Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3To-120-2017.pdf
PDF · 106.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/120/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného P. W. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a iné o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T 155/2010 zo dňa 04.09.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. marca 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovanému
P. W., Z.. XX.XX.XXXX V. B., D.,
ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/155/2010 zo dňa 17.12.2010 zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. a/ Tr. zákona a prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku,
u k l a d á
podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona trest prepadnutia veci a to 164 ks bielych okrúhlych tabliet s obsahom efedrínu resp. pseudoefedrínu a 1 ks manikúrových nožničiek striebornej farby.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje sa výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T 154/2009 zo dňa 11.05.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/155/2010 zo dňa 04.09.2017 bol obžalovanému P. W., ktorý bol už právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/155/2010 zo dňa 17.12.2010 zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona uložený podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona úhrnno-súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8(osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to 164 ks bielych okrúhlych tabliet s obsahom efedrínu resp. pseudoefedrínu a 1 ks manikúrových nožničiek striebornej farby.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.
Zároveň okresný súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/154/2009 zo dňa 11.05.2016, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Uvedeným rozsudkom súdu prvého stupňa bolo teda rozhodované iba vo výroku o treste, vzhľadom k tomu, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.12.2010.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, ihneď po vyhlásení rozsudku, odvolanie obžalovaný. Odvolanie obžalovaného bolo dodatočne odôvodnené prostredníctvom obhajcu obžalovaného, ako aj samostatným podaním obžalovaného P. W..
Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že obžalovaný namieta výšku uloženého trestu. V celom rozsahu akceptuje, že výrok o vine zostal právoplatný už v pôvodnom konaní a obnova konania bola povolená len čo do výroku o treste. Z rozhodnutím prvostupňového súdu sa obžalovaný nestotožňuje z dôvodu, že s prihliadnutím na odstup času od spáchania skutku a po zohľadnení trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/154/2009, je trest, ktorý vykonáva na základe tohto rozsudku postačujúci na jeho nápravu a prevýchovu. Takisto spĺňa požiadavky generálnej prevencie. Prichádza teda u neho do úvahy upustenie od súhrnného trestu.
Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby po náležitom posúdení veci rozhodol sám vo veci rozsudkom a upustil od uloženia súhrnného trestu.
V písomnom podaní obžalovaného, ktoré bolo doručené priamo odvolaciemu súdu, upozorňuje obžalovaný na nevyhnutnosť zápočtu vykonanej doby väzby a trestu vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/154/2009. Obžalovaný výslovne žiada krajský súd o zápočet obdobia od 20.06.2009 do 11.05.2016, nakoľko v tomto období bol vo výkone väzby a vo výkone trestu. Potom čo bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.05.2016, bol prepustený na slobodu. Znovu bola jeho osobná sloboda obmedzená od 27.02.2017, kedy je datovaný začiatok výkonu trestu vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/154/2009, ktorý trvá doposiaľ. Ďalej obžalovaný predložil odvolaciemu súdu podrobné údaje o dĺžke vykonanej väzby v obidvoch spomínaných konaniach, ako aj o dobe doterajšieho výkonu trestu v týchto veciach.
Obžalovaný vo svojom podaní zároveň upozorňuje, že podľa údajov v ústave na výkon trestu mu po započítaní celej doby výkonu väzby a vykonaného trestu pri akceptovaní uloženého trestu vo výmere osem rokov pripadá koniec trestu na 21.05.2021. Tento údaj považuje obžalovaný za nesprávny, nakoľko mu podľa jeho výpočtov osemročný trest odňatia slobody uplynie už 05.04.2018. Vzhľadom na túto
zásadnú nezrovnalosť požiadal odvolací súd o včasné vyrozumenie ústavu na výkon trestu tak, aby nedošlo k zbytočnému obmedzovaniu jeho osobnej slobody.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo v súlade s § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. poriadku vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý listom zo dňa 09.02.2018 požiadal o vykonanie verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Odvolací súd súčasne konštatuje, že obžalovanému bolo riadne doručené predvolanie na verejné zasadnutie, ktoré prevzal dňa 02.02.2018. Verejné zasadnutie bolo vykonané v prítomnosti obhajcu obžalovaného, ktorý mal zachovanú lehotu na prípravu na verejné zasadnute.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní, ako aj na dôvodoch, ktoré sú v ňom uvedené. Podľa názoru obhajoby je trest vymeraný súdom prvého stupňa neprimerane prísny, najmä vzhľadom na odstup času.
Zástupca krajskej prokuratúry označil uložený trest za zákonný a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania obžalovaného, v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal napadnutý rozsudok. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením, preskúmal nielen výrok o treste, ale preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol aj na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. poriadku), pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Pre úplnosť krajský súd vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu uvádza, že v posudzovanom prípade ide o opätovne predloženú vec na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného. Prvýkrát po právoplatnom povolení obnovy konania rozhodol Okresný súd Bratislava V vo veci rozsudkom sp. zn. 5T/155/2010 zo dňa 26.11.2014 tak, že obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ostané časti výroku o treste boli identické s rozhodnutím, ktoré je preskúmavané v tomto konaní. Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný odvolanie a na jeho podklade rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.01.2015 pod sp. zn. 3To/5/2015. Citovaným uznesením bol podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr poriadku zrušený napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Hlavnými dôvodmi vyššie uvedeného postupu odvolacieho súdu boli závažné procesné pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, že v tomto konaní je predmetom rozhodovania iba výrok o treste, ktorý bol v konaní o povolení obnovy konania právoplatne zrušený.
Po odstránení pochybení v procesnom postupe bola vec prejednaná v novom zložení senátu a opätovne predložená na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného.
Tak, ako už bolo naznačené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, v prejednávanej veci bolo vo vzťahu k obžalovanému P. W. prvýkrát rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.12.2010 sp. zn. 5T/155/2010. Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. a/ a prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v bodoch I. a II. citovaného rozsudku.
Postupom podľa § 172 ods. 1, § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 42 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Pre výkon uloženého trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci 164 ks bielych okrúhlych tabliet s obsahom efedrínu resp. pseudoefedrínu a 1 ks manikúrových nožničiek striebornej farby, pričom podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol zrušený výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.03.2010 sp. zn. 1T/154/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 17.08.2010 sp. zn. 3To/51/2010 ako aj všetky ďalšie výroky na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.11.2014 sp. zn. 4Nt/28/2013 bola podľa § 394 ods. 1Tr. poriadku povolená návrh obnova konania v trestnej veci obžalovaného P. W. vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 5T/155/2010 v prospech obžalovaného. Podľa § 400 ods. 1 Tr. poriadku bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.12.2010 sp. zn. 5T/155/2010.
Nakoľko sa obžalovaný v čase rozhodovania o povolení obnovy konania nachádzal vo výkone trestu v tejto trestnej veci, bolo potrebné zároveň rozhodnúť o väzbe v súlade s § 403 Tr. poriadku. Väzba obžalovaného začala plynúť dňom 12.11.2014, nakoľko rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia.
Ako vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia, v konaní po povolení obnovy konania sa teda súd prvého stupňa zaoberal iba zrušeným výrokom o treste, pričom jediným dôvodom zrušenia výroku o treste bola existencia nálezu Ústavného súdu PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorým bol vyslovený rozpor ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona za bodkočiarkou s Ústavou SR.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.09.2017 vykonal súd dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, konkrétne rozhodnutí v pôvodnom konaní, ktoré boli vydané súdom prvého stupňa dňa 17.12.2010, rozhodnutím o povolení obnovy konania a aktualizovaným odpisom registra trestov. Zároveň súd prvého stupňa prečítal obsah spisového materiálu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T 154/2009 vrátane rozhodnutí súvisiacich s nariadením výkonu trestu odňatia slobody.
Vychádzajúc z doteraz uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa v rámci preskúmavacieho konania mohol zaoberať iba výrokom o treste a spôsobe jeho výkonu, nakoľko tento výrok ako jediný bol v rámci konania o povolení obnovy zrušený. Ostatné výroky rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.12.2010 sp. zn. 5T/155/2010 zostali nedotknuté a nadobudli právoplatnosť dňom vyhlásenia prvostupňového rozsudku.
Čo sa týka rozhodnutia o treste, súd prvého stupňa v zásade nepochybil pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 ods. 1 až 4 Tr. zákona). Pokiaľ ide o zvolenú výmeru trestu, s touto sa odvolací súd stotožňuje a nezistil na podklade odvolania obžalovaného žiaden zákonný dôvod na jej zmenu v prospech obžalovaného P. W.. Čiastočne však okresný súd pochybil pri posudzovaní priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Tr. zákona a pri aplikácii zásad uvedených v § 38 ods. 1 Tr. zákona.
U obžalovaného správne súd prvého stupňa prihliadal na spôsob vykonania činu, jeho následky, závažnosť trestnej činnosti, ako aj na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život, možnosti jeho nápravy a prevýchovy.
Správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda, že obžalovaný sa od začiatku trestného stíhania k spáchanej trestnej činnosti priznával, túto oľutoval a vysvetlil súdu motiváciu svojho konania.
Chybou v postupe okresného súdu však bolo to, že napriek ukladaniu sprísneného súhrnného trestu, priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona, čím vlastne duplicitne zohľadnil tú istú okolnosť - viac trestných činov spáchaných v súbehu, napriek tomu, že táto okolnosť
je priamo premietnutá do ukladania sprísneného trestu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona. Spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona sa však nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov z ktorých aspoň jeden je zločinom aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 od. 2 Tr. zákona (eventuálne v nadväznosti na toto ustanovenie aj v zmysle § 41 ods. 3 alebo § 42 Tr. zákona). Spáchanie druhého trestného činu (popri zločine alebo prísnejšie trestnom zločine) je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa naposledy citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zákona (Stanovisko NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 1/2011)
Okresný súd tak po zohľadnení jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti konštatoval vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo sa premietlo do použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zákona. Vzhľadom k tomu, že zohľadnenie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona nebolo odvolacím súdom akceptované, došlo pri rozhodovaní o odvolaní ku zmene pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a k použitiu § 38 ods. 3 Tr. zákona. Postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby najprísnejšie posudzovaného trestného činu (§ 172 ods. 1 Tr. zákona) o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou, to znamená, že pôvodná horná hranica desať rokov bola týmto postupom znížená na sedem rokov a osem mesiacov.
Súčasne bolo zistené, že obžalovaný sa skutkov dopustil skôr, ako bol Okresným súdom Bratislava III v konaní pod sp. zn. 1T 154/2009 vyhlásený dňa 24.03.2010 v poradí prvý odsudzujúci rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Po povolení obnovy konania a zrušení výroku o treste v tejto veci bolo vo veci opätovne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 11.05.2016 sp. zn. 1T 154/2009 a obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia 11.05.2016. Bolo teda súdom prvého stupňa správne zistené splnenie podmienok pre uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona. Jednotlivé skutky boli spáchané vo viacčinnom súbehu, v prípade skutku, pre ktorý bol P. W. uznaný vinným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III išlo o zločin podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, v prípade skutku pod bodom I. rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.12.2010 ide o zločin podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a v prípade skutku pod bodom II. rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.12.2010 ide o prečin podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona. Najprísnejšie trestným z týchto uvedených trestných činov po porovnaní trestných sadzieb uvedených v osobitnej časti Trestného zákona je zločin podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona s trestnou sadzbou v rozpätí od 3 do 10 rokov.
Odkazujúc na predchádzajúcu časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, kde je zdôvodnená úprava trestnej sadzby uvedenej v § 172 ods. 1 Tr. zákona v dôsledku použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona, bola následne horná hranica upravenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov zvýšená s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona o jednu tretinu. Dôvodom tohto postupu je zistenie, že obžalovaný sa troch úmyselných trestných činov, z ktorých dva sú zločinmi, dopustil viacerými skutkami, teda boli spáchané vo viacčinnom súbehu, ktorý je v zmysle § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zákona postihovaný sprísneným úhrnným, resp. súhrnným trestom. Trest bolo tak možné obžalovanému ukladať v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov, 2 mesiacov a 20 dní.
Pri úvahách o výmere trestu, ktorý má byť obžalovanému za zbiehajúce sa trestné činy uložený, bolo potrebné vziať do úvahy všetky rozhodujúce kritériá uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona. Ohľadom osoby obžalovaného bolo zistené, že tento nebol pred spáchaním posudzovaných skutkov právoplatne odsúdený. Na druhej strane však bolo potrebné vziať do úvahy, že obžalovaný je pri ukladaní súhrnného trestu postihovaný za rozsiahlu trestnú činnosť, ktorej sa dopustil formou pokračovacieho zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona (skutok, pre ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/154/2009 zo dňa 24.03.2010), ďalej zločinu podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a prečinu podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona (skutky v bode I. a II. rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/155/2010 zo dňa 17.12.2010). Významnou okolnosťou je okrem rozsahu a
závažnosti posudzovanej trestnej činnosti aj doba jej páchania, ktorú je možné ohraničiť od marca roku 2007 do júna roku 2009. V rámci ukladania súhrnného trestu došlo rozhodnutím prvostupňového súdu k navýšeniu pôvodne uloženého trestu o jeden rok a dva mesiace s tým, že súhrnný trest (okresným súdom nesprávne označený ako úhrnno-súhrnný) naviac postihuje protiprávne konanie obžalovaného spočívajúce v spáchaní zločinu podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a prečinu podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona.
Okrem uvedených faktov, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania osoby obžalovaného a okolností skutkov, predovšetkým z pohľadu spôsobu ich spáchania a vzniknutých následkov, bolo potrebné zohľadňovať určité špecifiká, ktoré súvisia s tým, že ide o nové rozhodovanie o treste potom, čo došlo k povoleniu obnovy konania. Tým, že v pôvodnom konaní museli súdy postupovať v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, ktoré upravujú postup pri ukladaní zvýšeného úhrnného, či súhrnného trestu podľa znenia účinného v čase spáchania skutku, resp. vydania pôvodného rozsudku, bola významným spôsobom obmedzená možnosť uplatnenia individualizácie trestu. Pôvodné rozpätie trestnej sadzby najprísnejšieho z trestných činov sa po úprave podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona v znení pred vyhlásením Nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. zo dňa 21.12.2012 pohybovalo od osem rokov a osem mesiacov do trinásť rokov a štyri mesiace (horná polovica zvýšenej trestnej sadzby).
Znamená to, že pôvodným rozhodnutím bol obžalovanému uložený súhrnný trest v dolnej polovici sprísnenej trestnej sadzby. Po zmene právnej úpravy, ktorá nastala v dôsledku vydania Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, nie sú súdy povinné ukladať trest v hornej polovici upravenej trestnej sadzby, ale majú k dispozícii celé rozpätie sprísnenej trestnej sadzby. Konkrétne v posudzovanom prípade bolo možné obžalovanému ukladať trest v rozpätí od troch rokov do 10 rokov, 2 mesiacov a 20 dní. Trest uložený vo výmere osem rokov je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným a zákonným. Ide síce o trest v hornej polovici trestnej sadzby, ktorý je dostatočne citeľným postihom, súčasne je však nevyhnutným opatrením na zabezpečenie prevýchovy obžalovaného a v dostatočnom rozsahu vystihuje požiadavku generálnej prevencie.
Vzhľadom na predchádzajúce zistenia nie je možné označiť odvolacie námietky obžalovaného za opodstatnené a akceptovať jeho návrh na uloženie miernejšieho trestu. Pri úvahách o výmere trestu je potrebné zdôrazniť aj fakt, že trest uložený obžalovanému je trestom uloženým za dva zločiny, z toho v jednom prípade išlo o trestný čin násilného charakteru a trestnú činnosť súvisiacu s nelegálnou držbou drog, ktorej sa obžalovaný dopúšťal počas dlhšieho obdobia.
Pri úvahách o spôsobe výkonu uloženého trestu dospel okresný súd k správnemu záveru, keď zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tento postup je odôvodnený tým, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin. Vzhľadom na uvedené krajský súd tento výrok ako bezchybný prevzal do svojho rozhodnutia.
Rovnako bol do nového rozhodnutia o treste odvolacím súdom prevzatý výrok o uložení trestu prepadnutia veci, ktorý bol obžalovanému uložený za splnenia zákonných podmienok. Nakoľko nebolo možné zo spisu jednoznačne zistiť, či v období od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia o vine a treste až do právoplatného povolenia obnovy konania došlo k vykonaniu trestu prepadnutia veci, bol tento výrok automaticky prevzatý aj do nového rozhodnutia o treste.
V súlade so zákonom bol pri ukladaní súhrnného trestu postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T 154/2010 zo dňa 11.05.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Nakoľko odvolací súd zistil dôvod na zmenu prvostupňového rozsudku, postupoval v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku a po zrušení uvedeného výroku rozhodol sám vo veci rešpektujúc ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. poriadku. Z dôvodov, ktoré už boli uvedené, odvolací súd neakceptoval uznanie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona a v nadväznosti na vypustenie tejto priťažujúcej okolnosti došlo aj ku zmene pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Preto bolo ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona nahradené § 38 ods. 3 Tr. zákona, ktorého použitie prichádza do úvahy pri prevahe poľahčujúcich okolností.
Riadiac sa opísanými úvahami, po zrušení prvostupňového rozsudku zmenil odvolací súd výrok napadnutého rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.