Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-15-2018.pdf
PDF · 116.34 KB
Case nature
Subarea
25CoP/15/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. E. N., nar. XX.XX.XXXX, 2. J. N., nar. X.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, deti rodičov - matky: Mgr. L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, t.č. V., X. P. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Kubaská, so sídlom Bratislava, Miletičova 3/A a otca: Mgr. J. N., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Róbert Madej, PhD., so sídlom Bratislava, Mýtna 42, o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 40P/40/2017-36 zo dňa 2.1.2018 v časti výroku I., ktorou bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu detí, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. m e n í tak, že dopĺňa úvodnú vetu: „Súd nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie:“, m e n í počiatok vzniku povinnosti otca prispievať na výživu oboch maloletých detí „...od vydania prvoinštančného uznesenia...“ a vo zvyšnej časti napadnutý výrok I. o výživnom p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nasledovne: „I. Otec je povinný od 01.12.2017 prispievať na výživu maloletého E. N., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200,-€ mesačne a na výživu maloletej J. N., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 166,-€, mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta. III. Neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom doručenia a trvá do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. IV. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava za procesného opatrovníka maloletým deťom E. N., nar. XX.XX.XXXX a J. N., nar. XX.XX.XXXX.“
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ako i ust. § 36 ods. 1 a § 62 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine.
3. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Matka uviedla, že osobnú starostlivosť o maloleté deti odo dňa 1.11.2017, kedy sa s deťmi presťahovala do prenajatého bytu, zabezpečuje len ona a otec jej na výživu detí v novembri (návrh bol podaný 1.12.2017) ničím neprispel. V zmysle nájomnej zmluvy matka uhrádza nájomné spolu s úhradami na plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 650,- Eur mesačne. Priemerné náklady na maloleté deti za posledných 12 mesiacov vyčíslila u E. na 976,- Eur a u J. na sumu 910,- Eur. V súvislosti s presťahovaním matka
zakúpila zariadenie detskej izby a ďalšie nevyhnutné zariaďovacie predmety bytu v celkovej sume 668,96 Eur. Uviedla, že otec je zamestnaný v spoločnosti G., a.s., L. s príjmom v priemernej výške 4.180,- Eur mesačne (zrejme netto, keď súd zohľadnil priemerný hrubý mesačný zárobok otca 5.500,- Eur) a matka je zamestnaná v R. v R. s príjmom vo výške 785,- Eur mesačne (pričom súd zohľadnil hrubý príjem matky 1.030,- Eur mesačne). Matka má cestovné náklady do zamestnania vo výške 150,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie takisto zohľadnil pomery na strane maloletých detí, keď bolo listinnými dôkazmi preukázané, že študujú na 8-ročnom gymnáziu v V., že boli na vyšetrení zraku 17.8.2017, že navštevujú krúžky gymnastický, jazykový.
4. Následne súd po oboznámení sa obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný s tým, že rodičia spolu nežijú a matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti. Súd zdôraznil, že neodkladným opatrením súd nerozhoduje o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ale iba dočasne nariadi, aby povinný platil výživné v nevyhnutnej miere, aby to postačovalo na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletých detí. Preto súd v tomto štádiu neskúma osobné, majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby, rovnako ako nevykonáva dokazovanie ohľadom odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré bude vykonané vo veci samej. Úprava § 366 CMP sa približuje zákonnej hmotnoprávnej úprave vyjadrenej v § 62 ods. 3 Zákona o rodine v povinnosti plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na pomery povinného rodiča, avšak s tým rozdielom, že súdom dočasne upravená výška výživného aj bez riadne vykonaného dokazovania má zabezpečiť uspokojovanie základných nevyhnutných výdavkov a teda potrieb oprávnenej osoby. Preto súd po oboznámení sa s návrhom matky a jednotlivými výdavkami na maloleté deti považoval za nevyhnutné výdavky o maloletého E. na zabezpečenie stravy v škole (položka 1) v sume 26,- Eur, stravy v domácnosti (položka 5) v sume 150,- Eur, kozmetika, drogéria (položka 7) v sume 9,- Eur a oblečenie (položka 9) v sume 15,- Eur, celkovo 200,- Eur mesačne; a u maloletej J.: zabezpečenie stravy v škole (položka 1) v sume 23,- Eur, stravy v domácnosti (položka 5) v sume 120,- Eur, kozmetika, drogéria (položka 7) v sume 8,- Eur a oblečenie (položka 9) v sume 15,- Eur, celkovo 166,- Eur mesačne.
5. O povinnosti otca platiť výživné v súdom určenej sume od 1.12.2017 (zrejme od doručenia návrhu súdu) vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc vykonateľnosťou uznesenia, rozhodol súd z dôvodu osvedčenia, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec na výživu detí v mesiaci november 2017 neprispel a o výživnom nebolo dosiaľ rozhodnuté. Preto v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov maloletých detí tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich výživy, súd na návrh matky určil otcovi povinnosť prispievať na výživu detí platením výživného vo výške zodpovedajúcej nevyhnutnej miere k zabezpečeniu základných potrieb detí. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu, že prekračoval rámec nevyhnutnej miery.
6. Súd poukázal tiež na to, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením a že o nároku a výške náhrady trov konania rozhodne v rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V závere s použitím ust. § 31 ods. 2, 3, 4 Zákona o rodine ustanovil maloletým deťom výrokom IV. uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletých detí v konaní a to miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.
7. Proti tomuto uzneseniu, výlučne v časti výroku I., podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie otec maloletých, ktoré oprel o odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) OSP, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako prvé namietal, že súd rozhodol o povinnosti otca platiť výživné so spätnou účinnosťou - počnúc obdobím, ktoré začína ešte pred vydaním napadnutého uznesenia. Hoci predmetné uznesenie bolo vydané dňa 2.1.2018 a vykonateľné 12.1.2018 otcovi bola uložená povinnosť spätne s účinnosťou od 1.12.2017. Takéto rozhodnutie považuje za nezákonné v rozpore s ustálenou súdnou praxou. V tejto súvislosti odkázal na znenie ust. § 366 CMP a § 332 ods. 1 CSP. Povinnosti na základe neodkladného opatrenia možno ukladať výlučne pro futuro (ex nunc) s účinkami od vykonateľnosti (prípadne od vydania uznesenia). Ak je zmyslom a účelom neodkladného opatrenia potreba bezodkladného upravenia pomerov účastníkov, je zrejmé, že takáto úprava je možná len do budúcnosti, nie však spätne. Odkázal na rovnaký právny názor z dielne autorov Civilného sporového poriadku, z ktorého odcitoval, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne, právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva možnosť priznania určitého nároku
alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie. Poukázal tiež na rozhodovaciu prax súdov, konkrétne Okresného súdu Bardejov v uznesení 4P/185/2016, kde uložil povinnosť platiť výživné od vydania neodkladného opatrenia. Ak by aj hypoteticky bola pripustená možnosť neodkladným opatrením upravovať pomery aj spätne, zásadná chyba výroku by spočívala v opomenutí súdu vysporiadať sa so zročným výživným.
8. Ako ďalšie odvolateľ namietal výšku priznaného výživného, ktorú považuje za neprimerane vysokú a neadekvátnu. Pripomenul, že právna úprava predpokladá určenie výživného „v nevyhnutnej miere“, teda v rozsahu, v ktorom slúži na uspokojovanie základných osobných potrieb maloletých detí. Odvolateľ nerozumie, ako mohol súd ustáliť výživné v nevyhnutnej miere vo výške, ktorá výrazne presahuje výživné bežne určované v rozhodovacej praxi súdov. Uložená povinnosť otca platiť výživné spolu vo výške 366,- Eur ďaleko presahuje zákonnú požiadavku nevyhnutnej miery, zvlášť ak matka pracuje a poberá príjem 785,- Eur. Odvolateľ považoval za potrebné zdôrazniť, že matka pri odchode zo spoločnej domácnosti bez súhlasu otca si prisvojila rodinné úspory vo výške najmenej 2.500,- Eur. S ohľadom na tento dodatočný príjem má matka dostatok finančných prostriedkov na to, aby aktuálne vedela zabezpečiť výživu maloletých detí bez určenia povinnosti otca platiť výživné v nevyhnutnej miere. Odvolateľ poukázal tiež na to, že je potrebné prihliadnuť, že sa stará o maloleté deti počas drvivej väčšiny víkendov, kedy má matka už iný program. Táto starostlivosť otca je výrazne finančne náročná a tvorí podstatnú časť výdavkov na deti. Víkendy v drvivej väčšine zabezpečuje otec, starostlivosť sa takto poskytuje spoločne, preto nie je dôvod priznávať výživné neodkladným opatrením. Vyslovil presvedčenie, že výživné malo byť určené nanajvýš v sume 100,- Eur s ohľadom na ustálenú prax súdov a finančné zabezpečenie matky. V tejto súvislosti pripojil prehľad viacerých rozhodnutí okresných a krajských súdov z rokov 2012 až 2016, pri ktorých bolo určené výživné rodiča na dieťa vo výške 100,- Eur mesačne, v jednom prípade 40,- Eur mesačne, jednom 50,- Eur a v jednom vo výške 30% zo životného minima. Odvolateľ zdôraznil, že na základe uvedeného sú presvedčení, že uvedená povinnosť platiť výživné spolu vo výške 366,- Eur ďaleko presahuje zákonnú požiadavku nevyhnutnej miery, zvlášť, ak navrhovateľka má príjem 785,- Eur.
9. Vzhľadom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu potom otec maloletých navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil v napadnutej časti tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého E. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu maloletej J. 80,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia.
10. Matka, ani procesný opatrovník odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu otca maloletých sa písomne nevyjadrili.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. CMP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu výživného bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu napadnutého uznesenia (§ 388 CSP) aj jeho čiastočné potvrdenie (§ 387 CSP).
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľa v napadnutej časti uznesenia predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce neodkladným opatrením v zmysle návrhu matky určiť výživné povinného otca k maloletému E. a maloletej J., odkedy a v akej výške, zodpovedajúcej nielen dotknutým zákonným ustanoveniam, ale i princípom primeranosti a spravodlivosti.
13. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
14. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, príp. ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
17. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
19. V zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
20. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
23. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
24. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
25. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
26. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...
27. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že v danom prípade je daná potreba bezodkladne upraviť pomery v podobe uloženia povinnosti otcovi hradiť výživné na obe maloleté deti, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že podľa osvedčeného rodičia maloletých od 1.11.2017 nežijú v spoločnej domácnosti a otec na dieťa v novembri 2011 do podania návrhu matkou na nariadenie neodkladného opatrenia dňom 1.12.2017 na výživu maloletých detí ničím finančne neprispel. Otec maloletých ani v podanom odvolaní zo dňa 18.1.2018 toto tvrdenie matky nepoprel a ani netvrdil, že by neskôr na deti výživným prispieval. Naopak tým, že sa domáhal alternatívne tiež nepriznania výživného neodkladným opatrením, alternatívne určenia výživného sumou 100,- Eur a 80,- Eur mesačne nepriamo potvrdil, že výživné na deti dobrovoľne nemieni hradiť buď vôbec, alebo iba v ním uvedenom rozsahu. Vzhľadom na osvedčené potreby každého z detí (viď výdavky zohľadnené prvoinštančným súdom), s ohľadom na osvedčený príjem matky 785,- Eur mesačne, s prihliadnutím na výšku nájomného a platieb spojených s nájomným vo výške 650,- Eur mesačne, sú deti na finančný príspevok výživého od otca odkázané. S poukazom na popísané okolnosti prípadu, odvolací súd zhodne s prvoinštančným uzatvára, že bola splnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia uložením otcovi povinnosti prispievať výživným na deti, keďže v najlepšom záujme maloletých detí je bezodkladne upraviť tieto pomery a zaistiť im tak finančnú istotu a riadne uspokojovanie ich životných potrieb do budúcna.
28. Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravuje Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
30. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že povinný otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom E. a J., ktoré navštevujú osemročné gymnáziu, teda nie sú schopné samé sa živiť.
32. Nadväzne ďalšou otázkou, ktorú bolo potrebné zodpovedať, bolo aká výška výživného pre maloleté deti je primeraná. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 366 CMP) neodkladným opatrením súd môže nariadiť platiť len výživné v nevyhnutnej miere. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výživné určené neodkladným opatrením nemôže plne zodpovedať vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine, najmä § 75 ods. 1, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a odôvodneným potrebám oprávneného, ale musí zodpovedať v čase rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia, i vzhľadom na neúplné výsledky dokazovania, resp. iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, výživnému v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Za výživné v nevyhnutnej miere pritom nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 27,13, Eur). Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť pri nariadení neodkladného
opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného.
33. V konaní bolo dosiaľ osvedčené, že obe maloleté deti majú zvýšené náklady na výživu nielen z dôvodu, že navštevujú hradené krúžky, či kurzy, ale najmä preto, že v období, keď žili v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi do októbra 2017, zdieľali vysokú životnú úroveň svojich rodičov pri nadpriemernom príjme otca, ktorá umožňovala uspokojovanie i nadštandardných potrieb rodiny, čomu zodpovedal i vysoký životný štandard detí. Pokiaľ rodičia maloletých ukončili spolužitie, za nezmenených okolností v príjmoch rodičov, nie je dôvod a bolo by v rozpore so záujmami detí, aby došlo k razantnému poklesu dosiaľ deťmi zdieľanej životnej úrovne. Matka pritom v podanom návrhu podrobne vyčíslila mesačné náklady na každé z detí na maloletého E. v sume 976,- Eur, z ktorých okresný súd zohľadnil ako nevyhnutné náklady podľa vyššie uvedeného celkom náklady vo výške 200,- Eur mesačne, pričom na maloletú J. matka vyčíslila mesačné náklady vo výške 910,- Eur, z ktorých súd prvej inštancie zohľadnil podľa vyššie uvedeného ako nevyhnutné náklady v sume 166,- Eur mesačne. Odvolací súd je toho názoru, že osvedčeným individuálnym okolnostiam daného prípadu, zodpovedá výživné od otca v nevyhnutnej miere pre maloletého E. vo výške 200,- Eur mesačne a maloletú J. vo výške 166,- Eur mesačne tak, ako ho určil súd preskúmavaným neodkladným opatrením. Súd prihliadal na to, že príjem matky je cca 785,- Eur mesačne, pričom z neho musí uhrádzať iba výdavky na bývanie vo výške 650,- Eur mesačne, v dôsledku čoho fakticky nie je schopná na výživu detí prispievať finančne a svoju vyživovaciu povinnosť pokrýva prevažne osobnou starostlivosťou o maloleté deti, je preto nevyhnutné, aby potreby detí finančne vykrýval otec hradením výživného. Odvolací súd považoval výživné v súdom prvej inštancie ustálenej výške 200,- Eur na E. a 166,- Eur na J. za výživné v nevyhnutnej miere pre uspokojenie základných a nevyhnutných potrieb detí, ktorého určenie je zároveň plne v najlepšom záujme maloletých. Výživné v sume 100,- Eur na maloletého E. a 80,- Eur na maloletú J., ako to navrhuje otec v odvolaní, by vzhľadom na osvedčené potreby detí nepostačovalo ani na pokrytie mesačných výdavkov na ich stravu, je teda neprimerane nízke a podhodnotené. Pokiaľ otec v odvolaní v tejto súvislosti poukazuje na niektoré rozhodnutia okresných a krajských súdov, pri ktorých bolo neodkladným opatrením určené povinnému rodičovi výživné v rozsahu od sumy životného minima do 100,- Eur mesačne, je potrebné zdôrazniť predtým uvedené, že pri posudzovaní výšky výživného aj formou dočasného neodkladného opatrenia, je vždy nevyhnutné zohľadňovať konkrétneho okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného, ktoré boli v poukázaných prípadoch iné. Okolnostiam daného prípadu podľa zhodného názoru súdov oboch inštancií tak zodpovedá výživné určené súdom prvej inštancie 200,- Eur na E. a 166,- Eur na J..
34. K námietke otca, že matka si pri odchode zo spoločnej domácnosti prisvojila rodinné úspory vo výške najmenej vo výške 2.500,- Eur, odvolací súd poukazuje na to, že jednak táto skutočnosť nebola v konaní ani osvedčená, ale najmä majetkové vyporiadanie rodičov maloletých po rozvode bude predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nemá vplyv na určenie výšky výživného na maloleté deti, osobitne pri neodkladnom opatrení. I keď sa zohľadní ako osvedčené tvrdenie otca, že počas väčšiny víkendov poskytuje starostlivosť deťom on, kedy hradí aj ich náklady (bez bližších podrobností), zohľadnenie tejto skutočnosti nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť stanovené výživné v nevyhnutnej miere, ktoré pokrýva základné potreby detí v prevažnom období a to tiež s prihliadnutím na aktuálny pravidelný príjem otca. Je pritom dôvodné predpokladať, že výživné otca k maloletým deťom konečným rozhodnutím súdu vo veci samej, ktoré bude na rozdiel od neodkladného opatrenia plne zohľadňovať odôvodnené potreby maloletých detí, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím najmä na nadštandardný príjem otca, bude určené v podstatne vyššom rozsahu, pričom nedoplatok na zročnom výživnom otca bude o to nižší, o čo vyššie výživné bude na deti hradiť na základe neodkladného opatrenia.
35. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. v časti výšky a splatnosti výživného, ktorou bol otec zaviazaný prispievať na maloletého E. 200,- Eur mesačne a maloletú J. 166,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s použitím ust. § 287 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
36. V podanom odvolaní otec tiež namietal nesprávne určenie počiatku výživného preskúmavaným uznesením spätne od 1.12.2017, hoci uznesenie bolo vydané 2.1.2018 a vykonateľnosť nadobudlo ešte neskôr. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto je námietka odvolateľa opodstatnená. Z obsahu vyššie citovaných ustanovení § 324 a nasl. CSP, ktoré sú v podstatnom obdobné ako ust. § 74 a nasl. do
30.6.2016 účinného OSP, v spojení s konštantnou judikatúrou, je potrebné uzavrieť, že neodkladným opatrením môže súd upraviť pomery účastníkov výlučne do budúcnosti a nie spätne a to bez ohľadu na to, že by, ako je tomu aj v danom prípade v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine podľa hmotného práva, bola daná možnosť priznania nároku na výživné už odo dňa začatia súdneho konania, prípadne aj spätne za splnenia zákonných podmienok. Podľa konštantnej judikatúry napríklad R 20/1980 alebo R 53/1964 neodkladné opatrenie je možné nariadiť s účinkami ex nunc od vydania neodkladného opatrenia. Keďže súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletých detí nie od vydania predmetného uznesenia dňom 2.1.2018, ale spätne od 1.12.2017 (zrejme od doručenia návrhu matkou na súd), vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho bolo nevyhnutným, aby odvolací súd toto pochybenie napravil. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. s použitím ust. § 388 CSP, keďže v tejto časti neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, zmenil tak, že namiesto počiatku povinnosti otca prispievať na obe deti výživným od 1.12.2017 určil jeho povinnosť počnúc dňom vydania prvoinštančného uznesenia. Iba z formálnych dôvodov, v súlade so zaužívanou súdnou praxou, aby nevznikli pochybnosti, že obsahom výroku I. predmetného uznesenia je neodkladné opatrenie, doplnil úvodnú časť v znení: „Súd nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie:“.
37. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 52 až § 58 CMP).
38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).