Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Kapinaja a prísediacich Mgr. Magdalény Hrubej a Beaty Daňovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.03.2018 takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa § 285 písm. b ) Tr. poriadku

súd obžalovaného :

B.. C. L.Á., U.. XX.XX.XXXX H. F., F.. R. F., H. X, na E.,

o s l o b o d z u j e,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 4 Pv 643/16 zo dňa 03.07.2017, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase dňa 14.10.2015 ako zástupca spoločnosti TRITICA - odbytové družstvo, so sídlom Hospodárska 53, 917 01 Trnava v postavení predávajúceho uzatvoril so spoločnosťou ARIMEX Bratislava spol. s r. o., v sídle tejto spoločnosti na Vajnorskej ulici č. 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpenou Ing. Jozefom Rebrom, ako kupujúcim kúpnu zmluvu č. 2152016, predmetom ktorej bola povinnosť predávajúceho dodať tovar - repku ozimnú v objeme 400 ton +/- 5 ton, úroda 2015, vypestovanú na území SR, v termíne 11/2015, ku ktorej uzatvorili dňa 28.10.2015 dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve č. 2152016, na základe ktorého obvinený vystavil skladiskový list č. 2152016-SL1 zo dňa 29.10.2015, ktorým garantoval uskladnenie daného tovaru v sklade v Dolných Lefantovciach, a na základe ktorého spoločnosť ARIMEX Bratislava spol. s r. o. uhradila zálohovú platbu za tovar vo výške 153.200 €, pričom tovar v dohodnutom termíne dodaný nebol, následkom čoho došlo zo strany kupujúceho dňa 06.11.2015 k vypovedaniu zmluvy a spoločnosť TRITICA - odbytové družstvo vrátilo na účet spoločnosti ARIMEX Bratislava spol. s r. o. sumu vo výške 50.000 € a dodala jačmeň v hodnote 6.506,36 €, pričom následne bolo zistené, že údaje na skladiskovom liste sú nepravdivé, takýto druh tovaru nebol nikdy v sklade Poľnohospodárskeho družstva Dolné Lefantovce uskladnený, čím týmto konaním spôsobil poškodenej spoločnosti ARIMEX Bratislava spol. s r. o. škodu vo výške 96.693,64 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodená spoločnosť ARIMEX Bratislava s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava s nárokom na náhradu škody, odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného Ing. C. L.Ň. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov a oboznámil sa s relevantnými listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Následne súd na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel ku skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu, nie je trestným činom.

Obžalovaný B.. C. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v poľnohospodárstve pracuje od r. 1975 po skončení VŠ - poľnohospodárskej na pozíciách ekonóm poľnohospodárskeho družstva, predseda, neskôr ako riaditeľ s.r.o. a od roku 2003 je štatutárnym zástupcom Družstva TRITICA. Za obdobie vedenia družstva, ktorého náplňou bolo poradenstvo v hospodárstve, čistenie ale aj nákup predaj poľnohospodárskych komodít v prvom rade od členov družstva, ktorými boli prvovýrobcovia, ktorí priamo produkovali poľnohospodárske plodiny, ale aj obchodnú činnosť od iných ako členských firiem. Za to obdobie zobchodovali 1000 ton pšeníc, kukurice, pre firmy MinKolarovo, Liehovar Leopoldov, Amilum a.s. Slovakia a iné firmy, ako aj firiem, ktoré exportovali tieto komodity do zahraničia. Napríklad objem tržieb v roku 2014 predstavoval 3,2 milióna eur. Aj konkrétne v roku 2015, ktorého sa dotýka tento prípad na strane dodávateľov spolupracovali s viac ako 40 subdodávateľmi, ako sú členské organizácie M.A. Agro Alfa Tvrdošovce, Strýček s.r.o., napr. Agramia Močenok, Agro predaj Galanta, Agrotrans, Manava s.r.o a ďalšie. So žiadnym z týchto dodávateľov nemali obchodné spory a všetky obchody reálne prebehli. Na strane odberateľov, ich úlohou bolo sprostredkovať obchod medzi pestovateľom a spracovateľom, boli firmy ako Agrotraide, Crea, Mlyn Kolárovo, Krobsdorfer Slovakia, Sladovňa Sesler, Jambo Mojmírovce, a pod.. medzi významných odberateľov v roku 2015 patrila firma ARIMEX, s ktorou od začiatku roku uzatvorili čiastkové zmluvy na dodávku kukurice zo skladu Šaľa a Chorvátsky Grob, pšenice zo skladu Nesvady. Všetky tieto zmluvné dodávky boli reálne uskutočnené a to nasledovnými krokmi, ako dodávajúca firma zaistili tovar u konkrétneho pestovateľa, resp. skladovateľa, buď písomne alebo ústne dohodli, že kedy bude konkrétny tovar, pripravený na vyskladnenie. Následne väčšinou po jednaní s pani C., ktorá zastupovala firmu ARIMEX dohodli podmienky teda cenové a dodacie podmienky dodávky. Ďalej na to aká bola prax vo firme sa používal interný doklad skladiskový list, ktorým sa zaviazali, že na konkrétnom sklade bude pre firmu ARIMEX uskladnený tovar. Tento tovar nemali vždy vo vlastníctve, ale mali ho prisľúbený, že tam bude. Následne vystavili skladiskový list a zálohovú faktúru. Po úhrade tejto zálohovej faktúry v dohodnutom termíne začali nakladať zmluvne zabezpečený tovar s tým, že postupne po vyskladnení každého dňa, vykonávali v tejto postupne zálohové platby pestovateľom za skutočne dodaný tovar. Takáto forma platenia bola vyžadovaná od ich dodávateľov, pestovateľov, aby mali záruku, že tovar bude riadne zaplatený. V konkrétnom prípade dodávky 400 ton repky olejnej zo skladu Dolné Lefantovce uviedol, že, že kontakt na pána D., predsedu družstva zabezpečil pán R., ktorý aj dohodol prvé stretnutie v Dolných Lefantovciach, bolo to cca začiatkom júla. Vtedy spoločne pán R. a obžalovaný navštívili pána D. K. informovali ho o ich možnostiach odbytu, v ich praxi a schopnostiach odbytovať poľnohospodárske komodity spracovateľom, alebo na export. Pán D. ich informoval o výške produkcie, ktorú mal v tom čase zobratú repku olejnú okolo 1000 ton, pšenicu, pretože nebola ukončená žatva, tiež postupne koľko a akej má úrody. S jeho súhlasom odobrali v skladoch Horných Lefantovciach vzorky pšenice, na ktorých dali analyzovať kvalitatívne znaky, objemovú hmotnosť a iné, túto informáciu myslí, že SMS alebo mailom posielal pánovi D., aby bol oboznámený, aké parametre a kvalitu má daná pšenica. Následne sa dohodli, že pripravia na budúce stretnutie návrh, aké komodity a v akých cenách môžu odbytovať a tiež, aký spôsobom financovania dodávky jeho produktov budú možné. K tomuto sa následne stretli v mesiaci august v roku 2015 a hovorili o možnostiach, aké podmienky zabezpečia a on trval na podmienke aj s ohľadom na repku olejnú, teda prvá podmienka bola, že nepôjde pod cenu repky olejnej v sume 380,-Eur na 1 tonu a druhá podmienka bola, že platba musí prebehnúť v ten deň nakládky. V tom obchode s poľnohospodárskymi komoditami funguje trend, že hneď po zberoch t.j. začiatkom júla sú trhové ceny nízke a po dokončení zberov a v období, keď je november, december sa reálne potvrdzuje úroveň zberov, resp. celej žatvy a stanovujú sa odbytové ceny, ale väčšinou majú ku koncu roku stúpaciu tendenciu. V konkrétnom prípade repky olejnej bol presvedčený, že sa dohodli, že keď splnia túto podmienku, môžu zobchodovať celých 1000 ton a o ďalších komoditách, že sa dohodnú. Na to si podali ruku. Je pravda, že v mesiaci september nenašli, resp. tá cenová relácia odbytu nebola dostatočná a nedokázala pokryť očakávania pána D.L.. Situácia sa menila v mesiaci október, keď po

jednaní s pani JZ. dodali malé množstvo 50 ton repky olejnej a následne sa dohodli na tom, že ARIMEX je schopný dať cenu 382,- Eur za repku olejnú z produkcie za roku 2015, pri dodávke zo skladu. Dopravu si zabezpečuje export. Týmto spôsobom dosiahli kritéria, ktoré potreboval pán D.. Obžalovaný neváhal ako štatutár odbytového družstva podpísať zmluvu na dodávku 400 ton repky, vystaviť prehlásený interný skladiskový list o tom, že repka je uskladnená v sklade Dolné Lefantovce, vystaviť zálohovú faktúru s tým, že vyskladnenie má byť v novembri 2015. Následne osobne s pánom R. navštívili pána D. E. tým, že mu idú oznámiť správu, že vedia splniť jeho podmienky a vedia odbytovať tých 400 ton repky, pri zabezpečení financovania podľa jeho potrieb, to znamená podľa dennej dodávky. Keď im pán D. na tom stretnutí oznámil, že repku medzitým predal agrochemickému podniku a fyzicky ju už vyváža do skladu Lužianky, tak obžalovaný skoro dostal z toho infarkt. Z dôvodu, že nemal písomne túto zmluvu zaistenú, ale len ústnu dohodu a pán D. už nemal rezervu ďalšej repky, museli hľadať možnosti dodávky repky od iných pestovateľov. Prečo pán D. nepodržal tú repku pre nich, obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo kdesi vyšetrovateľovi uviedol, že ich nepozná, že si nevedel stotožniť to meno v súvislosti s týmto obchodom, určite má veľa obchodných partnerov. Keď sa stretli na chodbe u vyšetrovateľa, tam ho poznal a tam si spomenul aj na obchodné rokovanie. Obžalovaný je presvedčený o tom, že pán D. mu dal plný súhlas na kroky vedúce k predaju repky olejnej, ktorú vyprodukoval a t.j., že aj splnomocnenie na vystavenie dokladu ten skladiskový list. Z dôvodov, že v roku 2015 bežalo rokovanie medzi družstvom TRITICA a pánom D., ktorý mal záujem vstúpiť na trh s poľnohospodárskymi komoditami boli dohodnuté zmluvy o odpredaj členských podielov a na členskej schôdzi dňa 10.12.2015 po schválení členských podielov, bol obžalovaný odvolaný z postu predsedu predstavenstva odbytového družstva TRITICA a pán D. menoval za predsedu predstavenstva pána Trifu. Mal za to a má za to, že pán D. chcel využiť ich databázy, ale aj prepojením Rumunska, kde je prebytok poľnohospodárskych komodít a Česká republika, kde sú významní spracovatelia olejnín. Mal záujem realizovať tieto obchody. Tým, že bol obžalovaný odvolaný dňa 10.12.2015, ďalej nemal možnosť vplývať na dokončenie rozbehnutých obchodov, tým že bol odvolaný, hoci pána D. informoval o týchto rozbehnutých obchodoch a ponúkol mu aj ďalšie kontakty na dodávky repky, napríklad pán M. obchod Dunajská Streda, ktorý prevádzkuje sklad Lesenice, mal v tom čase na sklade také množstvo repky. Takisto ich dodávateľ tiež mal v tom čase na sklade pod palcom repku olejnú. Napriek tomu, že už nebol štatutár snažil sa nejakým spôsobom, aby vplýval na to, aby bola táto zmluva splnená. Absolútne si nepripúšťa obvinenie z úmyselného konania vo veci podvodu na firme ARIMEX, prečo by to robil, takýmto primitívnym spôsobom, prečo by podpisoval vlastným menom a garanciou, prečo by išiel za pánom D. s požiadavkou, aby zabezpečili odbyt repky. Môže konštatovať, že pri odovzdaní agendy odbytového družstva štatutárovi t.j. evidencie a financií, mala firma TRITICA dostatok finančného krytia a zabezpečenie zvyšného množstva repky olejnej a to v pohľadávkach finančných prostriedkov na účte ako aj hotovosti. Cíti sa nevinný.

Konkrétne mali s pánom D.G. ústny prísľub pokyn, že môžu obchodovať túto repku. Mnohokrát sa stalo a to aj platí, že aj ústne dohody platia. Takýto obchodný postup je bežný medzi firmami, medzi ktorými sa oni pohybujú, najmä, keď majú nejaké opakované obchody, výslovne si ich pestovatelia žiadajú. Niekedy sa dodatočne urobia aj zmluvy s tým, že prakticky trvajú na tom, aby sa predmetná platba uskutočnila v ten konkrétny deň. Obžalovaný si neoveroval, či repka olejná sa tam naozaj nachádza pred vydaním skladiskového listu, nakoľko ho pán D. uistil, že predmetné množstvo má na sklade.

Bolo možné dodávať zo skladu Lesenice od firmy Korpod, kde je štatutárom pán M., ale z dôvodu prepravných nákladov, ktoré by boli cca o 13,- Eur na tonu vyššie, komunikovali aj o iných možnostiach, resp. zdrojoch, ktoré by boli bližšie, resp. iných komoditách, ktoré by mohli nahradiť túto dodávku. Čiastočne sa tak stalo s dodávkou jačmeňa.

Na základe návrhu okresnej prokurátorky bol obžalovanému predložený dodatok č. 2 o ukončení kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.2015 - č.l. 33, k čomu obžalovaný uviedol, že je to je to podpis.

K tomu obžalovaný ďalej uviedol, že obsah dodatku pochopil tak, že môže buď vrátiť finančné prostriedky, alebo dodať tovar. V tomto zmysle bol na stretnutí s pánom A. s tým, že na skladoch v Lefantovciach sa táto komodita nenachádza. V termíne do dňa 10.11.2015 sa to nepodarilo naplniť v celej výške. Financie od spoločnosti ARIMEX boli čiastočne vrátené, čiastočne použité na zaplatenie záväzkov a takisto odovzdané pri odkúpení členských podielov.

Nemá momentálne kontakt na pána D., ani na štatutára spoločnosti TRITICA. Takže nemá vedomosť o tom, či táto spoločnosť reálne vykonáva svoju činnosť, avšak z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že asi áno. Účtovníctvo a súvisiace doklady boli odovzdané novému štatutárovi podľa súpisu a overené notárom a svedkami a to dňa 10.12.2015. Pri obrovských sumách a množstvách sa stalo, že im nebol dodaný tovar a tým sa dostali do omeškania. Má vedomosť o tom, že v Trnave je voči nemu vedené trestné stíhanie. Nesúvisí to však s touto vecou. Spoločností s ktorými obchodovali bolo cca 30. Písomnú zmluvu mal možno s polovicou avšak s firmami, s ktorými mali opakovanú obchodnú aktivitu sa zmluvy nepodpisovali, bola to tzv. obchodná prax. Na druhej strane to bolo istené tým, že platby prebiehajú v ten konkrétny deň, kedy sa realizoval odbyt tovaru. Skladiskový list vystavil mnohokrát. Konkrétne aj sladovňa Sesler, mlyn Kolárovo, obžalovaný považuje skladiskový list len ako interný doklad, ktorý nespĺňal náležitosti skladiskových listov, ktoré sa používajú vo verejných skladoch. Tieto vystavoval skladovateľ, mali 3 časti a boli voľne obchodovateľné. Banky na takto vystavovaný list uhrádzali pestovateľovi 80 % hodnoty tovaru a potom až následne, keď sa zrealizoval obchod sa banke vrátili finančné prostriedky a odberateľ to celé doplatil. Ale tento konkrétny skladiskový list je také potvrdenie, že ten tovar sa tam naozaj nachádza. Vo všetkých iných prípadoch okrem tohto boli tieto zmluvné podmienky dodržané. Pán D. mu potvrdil, že mu môže vystaviť skladiskový list, a môže urobiť všetky kroky k tomu, aby zobchodoval repku olejnú. Pán D. mu povedal, že tovar sa už v sklade nenachádza, že ho predal a že sa dohodol so spoločnosťou Agrochemickým podnikom. Nič iné mu k tomu nepovedal.

Platobné podmienky sa zmenili z toho dôvodu, aby vyhovovali podmienkam pána PÁ., ktorý povedal, že iba vtedy bude akceptovať sumu 380,-Eur za tonu, prípade pôvodnej zmluvy, ktorá počítala s určitou splatnosťou a predpokladala, že pôvodná zmluva nedokázala zabezpečiť pánovi D. splnenie jeho podmienky a to úhrady kúpnej ceny v deň nakládky.

Obžalovaný mal potvrdené ústne, že túto repku môže obchodovať, že je v sklade v Lefantovciach, že môže urobiť všetko pre realizáciu obchodu s tým, že v momente vyskladnenia bude priebežne platiť. Do momentu vyskladnenia bol to tovar družstva, ale v momente prevzatia a zaplatenia sa stáva majetkom konkrétneho kupujúceho.

Kúpnu cenu obžalovaný nevrátil, lebo to pochopil tak, že môže dodať aj tovar a nielen tovar repku olejnú ale aj inú komoditu. V tom čase v medziobdobí sa usiloval o dodanie tovaru, preto do dňa 10.11.2015 nevrátil poškodenej spoločnosti finančné prostriedky. Na otázku splnomocneného zástupcu poškodeného, prečo sa tak neudialo po 10.11.2015, keď mal obžalovaný finančné prostriedky, ako tvrdí, obžalovaný uviedol, že až do 10.12.2015, kedy bol odvolaný z postu predsedu predstavenstva, sa tak usiloval o plnenie.

Na otázku splnomocneného zástupcu poškodeného, prečo teda sám seba odvolal z tejto funkcie a prečo schválil prevod členských podielov, obžalovaný uviedol, že účel a zmysel bol taký, ako už uviedol, keď boli podpísané zmluvy o prevode členských práv a povinností medzi vtedajšími členmi a firmami pána PO. a účelom toho - tej členskej schôdze bolo uviesť do súladu s obchodným právom tento fakt. V rámci splnomocnenia alebo zastúpenia členskej schôdzi na návrh pána PO. bol odvolaný a bol menovaný nový štatutár.

Vyjadrenie obžalovaného k výpovedi svedka D.: tak ako svedok uviedol na hlavnom pojednávaní, obžalovaný chcel splniť ich podmienku, že za tovar bude zaplatené pri odbere a toto riešil vo vzťahu s Arimexom. Až na stretnutí v novembri mu pán D. oznámil, že repka olejná už na sklade nie je a on bol do toho času v tom, že sa nachádza na jeho sklade. To stretnutie bolo až po uzatvorení zmluvy s Arimexom (bohužiaľ).

Svedok - poškodený C. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so spoločnosťou TRITICA uzavrela spoločnosť Arimex v roku 2015 niekoľko kontraktov, ktoré boli uzavreté rovnakým spôsobom t.j., že po uzavretí zmluvy bol podpísaný skladiskový list a na základe skladiskového listu bola vykonaná platba. Skladiskovým listom predávajúci prevádzal právo nakladania na kupujúceho. Tento postup je v rámci obchodovania s komoditami v rámci SR približný a štandardný a používa sa na to, aby dodávateľ

tovaru deklaroval existenciu tovaru v sklade, previedol práva na kupujúceho a umožnil kupujúcemu, aby uhradil finančnú čiastku zodpovedajúcu hodnote tovaru. Úplne rovnakým spôsobom je i kúpna zmluva č. 2152016 na dodávku 400 ton repky olejnej. Na naliehanie pána L. bol k tejto zmluve uzavretý dodatok č. 1, ktorý hovoril o tom, že bude vystavený skladiskový list a následne bude vykonaná platba vzhľadom k tomu, že takáto platobná podmienka v pôvodnom znení zmluvy nebola uvedená. Po podpísaní dodatku č. 1 a zaplatení sumy 153.200,-eur kupujúci Arimex žiadal o vyskladnenie tovaru. Následne pán L. oznámil spoločnosti Arimex, že tovar nie je možné vyskladniť, nakoľko sa v sklade nenachádza. Spoločnosť Arimex ihneď žiadala, aby boli vrátené peniaze, na čo sa pán Komárňanský snažil vykonať vyskladnenie tovaru z iného skladu, konkrétne 04.11. - v obci Cabaj-Čápor, kde sa tovar nenachádzal a 05.11. v obci Galanta, kde sa tovar tiež nenachádzal. Vzhľadom k situácii ich spoločnosť vyzvala obžalovaného, aby uzavretá zmluva bola ukončená a aby boli vrátené finančné prostriedky na účet spoločnosti Arimex. Dodatok k zmluve bol 06.11.2015, na základe tohto dodatku pán L. uhradil 50.000,-Eur. Po 06.11. sa Arimex usiloval, aby spoločnosť TRITICA uhradila aj zvyšok finančných prostriedkov, čo bolo skomplikované nekontaktnosťou pána L., ktorý nebral ani telefóny, ani nebol prítomný v mieste bydliska. Týmto krokom bola poškodená spoločnosť Arimex uvedená do omylu, s cieľom vylákať finančné prostriedky za neexistujúci tovar. Poškodený upozornil, že okrem skladiskového listu, ktorý obžalovaný vystavil, podpísal v súlade so zmluvou aj vyhlásenie dodávateľa na dodávku bio masy t.j. repky, ktorá sa používa za účelom bio paliva. Z uvedených dvoch dokumentov bolo zrejmé, že tovar existuje a k tomuto záveru i spoločnosť Arimex došla, vyplatila hodnotu tovaru. Dňa cca 15.12.2015 zistili, že spoločnosť TRITICA zvolala valné zhromaždenie, kde sa toto konalo dňa 10.12.2015 a na tomto zhromaždení boli okrem iného dva body a to jeden bol bolo odvolanie pána KO. z funkcie a druhý bod bol prevod družstevných podielov na iné osoby. Pri preskúmaní obsahu tohto valného zhromaždenia došli k záveru, že týmto krokom došlo k dokonaniu úmyselného podvodu a to na základe nasledovných zistení. Družstvo TRITICA podľa notárskej zápisnice z 10.12.2015 malo 4 členov. 3 členovia dali plnú moc na valné zhromaždenie spol. SWC Trnava, ktorej konateľom bol pán L., takže na valnom zhromaždení odvolal pán obžalovaný sám seba. Prevody podielov boli uskutočnené na firmy Remeda s.r.o. a Global forex pros s.r.o.. tieto spoločnosti sa v čase tohto prevodu stali právnymi nástupcami iných spoločností v počte Global - 36 spoločností, Remeda 31 spoločností a súčasne na tomto valnom zhromaždení bol do funkcie predsedu družstva ustanovený občan Rumunska pán V. F., ktorý bol súčasne i konateľom spoločnosti Remeda. V apríli 2016 spoločnosť Global požiadala o dobrovoľný výmaz z OR a nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť Remeda. Tieto spoločnosti sa zaoberali činnosťou, ako zbaviť niektoré spoločností svojich povinností v tomto prípade spoločnosti TRITICA. Keď toto zistili, tak sa usilovali kontaktovať nástupnícke spoločnosti a aj spoločnosť TRITICA a jeho nového predsedu. Všetky osoby boli a sú nekontaktné. Na počiatku bol skladiskový list, úmyselné uvedenie spoločnosti Arimex do omylu s cieľom vylákať finančné prostriedky a následne zbaviť sa spoločnosti tým spôsobom, aby možnosť spätného vrátenia týchto prostriedkov bola nemožná. Podotkol, že pán L.A. mal do svojho samo odvolania do 10.12.2015 dostatočné množstvo času, aby im tie finančné prostriedky vrátil. Celé toto konanie obžalovaného pokladá za vysoko premyslené od samého počiatku.

Táto konkrétna zmluva, ktorá je predmetom trestného konania neriešila platbu vopred, preto ju nebolo nutné podpisovať. V tých predchádzajúcich prípadoch to bolo obsiahnuté už priamo v zmluve.

Na otázku prokurátora, či je bežný postup, že sa takéto zmluvy uzatvárajú ústne, svedok uviedol, že nie, v žiadnom prípade. Aj s poukazom a v súlade so zákonom.

Poškodený si neoveroval, či sa repka nachádza v predmetnom družstve i vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti z obchodu, kde podobným spôsobom boli v Lefantovciach obžalovaný Vystavil skladiskový list č. 2151105 na dodávku pšenice. Tých skladiskových listov bolo minimálne 5 a viac. Asi ich bolo do 10. Vo všetkých prípadoch to fungovalo rovnako.

Svedok G. R. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v zmysle § 130 ods. 2 Trestného poriadku a k veci odmietol vypovedať s tým že obžalovaný je jeho zať. Na základe čoho súd v zmysle § 263 ods. 4 Trestného poriadku po splnení zákonných podmienok na návrh zástupkyne okresnej prokuratúry prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde vypovedal, že na jar roku 2015 získal kontakt na pána B.. D., ktorý pôsobí v Lefantovciach, o ktorom sa dozvedel, že je veľkoroľník, tak s ním telefonoval a dohodol si s ním stretnutie. Prvý krát sa stretol s pánom D. niekedy na jar roku 2015 s tým, že kontakt na neho získal od pána F. a bavili sa o športe. Potom prišla reč na biznis, lebo on bol zdroj

možností kúpy a predaja jeho produktov. Pýtal sa ho koľko má hektárov pod palcom a on mu povedal, že obhospodaruje na dvoch, troch miestach do 4 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Potvrdil, že môžu spolu obchodovať, povedal že má zasiatu kukuricu, olejninu (slnečnicu, repku), jačmene a pšenice. Uviedol to preto, lebo bol v tom čase zamestnancom spoločnosti TRITICA, ktorá sa zaoberala obchodom s poľnohospodárskymi komoditami a predsedom predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti bol pán L.

- obžalovaný, ktorý je jeho zaťom. V tejto spoločnosti hľadal možnosti, kde nakupovať. O tomto stretnutí informoval obžalovaného a za pár dní po dohode s pánom D. prišli na návštevu do Dolných Lefantoviec. Na tejto návšteve sa stretli s pánom D., kde urobili predbežné ústne dohody, kde prejavili záujem o nákup komodít, ale hlavne mali záujem o repku olejnú. Týchto stretnutí bolo viacej či už sa ich zúčastnil aj obžalovaný alebo len sám svedok. Z úrody, ktorú vyprodukovali v Dolných Lefantovciach v roku 2015 určite brali kukuricu, síce to bolo od iného obchodníka ale nakladané to bolo zo skladov Ing. Páleníka, či už v Horných Lefantovciach alebo v Lukáčovciach, kde bol D. zamestnanec - pán Ź.. D. D. ich (svedka R. a obžalovaného) zoznámil aj s inými obchodnými partnermi. Čo sa týka konkrétneho obchodu s repkou, mal vedomosť, že už pri prvej spoločnej schôdzke s pánom D. obžalovaný dal požiadavku na 1000 ton repky olejnej. Potom boli v Dolných Lefantovciach v auguste, kde sa na otázku prisľúbenej repky dozvedeli, že má na sklade už len 900 ton, tam bola určená už cena, pán D. navrhol že im to predá za 380,- Eur za tonu. Vtedy dostali ponuku a dohodli sa na cene, ale žiadna rezervačná zmluva sa nerobila, zmluva sa robí len výnimočne. V tom čase nemali odberateľa. Svedok nemal v spoločnosti TRITICA na starosti odberateľov a tiež nepozná spoločnosť ARIMEX. Po tom ako vyšetrovateľ ukázal svedkovi k nahliadnutiu skladiskový list, svedok uviedol, že má o ňom vedomosť, a že vie že bol vystavený. Pri stretnutí s pánom D., týkajúcom sa repky olejnej hovorili aj s obžalovaným o skladiskovom liste, a obžalovaný sa pána D. konkrétne pýtal, či môže vystaviť skladiskový list a pán D. o tom vedel a neprotestoval a bolo to niekedy v auguste. O uzatvorení zmluvy medzi obžalovaným a spoločnosťou ARIMEX sa svedok dozvedel niekedy v októbri, predtým, to stále mali znalosti, že ju majú pod palcom, až potom, keď obžalovaný uzatvoril zmluvu s ARIMEXOM, mali ísť v novembri nakladať, telefonovali a tam aj boli a oznámil im, že je to bezpredmetné. Bolo to nekolegiálne. K tvrdeniu svedka D. o tom, že svedka R. nepozná a nevie ani o žiadnom obchode ani o skladiskovom liste svedok R. uviedol, že ako je možné že ho nepozná, keď bol doporučený otcom chodca G. F., H. F. s ktorým je pán D. dlhoročný priateľ a pán D. E. R. musí poznať lebo tréner R. je jeho spolužiak a boli prví chodci na Slovensku. Pán D. vedel o tom, že nakladajú jeho tovar, ktorý síce predal inému obchodníkovi, ale oni kupci a pán D. na nakládku poslal svojho zamestnanca a tiež v Lukáčovciach nakladali za prítomnosti pána Ź. jeho zamestnanca. Nevedel uviesť, prečo pán D. povedal, že nevie nič o skladiskovom liste, musel vedieť lebo obžalovaný o skladiskovom liste chodil po možných odberateľoch. Svedok sa čudoval prečo také veci svedok D. uviedol, bol z toho zdesený. Na otázku, či je v ich obchodnej praxi bežné, že sa uvedené zmluvy o rezervovaní komodít uzatvárajú ústne, svedok uviedol, že odhaduje že 90 % obchodov s prvovýrobcami sa dohadujú ústne až po mnohoročných známostiach. Tieto obchody sa každoročne opakujú s rovnakými partnermi, ďalší pribúdajú. Tak ako bolo dohodnuté, že to bude v tom čase teda v roku 2015 aj v budúcnosti dobrá spolupráca, považovali, že ústna dohoda bola dobrá až perfektná a tomuto obchodu verili a B.. D.M. absolútne dôverovali, a to sú jeho pocity stále.

Svedok F. D., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on nemá veľmi čo povedať k tomu, trval na svojej výpovedi z prípravného konania, on si všetko dopodrobna nepamätá. Takýchto obchodných jednaní má veľa, pokiaľ nedôjde ku konkrétnemu obchodu, nepamätá si. Je predseda predstavenstva poľnohospodárskeho družstva v obci Lefantovce. Obžalovaného pozná. V minulosti spolu neobchodovali, toto bol ich prvý obchod. Nemá vedomosť o tom, že by predtým spolu obchodovali. Prišiel pán R., hovorili o spoločných známych, týka sa to pána F., ktorý je olympijský víťaz a jeho otec bol dlhodobo zamestnaný ako agronóm na ich družstve a jeho matka je svedkova spolužiačka. Primárne sa bavili o športe a následne sa bavili o tom, či má nejaké komodity na obchodovanie. Svedok povedal, že majú komodity na sklade a ak dôjde k dohode a splnení ich podmienok, môžu ich zobchodovať. Hovorili všeobecne aj o repke olejnej, ktorú mali na sklade, aj o cene, ale už si nepamätal presne o akej. Ich podmienkou bola kúpnopredajná zmluva. Tovar by musel byť zaplatený pri odbere. Svedok si presne nepamätal akú spoločnosť zastupoval obžalovaný, ale z vypočúvania a oboznámenia sa na polícii, sa domnieval, že to bola spoločnosť TRITICA.

S obžalovaným neuskutočnili žiadny obchod, keďže by museli pri odbere zaplatiť, a rozišli sa s tým, že sa ohlásia, avšak k obchodu nedošlo. Medzitým ten tovar predali, keďže sa neohlásili. Nemali zmluvu. Ku konkrétnemu obchodu nedošlo, žiadnu zmluvu neuzatvárali. O skladiskovom liste vedel od

vyšetrovateľa, ale dovtedy o žiadnom skladiskovom liste nemal vedomosť. Taktiež nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný obchodoval s niekým iným.

Na otázku obhajcu, ako formou uzatvárajú zmluvy so všetkými ich odberateľmi (ústne, alebo písomne), svedok uviedol, že rokujú bežne, takýchto stretnutí majú desiatok. Ak sa dohodnú na nejakých podmienkach, následne uzatvoria kúpnopredajnú zmluvu - písomne.

Na otázku obhajcu, či bol teda ten tovar nejako vyčlenený pre obžalovaného, svedok uviedol, že to bol ich tovar v ich sklade. Pokiaľ by došlo k dohode, ako uviedol, tak by uzatvorili kúpnu zmluvu a tovar by vydali.

Na otázku obhajcu, či žiadal obžalovaný, alebo chcel uzavrieť zmluvu, svedok uviedol, že keď bol na jednaní, tak zrejme chcel uzavrieť zmluvu, avšak podmienky boli jasné t.j., keď dôjde k uzatvoreniu obchodu, bude zaplatená faktúra.

Na otázku obhajcu, že keď svedkovi ukazovali skladiskový list, kto mu ho vystavil, svedok uviedol, že to už presne nevie uviesť, on ho videl prvý krát u vyšetrovateľa.

Na otázku obhajcu, či si svedok spomína na stretnutie, keď došiel obžalovaný a chcel uzatvoriť túto zmluvu a tovar už v tom čase nebol, svedok uviedol, že on - obžalovaný, sa mal ohlásiť, potom sa neohlásil, potom sa zas ohlásil, ale v tom čase už tovar nebol. Neboli ničím viazaní, že by tovar nemohli predať, tovar bol ich.

Na otázku prokurátora či teda bolo to stretnutie s obžalovaným, svedok uviedol, že áno, bolo toto stretnutie, a svedok nemal pocit, že by obžalovaný konal s nejakým podvodným úmyslom.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s navrhnutými listinnými dôkazmi a to:

- Kúpnou zmluvou č. 2152016, zo dňa 14.10.2015, uzatvorenou medzi kupujúcim -poškodeným ARIMEX Bratislava, spol. s r.o., a predávajúcim TRITICA - odbytové družstvo zastúpená obžalovaným, na kúpu repky ozimnej, úroda 2015 v množstve 400 ton +-5 ton v termíne dodania 11/2015, platobné podmienky platba PP, 3 dni po dodaní tovaru na základe dodacieho listu, vážneho lístku, pričom na faktúre musí byť uvedené číslo KZ, názov tovaru a miesto nakládky;

- Dodatkom ku kúpnej zmluve č. 2152016 zo dňa 28.10.2015, uzatvorenej medzi kupujúcim - poškodeným ARIMEX Bratislava, spol. s r.o., a predávajúcim TRITICA - odbytové družstvo zastúpená obžalovaným, predmetom ktorého bola dohoda na platbe vopred zálohovou faktúrou za 400 ton (383,- eur/tonu) na základe skladiskového listu.

- skladiskový list č. 2152016-SL1 zo dňa 29.10.2015, ktorým TRITICA - odbytové družstvo, zastúpená obžalovaným, v ktorom deklaruje, že má na sklade TRITICA - odbytové družstvo Dolné Lefantovce, repku ozimnú úroda 2015 v množstve 400 ton pre poškodeného;

- preddavková faktúra č. XXXXXXXX, na sumu 153 200,- Eur, za repku ozimnú na náklade skladiskového listu, zo dňa 29.10.2015, splatná dňa 29.10.2015, vystavená družstvom TRITICA pre odberateľa ARIMEX Bratislava spol. s r.o.;

- výpis z účtu o odoslaní 153 200,- eur na účet TRITICA - odbytové d. zo dňa 03.11.2015, info pre príjemcu ZF 163 REPKA KZ2152016;

- faktúra č. XXXXXX, na sumu 103 200,- Eur, zo dňa 04.11.2015, s dátumom splatnosti 04.11.2015, daňový doklad k prijatej platbe 04.11.2015, /dopísané rukou ZF163, VS:20150011, KZ2152016, repka;

- prehľad úhrad a záväzkov družstva TRITICA, od 14.11. do 07.12.2015, z ktorého vyplýva, že dňa 06.11.2016 bolo poškodenej spoločnosti ARIMEX vrátená suma 50 000,- Eur;

- kúpna zmluva SK 015 zo dňa 26.10.2015, uzatvorená medzi kupujúcim Tritica odbytové družstvo a predávajúcim MANAVA s.r.o., H. C., konateľ, na kúpu repky olejnej v množstve cca 125 ton, od 26.10.2015 do 09.11.2015, za sumu 382,- Eur;

- výpis z účtu poškodenej spoločnosti o poukázaní sumy 50 000,- Eur spoločnosti ARIMEX, zo dňa 12.11.2015;

- dohoda 201512025 o vzájomnom zápočte pohľadávok ku dňu 07.12.2015 uzatvorená medzi ARIMEX Bratislava, spol. s r.o., a TRITICA - odbytové družstvo, z ktorej vyplýva vzájomné započítanie pohľadávky ARIMEX Bratislava voči TRITICA - odbytové družstvo v sume 6 506,36 Eur.

- faktúra č. XXXXXXXX, zo dňa 04.12.2015, splatná dňa 04.12.2015, ako dobropis k daňovej faktúre č. 151111 na sumu 6 506,36 Eur;

- inventarizácia neuspokojených pohľadávok a záväzkov poškodenej spoločnosti ARIMEX Bratislava spol. s r.o., zo dňa 17.08.2016, z ktorej vypláva, že poškodená spoločnosť, k augustu 2016 evidovala pod položkou 1 pohľadávku 103 200,- Eur, na základe faktúry 151111 Repka KZ2152016, a pod položkou 2 na základe faktúry 151111, sumu -6 506,36 Eur. Celková pohľadávka vo vzťahu k spoločnosti TRITICA je vo výške 96 693,64 Eur.

- výpis z OR spoločnosti TRITICA -odbytové družstvo, družstvo, IČO: 36 254 240, z ktorého vyplýva, že obžalovaný B.. C. L. bol predsedom družstva v období od o.i. aj od 06.09.2013 do 17.12.2015 a následne od 18.12.2015 pán V. F.;

- odpis z registra trestov obžalovaného z ktorého vyplýva, že tento nebol v minulosti súdne trestaný;

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k nasledovným skutkovým záverom:

Na úvod je súd nútený pripomenúť, že v zmysle § 278 ods. 2 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Uvedené je zákonným premietnutím zásady bezprostrednosti a priamosti dokazovania na hlavnom pojednávaní, a povinnosti jednak obžaloby a jednak obhajoby, prípadne aj poškodeného /ako strany trestného konania/ predkladať súdu, dôkazy, pri skôr zabezpečených dôkazoch navrhnúť ich vykonanie a tak prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že vychádzal a mohol vychádzať len z dôkazov pred ním vykonaných /výsluch, obžalovaného a svedkov/ a ním navrhnutých / ústny a priamy návrh na vykonanie resp. oboznámenie listinných dôkazov/.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný B.. C. L. dňa 14.10.2015 uzatvoril kúpnu zmluvu č. 2152016 s poškodenou spoločnosťou ARIMEX Bratislava, spol. s r.o., ktorej predmetom bolo dodanie repky ozimnej v množstve 400 ton za 383,- Eur za tonu. Následne dňa 28.10.2015 bol uzatvorený dodatok č. 1 k predmetnej kúpnej zmluve, kde došlo k úprave platobných povinností a to tak, že poškodený a obžalovaný sa dohodli na platbe vopred. Skutočnosť, prečo k tomu prišlo popísal obžalovaný tak, že to bola podmienka odberateľa svedka D., ktorý výpoveď obžalovaného v tomto smere aj potvrdil a potvrdil to aj svedok R.. Na zákale takto uzatvorených kontraktov poškodená spoločnosť, zaslala na účet družstva TRITICA sumu 153 200,- Eur, z ktorej sumy je bola vrátená časť kúpnej ceny vo výške 50 000,- Eur. Samotný obžalovaný vypovedal, že sa snažil pre poškodeného zohnať náhradný tovar po tom, čo mu svedok D., oznámil, že nemá už pre neho komoditu - repku olejnú, na ktorej sa dohodli. Skutočnosť, že medzi obžalovaným a svedkom D. existovala ústna dohoda, potvrdil aj svedok R. a aj samotný svedok D., ktorý na záver svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa spolu s obžalovaným stretli ohľadom predmetného tovaru. V konaní nebolo podľa názoru súdu nijakým spôsobom preukázané, že by obžalovaný podvodným konaním vylákal od poškodeného finančné prostriedky z cieľom obohatiť sa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní mal súd nepochybne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že

obžalovaný svojim konaním neplnil formálne obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a to po stránke objektívnej ako i subjektívnej. Objektívna stránka trestného činu podvodu zahŕňa, a) uvedenie poškodeného do omylu, b) poškodený v dôsledku tohto omylu vykoná majetkovú dispozíciu, c) vznik škody na cudzom majetku a d) páchateľ alebo niekto iný sa týmto konaním obohatí. Obžalovaný neuviedol, poškodeného do omylu, keď s ním uzatvoril zmluvu o dodávke repky ozimnej, nakoľko obžalovaný v poľnohospodárstve podniká dlhú dobu, a ani v spísaní dodatku ku kúpnej zmluve o zmene platobných podmienok nevidel súd uvedenie do omylu, nakoľko podľa názoru súdu to bol práve obžalovaný, ktorý bol uvedený do omylu svedkom D., ktorý mu prisľúbil odber repky ozimnej no nakoniec ju predal niekomu inému. Poškodený skutočne vykonal dispozíciu so svojím majetkom a vznikla škody na majetku poškodeného, avšak nijakým spôsobom sa nepodarilo v konaní preukázať, ako by sa mal obžalovaný alebo niekto iný na úkor poškodeného obohatiť.

Vo vzťahu k otázke subjektívnej stránky súd poukazuje na to, že z ust. § 17 Trestného zákona pre naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu /v 3 odseku/ postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Nedbanlivosť ako forma zavinenia spočíva v tom, že páchateľ si škodlivý následok predstavil ako možný a táto predstava ho nezastavila v činnosti, z ktorej potom následok nastal /vedomá nedbanlivosť/, alebo že si ho vôbec nepredstavoval, a za daných okolností si ho predstaviť mal a mohol a táto predstava ho mala zastaviť v jeho činnosti /nevedomá nedbanlivosť. S poukazom na uvedené obžalovaný sa konanie nedopustil ani vo forme nevedomej nedbanlivosti, nakoľko ako obchodník v poľnohospodárskom priemysle, kde sa uzatvárajú aj ústne dohody a z praxe mal za to, že tieto sa aj dodržiavajú, si škodlivý následok nemohol ani predstaviť. Nad rámec vyššie uvedeného, v súvislosti so zásadou prípustného rizika v komerčnej sfére, princípu ultima ratio a zásady subsidiarity trestného práva súd vo vzťahu k danému prípadu konštatuje, k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu proti majetku nestačí len formalisticky pojatý výklad zákonného ustanovenia trestného činu podvodu, ale je potrebné brať zreteľ aj na osobu obžalovaného - podnikateľa, a spôsob jeho konania, ktoré nie je upravené len v Trestnom zákone, ale najmä ustanoveniami toho právneho odvetvia, v ktorom sa obžalovaný pohybuje ako účastník obchodnoprávneho vzťahu. Na rovnakej úrovni ako je aj , pričom z povahy obchodnej činnosti vyplýva aj prvok určitej predvídateľnosti, odhadu a očakávania, ktoré nemusí byť vždy naplnené. Nie je možné vychádzať z toho, že každé rizikové podnikanie je podozrivé a tým pádom aj trestnoprávne postihnuteľné. Trestné právo nie je určené nato, aby eliminovalo podnikanie, a preskúmavalo akúkoľvek hospodársku stratu. V sporných prípadoch je to dominantnou civilného /obchodného práva. neposkytuje ochranu pred negatívnymi dôsledkami toho, že podnikateľ neodhadne správne spoje podnikateľské riziko, že svoj vzťah s inými podnikateľmi nezabezpečí vhodnými právnymi inštitútmi a doplatí na platobnú neschopnosť svojho obchodného partnera. Súd v súvislosti s náhradou spôsobenej škody v rámci adhézneho konania, ktorú si poškodená spoločnosť riadne uplatnila, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, obligatórne podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nie je trestným činom.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

Okresný súd Bratislava III v Bratislave dňa 20.03.2018

JUDr. Juraj K a p i n a j

predseda senátu