodpovedá za škodu ktorá žalobcovi vznikla tým, že v nehnuteľnosti ktorej je vlastníkom dochádzalo k odberu zemného plynu bez riadne uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke zemného plynu.
4. K písomnému vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 22.01.2019 žalovaný predložil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom trval na tom, že žalobcom požadovaný nárok je neoprávnený a to okrem dôvodov uvádzaných v odpore proti platobnému rozkazu, tiež z nasledovných dôvodov: Žalovaný má za to, že z predloženej e-mailovej komunikácie s dodávateľom plynu nevyplývajú žiadne okolnosti týkajúce sa ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu. Vyjadrenie dodávateľa spočíva len v konštatovaní, že so spoločnosťou A. Z. s.r.o. bola ukončená zmluva k 30.01.2017 z dôvodu nedodržania Obchodných podmienok. Vo vyjadrení žalobcu a ani v uvádzanej e-mailovej komunikácii sa nikde neuvádza akým spôsobom, na základe akej právnej skutočnosti resp. akého právneho úkonu k ukončeniu zmluvy došlo, či sa jednalo o výpoveď zmluvy, odstúpenie niektorou so zmluvných strán alebo dohodu zmluvných strán. Bol presvedčený, že skúmanie okolností a spôsobu ukončenia zmluvy je dôležité pri posúdení jeho platnosti, najmä toho či na ukončenie zmluvy boli
splnené zákonné predpoklady a či k ukončeniu zmluvy došlo zákonným spôsobom a ak áno, tak k akému času došlo k ukončeniu zmluvy. Súdu nebol predložený žiadny dokument, z ktorého by bol zrejmý spôsob ukončenia zmluvy a nie je teda možné posúdiť oprávnenosť ukončenia ani jeho účinky. Máme za to, že dôkazy predložené žalobcom dostatočne nepreukazujú ukončenie Zmluvy o dodávke zemného plynu so spoločnosťou A. Z. s.r.o. a teda ani dátum údajného začatia neoprávneného odberu zemného plynu, ktorý je základom nároku žalobu. Zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu na začatie konania a vo vyjadrení nie je zrejmé, či k ukončeniu Zmluvy o dodávke zemného plynu so spoločnosťou A. Z. s.r.o. vôbec došlo a už vôbec nie, že uvedená zmluva sa mala skončiť ku konkrétnemu dátumu, ktorým je 30.01.2017. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že spoločnosť A. Z. s.r.o. dňa 12.08.2016 a následne opakovane 10.10.2016 podala na spoločnosť Z., a.s. žiadosť o ukončenie zmluvy o združenej dodávke plynu z dôvodu zmeny odberateľa a vo veci tejto žiadosti prebiehali medzi zástupcami pôvodného odberateľa spoločnosti A. Z. s.r.o., nového odberateľa G., s.r.o. a zástupcom dodávateľa spoločnosti Z., a.s. aj jednania a tiež mailová komunikácia. Spoločnosť G., s.r.o. sa následne na základe zmluvy združenej dodávke plynu zo dňa 03.03.2017 aj skutočne stala novým odberateľom plynu od spoločnosti Z., a.s. na predmetnom odbernom mieste. Aj z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný predpokladal, že Zmluva o dodávke zemného plynu so spoločnosťou A. Z. s.r.o. sa neukončila ku dňu 30.01.2017, ale až uzatvorením novej zmluvy o dodávke zemného plynu na rovnaké odberné miesto so spoločnosťou G., s.r.o. dňa 09.03.2017, a teda k neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste vôbec nedošlo. Čo sa týka kontroly odberného miesta a odpočtu spotreby, ktorá sa mala uskutočniť dňa 30.01.2017, žalovaný spochybňuje, že bol vykonaný skutočný pokus o demontáž meradla a tiež, že stav počítadla na meradle zodpovedá reálnemu stavu k uvedenému dátumu a to najmä vzhľadom na nasledovné skutočnosti: a) žalobca sa odvoláva na Montážny list zo dňa 30.01.2017 až v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu a nikdy predtým v žiadnej komunikácii neuvádza dátum 30.01.2017 ako dátum realizácie odpočtu stavu spotreby a demontáže meradla, b) údajný stav meradla, ktorý mal byť zistený na základe tohto Montážneho listu, bol po prvýkrát uvádzaný až vo výpočte škody priloženej k výzve žalobcu zo dňa 22.08.2017, teda takmer sedem mesiacov po údajnom vykonaní odpočtu na základe Montážneho listu a c) žalobca v liste adresovanom žalovanému zo dňa 27.07.2017 uvádza, že ku dňu 30.01.2017 bolo zrealizované ukončenie zmluvy so spoločnosťou A. Z. s.r.o. so stavom 281.454 m3, pričom uvedený stav bol zaevidovaný ako konečný na vyúčtovacej faktúre. Fotografiu meradla predloženú žalobcom považoval žalovaný za nepreukaznú z dôvodu možnej manipulácie s časovým údajom jej vytvorenia. Ak by súd dospel k záveru, že v danom prípade a na danom odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, čo spochybňoval, tak k nemu dochádzalo v dôsledku nesprávneho a nezákonného postupu žalobcu v danej veci, a teda škoda bola spôsobená zavinením poškodeného, s poukazom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Žalovaný preto nárok žalobcu uplatnený v návrhu na vydanie platobného rozkazu považoval za neoprávnený a žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, stranami navrhnutých svedkov Ing. M. S., Ing. S. P., listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a to rozhodnutie ÚRSO z 30.06.2010, výpis z LV č. XXXX k. ú. A. z 20.03.2017, výpis z LV č. XXXX k. ú. A. zo 14.11.2018, montážny list meradla z 30.01.2017, montážny list meradla z 09.03.2017, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu a výzva na úhradu dlžnej čiastky 14.407,77 eur, výzva žalobcu z 22.08.2018, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, doručenka žalovanému z 10.09.2018, vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu z 27.03.2017, odpoveď žalobcu z 27.07.2017, mail zo Z., a.s. zo dňa 19.07.2018, montážny list z 30.01.2017 (písaný rukou), fotografia meradla z 30.01.2017, žiadosť o ukončenie zmluvy o združenej dodávke plynu z dôvodu zmeny odberateľa z 12.08.2016, mail spoločnosti Z., a.s. z 13.10.2016, zmluva o združenej dodávke plynu so spoločnosťou G., s.r.o. z 03.03.2017, montážny list meradla z 09.03.2017 (písaný rukou), odpoveď na podnet zo strany žalobcu z 28.04.2017, odpoveď na žiadosť zo Z., a.s. z 27.10.2021, zmluva o združenej dodávke plynu č. 3502707 z 05.11.2013, zmluvný cenník dodávky plynu z 05.11.2013, potvrdenie o ukončení zmluvy o združenej dodávke plynu, vyúčtovacia faktúra č. 10703642, zoznam záväzkových dokladov A. Z. s.r.o. za účtovný rok 2016, fotografie meradla, fotografia odberného miesta, fotografia uzamknutej skrinky s meradlom, výpis z GPS p. S., fotokópia kalendára p. S. 5. týždeň roku 2017, mail žalobcu zo dňa 07.01.2019, odpoveď od p. S. zo dňa 07.01.2019, odpoveď Z., a.s. zo dňa 04.01.2022 vrátane príloh, nájomná zmluva z 01.01.2016, rozhodnutie jediného spoločníka z 13.01.2017, zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia, výpis z OR OS Trenčín na A. Z. s.r.o. z 21.03.2022, výpis z OR SR na žalobcu zo dňa 23.09.2021, výpis z OR SR na žalovaného zo dňa 23.09.2021, úradný záznam z
23.09.2021. Súd vykonal dokazovanie spôsobom navrhnutým oboma stranami. Pokiaľ ide o nariadenie znaleckého dokazovania, na tomto žalovaný na poslednom pojednávaní netrval, a preto o ňom ani nebolo rozhodované.
6. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.09.2021 žalobca navrhol doplniť dokazovanie v tom zmysle, aby súd od dodávateľa zemného plynu spoločnosti Z. a.s. vyžiadal vyjadrenie týkajúce sa ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu, ktorú mal tento dodávateľ uzavretú zo spoločnosťou A. Z. s.r.o., a ktorá mala zaniknúť k 30.01.2017. Na základe žiadosti súdu spoločnosť Z., a.s. doručila odpoveď zo dňa 27.10.2021 vrátane príloh (č. l. 113). Z vyjadrenia spoločnosti Z., a.s. vyplýva, že 10.10.2016 táto spoločnosť prijala požiadavku na zmenu odberateľa, ktorá však nebola kompletná, keďže prijali len časť so žiadosťou na ukončenie zmluvy a v požiadavke chýbali doklady pre prihlásenie nového odberateľa. Zmenu odberateľa nemohli zrealizovať, nakoľko neboli doložené potrebné doklady. Ďalej je vo vyjadrení uvedené, že z dôvodu neplatenia záväzkov odberateľa, a teda porušenie obchodných podmienok pristúpili k ukončeniu zmluvy k dátumu 31.01.2017. O uvedenom zaslali kópiu potvrdenia o ukončení zmluvy.
7. K predmetnej odpovedi doručil žalovaný písomné vyjadrenie zo dňa 15.11.2021. V ňom uviedol, že v rozpore s tvrdením žalobcu spoločnosť Z., a.s. uvádza, ako dátum skončenia zmluvy dátum 31.01.2017, kedy žalobca uvádza dátum 30.01.2017 a ďalej zdôrazňujem, že vyjadrenie spoločnosti Z., a.s. dostatočným spôsobom nepreukazuje ukončenie platnosti zmluvy medzi spoločnosťou Z., a.s. a spoločnosťou A. Z. s.r.o. Žalovaný poukázal na Všeobecné obchodné podmienky dodávky plynu pre podnikateľov a organizácie (ďalej len „VOP“) a mal za to, že nie je zrejmé, na základe čoho a kedy bola ukončená zmluva medzi Z., a.s. a A. Z. s.r.o. Z uvedeného mal za to, že nebol tým pádom preukázaný ani neoprávnený odber plynu, ktorý je základom nároku žalobcu. Žalovaný tiež z viacerých dôvodov namietal spoločnosťou Z., a.s. predloženú vyúčtovaciu faktúru.
8. Žalobca na ďalšom pojednávaní uskutočnenom dňa 08.12.2021 k odpovedi Z., a.s. uviedol, že z dokladov jednoznačne vyplýva, že zmluva z pôvodným odberateľom zanikla koncom januára 2017 na základe žiadosti pôvodného odberateľa. K ukončeniu zmluvy došlo, tak ako z vyjadrenia vyplýva, na základe žiadosti odberateľa a mal za to, že takéto ukončenie bolo možné a predmetná zmluva platne zanikla. Vychádzal z toho, že na základe tejto žiadosti dodávateľ zmluvu ukončil, pričom o tom vydal písomné potvrdenie, z ktorého vyplýva, že zmluva zanikla 30.01.2017. Žalovaný poukázal na to, že na Potvrdení predloženom spoločnosťou Z., a.s. spolu s odpoveďou absentuje dátum vydania tohto potvrdenia. Trval na tom, že zmluvný vzťah medzi A. Z. s.r.o. a Z., a.s. je stále platný a pokiaľ G., s.r.o. platila úhrady za odber plynu tieto si môže uplatňovať od spoločnosti A. Z. s.r.o.. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní tiež uviedol, že žiadosť spoločnosti A. Z. s.r.o. o zmenu odberateľa plynu nemožno posudzovať ako žiadosť o ukončenie zmluvy akýmkoľvek spôsobom, ale naopak len spôsobom, ktorý spočíva v tom, že namiesto spoločnosti A. Z. s.r.o. sa stane odberateľom iná osoba, v tomto prípade G., s.r.o..
9. Na základe ďalšej výzvy súdu z dôvodu vysvetlenia iných dátumov týkajúcich sa ukončenia zmluvy o združenej dodávke plynu predložila spoločnosť Z., a.s. súdu odpoveď zo dňa 04.01.2022. V nej uviedla, že v predchádzajúcej odpovedi došlo k chybe v písaní a uviedli nesprávny dátum 31.01.2017. Ďalej zdôraznili, že predmetná zmluva so spoločnosťou A. Z. s.r.o. bola ukončená na základe žiadosti o ukončenie zmluvy o združenej dodávke plynu z dôvodu zmeny odberateľa (ďalej len „žiadosť“) tejto spoločnosti zo dňa 10.10.2016. Túto žiadosť spoločnosť Z., a.s. považovala za návrh na ukončenie zmluvy a jej potvrdenie o ukončení zmluvy za akceptáciu predmetného návrhu. Zmluva tak mala zaniknúť dohodou zmluvných strán v súlade s obchodnými podmienkami.
10. Dňa 23.03.2022 súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalovaného k odpovedi spoločnosti Z., a.s. zo dňa 04.01.2022 uviedol, že spochybňuje spôsob ukončenia zmluvy dohodou ale aj samotné ukončenie zmluvy, ku ktorému podľa žalovaného vôbec nedošlo. Tvrdenia spoločnosti Z., a.s. týkajúce sa okolností ukončenia zmluvy žalovaný rozporuje, považuje ich za nepravdivé. S poukazom na mail spoločnosti Z., a.s. zo dňa 13.10.2016 mal za to, že takýto prejav vôle spoločnosti Z., a.s. nemožno vykladať inak ako odmietnutie žiadosti, teda návrhu spoločnosti A. Z. s.r.o. na ukončenie platnosti zmluvy dohodou. Podľa vyjadrení uvádzaných v odpovedi, si s odstupom času niekoľkých mesiacov spoločnosť Z., a.s. svoje odmietnutie rozmyslela a z dôvodu
neplatenia záväzkov spoločnosti A. Z. s.r.o. sa rozhodla pristúpiť k uzatvoreniu dohody o ukončení bez zmeny odberateľa, na uzatvorenie ktorej však spoločnosť A. Z. s.r.o. žiadosť nikdy nepodala a ktorej dátum ukončenia spoločnosť Z., a.s. stanovila na 30.01.2017. O údajnom ukončení zmluvy (zrejme formou dohody o ukončení zmluvy, aj keď to sa v potvrdení neuvádza) vystavila Z., a.s. potvrdenie bez uvedenia dátumu, ktoré mala doručiť spoločnosti A. Z. s.r.o. o čom nedoložila žiadny doklad, obmedzila sa na konštatovanie, že potvrdenie o ukončení zmluvy bolo vykonané v súlade s obchodnými podmienkami. Žalovaný je presvedčený, že potvrdenie o ukončení zmluvy nebolo spoločnosti A. Z. s.r.o. nikdy doručené a ani zasielané. Po prvýkrát sa objavilo toto potvrdenie až v súdnom spise v tejto právnej veci ako príloha podania spoločnosti Z., a.s. zo dňa 27.10.2021. Dôkaz o doručení potvrdenia spoločnosti A. Z. s.r.o. preložený nebol. Žalovaný ďalej poukázal na to, že spoločnosť A. Z. s.r.o. podala žiadosť o ukončenie zmluvy o združenej dodávke plynu z dôvodu zmeny odberateľa. Žiadnu inú žiadosť, s iným ukončením (napr. s demontážou meradla) A. Z. s.r.o. spoločnosti Z., a.s. nenavrhla. Z obsahu žiadosti jednoznačne a nepochybne vyplývala vôľa spoločnosti A. Z. s.r.o. skončiť zmluvný vzťah so spoločnosťou Z., a.s. len za splnenia podmienky, že namiesto nej nastúpi do jej pozície nový odberateľ. Nevyhovením žiadosti spoločnosti A. Z. s.r.o. zo strany Z., a.s., ktorej bol návrh adresovaný a následným oznámením o odmietnutí žiadosti, návrh spoločnosti A. Z. s.r.o. na uzatvorenie dohody o ukončení zmluvy v zmysle ustanovenia § 43b ods. 1/ písm. c. Občianskeho zákonníka zanikol a spoločnosť A. Z. s.r.o. ako navrhovateľ dohody o ukončení zmluvy nebola viac takýmto návrhom (žiadosťou) viazaná. Spoločnosť Z., a.s. naviac nepredložila súdu žiadny právny úkon, ktorým by bol jasným a zrozumiteľným prijatím návrhu (Žiadosti) spoločnosti A. Z. s.r.o., ktorý mala vykonať potom, čo si svoje odmietnutie z dôvodu neplatenia faktúr rozmyslela. Jediný úkon, na ktorý sa spoločnosť Z., a.s. odvoláva, je potvrdenia o ukončení zmluvy bez uvedenia dátumu, ktorým potvrdzuje ukončenie zmluvy, avšak takého potvrdenie nemôže nahradzovať úkon samotný. Žalovaný mal za to, že prejav vôle spoločnosti Z., a.s., ktorý by mohol byť považovaný za jasný a zrozumiteľný súhlas resp. akceptáciu Žiadosti o ukončenie zmluvy neexistuje. Naviac by takýto prejav vôle musel byť spoločnosti A. Z. s.r.o. v súlade so zmluvou a S. riadne doručený. Osobitne zdôraznil, že absentuje akýkoľvek dôkaz o doručení resp. zaslaní Potvrdenia o ukončení zmluvy spoločnosti A. Z. s.r.o.. Čo sa týka formálnych náležitostí žiadosti spoločnosti A. Z. s.r.o. a domnelej dohody o ukončení platnosti zmluvy žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle článku XII. bodu 1 Obchodných podmienok dodávky plynu pre podnikateľov a organizácie účinných od 01.01.2017 zmluva môže byť ukončená dohodou, ktorá však vyžaduje písomnú formu. Spoločnosť Z., a.s. k odpovedi prikladá kópiu formulára - Žiadosť o ukončenie zmluvy o združenej dodávke plynu z dôvodu zmeny odberateľa datovaná dňa 12.08.2016, záznam o doručení dňa 10. októbra 2016, pričom žiadosť je podpísaná Ing. S. U., konateľom spoločnosti. V súvislosti s osobou oprávnenou konať za spoločnosť A. Z. s.r.o. a teda aj podať v jej mene žiadosť o ukončenie zmluvy o združenej dodávke plynu uvádzame, že ku dňu 10.10.2016, kedy bola doručená spoločnosti Z., a.s. Žiadosť o ukončenie zmluvy s novým odberateľom, museli v mene spoločnosti A. Z. s.r.o. konať dvaja konatelia spoločnosti spoločne, pričom dňa 18.08.2016 mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti A. Z. s.r.o. odvolalo s účinnosťou toto istého dňa pána Ing. S. U. a pani V. U. z funkcie konateľov spoločnosti a menovalo s účinnosťou toto istého dňa nových konateľov, p. V. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, Q. D. U., ČR a p. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, Q. D. U., ČR, ktorí však neboli zapísaní ako noví konatelia do obchodného registra Okresného súdu Trenčín. V zmysle uvedeného platí, že v čase zaslania Žiadosti o ukončenie zmluvy, pán Ing. S. U. už nebol konateľom spoločnosti a nebol už oprávnený konať za spoločnosť A. Z. s.r.o., nakoľko bol ku dňu 18.08.2016 odvolaný z funkcie. V rozhodnom čase boli jediní oprávnení vykonávať úkony za spoločnosť p. G. a p. C. spoločne, ktorí boli následne s účinnosťou od 18.01.2017 odvolaní z funkcie konateľov a nahradení súčasným konateľom p. M. O.. Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že v čase pred odvolaním pána Ing. S. U. z funkcie konateľa, a to minimálne v období od 15.11.2011 až do 13.02.2017 platilo, že spoločnosť A. Z. s.r.o. zastupujú a v jej mene konajú dvaja konatelia spoločne, čomu svedčil aj zápis v obchodnom registri. Ing. S. U. od 15.11.2011 nebol nikdy oprávnený za spoločnosť A. Z. s.r.o konať a zaväzovať ju samostatne, vždy bol potrebný aj prejav vôle druhého konateľa spoločnosti. Z doterajších tvrdení žalobcu a tiež spoločnosti Z., a.s. vyplývalo, že zmluva bola ukončená z dôvodu „neplatenia záväzkov odberateľa a tým pádom porušenia obchodných podmienok dodávky plynu“, čo okrem iného potvrdzuje tiež mailová komunikácia žalobu a spoločnosti Z., a.s. zo dňa 19.07.2018. Ukončenie zmluvy z uvedeného dôvodu by s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladalo zo strany dodávateľa uskutočnenie jednostranného právneho úkonu smerujúceho k ukončeniu Zmluvy, ktorý po formálnej stránke musel byť uskutočnený v listinnej podobe a doručený odberateľovi, spoločnosti A. Z. s.r.o. formou doporučenej zásielky.
11. Žalovaný prostredníctvom svojho konateľa pri výsluchu uviedol, že žalobca doposiaľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s A. Z. s.r.o. k 30.01.2017. Tvrdenia žalobcu o neoprávnenom odbere preto žiadnym spôsobom neobstoja. V súlade so zmluvnými podmienkami k ukončeniu zmluvy môže dôjsť na základe odstúpenia, čo v konaní nebolo preukázané alebo na základe dohody, ktorá tak isto nebola predložená. Spoločnosť Z., a.s. nemohla teda pristúpiť k ukončeniu zmluvy z dôvodu porušenia obchodných podmienok dodávky plynu pre podnikateľov a organizácie. Zmluvu o dodávke považoval doposiaľ za platnú. Ďalej uviedol, že na odbernom mieste sa od roku 2015 nachádzala spoločnosť G., s.r.o. a v súčasnosti sa tam stále nachádza, spoločnosť A. Z. s.r.o. sa tam nenachádza. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, kde sa nachádza odberné miesto, nemal vedomosť o prípadnom nedoplatku za odber, ani o neoprávnenom odbere. Potvrdil, že prvou výzvou odo žalobca žiadal zaplatenie 14.407,77 eur, ktoré neuhradil. Následne bola doručená nová výzva na zaplatenie sumy 4.160,83 eur na základe vyúčtovania, ktoré nebolo ani podpísané. Poukázal tiež na to, že určenie škody je nepreskúmateľné. Absolútne z neho nevyplýva akým spôsobom došlo k vyčísleniu predmetnej škody.
12. Svedok Ing. M. S., ktorý je zamestnancom žalobcu a bol aj v dňoch 30.01.2017 a 09.03.2017, pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ ide o montážny list z č. l. 53, tento je totožný. Potvrdil, že dňa 30.01.2017 mal vykonať demontáž plynomeru, avšak skrinka bola zamknutá a z uvedeného dôvodu sa demontáž nevykonala. Snažil sa zohnať nejaké osoby, zistil aj kontakty na nich, uvedené je zapísané v montážnom liste. Nakoľko sa nikoho nevedel dopátrať, navrhoval riešiť uvedené cez pracovníkov neoprávnených odberov. V ten deň vyhotovil aj fotografie predmetného merača, čo v tom čase nebolo povinnosťou, avšak urobil to pre vlastnú potrebu. Svedok súdu predložil fotografiu meradla, ide o totožnú fotku ako na č. l. 54, fotografiu odberného miesta, fotografiu skrinky, v ktorej sa nachádzal plynomer a zároveň výpis z GPS lokalizácie, okrem iného aj zo dňa 30.01.2017, ako aj výpis z kalendára z 5-teho týždňa roku 2017. Poukázal na to, že na montážnom liste je uvedený iný stav meradla ako na fotografii, čo je spôsobené tým, že vykonal fotografiu až po skončení práce cez okienko na skrinke, plynomer bol činný, a preto je uvedená hodnota na fotografii vyššia ako na montážnom liste. Ďalej uviedol, že na odbernom mieste bol 09.03.2017 z dôvodu zmeny odberateľa, kde bol zapísaný aj nový stav počítadla. V uvedený deň tam bol aj s kolegom, čo vyplýva aj z montážneho listu. Svedok dňa 30.01.2017 vykonal prácu na základe príkazu na demontáž, predpokladal, že sa mu ten príkaz dostal rovno v pondelok (30.01.2017). Pri demontáži nerieši, či je zmluva platná alebo nie. Pri montáži údaje z montážneho listu, ktoré rukou vypísal, prepíše ich do systému v počítači, iba ich nahodí do systému. Aj pripojenie robia na základe pracovných príkazov, po ukončení práce sa k nim už nedostane. Má prístup k zákazke len pokiaľ ju neukončí. Svedok si záznamy do kalendára robí po uskutočnení týchto prác, takže aj tento záznam do kalendára si urobil buď v ten deň alebo nasledujúci po dni 30.01.2017. Predmetný kalendár je založený do prílohovej obálky.
13. Svedok Ing. S. P., konateľ spoločnosti G., s.r.o. pri svojom výsluchu uviedol, že firma G., s.r.o. vznikla v marci 2015 v areáli spoločnosti A. Z. s.r.o. Dodávky plynu a elektriny, ktoré boli fakturované spoločnosti A. Z. s.r.o. boli rozfakturovávané aj pre spoločnosť G., s.r.o. V roku 2017 plánovali, že sa odbery rozdelia. Pokiaľ ide o elektrinu, tu nebol problém nakoľko v areáli boli dve nezávislé časti pre tento odber. Spoločnosť G., s.r.o. začala elektrinu samostatné odberať ešte niekedy v roku 2016. Pri plyne bol problém uvedené rozdeliť z dôvodu, že tam bolo len jedno meradlo. Samostatnú zmluvu uzavreli až v marci 2017 potom, ako boli oboznámení, že všetky predchádzajúce záväzky od spoločnosti A. Z. s.r.o. boli vyrovnané. Uvedené bola požiadavka Z., a s. pre uzatvorenie novej zmluvy. Svedok nemal vedomosť o tom, že tam ide o neoprávnený odber plynu. Stále sú v tom istom priestore, stále kúrili. Spoločnosť G., s.r.o. mala uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Z., a.s. až od marca 2017. Ďalej uviedol, že p. U. mu hovoril o podaní žiadosti o zmenu odberateľa plynu na odbernom mieste. On s tým ale nesúhlasil a žiadal, aby to bolo nejak uzatvorené s tým, že G., s.r.o. nemá prostriedky na vyrovnanie prevodu toho podielu alebo zmluvy na G., s.r.o., a s tým, že nie je to schopný v Z., a.s. vyrovnať. Z., a.s. trvala na tom, aby to bolo vyrovnané a potom spravia zmluvu, čiže v elektrike to urobil, tam sa postúpením pohľadávok vyplatili všetky predchádzajúce nevyrovnané záväzky, no a u toho plynu to nechával na p. U., aby on dotiahol túto záležitosť. Žiadosť o zmenu odberateľa musel podať asi on. Spoločnosť Z., a.s. vedela, že jediným odberateľom na odbernom mieste je spoločnosť G., s.r.o..
14.1. Z vykonaného dokazovania mal súd v tomto konaní za nesporné a preukázané, že žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti distribúcie plynu, je prevádzkovateľom a vlastníkom
distribučnej siete plynu a zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom distribučnej siete ku koncovým odberateľom, pripojenie k tejto distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu.
14.2. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný ako právnická osoba je na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2015 vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej a evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. A., Obec A., okres A., nachádzajúcej sa na adrese Z. Y. XXXX, XXXXX A., pričom k tejto nehnuteľnosti bolo zriadené aj odberné miesto zemného plynu SKSPPDIS000510502872 (ďalej len „odberné miesto“).
14.3. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2016 užívala predmetnú nehnuteľnosť spoločnosť G., s.r.o.. Podľa čl. III ods. 4 tejto zmluvy prevádzkové náklady ako sú poplatky za energie, služby a ostatné poplatky priamo súvisiace s prevádzkovaním predmetu nájmu, nie sú zahrnuté v dohodnutom nájomnom. Nájomca je povinný ich uhrádzať v stanovených lehotách podľa skutočných nákladov. Nájomca sa podľa čl. IV. ods. 1 zaviazal pravidelne v stanovených lehotách platiť náklady za energie a služby, ktoré zabezpečoval prenajímateľ prostredníctvom tretích osôb, pričom sa okrem iného jednalo aj o plyn. Tieto prevádzkové náklady mali byť nájomcovi fakturované prenajímateľom mesačne. Prenajímateľom priestoru na základe nájomnej zmluvy bola spoločnosť A. Z., s.r.o..
14.4. Zmluvou o združenej dodávke plynu č. 3502707 zo dňa 05.11.2013 medzi spoločnosťou Z., a.s. ako dodávateľom a spoločnosťou A. Z., s.r.o. ako odberateľom bola dohodnutá od 01.01.2014 dodávka plynu pre vyššie špecifikované odberné miesto. Zmluva bola uzavretá na dobu 36 mesiacov. Podľa článku 2 ods. 2.1 predmetnej zmluvy, zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami, pričom zvolená doba trvania Zmluvy začína plynúť dňom začatia dodávky plynu odberateľovi. Po uplynutí zvolenej doby trvania Zmluvy, sa Zmluva jej platnosť a účinnosť predlžuje na dobu ďalších 12 mesiacov a to aj opakovanie, pokiaľ niektorá zmluvná strana najneskôr 2 mesiace pred uplynutím doby trvania Zmluvy druhej zmluvnej strane písomne neoznámi, že s predĺžením doby trvania Zmluvy nesúhlasí.
14.5. Spoločnosť A. Z., s.r.o. dňa 10.10.2016 písomne požiadala spoločnosť Z., a.s. o ukončenie zmluvy o združenej dodávke plynu z dôvodu zmeny odberateľa. Nakoľko predmetná žiadosť nebola kompletná, spoločnosť Z., a.s. mailom zo dňa 13.10.2016 spoločnosti A. Z., s.r.o. oznámila, že pre úspešné zrealizovanie požiadavky na ukončenie zmluvy je potrebné doložiť tam uvedené prílohy.
14.6. Podľa článku IV. ods. 4.8, písm. a), b), d) Obchodných podmienok dodávok plynu pre maloodber účinných ku dňu 01.01.2013, zmluva zaniká: a) dohodou Dodávateľa a Odberateľa o ukončení platnosti Zmluvy, b) v prípade Zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, uplynutím doby, na ktorú bola Zmluva uzavretá, ak dôjde k splneniu podmienok pre ukončenie Zmluvy stanovených v Zmluve, d) odstúpením od Zmluvy pre podstatné porušenie Zmluvy niektorou zo Zmluvných strán alebo odstúpením z iných dôvodov uvedených v Zmluve alebo OP. Odstúpenie od Zmluvy je účinné dňom jeho doručenia druhej Zmluvnej strane alebo dňom, ktorý je uvedený v odstúpení ako deň odstúpenia v Zmluve. 14.7. Podľa článku XVI. ods. 16.5 Obchodných podmienok, pri úkonoch týkajúcich sa ukončenia platnosti Zmluvy, sa za písomnú formu nepovažuje vykonanie úkonu elektronickou formou.
14.8. Z montážneho listu vyhotoveného pracovníkom žalobcu dňa 30.01.2017 vyplýva, že k tomuto dňu stav na meradle plynu predstavoval hodnotu 307.301 m3. Uvedený bol aj dôvod demontáže - ukončená DZ, NDS - nedobytný.
14.9. V konaní tiež nebolo sporné, že dňa 03.03.2017 spoločnosť G., s.r.o. uzatvorila novú zmluvu so spoločnosťou Z., a.s., pričom stav na meradle plynu k dňu 09.03.2017 predstavoval hodnotu 317.828 m3, čo vyplýva z montážneho listu vyhotoveného pracovníkom žalobcu dňa 09.03.2017.
15.1. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.
15.2. Podľa Článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15.3. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
15.4. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15.5. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
15.6. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15.7. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
15.8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
15.9. Podľa § 3 písm. c) bod 10 zákona o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.
15.10. Podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
15.11. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
15.12. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
16. Vyššie citované ustanovenie § 82 ods. 1 zákona o energetike definuje niekoľko skutkových podstát, ktoré ak nastanú (resp. sú preukázané), možno konštatovať neoprávnený odber plynu odberateľom, s čím zákon o energetike v § 82 ods. 2 spája povinnosť odberateľa zemného plynu uhradiť
dodávateľovi plynu alebo prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete alebo prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, prípadne aj ušlý zisk, pričom ak nemožno vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov vyčísliť, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený vyhláškou č. 449/2012 Z. z. Ide teda o osobitný druh zodpovednosti za škodu vo vzťahu k zodpovednosti za škodu upravenej v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku.
17. Skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike je založená na objektívnom princípe zodpovednosti za škodu a bez možnosti liberácie, čo znamená, že poškodený (t. j. prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete - t. j. žalobca alebo prevádzkovateľ zásobníka) musí preukázať, že škodca (v zákone definovaný ako odberateľ zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy) v priamom dôsledku porušenia svojej povinnosti (t. j. povinnosti odoberať zemný plyn až na základe uzatvorenej zmluvy) spôsobil poškodenému škodu (t. j. odobratie zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy a bez protiplnenia).
18. Základom tohto sporu bolo tvrdenie žalobcu, že na odbernom mieste dochádzalo v období od 31.01.2017 do 09.03.2017 k odberu plynu, a to aj napriek ukončeniu zmluvy o dodávke plynu s pôvodným odberateľom, t. j. spoločnosťou A. Z., s.r.o.. Na základe vykonaného dokazovania však súd nemal hodnoverne preukázané, že v rozhodnom období, počas ktorého odberné miesto fakticky aj právne užívala spoločnosť G., s.r.o., nebola na odberné miesto uzatvorená zmluva o dodávke plynu, a v tejto súvislosti od 31.01.2017 nedochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike. Ako už bolo vyššie uvedené, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že na odber plynu na odbernom mieste bola s účinnosťou od 01.01.2014 uzatvorená zmluva o združenej dodávke plynu. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu 36 mesiacov. Súd však v konaní nemal za to, a to ani na základe dokladov predložených Z., a.s., že uvedená zmluva zanikla ku dňu 30.01.2017, ako to uviedol žalobca v podanej žalobe. Súd za takýto doklad nepovažoval ani Potvrdenie o ukončení zmluvy, ktoré nebolo nijak datované, ani nebol predložený žiaden iný doklad o ukončení platnosti Zmluvy, preukázateľne doručený pôvodnému odberateľovi tak, ako to upravujú Obchodné podmienky. Súd považoval za sporné viaceré vyjadrenia či už žalobcu, prípadne spoločnosti Z., a. s., týkajúce sa dôvodov ukončenia zmluvy, ktoré si v niektorých častiach vzájomne odporovali (neplnenie povinností odberateľom, akceptácia návrhu na ukončenie zmluvy). Súd preto tvrdenie žalobcu, že odo dňa 31.01.2017 nebola pre odberné miesto uzatvorená zmluva o dodávke plynu, považoval za nepreukázané, čím nebol naplnený základný predpoklad pre vyhovenie podanej žaloby. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty žalovaného, ktoré boli prezentované na poslednom pojednávaní, súd sa nimi vzhľadom na svoje rozhodnutie ďalej nezaoberal.
19. Súd však pre úplnosť ďalej uvádza, že aj v prípade, že by v rozhodnom období na odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, čím podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike na jednej strane žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniklo právo na náhradu takejto škody a na druhej strane odberateľovi, ktorý tento plyn odoberal bez uzatvorenej zmluvy, vznikla povinnosť túto náhradu škody žalobcovi uhradiť, spornou by bola následne otázka právneho posúdenia osoby škodcu, tzn. otázka, či za neoprávnený odber zodpovedá žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti alebo nájomca, ktorý nehnuteľnosť s odberným miestnom v rozhodnom období fakticky aj právne užíva, pričom pri riešení tejto otázky sa rozchádza aj rozhodovacia prax súdov.
20. Žalobca za zodpovednú osobu považoval žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti a na zdôvodnenie svojho názoru odkázal na množstvo rozhodnutí súdov prvej aj druhej inštancie. Tieto rozhodnutia boli založené napríklad na tej argumentácii, že žalobca nie je povinný zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez uzatvorenej zmluvy, pretože iba vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom a to bez ohľadu na osobitosti skutkového stavu s dôrazom na skutočnosť, že žalobca nemá reálnu možnosť identifikovať subjekt, ktorý v rozhodnom období nehnuteľnosť s odberným miestom užíval s tým, že pripustením opačného výkladu, teda postihovania tých, ktorý nehnuteľnosť reálne užívali, by viedla k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody. Aj Krajský súd v Bratislave (rozsudok zo dňa 25.05.2017, sp. zn. 10Co/92/2017) považoval za zodpovedný subjekt práve vlastníka nehnuteľnosti, avšak ten pri svojom rozhodnutí nevychádzal z absolútnej zodpovednosti vlastníka nehnuteľnosti, ale zohľadnil aj ďalšie skutočnosti. Skutkový základ sporu spočíval v tom, že k neoprávnenému odberu plynu bez uzavretej zmluvy došlo v období, kedy byt - nehnuteľnosť s odberným miestom plynu fakticky aj právne užíval nájomca v zmysle nájomnej zmluvy, pričom jedným z dôvodov
prečo súd za zodpovednú osobu považoval práve vlastníka danej nehnuteľnosti bol ten, že vlastník tejto nehnuteľnosti si nesplnil povinnosť oznámiť dodávateľovi plynu, že povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke plynu spočíva na nájomcovi nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné miesto nachádza.
21. Všeobecne možno konštatovať, že zákon energetike pojem „odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu“ nedefinuje. Zároveň platí, že odberateľom plynu podľa § 3 písm. c) bod 10 zákona o energetike môže byť tak vlastník nehnuteľnosti, prípadne takáto osoba má súhlas vlastníka na dodávku a distribúciu plynu do odberného miesta, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádza. Uvedené je v súlade s obchodnými podmienkami dodávky plynu a je jednou z podmienok pre uzatvorenie zmluvy. Z uvedeného vyplývalo, že odberateľom môže byť len tá osoba, ktorá má právo (oprávnenie) vec užívať, pričom nezáleží z akého právneho titulu.
22. Vlastnícke právo ako vecné právo patrí medzi absolútne práva, ktoré pôsobia voči všetkým a umožňuje vlastníkovi veci neobmedzené a výlučné právne panstvo nad vecou. Obsahom vlastníckeho práva je aj právo veci užívať. Vlastník môže vec užívať výlučne sám alebo prostredníctvom členov svojej rodiny a domácnosti, prípadne sa môže užívacie právo vykonávať aj na základe obligačného vzťahu s vlastníkom (napr. v prípade nájmu) alebo na základe vecnoprávneho oprávnenia (právo zodpovedajúce vecnému bremenu užívania cudzej veci). Užívaním veci rozumieme správanie, ktorým sa realizuje úžitková hodnota veci s tým, že toto užívanie musí byť vykonávané v súlade s právnymi predpismi, ktoré pre veci určitého druhu, povahy alebo vlastností predpisujú osobitné pravidlá užívania. Porušenie predpísaných pravidiel na užívanie určitých vecí znamená, že sa užívacie právo k veci nevykonáva v súlade s právnymi predpismi. Vlastník veci je zároveň podľa § 415 Občianskeho zákonníka povinný predchádzať škodám. Ide nie len o povinnosť dodržiavať to, čo je ustanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Všeobecne platí, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku. Občianskoprávna prevencia podľa § 415 je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok - pri splnení ďalších podmienok - vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Judikatúra opakovane vyvodila, že porušenie prevenčnej povinnosti môže byť považované za porušenie povinnosti ako podmienky vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie prevenčnej povinnosti pôsobí subsidiárne a prichádza do úvahy vtedy, keď neexistuje osobitné ustanovenie, ktoré sa vzťahovalo na daný prípad.
23. Z uvedeného výkladu možno konštatovať, že v prípade vykonávania užívacieho práva k nehnuteľnosti nájomcom na základe obligačného vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti, je vlastník povinný pri prenechaní nehnuteľnosti do užívania nájomcovi v rámci svojej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka počínať si tak, aby pri užívaní nehnuteľnosti nájomcom nedošlo ku škodám (na majetku, zdraví...) v priamej súvislosti s výkonom tohto užívacieho práva (keďže neexistuje konkrétna právna norma, ktorá by upravovala obdobné povinnosti vlastníka nehnuteľnosti).
24. V tejto súvislosti predložené rozhodnutia súdov reflektujú konkrétne skutkové okolnosti a nie sú pre danú vec záväznými. Súd je viazaný právnou úpravou, ktorá za zodpovednú osobu za škodu vzniknutú neoprávneným odberom označuje „odberateľa“, nie „vlastníka“, ktorého zodpovednosť môže byť odvodená z všeobecnej prevenčnej povinnosti a obsahu vlastníckeho práva za predpokladu, že sa nepreukáže, že neoprávneným odberateľom, ktorý zavinil škodu dodávateľovi neoprávneným odberom, je iný subjekt, ako to je práve v danom prípade. Súd preto nesúhlasí s názorom žalobcu, že nebol povinný skúmať pred podaním žaloby kto je odberateľom, keď pasívna legitimácia žalovaného je odvodená zo zodpovednostného vzťahu žalovaného za spôsobenú škodu neoprávneným odberom a nie z vlastníctva k nehnuteľnosti s odberným miestom.
25. V zásade, ak by sme vychádzali z pozitívnej definície pojmu odberateľ, ktorým sa rozumie osoba nakupujúca plyn pre vlastnú spotrebu. Takto nakupovať plyn pre vlastnú spotrebu môže len ten subjekt, ktorému patria v čase nákupu a spotreby plynu užívacie práva k nehnuteľnosti ku ktorej je zriadené odberné miesto a treba zdôrazniť, že preukázanie súhlasu vlastníka je podmienkou dodávateľa plynu pre uzatvorenie zmluvy o dodávke (viď obchodné podmienky), tak potom neoprávneným odberateľom môže byť len ten subjekt, ktorý s absenciou zákonom predpokladaného oprávnenia (tzn. „nákupu“ v
zmysle uzatvorenej zmluvy o dodávke), odoberá plyn pre vlastnú spotrebu, tzn. užívateľ nehnuteľnosti s odberným miestom, ktorý bez oprávnenia (zmluvy) odoberal zemný plyn.
26. Vzhľadom na dané konkrétne okolnosti, podľa názoru súdu nemožno žalovaného, z dôvodu že v rozhodnom období bol vlastníkom nehnuteľnosti, považovať bez ďalšieho a len poukazom na judikované závery súdov v iných prípadoch, za zodpovednú osobu (škodcu) za prípadne vzniknutú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu v odbernom mieste bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, keď nebolo preukázané, že si počínal v rozpore so zásadou prevenčnej povinnosti. Súd nemôže súhlasiť s právnu argumentáciu, na ktorú odkazoval žalobca, že treba vždy za subjekt zodpovedný za neoprávnený odber plynu bez uzatvorenej zmluvy, považovať len vlastníka nehnuteľnosti s odberným miestom, bez ohľadu na skutkové osobitosti daného prípadu. Súd vychádza z citovaných zákonných ustanovení a podotýka, že zo žiadneho právneho predpisu takáto paušálna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu bez uzatvorenej zmluvy nevyplýva, keď zodpovedným subjektom je celkom jednoznačne neoprávnený „odberateľ“, tzn. odberateľ bez uzatvorenej zmluvy. Len v prípade, že by sa žalovanému vlastníkovi nehnuteľnosti nepodarilo v konaní preukázať, že takýmto neoprávneným odberateľom je iná osoba s oprávnením nehnuteľnosť užívať, potom je namieste argumentácia na ktorú žalobca poukazoval a platí, že zodpovedným je práve vlastník nehnuteľnosti s odberným miestom.
27. Potom by v danom prípade bolo v zmysle vyššie načrtnutého chápania pojmu neoprávnený odberateľ plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke, povinnosťou žalobcu dôkaznými prostriedkami preukázať, že práve žalovaný bol tým subjektom, ktorý v rozhodnom období užíval nehnuteľnosť s odberným miestom a ako užívateľ odoberal plyn pre vlastnú spotrebu bez oprávnenia (zmluvy). Žalobca však uvedenú skutočnosť preukázal len existenciou vlastníckeho práva žalovaného k danej nehnuteľnosti v rozhodnom období. Ako súd už vyššie uviedol, samotné vlastníctvo žalovaného ešte nemusí znamenať faktické a aj právne užívanie predmetnej nehnuteľnosti, teda aj odoberanie plynu pre vlastnú spotrebu bez oprávnenia. To v konečnom dôsledku žalovaný v konaní aj vyvrátil tým, že preukázal, že v rozhodnom období bola faktickým aj právnym užívateľom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného s odberným miestom spoločnosť G., s.r.o.. Aj vzťah zo spôsobenej škody patrí medzi záväzkové vzťahy podľa § 488 Občianskeho zákonníka, a tak ako pri každom záväzkovom vzťahu musí žalobca označiť a preukázať osobu, ktorej patrí určité právo (veriteľa) a osobu, ktorej vo vzťahu k právu veriteľa patrí určitá povinnosť (dlžníka), treba aj pri záväzkovom vzťahu vzniknutom zo spôsobenej škody označiť a preukázať osobu, ktorá škodu spôsobila, teda osobu pasívne vecne legitimovanú na plnenie záväzku zo spôsobenej škody
- škodu. V danom prípade však žalobca v žalobe neoznačil osobu, ktorej by patrila povinnosť náhrady škody, keďže touto osobou by v prípade vzniknutej škody nebol žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti ale spoločnosť G., s.r.o., čo bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou jej konateľa. Uvedenú skutočnosť ani žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval.
28. Pri každom spore treba zohľadniť skutkové a právne osobitosti prípadu, a preto nebolo možné na daný spor aplikovať zaužívanú argumentáciu súdov prvej a druhej inštancie v prípadoch neoprávneného odberu plynu, na ktorú žalobca odkázal a od ktorej sa súd práve s prihliadnutím na tieto osobitosti odklonil, pričom svoj odklon aj odôvodnil.
29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalovaný svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi vyvrátil tvrdenia žalobcu, že v období od 31.01.2017 až 09.03.2017 na predmetnom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Súd tiež nezistil porušenie žiadnej zákonnej ani zmluvnej povinnosti žalovaného, ktorá by spôsobovala zodpovednosť žalovaného za prípadne spôsobenú škodu neoprávneným odberom plynu.
30.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30.2. Podľa § 262 ods. 1 CSP, účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, a to tak že, žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.