Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-63-2017.pdf
PDF · 146.3 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava 1, právne zast. JUDr. Štefanom Uramom, odbor právnych vzťahov ŽSR, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad súkromných bezpečnostných služieb, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k. PPZ-B-796-002/2017 zo dňa 28.04.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. KRZ- ZA-B-26-001/2017 zo dňa 14.02.2017 uložil žalobcovi pokutu vo výške 800 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 44 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o súkromnej bezpečnosti) s poukazom na § 48 ods. 1 písm. c) zákona o súkromnej bezpečnosti, podľa § 47 o súkromnej bezpečnosti a podľa § 56 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti s poukazom na § 19 písm. c) a § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 634/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o súkromnej bezpečnosti v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 22/2013 Z.z., na tom skutkovom základe, že prevádzkovateľ od 28.04.2012 do 30.09.2015 zamestnával a poveroval výkonom fyzickej ochrany osobu V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti typ S č. 066714, ktorá od 21.08.2015 nespĺňala podmienku bezúhonnosti, nakoľko V. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu v Martine sp. zn. 0T98/15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2015, odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom za obdobie od 28.04.2012 do 30.09.2015 neuschovával odpis z registra trestov a čestné vyhlásenie V. W.. Okrem toho prevádzkovateľ v období od 19.08.2015 do 13.10.2015 v evidencii služieb neviedol číslo identifikačného preukazu pri osobách V. A., Z., V., V. W., F. E. a Q. R. a evidencia služieb nespĺňala náležitosti podľa § 22 ods. 1 vyhlášky. Z evidencie služieb vedenej v objekte bolo zistené, že V. W. vykonával ako nie bezúhonná osoba fyzickú ochranu objektu dňa 29.09.2015 v dobe od 18:00 hod. do 06:00 hod. dňa 30.09.2015, teda žalobca v tomto čase zamestnával a poveroval výkonom fyzickej ochrany osobu, o ktorej mal vedomosť, že nespĺňa podmienku bezúhonnosti podľa § 13 zákona o súkromnej bezpečnosti. Podľa § 44 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti prevádzkovateľ môže zamestnávať len osobu, ktorá je bezúhonná podľa § 13 a spoľahlivá podľa § 14 a spĺňa ďalšie podmienky, ak ich tento zákon vyžaduje. Podľa § 45 ods. 1 a § 46 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti je prevádzkovateľ povinný vyžiadať od uchádzača o zamestnanie a následne od zamestnanca každé dva roky doklady a čestné vyhlásenia
preukazujúce jeho bezúhonnosť a spoľahlivosť, t. j. odpis registra trestov nie starší ako 3 mesiace a čestné vyhlásenie o bezúhonnosti a spoľahlivosti. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o súkromnej bezpečnosti za bezúhonnú osobu sa na účely zákona okrem osoby, na ktorú sa hľadí, ako by nebola odsúdená, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Podľa § 56 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti je prevádzkovateľ povinný viesť evidenciu služieb podľa jednotlivých chránených objektov a činností podľa odseku 5. Podľa § 56 ods. 8 zákona o súkromnej bezpečnosti podrobnosti o vedení evidencie služieb ustanoví vyhláška. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) zákona o súkromnej bezpečnosti fyzickú ochranu môže vykonávať len osoba, ktorá je bezúhonná podľa § 13 zákona o súkromnej bezpečnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 03.05.2016 v čase o 10:50 hod. začali policajti oddelenia súkromných bezpečnostných služieb Krajského riaditeľstva PZ v Žiline v objekte výkon kontroly podľa § 84 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti. Prevádzkovateľ od 28.04.2012 do 30.09.2015 zamestnával a poveroval výkonom fyzickej ochrany osobu V. W., ktorému dňa 20.08.2015 bolo policajnom Obvodného oddelenia PZ v Sučanoch podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre spáchanie úmyselného trestného činu. V. W. do zápisnice o výsluchu obvineného uviedol, že „pracuje v Účelovom stredisku technického zabezpečenia Bošany, pracovisko Vrútky, ako SBS“. Lustráciou v informačnom systéme súkromnej bezpečnosti bolo zistené, že V. W. je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti a Železnice Slovenskej republiky, Bratislava sú prevádzkovateľom vlastnej ochrany. Z odpisu registra trestov, ktorý je evidovaný pod č. KRPZ-ZA-B-173-003/2016 bolo zistené, že V. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu v Martine, právoplatným dňa 21.08.2015, odsúdený za úmyselný trestný čin. Prevádzkovateľ porušil § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti, nakoľko za obdobie od 28.04.2012 do 30.09.2015 neuschovával odpis z registra trestov a čestné vyhlásenie V. W.. Prevádzkovateľ tiež porušil § 56 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti s poukázaním na § 19 písm. c) a § 22 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 634/2005 Z.z., nakoľko v období od 19.08.2015 do 13.10.2015 v evidencii služieb pri osobách V. A., Z. V., V. W., F. E. a Q. R. neviedol číslo identifikačného preukazu a evidencia služieb nespĺňa náležitosti podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky. Prevádzkovateľ aj napriek tomu, že má výhrady k zisteným skutočnostiam, prijal opatrenia na odstránenie ich nedostatkov. Prevádzkovateľ počas kontroly predložil vyjadrenie k oznamu o začatí kontroly, ktorý je evidovaný ako príloha k zápisnici zo dňa 11.05.2016, evidovanej pod č. KRPZ-ZA-B-173-002/2016. V oznámení zo dňa 10.06.2016 uviedol, že v objekte bola kontrola podľa § 84 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti vykonaná neoprávnene. Prevádzkovateľovi, ako účastníkovi konania, bola daná možnosť v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Vo vyjadrení prevádzkovateľ v ôsmich bodoch zhrnul priebeh vykonanej kontroly ako aj začatia správneho konania s tým, že na úložisku Vrútky ani na ďalších úložiskách nemá ani nikdy nemal zriadené pracovisko SBS a ani pracovisko vlastnej ochrany v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti. K vyjadreniu účastníka konania správny orgán uviedol, že trestný čin, za ktorý bol V. W. odsúdený, nemá súvis s jeho zamestnaním, preto nebolo v trestnom rozkaze uvedené jeho zamestnanie. Prevádzkovateľ predložil policajtom pri výkone kontroly kópiu pracovnej náplne, ktorú V. W. podpísal 28.04.2012. V zmysle pracovnej náplne V. W. sa okrem iného: riadi Smernicou pre výkon strážnej služby pracoviska ÚS TOŽ Vrútky a pokynmi svojho priameho nadriadeného, vykonáva pravidelnú pochôdzku a obhliadku stráženého priestoru v stanovených intervaloch, zamedzuje vstupu nepovolaným osobám do stráženého objektu, vedie knihu príchodov a odchodov cudzích osôb a motorových vozidiel. Dňa 03.05.2016 od 10:50 hod. bol v objekte začatý výkon kontroly. Zamestnanec prevádzkovateľa Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. H. P. XXXX/XX, C. do zápisnice o podaní vysvetlenia uviedol, že pracuje ako vrátnik informátor, pričom pri službe sa riadi podľa smernice pre výkon strážnej služby. Kópia „Smernice pre výkon strážnej služby objektu úložiska P-222 v areáli Vrútky - Explózia“ tvorí prílohu úradného záznamu evidovaného pod č. KRPZ-ZA-B-173/2016. Správny orgán zistil, že prevádzkovateľ s osobou V. W. uzatvoril pracovno-právny vzťah, pričom mu určil, že sa v službe riadi Smernicou pre výkon strážnej služby. Uvedená smernica bola v objekte riadne vedená, zamestnanci o nej mali vedomosť a predložili ju policajnom pri výkone kontroly. Prevádzkovateľ sa vyjadril v tom zmysle, že v objekte je vykonávaná ochrana majetku v zmysle zákona č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŠHR“), pričom postupuje podľa § 2 písm. b) ods. 4 zákona o ŠHR. Ochraňovanie je súhrn činností Správy rezerv a ochraňovateľa pri starostlivosti o štátne hmotné rezervy. Podľa § 2 písm. e) zákona o ŠHR ochraňovateľom je Správa rezerv ako
podnikateľ, ktorý na základe písomnej zmluvy o ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne hmotné rezervy. Ďalej správny orgán poukázal na ust. § 29 ods. 1, ods. 2 zákona o ŠHR s tým, že prevádzkovateľ spolu s vyjadrením zaslal kópiu Zmluvy o ochraňovaní mobilizačných rezerv č. 142/OMRaPZ/2013, v ktorej je vedený ako „Ochraňovateľ“ a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako „Správca“. Poukázal tiež na čl. IV (povinnosti ochraňovateľa), čl. XVI (záverečné ustanovenia), Bod 2 a konštatoval, že na základe zákona o ŠHR a predloženej zmluvy
- prevádzkovateľ v objekte vykonáva okrem iného ochranu (hospodárenie) mobilizačných rezerv, tak aby nedochádzalo k strate, zničeniu alebo odcudzeniu. Zo znenia zákona o ŠHR a predloženej zmluvy je zrejmé, že výkon činnosti v objekte plne spadá do pôsobnosti zákona o súkromnej bezpečnosti. Správny orgán rozhodnutím KRPZ-ZA-B-173-018/2016 zo dňa 08.08.2016 uložil prevádzkovateľovi pokutu za porušenie ustanovení zákona o súkromnej bezpečnosti. Prevádzkovateľ proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie, na základe ktorého odvolací orgán rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán pri ukladaní sankcie dbal o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, pričom vychádzal z povahy protiprávneho konania, charakteru a rozsahu jeho následkov. Pri ukladaní sankcie bola posudzovaná závažnosť, spôsob, dĺžka trvania a následky protiprávneho konania. Nesprávne vedenie evidencie služieb pokladá správny orgán za administratívne porušenie zákona o súkromnej bezpečnosti. Prevádzkovateľ napriek vedomosti o tom, že zamestnáva nie bezúhonnú osobu, túto ešte jedenkrát poveril výkonom fyzickej ochrany objektu, kde je uskladnený majetok „dôležitého“ významu. Z podkladového materiálu je zrejmé, že prevádzkovateľ vykonáva v objekte činnosť v oblasti súkromnej bezpečnosti, t. j. jeho zamestnanci vykonávajú v objekte fyzickú ochranu strážením a obchôdzkou. Vzhľadom na dôležitosť „ochraňovaného majetku“ si nemôže dovoliť poverovať výkonom fyzickej ochrany osobu, pri ktorej nemá preverenú jej bezúhonnosť a spoľahlivosť. V prípade V. W. neuschovával jeho ORT a ČV viac ako tri roky. Správny orgán sa zaoberal nielen represívnym, ale aj preventívnym pôsobením pokuty na činnosť prevádzkovateľa v oblasti prevádzkovania vlastnej ochrany. Uvedená pokuta je z hľadiska prevencie postačujúca a mala by viesť k ochrane záujmov štátu a spoločnosti.
2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. PPZ-B-796/002/2017 zo dňa 28.04.2017, ktorý odvolanie účastníka zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení uviedol, že účastník konania vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu právne relevantnú argumentáciu, ktorá by mohla mať za následok, aby odvolací orgán účastníkovi konania vyhovel a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a konanie zastavil. Poukázal na to, že na základe skutočností zistených počas kontroly začal správny orgán dňa 11.07.2016 správne konanie a dňa 08.08.2016 vydal rozhodnutie č. KRPZ-ZA-B-173-018/2016, ktorým účastníkovi konania uložil v súlade s § 46 Správneho poriadku a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti v nadväznosti na § 91 ods. 1 písm. c), písm. e) zákona o súkromnej bezpečnosti pokutu vo výške 800 € pre porušenie povinností ustanovených v § 44 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti s poukazom na § 48 ods. 1 písm. c), § 47, § 56 ods. 1 písm. b) zákona o súkromnej bezpečnosti s poukazom na § 19 písm. c) a § 22 ods. 1 vyhlášky. Toto rozhodnutie na základe odvolania účastníka konania žalovaný zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán na základe týchto skutočností začal dňa 16.01.2016 nové správne konanie a dňa 14.02.2016 vydal rozhodnutie č. KRPZ- ZA-B-26-001/2017, v ktorom odstránil vady predchádzajúceho rozhodnutia a opätovne uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 800 €. K odvolacej námietke účastníka konania, že správny orgán sa nevysporiadal s tým, či je možné činnosť zamestnancov ŽSR na úložisku vo Vrútkach kvalifikovať ako vnútornú ochranu, ktorá je reglementovaná v zákone o súkromnej bezpečnosti, žalovaný poukázal na ust. § 6 zákona o súkromnej bezpečnosti a zmluvu č. 142/OMRaPZ/2013 o ochraňovaní mobilizačných rezerv uzavretej medzi Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a účastníkom konania, z ktorej je zrejmé, že účastníkovi konania boli mobilizačné rezervy v nej uvedené zverené. Podľa § 11 ods. 3 zákona o štátnych hmotných rezervách ochraňovateľom mobilizačných rezerv môže byť iba subjekt hospodárskej mobilizácie, pre ktorý sú mobilizačné rezervy určené. Účastník konania, ako držiteľ licencie na vlastnú ochranu, ktorému boli mobilizačné rezervy zverené a sú predmetom ochrany na základe vyššie uvedenej zmluvy, aplikuje v tomto prípade prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti. Ďalej poukázal na ust. § 2 ods. 1 písm. a), § 3, § 8 písm. b), d), e) zákona o súkromnej bezpečnosti a uviedol, že zo vzájomného vzťahu uvedených ustanovení vyplýva, že výkon strážnej služby je realizovaný v prípade splnenia podmienok, že osoba je poverená výkonom fyzickej ochrany a výkon fyzickej ochrany realizuje niektorou z týchto činností: obchôdzka, stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému alebo priamym riadením a kontrolou týchto činností, pričom v prípade obchôdzky a stráženia musí ísť o priamy
výkon činností uvedených v § 3 zákona o súkromnej bezpečnosti v rozsahu písm. a), b), f) (obchôdzka) a v rozsahu písm. a) - f) a i) (stráženie). Ako je zjavné z ust. § 3 písm. a) - f) a i) zákona o súkromnej bezpečnosti, podstata týchto činností spočíva v ochrane, či už majetku alebo osoby. Takouto činnosťou je aj uplatnenie oprávnení ustanovených v § 50 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti. Účastník konania vykonával v objekte Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Účelové stredisko technickej ochrany železníc, pracovisko: Železničná 14, 038 61 Vrútky, prevádzkovanie vlastnej ochrany. V smernici pre výkon strážnej služby v danom objekte, evidovanej správnym orgánom pod č. KRPZ-ZA-B173/2016 sú uvedené povinnosti strážnikov, okrem iného vykonávanie obchôdzok, kontrola, či nie je porušené oplotenie a či sa niekto nepokúša o odcudzovanie, prípadne poškodzovanie materiálu, zamedzovanie vstupu nepovolaným osobám do objektu a v prípade, že sa vstupu do objektu budú domáhať osoby, ktoré nebudú doprevádzané zamestnancom/strážnikom, tieto sa vyzvú, aby sa legitimovali. Tieto skutočnosti do zápisnice o podaní vysvetlenia potvrdil aj zamestnanec účastníka konania Q. R.. Uviedol, že pracuje ako vrátnik - informátor na danom objekte a jeho pracovnou náplňou je vykonávanie obchôdzok, kontrola oplotenia, neporušenosť zámkov, vedenie evidencie o príchode a odchode vozidiel a pri službe sa riadi Smernicou pre výkon strážnej služby. Aj v pracovnej náplni V. W. je okrem iného uvedené, že sa riadi Smernicou pre výkon strážnej služby, vykonáva pravidelnú pochôdzku a obhliadku stráženého priestoru, zamedzuje vstupu nepovolaným osobám do stráženého objektu a vedie knihu príchodov a odchodov cudzích osôb a motorových vozidiel. Účastník konania mal uzavretú zmluvu k predmetnému objektu na základe zákona o ŠHR, kde podľa § 2 ods. 4 je uvedené, že ochraňovanie je súhrn činností Správy rezerv a ochraňovateľa podľa písm. e) pri starostlivosti o štátne hmotné rezervy. Podľa § 29 ods. 1 zákona o ŠHR Správca rezerv ako správca Štátnych hmotných rezerv a ochraňovatelia majetku štátu v správe Správy rezerv vykonávajú zmluvne dohodnutý súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o zverený majetok. Ďalej žalovaný poukázal na čl. 4 zmluvy (povinnosti ochraňovateľa), čl. 16 zmluvy (záverečné ustanovenia). Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžd/25/2011, žalovaný v danej veci žiadnu spojitosť s napadnutým rozhodnutím nevidí, rozhodnutie správneho orgánu v tejto veci bolo zrušené z dôvodu, že správny orgán nešpecifikoval vymedzenie pojmu uzavretý priestor. Podľa § 2 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkuje bezpečnostnú službu pre iné osoby alebo ako vlastnú ochranu. To znamená, že výkon takýchto činností je vykonávaný ako komerčná činnosť, t. j. pre tretie osoby alebo sú tieto činnosti vykonávané pre vlastnú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, t. j. ako vlastná ochrana, avšak len v prípade, ak by takáto činnosť bola zabezpečovaná aspoň jednou osobou v pracovnoprávnom vzťahu. Neobstojí ani odvolacia námietka účastníka konania, že sa nemal ako dozvedieť, že V. W. bol odsúdený za úmyselný trestný čin, nakoľko účastník konania si povinnosť ustanovenú v § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti v období od 28.04.2012 do 30.09.2015 neplnil. Správny orgán dáva za vinu účastníkovi konania porušenie povinností podľa § 44 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti s poukazom na § 48 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, len za obdobie od 29.09.2015 od 18:00 hod. do 06:00 hod. dňa 30.09.2015, kedy zamestnával a poveroval výkonom fyzickej ochrany V. W. v objekte Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Účelové stredisko technickej ochrany železníc, pracovisko: Železničná 14, 038 61 Vrútky aj napriek tomu, že mal vedomosť, že nespĺňa podmienku bezúhonnosti podľa § 13 zákona o súkromnej bezpečnosti. To, že účastník konania takúto vedomosť mal, potvrdil v zápisnici o podaní vysvetlenia aj zamestnanec účastníka konania Ing. V. R., ktorý pracuje na funkcii riaditeľa odboru krízového riadenia a ochrany, pod ktorý spadal aj výkon práce zamestnanca V. W.. Hlavná nebezpečnosť konania účastníka konania spočíva v tom, že napriek vedomosti o tom, že zamestnáva nie bezúhonnú osobu, túto ešte jedenkrát poveril výkonom fyzickej ochrany objektu, kde je uskladnený majetok „dôležitého významu“. Nesprávne vedenie evidencie služieb pokladal správny orgán za administratívne porušenie zákona o súkromnej bezpečnosti. K námietke účastníka konania, že pokiaľ nebola zriadená vnútorná ochrana, tak ako o tom uvažuje správny orgán a V. W. nemal vydaný správnym orgánom predpokladaný identifikačný preukaz, potom nezapísanie čísla nevydaného identifikačného preukazu nie je možné považovať za závadu v evidencii, žalovaný uviedol, že tvrdenie účastníka je aj v tomto prípade nepravdivé a zrejme opäť vychádza z nesprávneho posúdenia účastníkom konania týkajúceho sa zákona o súkromnej bezpečnosti, nakoľko identifikačný preukaz správny orgán nevydáva. Identifikačný preukaz podľa § 54 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti je povinný vydať osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva prevádzkovateľ, ktorým je v tomto prípade práve účastník konania. V žiadnej časti napadnutého rozhodnutia sa správny orgán nezmienil o skutočnosti, že účastník konania tým, že splnil povinnosť uloženú správnym orgánom v zázname o výsledku z predmetnej kontroly evidovanej pod č. KRPZ-ZA-B-173-004/2016, by si priznal svoju vinu. Správny orgán len konštatoval, že ním uložená povinnosť bola účastníkom konania splnená. Žalovaný sa stotožnil
s právnym názorom a posúdením skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom a nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie jeho rozhodnutia.
3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol, že úložisko Vrútky nie je miestom výkonu činnosti označovanej ako bezpečnostná služba a že sa na ňu zákon o súkromnej bezpečnosti nevzťahuje. Vo Vrútkach nebolo vytvorené pracovisko vlastnej ochrany. Keďže takéto pracovisko vnútornej ochrany na úložisku vo Vrútkach nebolo zriadené, neexistovala pre žalobcu ani povinnosť vyžadovať od V. W. odpis z registra trestov a čestné vyhlásenia. V. W. nebol zamestnancom vlastnej ochrany a ani nebol poverený výkonom fyzickej ochrany v zmysle zákona o vnútornej bezpečnosti. Zo skutočnosti, že žalobca je v systéme vnútornej bezpečnosti vedený ako prevádzkovateľ vnútornej bezpečnosti, ešte neznamená, že prevádzkuje vnútornú ochranu na všetkých svojich pracoviskách alebo v objektoch, ktoré spravuje. Pokiaľ aj V. W. pri výsluchu uviedol, že pracuje na pracovisku vo Vrútkach ako SBS, toto nemožno v žiadnom prípade považovať za dôkaz o tom, že naozaj pracoval ako SBS. Aj z podkladov obsiahnutých v spise je zrejmé, že na pracovisku vo Vrútkach bola vedená evidencia služieb. Z obsahovej stránky predmetná evidencia obsahovala všetky náležitosti aj z pohľadu zákona o vnútornej bezpečnosti. I napriek absencii čísla identifikačného bolo a je možné identifikovať službu konajúcou osobou. Namietal tiež, že činnosť zamestnancov ŽSR na úložisku vo Vrútkach nemožno kvalifikovať ako vnútornú ochranu podľa zákona súkromnej bezpečnosti. V. W., ako aj ostatní zamestnanci žalobcu, vykonávali oprávnenia vlastníka veci, ktoré sú síce zaradené medzi oprávnenia SBS, čo však neznamená, že vykonávali činnosť vyhradenú len pre SBS. Žalobca je toho názoru, že správne orgány vec nesprávne posúdili. Navrhol súdu podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o nesúlade § 3 písm. b) v nadväznosti na § 6 zákona o vnútornej bezpečnosti s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 4 a čl. 20 a čl. 35 ods. 2 Ústavy SR. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.11.2017. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že zo Zmluvy č. 142/ OMRaPZ/2013 o ochraňovaní mobilizačných rezerv uzavretej medzi Správou štátnych hmotných rezerv SR a žalobcom, ktorú žalobca predložil, je zrejmé, že žalobcovi boli mobilizačné rezervy v nej uvedené zverené. Podľa § 11 ods. 3 zákona o ŠHR, ktoré je uvedené v predmete tejto zmluvy, ochraňovateľom mobilizačných rezerv môže byť iba subjekt hospodárskej mobilizácie, pre ktorý sú mobilizačné rezervy určené. Žalobca ako držiteľ licencie na vlastnú ochranu, ktorému boli mobilizačné rezervy zverené a sú predmetom ochrany na základe vyššie uvedenej zmluvy, aplikuje v tomto prípade prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti. Žalovaný považuje za jednoznačne preukázané, že žalobca vykonával v objekte Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Účelové stredisko technickej ochrany železníc, pracovisko: Železničná 14, 038 61 Vrútky prevádzkovanie vlastnej ochrany. V tej súvislosti poukázal na Smernicu pre výkon strážnej služby v danom objekte, evidovanej prvostupňovým orgánom pod č. KRPZ-ZA-B173/2016, v ktorej sú uvedené „povinnosti strážnikov“ a tiež na podané vysvetlenie Q. R., zamestnanca žalobcu, ako i pracovnú náplň V. W.. Uviedol, že činnosti uvedené v ust. § 29 ods. 1 písm. a) zákona o ŠHR, ktorými sú okrem iného ochrana pred odcudzením, stratou, poškodením, je možné vykonávať len za predpokladu, že subjekt, ktorý takéto činnosti vykonáva, má udelenú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, resp. vlastnej ochrany, nakoľko ide o činnosti, ktoré podliehajú povoľovaciemu konaniu podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a výkon takýchto činností plne spadá do pôsobnosti zákona o súkromnej bezpečnosti. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že sa nemal ako dozvedieť, že V. W. bol odsúdený za úmyselný trestný čin, nakoľko žalobca si povinnosť ustanovenú v § 47 zákona o súkromnej bezpečnosti v období od 28.04.2012 do 30.09.2015 neplnil. Podľa žalovaného žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadnu právne relevantnú argumentáciu, jedná sa o tie isté argumenty, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobca voči vyjadreniu žalovaného replikou nereagoval.
6. Krajský súd v Žiline, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.03.2018, o čom bola spísaná zápisnica z verejného vyhlásenia rozsudku.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov, pričom nezistil dôvod na postup v zmysle § 195 SSP a zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z.z. (Zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení účinnom ku dňu 30.09.2015 (spáchanie iného správneho deliktu) a v čase 17.05.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia), prevádzkovateľ môže zamestnávať len osobu, ktorá je bezúhonná podľa § 13 a spoľahlivá podľa § 14 a spĺňa ďalšie podmienky, ak ich tento zákon vyžaduje.
11. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) citovaného zákona fyzickú ochranu alebo pátranie môže vykonávať len osoba, ktorá je bezúhonná podľa § 13.
12. Podľa § 45 ods. 1 citovaného zákona na posudzovanie bezúhonnosti uchádzača o zamestnanie je prevádzkovateľ povinný vyžiadať od uchádzača o zamestnanie doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3. Na posudzovanie bezúhonnosti zamestnanca je prevádzkovateľ povinný vyžiadať od zamestnanca každé dva roky doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť podľa § 13 ods. 3.
13. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona na posudzovanie spoľahlivosti uchádzača o zamestnanie je prevádzkovateľ povinný vyžiadať od uchádzača o zamestnanie čestné vyhlásenie preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14 ods. 2. Na posudzovanie spoľahlivosti zamestnanca je prevádzkovateľ povinný vyžiadať od zamestnanca každé dva roky čestné vyhlásenia preukazujúce spoľahlivosť podľa § 14 ods. 2.
14. Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona prevádzkovateľ je povinný v sídle právnickej osoby alebo v mieste činnosti fyzickej osoby uschovávať písomnosti týkajúce sa svojich zamestnancov preukazujúce jej bezúhonnosť a spoľahlivosť, prípadne aj zdravotnú spôsobilosť a vzdelanie, ak sa vyžadujú, od vzniku pracovnoprávneho vzťahu, počas jeho trvania alebo preradenia na inú prácu aj po dobu najmenej piatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Po uplynutí piatich rokov od skončenia pracovnoprávneho vzťahu písomnosti skartuje, ak o ich vrátenie nepožiadal ten, kto ich predložil.
15. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) citovaného zákona fyzickú ochranu alebo pátranie môže vykonávať len osoba, ktorá je bezúhonná podľa § 13.
16. Podľa § 13 ods. 1 za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona okrem osoby, na ktorú sa hľadí, akoby nebola odsúdená, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený a) za úmyselný trestný čin alebo b) za iný trestný čin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v dĺžke viac ako 12 mesiacov. Podľa § 6 citovaného zákona vlastná ochrana je prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu, ak je zabezpečovaná aspoň jednou osobou v pracovnoprávnom vzťahu.
17. Podľa § 56 ods. 1 písm. d) citovaného zákona prevádzkovateľ strážnej služby je povinný viesť evidenciu služieb podľa jednotlivých chránených objektov a činností podľa odseku 5.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 634/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o súkromnej bezpečnosti, evidencie podľa § 14 a 18 až 20 sa vedú v knihách, v ktorých sú listy očíslované, previazané špagátom, ktorý je na vnútornú stranu obalu knihy prilepený lepiacou páskou. Na lepiacej páske je podpis prevádzkovateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo podpis štatutárneho orgánu, alebo podpis člena štatutárneho orgánu, prevádzkovateľa, ktorý je právnickou osobou, alebo podpis ustanoveného zodpovedného zástupcu s odtlačkom pečiatky tak, aby
najmenej jednou tretinou podpis aj odtlačok pečiatky presahovali na vnútornú stranu obalu knihy. Na vnútornej strane obalu knihy sa uvádza počet listov v knihe a dátum začatia používania knihy a na konci sa uvedie meno, priezvisko a podpis prevádzkovateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo podpis štatutárneho orgánu, alebo podpis člena štatutárneho orgánu prevádzkovateľa, ktorý je právnickou osobou, alebo podpis ustanoveného zodpovedného zástupcu.
19. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 634/2005 Z.z., prevádzkovateľ strážnej služby v evidencii služieb vedie priezvisko, meno, titul a číslo identifikačného preukazu osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany.
20. Podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona o súkromnej bezpečnosti ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorý poveruje výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva osoby, ktoré nespĺňajú podmienky bezúhonnosti alebo spoľahlivosti.
21. Podľa § 91 ods. 1 písm. e) citovaného zákona ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorý nesplní inú povinnosť, ako je uvedená v písmenách a) až d), ustanovenú týmto zákonom, osobitným predpisom upravujúcim profesionálnu cezhraničnú prepravu eurovej hotovosti cestnou dopravou 1a) alebo na jej základe alebo nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím ministerstva alebo krajského riaditeľstva vydaným na základe tohto zákona.
22. Podľa § 91 ods. 2 citovaného zákona za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu od 3 319 € do 66 387 €, za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) a c) pokutu od 331 € do 33 193 €, za správny delikt podľa odseku 1 písm. d) pokutu od 331 € do 16 596 € a za správny delikt podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 3 319 €; zákaz činnosti do piatich rokov možno uložiť za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) a b) a do troch rokov za správny delikt podľa odseku 1 písm. c) až e).
23. Podľa § 91 ods. 8 citovaného zákona pokutu, zákaz činnosti alebo prepadnutie veci možno uložiť a zhabanie veci možno vysloviť najneskôr do piatich rokov odo dňa porušenia právnej povinnosti.
24. S názorom žalobcu, že vo Vrútkach nebolo vytvorené pracovisko vlastnej ochrany, že úložisko Vrútky nie je miestom výkonu činnosti označenej ako bezpečnostná služba a zákon o súkromnej bezpečnosti sa na ňu nevzťahuje, sa správny súd nestotožnil. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je Zmluva o ochrane mobilizačných rezerv uzavretá medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ako Správcom) a Železnicami Slovenskej republiky, Bratislava (ako Ochraňovateľom), z ktorej vyplýva, že predmetom zmluvy sú práva a záväzky zmluvných strán pri ochraňovaní mobilizačných rezerv zverených Správcom Ochraňovateľovi. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách, ktorý je uvedený v Čl. I (Predmet zmluvy) ochraňovateľom mobilizačných rezerv môže byť iba subjekt hospodárskej mobilizácie, pre ktorý sú mobilizačné rezervy určené. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako držiteľ licencie na vlastnú ochranu, ktorému boli mobilizačné rezervy zverené a sú predmetom ochrany na základe uvedenej zmluvy, aplikuje v danom prípade prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu v súlade so zákonom o súkromnej bezpečnosti.
25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súkromnej bezpečnosti jedným z druhov bezpečnostnej služby je strážna služba. Podľa § 3 zákona o súkromnej bezpečnosti strážna služba je a) ochrana majetku na verejne prístupnom mieste, b) ochrana majetku na inom než verejne prístupnom mieste, c) ochrana osoby, d) ochrana majetku a osoby pri preprave, e) ochrana prepravy majetku a osoby, f) zabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb, g) prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich častí, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta (ďalej len „prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému), h) vypracúvanie plánu ochrany alebo
i) monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste. Podľa § 8 písm. b) zákona o súkromnej bezpečnosti na účely tohto zákona sa ďalej rozumie fyzickou ochranou obchôdzka, stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému a priame riadenie a kontrola týchto činností. Podľa § 8 písm. d) citovaného zákona obchôdzkou sa na účely tohto zákona rozumie priamy výkon činností uvedených v § 3 písm. a), b) a f) striedavým premiestňovaním sa osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany v tom istom chránenom objekte, alebo na tom istom chránenom mieste. Podľa § 8 písm. e) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie strážením priamy výkon činností uvedených v § 2 ods. 1 písm. b) a § 3 písm. a) až f) a i) prítomnosťou osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany na strážnom stanovisku v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo pri chránenej osobe, alebo pri chránenom majetku, kde tieto činnosti má vykonávať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výkon strážnej služby je realizovaný v prípade splnenia podmienok, že osoba je poverená výkonom fyzickej ochrany a výkon fyzickej ochrany realizuje niektorou z činností: obchôdzka, stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému alebo priamym riadením a kontrolou týchto činností, pričom v prípade obchôdzky a stráženia musí ísť o priamy výkon činností uvedených v § 3 zákona o súkromnej bezpečnosti v rozsahu písm. a), b) a f) (obchôdzka) a v rozsahu písm. a) až f) a i) (stráženie). Z ustanovenia § 3 písm. a) až f) a i) zákona o súkromnej bezpečnosti vyplýva, že podstata týchto činností spočíva v ochrane či už majetku alebo osoby. Z pracovných činností a úkonov vykonávaných osobou poverenou výkonom fyzickej ochrany musí byť zrejmé, že tieto smerujú priamo k naplneniu obsahu služby, ktorým je ochrana osoby alebo majetku. Takouto činnosťou je aj uplatnenie oprávnení uvedených v § 50 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti, podľa ktorej osoby poverené výkonom fyzickej ochrany podľa tohto zákona sú oprávnené a) presvedčiť sa zrakom, hmatom alebo technickými prostriedkami, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje, nemá pri sebe alebo na sebe predmety pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chráneným objektom, chráneným miestom alebo chránenou osobou alebo nemá pri sebe alebo na sebe predmety, ktorými by mohol spáchať protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať, b) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto nepovolaným osobám, c) zakázať vstup do chráneného objektu alebo na chránené miesto osobám, ktoré majú pri sebe zbraň, ak je do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstup zo zbraňou zakázaný, d) viesť evidenciu o vstupe alebo výstupe osôb a dopravných prostriedkov do chráneného objektu alebo z chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného miesta; na tento účel je oprávnený vyžadovať preukázanie totožnosti29) alebo preukázanie príslušnosti k ozbrojenému zboru alebo ozbrojenému bezpečnostnému zboru, e) zaznamenávať technickými prostriedkami vstup alebo výstup osôb a dopravných prostriedkov do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného objektu alebo z chráneného miesta, f) vyžadovať preukázanie totožnosti u osoby, ktorá je pristihnutá pri páchaní priestupku alebo trestného činu, ktorý súvisí s výkonom fyzickej ochrany, alebo bezprostredne po spáchaní takéhoto priestupku alebo trestného činu, g) v súvislosti s výkonom fyzickej ochrany vyžadovať preukázanie totožnosti osoby, ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na chránené miesto, alebo osoby, ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z chráneného miesta, h) presvedčiť sa, či ten, kto vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené miesto s dopravným prostriedkom alebo z neho vystupuje s dopravným prostriedkom nemá v dopravnom prostriedku ale na dopravnom prostriedku predmety alebo zvieratá pochádzajúce z protiprávnej činnosti súvisiacej s chránenou osobou alebo s chráneným objektom, alebo s chráneným miestom, alebo predmety, ktorými by mohol spáchať protiprávnu činnosť, a tieto mu odobrať, i) na čas nevyhnutný, do príchodu policajta, Vojenskej polície alebo obecnej polície, predviesť na strážne stanovisko osobu, ktorá v súvislosti s výkonom fyzickej ochrany odmieta alebo nemôže hodnoverne preukázať svoju totožnosť a bola pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní priestupku, alebo ktorá bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo pri neoprávnenom výstupe z chráneného objektu alebo z chráneného miesta, j) za podmienok podľa osobitného predpisu29a) presvedčiť sa, či osoba, ktorá vstupuje do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z neho vystupuje, nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
26. Podľa názoru správneho súdu žalobca vykonával v objekte Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Účelové stredisko technickej ochrany železníc, pracovisko Železničná 14, 038 61 Vrútky
prevádzkovanie vlastnej ochrany. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza Smernica pre výkon strážnej služby objektu úložiska P-222 v areáli Vrútky - Explózia, v ktorej sú pod bodmi 1. až 10. uvedené povinnosti strážnikov objektu. Okrem iných povinností je to povinnosť vykonávať obchôdzky, kontrolu, či nie je porušené oplotenie a či sa niekto nepokúša o odcudzovanie, prípadne poškodzovanie materiálu, zamedzovanie vstupu nepovolaným osobám do objektu a v prípade, že sa vstupu do objektu budú domáhať osoby, ktoré nebudú doprevádzané zamestnancom (strážnikom) tieto sa vyzvú, aby sa legitimovali. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 03.05.2016 Q. R. okrem iného vyplynulo, že pracuje ako vrátnik - informátor na danom objekte, pričom jeho pracovnou náplňou je vykonávanie obchôdzok, kontrola oplotenia, neporušenosť zámkov, vedenie evidencie o príchode a odchode vozidiel a pri službe sa riadi podľa Smernice pre výkon strážnej služby. Tiež z pracovnej náplne V. W., nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného vyplýva, že sa riadi Smernicou pre výkon strážnej služby pracoviska ÚS TOŽ Vrútky, vykonáva pravidelnú pochôdzku a ohliadku stráženého priestoru v stanovených intervaloch, zamedzuje vstupu nepovolaným osobám do stráženého objektu a vedie knihu príchodov a odchodov cudzích osôb a motorových vozidiel.
27. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, správa rezerv ako správca štátnych hmotných rezerv a ochraňovatelia majetku štátu v správe Správy rezerv vykonávajú zmluvne dohodnutý súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o zverený majetok najmä a) ochranu pred odcudzením, stratou, poškodením, zničením a zachovanie prevádzkovej schopnosti a jeho použiteľnosti, b) zabezpečenie energií potrebných na prevádzku a skladovanie, likvidáciu odpadov z prevádzky, údržbu a opravy, c) vykonávanie obmien, zámien, vyčleňovania a preskúšania zásob, d) skladovanie, e) ostatné činnosti, ktorých rozsah bude predmetom zmluvy o ochraňovaní.
28. Podľa Článku IV. Povinnosti ochraňovateľa Zmluvy o ochraňovaní mobilizačných rezerv č. 142/ ONRaPZ/2013, Ochraňovateľ sa zaväzuje spolupracovať so Správcom pri tvorbe mobilizačných rezerv a hospodáriť s nimi v súlade s krízovým plánom, čím sa rozumie zabezpečovať obmenu, zámenu, nájom, výpožičku, presun, vyčleňovanie, ochranu a kontrolu v súlade so Zákonom o štátnych hmotných rezervách tak, aby nedochádzalo k znehodnoteniu, zámene, strate, zničeniu alebo odcudzeniu zásob a k tomu vytvorí všetky nevyhnuté podmienky a príjme potrebné opatrenia. Podľa bodu 3. Článku IV. Ochraňovateľ sa zaväzuje pri hospodárení s mobilizačnými rezervami dodržiavať predovšetkým Zákon o štátnych hmotných rezervách, súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky a tiež vnútorné predpisy a usmernenia vydané Správcom pre oblasť hospodárenia s mobilizačnými rezervami. Podľa bodu 6. Článku IV. zmluvy, Ochraňovateľ zodpovedá za škody na mobilizačných rezervách vzniknuté stratou, nevhodným skladovaním, odcudzením, a neodbornou manipuláciou. Podľa Článku XVI. (Záverečné ustanovenia bod 3), zmluvné strany sa dohodli, že práva a povinnosti touto Zmluvou neopravené sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Zákona o štátnych hmotných rezervách, Obchodného zákonníka a ďalšími súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi. Činnosti uvedené v § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, ktorými sú okrem iného ochrana pred odcudzením, stratou, poškodením je možné vykonávať len za predpokladu, že subjekt, ktorý takéto činnosti vykonáva, má udelenú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby resp. vlastnej ochrany, nakoľko ide o činnosti, ktoré podliehajú povoľovaciemu konaniu podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a boli vyššie podrobne rozvedené. Výkon takýchto činností potom plne spadá do pôsobnosti zákona o súkromnej bezpečnosti.
29. Pokiaľ žalobca namietal, že aj keď V. W. pri výsluchu uviedol, že pracuje na pracovisku vo Vrútkach ako SBS, toto nemožno v žiadnom prípade považovať za dôkaz o tom, že naozaj pracoval ako SBS, správny súd poukazuje na jeho pracovnú náplň, z ktorej vyplýva, že sa riadi Smernicou pre výkon strážnej služby pracoviska ÚS TOŽ Vrútky, v ktorej boli presne stanovené povinnosti strážnikov, teda okrem iného vykonáva pravidelnú pochôdzku a ohliadku stráženého priestoru, zamedzuje vstupu nepovolaným osobám do stráženého objektu a vedie knihu príchodov a odchodov cudzích osôb a motorových vozidiel.
30. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že z obsahovej stránky evidencia služieb neobsahovala všetky podstatné náležitosti aj z pohľadu zákona o vnútornej bezpečnosti a i napriek absencii čísla
identifikačného bolo a je možné identifikovať službu konajúcu osobu. Aj túto námietku posúdil správny súd ako nedôvodnú. Z § 19 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 22/2013 Z. z. vyplýva, že prevádzkovateľ strážnej služby v evidencii služieb vedie priezvisko, meno, titul a číslo identifikačného preukazu osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany, čo v prípade osôb V. A., Z. V., V. W., F. E. a Q. R. v období od 19.08.2015 do 13.10.2015 v evidencii, nachádzajúcej sa v kópii v administratívnom spise žalovaného, uvedené nebolo. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že prípadná absencia uvedenia čísla v evidencii služby má charakter určitého formálneho nedostatku, keď táto povinnosť uvedenia čísla identifikačného preukazu osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany v evidencii služieb vyplýva priamo z platnej vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o súkromnej bezpečnosti. Identifikačný preukaz podľa ust. § 54 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti je povinný vydať osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva prevádzkovateľ, v danom prípade žalobca.
31. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že z dokazovania vykonaného správnymi orgánmi jednoznačne vyplýva, že V. W., ako aj ostatní zamestnanci žalobcu vykonávali oprávnenia vlastníka veci, ktoré sú síce zaradené aj medzi oprávnenia SBS, čo však neznamená, že vykonávali činnosť vyhradenú len pre SBS. Z ustanovenia § 6 zákona o súkromnej bezpečnosti vyplýva, že vlastnou ochranou je prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu, ak je zabezpečovaná aspoň jednou osobou v pracovnoprávnom vzťahu. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že V. W. a ďalšie osoby vykonávali popisované pracovné činností v pracovnoprávnom vzťahu. V rámci toho ich náplň aj špecifikovaná Smernicou pre výkon strážnej služby objektu úložiska P-222 v areáli Vrútky - Explózia bola strážna služba a ochraňovanie majetku, teda boli v pracovnoprávnom vzťahu a vykonávali popisované činností, preto sa musí na nich vzťahovať aj zákon o súkromnej bezpečnosti. Podľa § 2 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkuje bezpečnostnú službu pre iné osoby alebo ako vlastnú ochranu. To znamená, že výkon takýchto činností je vykonávaný ako komerčná činnosť, t. j. pre tretie osoby alebo sú tieto činnosti vykonávané pre vlastnú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, t. j. ako vlastná ochrana, avšak len v prípade, ak je takáto činnosť zabezpečovaná aspoň jednou osobu v pracovnoprávnom vzťahu. I keď žalobca tvrdil, že uložená sankcia sa javí ako neprimeraná, žiadnym spôsobom túto námietku nezdôvodnil. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/25/2011, podľa správneho súdu tento nemá priamu súvislosť s posudzovanou vecou. Čo sa týka návrhu žalobcu na podanie návrhu na začatie konania podľa Článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o nesúlade § 3 písm. b) v nadväznosti na § 6 zákona o vnútornej bezpečnosti s Článkom 1, Článkom 2 ods. 2, Článkom 12 ods. 4, Článkom 20 a Článkom 35 Ústavy Slovenskej republiky, správny súd poznamenáva, že nezistil dostatok dôvodov, ktoré by svojou relevanciou preukazovali možnosť reálneho nesúladu napadnutých ustanovení zákona o súkromnej bezpečnosti s Ústavou.
32. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
33. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi náhradu trov nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.