Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Ek/3868/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Nesvady, Obchodná 233/23, 946 51 Nesvady, IČO: 00 306 606, zast.: Nagy & Nagy s.r.o., Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO:53 582 268, proti povinnej: E. F., H.: XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX H., o vymoženie 30 181,93 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Petra Bednáriková, so sídlom exekútorského Björnsonova 2, 94001 Nové Zámky, IČO: 42124646, pod číslom XXXEX XXXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.11.2021, domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 30 181,93 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.06.2021 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 24.11.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Petra Bednáriková, so sídlom exekútorského Björnsonova 2, 94001 Nové Zámky, IČO: 42124646, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 16.02.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Z doručenky obsiahnutej v spisovom materiály vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 25.11.2021, pričom povinná doručila poverenému súdnemu exekútorovi podanie

- „Námietka voči exekúcii“ dňa 08.02.2022, podané na poštu dňa 07.02.2022. 4. Povinná vo svojom podaní uviedla, že podáva námietku voči exekúcii. Vo svojom podaní povinná uviedla, že rodinný dom, ktorého sa týka rozhodnutie Obce (oprávneného) o odstránení stavby, vlastnila len vo výške 1 k celku a aj platobný rozkaz (exekučný titul) zaviazal na plnenie 2 osoby, pričom však v návrh na vykonanie exekúcie bola ako povinná označená len ona. Keďže bola povinná vlastníčkou len 1 dotknutej nehnuteľnosti, považuje vymáhanie celej hodnoty súdom priznanej pohľadávky za nezákonné. Povinná si pri kúpe dotknutej nehnuteľnosti taktiež nemala byť vedomá skutočnosti, že v čase kúpy bolo už vydané rozhodnutie o „...zbúraní tejto stavby pre zlý technický stav.“ Z vyššie uvedených dôvodov žiadala povinná o zastavenie exekúcie

5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadrila k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s týmto návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, nakoľko ho považuje za neopodstatnený a účelový, bez právneho alebo iného logického opodstatnenia a odôvodnenia. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že exekúcia v predmetnej veci ako aj postup exekútora je v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe vykonateľného a právoplatného exekučného titulu - rozhodnutia súdu, Platobného rozkazu, ktorým zaviazal súd na plnenie povinnú so žalovanou v 1. rade spoločne a nerozdielne. Uvedený platobný

rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči povinnému dňa 05.06.2021. Voči žalovanému v 1. rade tieto právne skutočnosti nenastali, nakoľko nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Z uvedeného dôvodu oprávnený žiadal, aby vec bola postúpená na ďalšie konanie miestne príslušnému súdu. Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.11.2021 upovedomil oprávneného o postúpení veci Okresnému súdu Komárno. Konanie v čase písania tohto vyjadrenia ešte prebieha, pričom nebol ešte zo strany súdu stanovený termín pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie povinného, že pohľadávka nie je vymáhaná od iných osôb neobstojí a nemá pravdivý základ. Nakoľko nedošlo zo strany povinného k dobrovoľnému splneniu súdom určenej povinnosti, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie ) o majetku obcí, v zmysle ktorého: „Orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.“ - z citovaného ustanovenia vyplýva, že obec, v danom prípade mesto Nesvady, je povinná v prípade právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu, svoju pohľadávku ďalej vymáhať a to aj prostredníctvom exekúcie. V opačnom prípade, t.j. v prípade nečinnosti orgánov obce, by totiž došlo k porušeniu citovaného zákonného ustanovenia, ktoré by mohlo mať aj trestnoprávne následky. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnený predmetnou exekúciou popri uplatnenia svojho práva, plní aj zákonom stanovenú povinnosť riadneho hospodárenia s majetkom obce. Záverom poukázal oprávnený na ustanovenie , v zmysle ktorého: „Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.“ - bez nutnosti bližšieho výkladu citovaného zákonného ustanovenia zastáva oprávnený názor, že v predmetnej veci postupuje v súlade s citovaným ustanovením .

6. Poverený súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 13. Podľa Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

14. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 15. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 16. Súd mal za preukázané, že povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 25.11.2021. Povinná mala teda podľa Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podala návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 08.02.2022, podaný na poštovú prepravu dňa 07.02.2022. Súd konštatuje, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonom stanovenej lehote, t. j. oneskorene. 17. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie () musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie 18. Nad rámec uvedeného súd vo vzťahu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie poukazuje i na nasledovné: 19. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 20. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným

titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 21. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila, čo v konečnom dôsledku povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietala. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. 22. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu, že v čase kúpy dotknutej nehnuteľnosti si nebola vedomá vydania rozhodnutia obce o odstránení predmetnej stavby. Súd v exekučnom konaní tento povinnou namietaný dôvod vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Ako súd už na tomto mieste poznamenal, návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinná tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní, počas ktorého povinná mala možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávnenej, ktorý je uvedený v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 23. V súvislosti s vyššie uvedeným súd preto konštatuje, že tvrdenia povinnej nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Keďže povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 24. Pokiaľ ide o tvrdenie povinnej, že v zmysle exekučného titulu boli na plnenie zaviazaný spoločne a nerozdielne dvaja žalovaní, súd v krátkosti len podotýka, že z takejto povahy záväzku je povinný každý spoludlžník plniť pohľadávku veriteľa (oprávneného) v plnom rozsahu, a to za každého jedného spoludlžníka na základe zásady jeden za všetkých, všetci za jedného (spoludlžníka). Oprávnený sa tak plnenia svojej pohľadávky môže domáhať od každého jedného dlžníka, pričom nezáleží na tom, či si ju uplatní v plnej výške alebo len jej pomernú časť. Preto, pokiaľ ide o uplatnenie záväzku voči dlžníkom, veriteľ (oprávnený) má voľnosť požadovať a vymáhať plnenie od všetkých dlžníkov alebo od konkrétneho z nich, pričom sám rozhoduje o tom, na ktorého z nich sa obráti a v akom poradí. Rovnako sa táto voľnosť prejavuje v tom, či si voči jednému dlžníkovi uplatní celú pohľadávku, alebo len jej časť.

Solidárnosť dlhu, a teda pasívna solidarita na strane viacerých dlžníkov, je do určitej miery zabezpečenie pohľadávky a zvýšenie jej bezpečnosti pre prípad insolventnosti jedného, či viacerých spoludlžníkov. 25. Súd vo veci nakoniec dodáva, že povinná neuviedla relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa po zákonnej lehote môžu namietať tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Keďže bol návrh na zastavenie exekúcie povinnou podaný až po zákonnej 15 dňovej lehote, t. j. oneskorene a keďže išlo o (namietané) skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil ako nedôvodné, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 26. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.