Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30C-3-2017.pdf
PDF · 94.19 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobcu: G. P., rod. P., bytom M. XXX/XX, XXX XX A., zast. JUDr. Dagmar Valuchová, advokátka, Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: M. A., I. X/XX, XXX XX A., o zaplatenie 1 620,76 Eur , takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doučenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 1 620,76 Eur od žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.01.2015 v čase 8,15hod., Stupava, Záhumenská ulica, pred domom č. 42, bola K. P.astníčkou dopravnej nehody, ktorú spôsobil neznámy páchateľ. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla, EČV MA -719, zn. CHEVROLET Aveo, majiteľ G. P., bytom M. XXX/XX, A., ako aj k poškodeniu stĺpa telefónneho vedenia a poškodeniu palisád na chodníku. Vodičke K. P., bytom Stupava, O. XXX/X, bola následne uložená poriadková pokuta vo výške 100,- EUR, v zmysle §52 ods. 2 písm. a) zák. SNR .č.372/1990 Z. z. o priestupkoch, v platnom znení, v zmysle Rozkazu o uložení sankcie za priestupok, č. k. ORP- P-190/MA-DOI2-2015 zo dňa 22.05.2015, a to z dôvodu neohlásenia dopravnej nehody policajtovi a nezotrvania na mieste nehody. Žalobca, majiteľ osobného motorového vozidla EVČ MA -719, zn. CHEVROLET Aveo, si dal na vlastné náklady motorové vozidlo opraviť. Cena za opravu, v zmysle doložených faktúr, dosiahla výšku 1.620,76 EUR. Dopravná zrážka nebola spôsobená vinou vodičky, ale zavinením vozidla neznámeho páchateľa. Následkom bola skutočnosť, že vodička strhla vozidlo do protismeru, v snahe zabrániť dopravnej nehode, narazila do stĺpikov osadených na protiľahlom chodníku a stĺpu telefónneho vedenia, čím spôsobila škodu na motorovom vozidle v žalovanej výške. Žalobca ďalej uviedol, že zo stanoviska OR PZ Malacky, ODI, Malacky, č. k. ORPZ-MA-ODI-36-002/2015 zo dňa 30.03.2015, je zrejmé, že osadenie dopravných zábran bolo realizované na základe - žiadosti obyvateľov ulice Záhumenská; osadenie bolo odsúhlasené na Okresne dopravnej komisii dňa 7.02.2013, a to ako osadenie dopravných zábran B6+E5+E12, okrem vozidiel údržby + osadenie palisád pred požičovňou náradia. Žalobca má za to, že všetky zákonné podmienky zodpovednosti žalovaného sú naplnené keďže práve nesprávne osadenie dopravných zábran, v zmysle hore citované rozhodnutia, ktoré v skutočnosti spĺňajú charakter regulačných stĺpov, a nie parkovacích zábran, spôsobilo škodu na motorovom vozidle žalobcu; žalovaný nesplnil podmienky charakteru osadenia, mechanickej pevnosti, výšky. Zábrana musí byť taká, aby bránila vjazdu motorového vozidla do vyhradeného priestoru , čo sa reálne nestalo, práve naopak , stĺpiky sa vyhli a poškodili nielen karosériu vozidla, ale aj olejovú vaňu a podvozok; regulačný stĺpik má mať výšku 0,7m-l,2m,šírku 0,05m-0,5m, ľubovoľný prierez, parkovacia zábrana - tvar nie je určený, spodná časť je uložená na čapoch ukotvený do CK; výška zábrany má byť 0,5m-0,9 m, šírka
do 1 m; rozmery nainštalovaných zábran sú: výška 0,35m, šírka 0,20m, uložené v betónovom lôžku (vid : Technické podmienky č.09/2006 ,odd.8 deklarujú technické podmienky: parkovacích zariadení , podmienky výšky , osadenia, kvality, materiálu, pevne: a certifikácie).
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril s tým, že považuje tvrdenie žalobcu, že poškodenie vozidla v jeho osobnom vlastníctve má za následok údajne skutočnosť, že osadenie regulačných stĺpikov na chodníku na ul. Záhumenská, bolo zrealizované v rozpore s Technickými podmienkami č. 09/2006, odd. 8, za účelové. Toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, pretože predmetné dopravné zariadenie „regulačný stĺpik“, ktoré údajne spôsobilo škodu na vozidle žalobcu, je navrhnuté v zmysle Technického predpisu 09/2006, a jeho osadenie bolo schválené Okresným dopravným inšpektorátom pod stanoviskom č. OKD MA/ ORPZ-MA-ODI-64-008/2013 zo dňa 7.2.2013. Technické podmienky č. 09/2006, odd. 8 uvádzajú: „Regulačný stĺpik je dopravné zariadenie, spravidla v tvare stĺpa, ktoré slúži na reguláciu premávky, vozidiel a chodcov. Fyzicky bráni vjazdu vozidiel do vyhradeného priestoru CK, prípadne usmerňuje a oddeľuje premávku motorových vozidiel od pešej premávky. Na zahradenie priestoru a usmernenia premávky je obyčajne potrebných viac stĺpikov. Regulačné stĺpiky sa používajú najmä v centrách miest a umiestňujú sa spravidla na chodníky. Na regulačné stĺpiky sa spravidla kladú aj architektonické vzhľadové požiadavky, regulačné stĺpiky môžu byť vyrobené z rôznych materiálov, napr. z kovov, kameňa, betónu, plastov. Majú výšku 0,7 m až 1,2 m, šírku 0,05 m až 0,5 m a ľubovoľný prierez. Stĺpiky nesmú mať ostré hrany a rohy, aby nedošlo k zraneniu okoloidúcich chodcov, hrany vyčnievajúcich častí majú byť zaoblené polomerom najmenej 3,5 mm. Vzdialenosť jednotlivých stĺpikov od seba musí byť taká, aby sa zabránilo vjazdu motorového vozidla do zahradeného priestoru“. Žalobca poukázal na to, že v prvom odseku technickej podmienky je celkom jasne uvedené, že toto dopravné zariadenie má slúžiť predovšetkým na zamedzenie vjazdu vozidiel do priestoru vyhradeného pre chodcov, a to z dôvodu ochrany života a zdravia, samotných chodcov. V technických podmienkach č. 09/2006 nie je stanovené ani predpísané, že v prípade kolíznej dopravnej situácie, teda prípadného nárazu automobilu do tohto dopravného zariadenia, nesmie dôjsť k poškodeniu vozidla, čo samozrejme na základe fyzikálnych zákonov ani nie je možné. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uvádza, že „regulačný stĺpik má mať výšku 0,7 m - 1,2 m, šírku 0,05 m - 0,5 m...“ V druhom odseku citovaného dokumentu Technické podmienky č. 09/2006, odd. 8 je však len uvedené: „regulačné stĺpiky majú výšku 0,7 m až 1,2 m...“ Žalobca mal za to, že predmetné nepredpisuje, resp. neprikazuje striktné dodržanie popisovaných rozmerov takéhoto dopravného zariadenia, ale len pojednáva o možnostiach variability jeho rozmerových parametrov, pričom nemôžeme nepoukázať na skutočnosť, že v prípade, že by boli osadené regulačné stĺpiky vyššie ako to požaduje žalobca, škoda na motorovom vozidle by s najväčšou pravdepodobnosťou bola ešte väčšieho charakteru, nakoľko by celkom zjavne zasiahli väčšiu časť vozidla. Pokiaľ by mali Technické podmienky č. 09/2006 v úmysle striktne určiť výšku regulačných stĺpikov bola by podľa názoru žalobcu celkom určite použitá iná terminológia, ako napr. v prípade, kedy Technické podmienky hneď v ďalšej vete stanovujú, že stĺpiky nesmú mať ostré hrany, t.j. Technické podmienky by predpisovali, že regulačné stĺpiky nesmú byť nižšie ako 0,7 m a vyššie ako 1,2 m, alebo že regulačné stĺpiky musia mať výšku 0,7 m až 1,2 m. Žalobca ďalej uviedol, že povinnosť nahradiť škodu vzniká ako sekundárna povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti, pričom Mesto Stupava žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona ani z inej právnej normy neporušilo, práve naopak, vodička ako aj údajný neznámy páchateľ celkom zjavne porušili právne predpisy. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je navyše nevyhnutné, aby boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti, vznik škody a najmä príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pričom je potrebné uviesť, že aj keby bola Mestu Stupava normou striktne stanovená minimálna výška regulačných stĺpikov (čo nie je), nikdy by v danom prípade nemohla byť splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi osadením nižších stĺpikov a vznikom škody na vozidle, nakoľko regulačné stĺpiky slúžia práve na ochranu chodcov na chodníku v prípade, že auto smeruje na chodník (to znamená že v tomto prípade splnili svoj účel a ochránili chodcov) a v prípade osadenia vyšších stĺpikov, by došlo k ešte väčšiemu poškodeniu motorového vozidla. Žalobca mal za to, že nie je prípustné vyvodzovať zodpovednosť Mesta Stupava za škodu, ktorá bola spôsobená nárazom vodičky vyvolaným dopravnou nehodou s iným účastníkom premávky do palisád, ktoré boli Mestom Stupava po schválení ich osadenia Okresným dopravným inšpektorátom v Malackách osadené na zamedzenie vjazdu vozidiel na chodník určený pre chodcov a na samotnú ochranu týchto chodcov. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
3. Podľa § 297 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, a listinami: faktúrou spoločnosti Mailo cars s.r.o. zo dňa 03.10.2015, faktúrou spoločnosti AKH Slovakia s.r.o. zo dňa 03.11.2015, faktúrou spoločnosti Fito Auto s.r.o. zo dňa 07.01.2016 spolu s pokladničnými dokladmi, informáciou Okresného dopraného inšpektorátu Malacky č. ORPZ-MA-ODI-36-002/2015 zo dňa 30.03.2015, rozkazom o uložení sankcie Okresného dopraného inšpektorátu Malacky č. ORP-P-190/MA-ODI2-2015 zo dňa 22.04.2015, fotodokumentáciou, stanoviskom Okresného dopraného inšpektorátu Malacky č. OKD MA/ORPZ-MA- ODI-64-008/2013.
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 24.01.2015 v Stupave na Záhumenskej ulici pred domom č. 42 prišlo k dopravnej nehode, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle žalovaného zn. Chevrolet Aveo, EČ: MA-719 BZ, ktoré viedla vodička Beata Rybárová - manželka žalobcu. Z rozkazu o uložení sankcie Okresného dopraného inšpektorátu Malacky č. ORP-P-190/MA-ODI2-2015 zo dňa 22.04.2015 vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že neznámy vodič na nezistenom motorovom vozidle z nezistených príčin prešiel s vozidlom do protismeru, a tak ohrozil vodičku Beatu Rybárovú jazdiacu na motorovom vozidle žalobcu. Vodička v snahe zabrániť čelnej zrážke zmenila smer jazdy doprava na okraj cesty a chodník, kde na okraji chodníka narazila do betónových regulačných stĺpikov a následne do stĺpa telefónneho vedenia. Neznámy vodič aj s vozidlom z miesta dopravnej nehody ušiel a taktiež vodička Beata Rybárová odišla a dopravnú nehodu nenahlásila policajtom. Žalobca si škodu uplatnil voči žalovanému vo výške 1 620,76 Eur, ktorá škoda predstavuje náklady žalobcu na opravu motorového vozidla. Dňa 07.02.2013 bolo na Okresnej komisii dopravy okresu Malacky pod bodom číslo OKD MA/ ORPZ-MA-ODI-64-008/2013 schválené osadenie d.z. B6+E5+E12 „Okrem vozidiel údržby“ a osadenie palisád.
6. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
7. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
8. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý zisk).
9. Súd vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám porušením určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody a 3/príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie je možné konštatovať, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodu sú podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Pri náhrade škody za vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúca následok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodu je otázkou skutkovou. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodu a príčinnú súvislosť zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Pri zodpovednosti za škodu nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej existencii, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, alebo opomenutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.
10. Žalobca svoj nárok opiera o to, že škoda na motorovom vozidle mu bola spôsobená tým, že žalobca osadil regulačný stĺpik na chodník v rozpore s Technickými podmienkami č. 09/2006 odd. 8. vydanými Ministerstvom dopravy. Žalobca má teda za to, že škoda na vozidle mu bola spôsobená z dôvodu porušenia právnej povinnosti žalovaným, konkrétne osadením regulačných stĺpikov v rozpore s vyššie uvedenou technickou normou. Súd posúdením všetkých okolností a dôkazov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by mu žalovaný spôsobil škodu tým, že na chodníku osadil regulačné stĺpiky na ulici Záhumenskej v Stupave v rozpore s technickou normou. Aj keby súd dospel k záveru, že stĺpiky boli osadené v rozpore s technickou normou, toto porušenie právnej povinnosti však nemá príčinnú súvislosť so spôsobenou škodou na vozidle žalobcu. Súd sa preto ani nezaoberal dopodrobna tým, či boli regulačné stĺpiky osadené v súlade s Technickými podmienkami č. 09/2006 odd. 8. Súd sa v danom prípade zaoberal tým, či existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, teda konkrétami okolnosťami, ktoré viedli k vzniku škody na vozidle žalobcu. Ako je už vyššie uvedené, škoda nebola spôsobená konaním žalovaného, nie je tu existencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a škodou, čo je jedna z podmienok nároku na náhradu škody. Súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že škoda na vozidle žalobcu bola spôsobená dopravnou nehodou, ktorou účastníčkou bola vodička Beata Rybárová, ktorá riadila vozidlo žalobcu, bola teda spôsobená objektívnou povahou prevádzky motorového vozidla. Osadenie regulačných stĺpikov nemohlo ako také samo o sebe vyvolať škodu na vozidle žalobcu bez dopravnej nehody. Ak by vodička nezmenila smer jazdy doprava na okraj cesty a chodník, k nárazu do regulačných stĺpikov by neprišlo. Vybočenie vozidla zo smeru jazdy bolo spôsobené v dôsledku dopravnej nehody.
11. Súd navyše uvádza, že regulačný stĺpik na chodníku má funkciu ochrannú, chráni chodcov pred prípadnými dopravnými nehodami, ktoré môžu spôsobiť to, že motorové vozidlo zíde z cesty a prejde na chodník. V prípade ak by vodidlo žalobcu riadené vodičkou K. P. nebolo zabrzdené regulačným stĺpikom, mohlo prísť aj ku škode na zdraví chodcov.
12. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné konštatovať zistenie príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi a konaním žalovaného. Vzhľadom na to, že príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním škodcu je jednou z podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu a táto nebola preukázaná, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí náhrada trov vo výške 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.