Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-7T/33/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Poláka a prísediacich PaedDr. Vladimíra Šottera a Heleny Antalovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. marca 2018 rozhodol

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b) Tr.por. súd oslobodzuje obžalovaného E. J., nar. X.XX.XXXX, bytom F., P. č. XX spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II, sp.zn. 1Pv 16/16 zo dňa 10.4.2017 pre skutok, ktorý okresný prokurátor kvalifikovať ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) a písm. c) Tr.zák., ktorý mal obžalovaný spáchať tak, že

v Košiciach na Miestnom úrade mestskej časti F. - F. dňa 27.06.2011 napriek vedomosti o obmedzení spôsobilosti na právne úkony svojich rodičov E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX a vedomosti o prebiehajúcom konaní na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX zatvoril kúpnu zmluvu v mene predávajúcej A. J. a predávajúcim E. J. a kupujúcim Y. J., bytom F., P. XX, na základe ktorej sa stal Y. J. novým vlastníkom pozemku na parcele č. XXX/XX vo výmere 780 m2 v rozsahu 1/1 k celku a vlastníkom pozemku na parcele č. XXX/XX. vo výmere 780 m2 v rozsahu 1/1 k celku a vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX v rozsahu 1/1 k celku nachádzajúce sa v katastrálnom území F. zapísaných na LV č. XXX, čím poškodeným A. J. a E. J. spôsobil takto svojim konaní škodu vo výške 87.303,57 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. súd poškodených A.. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F., H. XX a A. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F., S. č. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítal listinné dôkazy a pripojené civilné spisy Okresného súdu Košice - okolie 8C 46/2012 a 15C 118/2013, ako aj ostatný spisový materiál a zistil tento skutočný a právny stav.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku v celom rozsahu poprel. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že o nebohých rodičov sa staral sám, nikto mu v tom nepomohol a poškodení jeho brat a sestra vôbec nemali záujem o rodičov, nestarali sa o nich aj keď vedeli, že majú zdravotné problémy. V čase keď malo dôjsť k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť nevedel o tom, že sa vedie konanie o pozbavenie svojprávnosti jeho otca na Okresnom súde Košice - okolie. O tejto skutočnosti sa dozvedel náhodne a to nie od poškodených,

až dňa 24.6.2011, kde na základe toho podal žiadosť o pripustenie vedľajšieho účastníka do konania. K uzatvoreniu spornej kúpno-predajnej zmluvy došlo dňa 27.6.2011. Obžalovaný v celom rozsahu v tomto trestnom konaní odmietol trestnoprávnu zodpovednosť z jeho strany.

Svedkyňa A. Y., sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že do roku 2010 neboli žiadne problémy v rodine. Po tomto období mali nebohí rodičia finančné problémy, pretože im nestačili peniaze na domácnosť z dôchodkov, ktoré poberali. Svedkyňa uviedla, že rodičia ešte za života hovorili, že dom a pozemok zdedia všetci traja súrodenci rovnakým podielom. Poprela skutočnosť, aby nebohým rodičom počas ich života neposkytla starostlivosť. Ako poškodená si voči obžalovanému uplatnila náhradu škody vo výške 29.101,19 Eur.

Svedok H.. H. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zastupuje obžalovaného ako advokát v civilnom konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Veci nie sú právoplatne skončené.

Svedok Y. J. - syn obžalovaného využil svoje zákonné právo a proti otcovi na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. V prípravnom konaní sa vyjadril, že od svojich rodičov kúpil nehnuteľnosť na základe riadne uzavretej kúpno-predajnej zmluvy.

Svedkyňa E.. G. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe nároku na vklad, ktorý bol podaný manželmi J. bola zaregistrovaná kúpno-predajná zmluva v zrýchlenom konaní, kde kupujúcim bol Y. J..

Svedkyňa H. J., manželka obžalovaného využila svoje zákonné právo a proti manželovi odmietla vypovedať. V prípravnom konaní uviedla, že riadne uzatvorili kúpno-predajnú zmluvu, kde kupujúcim bol ich syn Y. J.. Ide o nehnuteľnosť a to rodinný dom s pozemkom v obci F. č.d. XXX.

Svedkyňa U. F. potvrdila skutočnosť, že najviac sa o rodičov staral obžalovaný, on im zabezpečoval nákupy, zdravotnú starostlivosť, ako aj vykonával rôzne práce okolo domu.

Taktiež svedkyňa H. O. potvrdila na hlavnom pojednávaní, že o nebohých rodičov sa staral obžalovaný. Poskytoval im zdravotnú starostlivosť, robil nákupy, staral sa o domácnosť. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola prítomná , ako otec obžalovaného hovoril, že dom po ich smrti dostane obžalovaný, pretože on od rodičov z majetku dostal najmenej. Taktiež svedkyňa potvrdila, že nebohí rodičia, pokiaľ žili, boli zdravotne v poriadku a netrpeli žiadnou duševnou, ani inou závažnou chorobou.

Svedok K.. J. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol susedom nebohých rodičov obžalovaného. Väčšinou na návštevu k rodičom chodil obžalovaný a v závere života aj syn E.. Svedok potvrdil, že nebohí rodičia obžalovaného nemali žiadne zdravotné problémy, okrem bežných chorôb starších ľudí.

Svedkyňa C. D. potvrdila, že osvedčovala podpis obžalovaného E. J., všetko bolo v poriadku a zákonným spôsobom tento podpis osvedčila.

Svedok H. Y., syn poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho matka sa starala o nebohú starú mamu, aj preto odišla do predčasného dôchodku. Často chodil aj on k starým rodičom a nikdy nepočul od nich, aby dom a pozemok chceli previesť na syna obžalovaného. Podľa neho chceli to rozdeliť medzi všetkých troch súrodencov. Pokiaľ ide o zdravotný stav starých rodičov, ten už nebol dobrý, pretože zabúdali, nakupovali rôzne nepotrebné veci, preto aj došlo k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony.

Svedkyňa U. R. sa konkrétne k trestnej veci nevedela vyjadriť. Pracovala ako doručovateľka na DÚ Košice I. Keď prišla zásielka pre obžalovaného na DÚ Košice I., túto podstúpila na DÚ Košice II.

Svedkyňa A.. V. J. sa bližšie k trestnej činnosti obžalovaného nevedel vyjadriť.

Taktiež svedok Ing. Z. J., ako pracovník DÚ F. sa vyjadroval len k doručeniu zásielky obžalovanému na pracovisko.

Svedok A.. E. J., brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že on sa o nebohých rodičov riadne staral, poskytoval im opateru, zdravotnú starostlivosť a pravidelne ich navštevoval. Počas návštevy mu otec hovoril, že im miznú dôchodky, pričom chcel volať polícu, otec mu to však zakázal.

Obžalovaný mal finančné problémy, mal viacero exekúcií, preto otec hovoril, že treba mu pomôcť. Zdravotný stav otca sa neustále zhoršoval, preto navštívil v roku 2010-2011 lekára a zistili, že otec trpí Alzheimerovou chorobou, preto požiadal súd o pozbavenie spôsobilosti otca na právne úkony. Medzitým obžalovaný s manželkou dali podpísať kúpno.predajnú zmluvu a za matku mal generálnu plnú moc obžalovaný a predmetný dom s pozemkom previedli na svojho syna. Svedok ako poškodený si voči obžalovanému uplatnil náhradu škody vo výške 29.101,19 Eur.

Znalec H.. Y. R. M.. uviedol na hlavnom pojednávaní, že v civilnom konaní vyšetril zdravotný stav nebohého E. J. a podal znalecký posudok. U menovaného zistil Alzheimerovú chorobu, pre ktorú bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Svedok H.. C. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako urológ a pokiaľ otec obžalovaného mal zdravotné problémy, chodil s ním na vyšetrenie k nemu poškodený E. J..

Nebohí svedkovia A. J. a E. J., ktorých svedecké výpovede z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní prečítané, zhodne uviedli, že nesúhlasili, aby ich dom bol kúpno-predajnou zmluvou prevedený na ich vnuka Y. J.. Zhodne uviedli, že v prípade, že sa dom s pozemkom predá, tak peniaze rozdelia všetkým deťom v rovnakom podiele.

Z predloženého znaleckého posudku znalca A.. J. Y. číslo 15/2016 zo dňa 1.3.2016, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odvetvie odhady hodnoty nehnuteľností, odvetvie odhady hodnoty stavebných prác súd zistil, že všeobecná hodnota stavieb a pozemkov k 27.6.2011 je 87.303,57 Eur.

Okresný súd Košice II na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní sa nestotožnil s právnym názorom OP Košice II, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalovaného skutku. Podľa právneho názoru súdu v konaní obžalovaného neboli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr.zák. a to tak po stránke objektívne, ako aj po stránke subjektívnej.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že skutkový dej uvedený v skutku obžaloby OP Košice II sa stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu a nie je trestným činom a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku obžalovaného zločinu podvodu, predstavuje to také konanie obžalovaného, ktorým tento poškodeným niečo v rozpore s objektívnou mobilitou predstiera, resp. využíva mylnú predstavu poškodených o objektívne zistených skutočnostiach. V konkrétnom prípade skutok v obžalobe OP Košice II obsahuje taký popis, ktorý má spočívať v takom konaní obžalovaného, kedy tento uzavrel kúpno-predajnú zmluvu na základe plnej moci udelenej obžalovanému jeho matkou A. J. a za súčasného podpisu kúpnej zmluvy predávajúcim E. J.. Ide o klasický právny úkon podliehajúci právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka, ktorý je z hľadiska svojich náležitostí úkonom perfektným, pri ktorom nedochádza k žiadnemu ľstivému, alebo podvodnému konaniu zo strany obžalovaného, ktorým by poškodil predávajúcich E. a A. J..

Spornú platnosť, resp. neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy predstavuje typický civilný spor, ktorého riešenie prostriedkami trestného práva je neprípustné a chýba a je tu absencia jedného zo znakov skutkovej podstaty zločinu podvodu, žiadnu zákonnú oporu v Trestnom zákone.

Súd pri rozhodovaní sa opieral aj o zásadu ultima ratio, v zmysle ktorej primeranú argumentáciu možno bežne sledovať v rozhodnutiach súdov SR, konkrétne to vyplýva aj z Uznesenia KS v Košiciach sp.zn. 5To 22/2012, podľa ktorého pri rozhodovaní nemôžu súdy prehliadať tú skutočnosť, že možnosť využiť trestnoprávny prostriedok ochrany nesmie byť natoľko jednoduchý a bežný, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie celkom ignorovať na objektívnu ochranu ich práv a záujmov v takej miere, ktorú od nich treba rozumne vyžadovať je oprávnením subjektov civilno-právnych vzťahov domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv predpisujúcim spôsobom civilnej žaloby na príslušnom súde.

Opačný postup by totiž celkom zjavne kriminalizoval súkromnoprávne spory fyzických osôb a neúmerne rozširoval trestnoprávnu represiu a zaťažoval súdy v oblasti trrestno-právnej agende.

Podľa názoru súdu okresný prokurátor Košice II v konaní neudržal obžalobu, ktorú podal na tunajší súd a neuniesol dôkazné bremeno, pričom je to dôležitá povinnosť zo strany prokurátora a keďže vznikla tu dôkazná núdza a v prípade absencie zákonných znakov žalovanej skutkovej podstaty zločinu podvodu, vedie to k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku zo strany súdu.

Ak mal obžalovaný poškodených uviesť do omylu ešte pred vykonaním majetkovej dispozície, musel by mať súd za ustálené, akým spôsobom takého uvedenie do omylu obžalovaný vykonal. Obžalovaný totiž predávajúcim E. J. a A. J. nepredkladal pred majetkovou dispozíciou žiadne dokumenty, nevykonal žiadne nepravdivé prehlásenie a skutočnosti, ktoré nastali až po majetkovej dispozícii, nemajú pre vyššie uvádzaný úmysel spôsobiť škodu žiadny význam. Skutočnosti, ktoré nastali po majetkovej dispozícii poškodeného, nemôžu odôvodniť, alebo preukázať uvádzanie poškodeného do omylu obžalovaným.

Pokiaľ OP Košice II v obžalobe uvádza, že obžalovaný mal vedomosť o civilnom konaní, ktorým mal byť jeho otec E. J. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, je táto skutočnosť právne irelevantná, z dôvodu že E. J. podpísal kúpnu zmluvu vlastnoručne a preto ani takáto vedomosť nemá žiadny právne relevantný trestnoprávny záver, nakoľko obžalovaný nemôže niesť zodpovednosť za vykonanie právneho úkonu treťou osobou.

V prípade splnomocnenia na zastupovanie A. J., obžalovanému bola udelená plná moc, na základe ktorej bol obžalovaný oprávnený ako substitút previesť predmetnú nehnuteľnosť, pretože v čase udelenia plnej moci obžalovanému, nebola totiž A. J. pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

Pri rozhodovaní o tom, či skutok je trestným činom súd vychádzal aj z pripojených spisov v civilnom konaní a to Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 8C 46/2012 a 15C 118/2013, ako aj nadväzujúce rozhodnutia Krajského súdu, z ktorých je zrejmé, že poškodení po neúspešných žalobách v civilnom konaní podali trestné oznámenie na obžalovaného, čím vlastne chceli vyvodiť voči obžalovanému trestnoprávnu zodpovednosť, čím vlastne porušili zásadu „ultimo ratio“ v trestnom konaní.

Pokiaľ ide o postavenie poškodených A.. E. J. a A. Y. v tomto trestnom konaní, súd ich považuje za osoby, ktorým nebola spôsobená žiadna škoda konaním obžalovaného. Tvrdenia poškodených o tom, že by do omylu mali byť uvedení ich rodičia E. J. a A. J. je nekvalifikované a vedené zištnou motiváciou poškodených získať finančné prostriedky od obžalovaného z majetku ich rodičov po ich smrti. Takzvaní poškodení A. Y. a A.. E. J. totiž nemôžu považovať uzavretie kúpnej zmluvy ich právnymi predchodcami za spôsobenie škody v trestnoprávnom zmysle, konaním obžalovaného nedošlo k následku na ich právach tak, ako to predpokladá ustanovenie § 46 ods. 1 Tr.por.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 285 písm. b) Tr.por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby OP Košice II sp.zn. 1Pv 16/16 zo dňa 10.4.2017 pre skutok, ktorý OP Košice II kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr.zák., pretože skutok nie je trestným činom.

V zmysle § 288 ods. 3 Tr.por., keďže obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súd poškodených A. Y. a A.. E. J. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.