Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-22-2022.pdf
PDF · 112.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/22/2022
Uznesenie
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobkyne: Mgr. T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. č. XX, Č., t. č. F. č. XX, Q., proti žalovanému: MUDr. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. XX, C., rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:
Žalovanému sa zakazuje písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu.
Žalovanému sa zakazuje priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 (päťdesiat) metrov, s výnimkou prípadu účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní a to vždy len za prítomnosti tretej osoby.
II. Súd ukladá žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na súde voči žalovanému žalobu na ochranu osobnosti (žalobu vo veci samej).
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na Okresný súd Skalica dňa 24.03.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala toho, aby súd nariadil žalovanému povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať žalobkyňu a povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, priestupkovom konaní a to vždy len za prítomnosti tretej osoby.
2. Žalobkyňa podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v roku 2020 nadviazala so žalovaným vzťah, spolu však nežili a oficiálne netvorili pár, nakoľko žalovaný má manželku a deti. Už počas vzťahu žalobkyne a žalovaného, sa žalovaný správal majetnícky, vždy muselo byť všetko podľa jeho vôle. V júli 2021 žalobkyňa odcestovala do Prahy na dovolenku, čo vyvolalo u žalovaného neúnosnú žiarlivosť a preto sa dňa 11.07.2021 rozišli. Žalovaný ich rozchod ťažko niesol, čo vyústilo do fyzického násilia, kedy žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol a to tak, že ju udrel „fackami“ do oblasti tváre, sotil ju o stenu a následne jej dal pod krk nôž a vyhrážal sa jej slovami, že ju zničí, že ju zabije. Uvedené nahlásila žalobkyňa na polícii, hoci mala strach, keďže sa jej žalovaný vyhrážal fyzickým násilím, ak uvedené nahlási na polícii, nakoľko by bola poškodená jeho povesť u pacientov. Zastrašoval žalobkyňu tým, že má kontakty na polícii a na súde a od tejto doby vzbudzuje u žalobkyne
strach. Ďalej uviedla, že od uvedeného incidentu žalovaný žalobkyňu neustále, z rôznych telefónnych čísiel a vymyslených účtov na sociálnych sieťach kontaktuje pod rôznymi zámienkami, vydáva sa za iné osoby. Na kontaktovanie sa žalobkyňa snaží neodpovedať a postupne kontakty blokuje. Žalovaný začal obťažovať jej rodičov, začal ich neohlásene navštevovať, očierňoval pred nimi žalobkyňu, čo spôsobilo psychické trápenie jej rodičom. Dňa 11.10.2021 povedal jej rodičom, aby jej odkázali, aby sa mu ozvala, inak začne napĺňať jeho vyhrážky. Keďže sa mu neozvala, dňa 21.10.2021 jej bola doručená Mimosúdna výzva na zaplatenie peňažného dlhu od žalovaného titulom nesplatenej pôžičky, ktorú si od žalovaného nikdy nepožičala, prehlásenie o pôžičke na sumu 10.000,- eur mu podpísala v tiesni po ich rozchode, v čase, keď mala obavu o svoje zdravie, keď jej držal nôž pod krkom. Žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie, ktoré bolo odovzdané Okresnému úradu v Senici, pracovisko Skalica odboru všeobecnej a vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaný sa začal vyhrážať súčasnému priateľovi žalobkyne, ktorého žalovaný považuje za príčinu ich rozchodu. Žalovaný sa snaží dosiahnuť toho, aby ju priateľ opustil. Obťažovanie žalobkyne zo strany žalovaného neprestávalo, dňa 27.10.2021 prišiel za ňou do práce pod zámienkou realizácie projektu „Zdravé zúbky“, kde sa s ňou snažil rozprávať, hovoril jej, že je blbá a sprostá, čo spozorovali aj jej žiaci (žalobkyňa je učiteľkou na základnej škole). Žalovaný ju prenasleduje, jazdí autom po obci Č., kde bývajú jej rodičia, hoci nemá na to dôvod, vie o žalobkyni veci, ktoré sa dajú zistiť len jej sledovaním, kontaktuje ju prostredníctvom sociálnej siete, pri správach má žalobkyňa zmeškané hovory. Dňa 14.02.2022 v čase, keď žalobkyňa chodí do práce, jazdil žalovaný po ceste pri bytovke, kde žalobkyňa býva. Po jej priateľkách jej posiela neustále odkazy, v prípade ak sa žalobkyňa s ním odmietne stretnúť, vyhráža sa jej, žiada od nej vyplatenie údajného dlhu, verejné ospravedlnenie za podané trestné oznámenie a rozchod s jej priateľom. Dňa 10.03.2022 okolo 14:00 hod., keď išla z práce, bol pred jej bytovkou, vybehol z vozidla a postavil sa pred dvere vchodu, aby nemohla ísť do domu. Chcela privolať políciu, na čo jej zobral telefón s tým, že sa chce porozprávať, na čo mu povedala, aby jej dal už pokoj. V tento deň podala trestné oznámenie. Dňa 15.03.2022 žalovaný kontaktoval jej priateľa a dňa 21.03.2022 žalobkyňu. Po ôsmich mesiacoch po ich rozchode, žalovaný vo svojom konaní neustáva, čaká ju pred vchodom bytového domu, z čoho má žalobkyňa strach. Podniká neustále pokusy, ako sa s ňou kontaktovať. Z jeho správy zo dňa 21.03.2022 je zrejmé, že jeho správanie nekončí.
3. Z Čestného vyhlásenia rodičov žalobkyne - T. O. a F. O., zo dňa 24.03.2022 (č. l. 6) vyplýva, že rodičia žalobkyne dali čestné vyhlásenie, že od júla 2021 žalobkyňa výrazne schudla a po tele má neustále rôzne modriny. Žalovaný ich kontaktoval, volal im a viackrát prišiel neohlásene k nim domov spolu s jeho dcérou D. a tiež s jeho zdravotnou sestrou M. F.. Počas týchto návštev, bol agresívny, viackrát opakoval, že nechce späť požičané peniaze, ide mu len o kontakt so žalobkyňou. Často ho vidia jazdiť autom okolo ich domu, hoci nemá dôvod tadiaľ jazdiť, tento stav trvá až doteraz.
4. Zo správy zo dňa 24.09.2021 (č. l. 7) súd zistil, že žalovaný kontaktoval žalobkyňu prostredníctvom SMS správy, v ktorej sa žalovaný snaží presvedčiť žalobkyňu o rozchode s jej terajším priateľom a zároveň ju uisťuje o citových väzbách žalovaného k žalobkyni. U správy je poznačený záznam o zmeškanom videohovore. Žalobkyňa uvedený kontakt zablokovala.
5. Zo správy zo dňa 23.09.2021 (č. l. 8) súd zistil, že žalovaný kontaktoval prostredníctvom svojej zdravotnej sestry žalobkyňu, pričom žiadal žalobkyňu, aby si ho odblokovala. Žalobkyňa uvedený kontakt zablokovala.
6. Zo správ zo dňa 30.08.2021 a 14.09.2021 (č. l. 9 - 12), vyplýva, že žalovaný kontaktoval priateľa žalobkyne. Dňa 14.09.2021 žiadal rozhovor s priateľom žalobkyne.
7. Zo správy zo dňa 15.03.2022 (č. l. 13) súd zistil, že žalovaný kontaktoval priateľa žalobkyne prostredníctvom SMS správy, v ktorej žalovaný uvádza rozpad jeho vzťahu so žalobkyňou, ktorého príčinou bol priateľ žalobkyne, navrhoval mu, aby sa neplietol do lásky medzi ním a žalobkyňou.
8. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 10.03.2022 vyhotovenej Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Skalici, Obvodné oddelenie Policajného zboru Skalica ČVS: ORP-XX/SI-Q.-XXXX (č. l. 15 - 16) má súd za preukázané, že žalobkyňa podala na žalovaného opätovne trestné oznámenie vo veci nebezpečného prenasledovania.
Oznámenie odôvodnila tým, že žalovaný ju neustále vyhľadáva. Z Okresného úradu Senica, pracovisko Skalica, na ktorý bolo postúpené prvotné trestné oznámenie zo dňa 22.10.2021, jej neprišla žiadna odpoveď ani vyrozumenie, nevedela, či žalovaný bol riešený pokutou alebo nejako inak. Žalovaný ju nestále kontaktuje prostredníctvom správ a jazdí autom okolo jej rodičovského domu. V správach sa jej však nevyhráža, ani nepýta údajné peniaze. Naposledy ju osobne vyhľadal dňa 14.02.2022, kedy ona išla z práve a on vybehol za ňou z vozidla pred jej bytovkou.
9. Zo správ prostredníctvom sociálnej siete (č. l. 17 - 25) vyplýva, že žalovaný pod menom D. opakovane kontaktuje žalobkyňu správami typu „Vidím, že už naozaj nechceš nájsť nejakú spoločnú reč, zabúdaš na všetko pekné, čo sme zažili spolu, si úplne slepá a zavieraš všetky dvere, mrzí ma to, ale nebudem už brať ohľad na nič, keď z tvojej strany nie je snaha udobriť sa“ (č. l. 19), „A vymazať človeka, ktorý mi ubližuje“ (č. l. 19), „Tak som to pochopil, že teda nechceš mi splniť moje prianie, tak potom neviem, či ti dokážem odpustiť a každý musí brať zodpovednosť za svoje činy “ (č. l. 20). Uvedené žalobkyňa zablokovala.
10. Z výpisu sociálnej siete zo dňa 02.01.2022 (č. l. 21) má súd za preukázané, že žalovaný pod menom D. kontaktoval žalobkyňu prostredníctvom sociálnej siete hovorom, na ktorý žalobkyňa nereagovala a následne jej žalovaný písal, či je doma. Žalobkyňa kontakt zablokovala.
11. Zo správy zo dňa 27.02.2022 (č. l. 22) súd zistil, že žalovaný pod menom H. kontaktoval žalobkyňu spolu so správou „Nerob to. Pan Boh ta potrestá“. Žalobkyňa kontakt zablokovala.
12. Dňa 03.11.2021 kontaktoval žalovaný žalobkyňu prostredníctvom správy (č. l. 23 - 25) v ktorej uviedol, že má výčitky svedomia, že ju stratil svojou hlúposťou a svojou žiarlivosťou, ospravedlňuje sa za posledný telefonát, nebol pri sebe, bol na liekoch a bol vytočený, prosí ju, aby zdvihla telefón, v opačnom prípade príde k nej domov. Má o ňu strach. Žalobkyňa reagovala, že všetko je v poriadku.
13. Z výpisu hovorov predložených žalobkyňou (č. l. 26 - 30) je zrejmé, že ju žalovaný telefonicky kontaktuje z rôznych čísiel, ktoré si žalobkyňa zablokovala.
14. Z Prehlásenia zo dňa 19.08.2021 v Trnave podpísaného žalobkyňou (č. l. 34) súd zistil, že žalobkyňa prehlásila, že si dňa 19.08.2021 požičala od žalovaného sumu 10.000,- eur a zaviazala sa splácať poskytnutú dlžnú sumu prostredníctvom splátok vo výške 500,- eur.
15. Z potvrdenia zo dňa 10.03.2022 (č. l. 33) súd zistil, že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie dňa 10.03.2022 vo veci nebezpečného prenasledovania.
16. Z Uznesenia ČVS: H.-XXX/SI-Q.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Skalici, obvodné oddelenie PZ Skalica (č. l. 42 - 47) súd zistil, že vec podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, bola odovzdaná Okresnému úradu v Senici, pracovisko Skalica, odbor všeobecnej a vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na základe podanej sťažnosti žalobkyne zo dňa 29.11.2021 (č. l. 31 - 32), vydala Okresná prokuratúra Skalica Uznesenie č. XPn XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 35 - 40), ktorým podanú sťažnosť žalobkyne, voči uzneseniu ČVS: H.-XXX/SI-Q.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zamietla ako nedôvodnú. Uznesenie bolo odôvodnené tým, že uvedené prejavy správania sa žalovaného nie sú v kontexte ostatných skutkových okolností, vrátane celkového správania obvineného objektívne spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život žalobkyne. Konaním žalovaného preto nebola naplnená objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania.
17. Z potvrdenia zo dňa 22.10.2021 (č. l. 41) súd zistil, že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie dňa 22.10.2021 vo veci nebezpečného vyhrážania.
18. Fotografie na č. l. 48 osvedčujú skutočnosť, že žalovaný spoločne so zdravotnou sestrou bol prítomný v žiackej triede žalobkyne.
19. Z konverzácie prostredníctvom sociálnej siete (č. l. 49 - 50) je zrejmé, že žalovaný sa pokúša o komunikáciu so žalobkyňou.
20. Z konverzácie prostredníctvom sociálnej siete (č. l. 53) súd zistil, že žalovaný označuje žalobkyňu ako ženu svojho života, ktorej sa nemieni vzdať a kvôli ktorej opustil svoju rodinu.
21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
22. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „C.s.p.) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
23. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
25. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
26. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
27. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
28. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
29. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
30. Podľa § 336 ods. 2 C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
31. Podľa § 336 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
32. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie môže slúžiť dočasnému aj trvalému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana (princíp proporcionality). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje len osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana.
33. Ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia, t. j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo že existuje reálna obava, že exekúcia bude ohrozená. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C.s.p. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem navrhovateľky - žalobkyne. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom.
34. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľke reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľka neodkladného opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľka neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým jej spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených dôkazov. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľky, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
35. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je na posúdení súdu.
36. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia, nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
37. V tomto prípade sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h). Ide o opatrenie vydané v záujme individuálnej ochrany osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Uvedené neodkladné opatrenie súvisí s právom na ochranu života a zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a ochranou súkromia v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Primárnym účelom je zabránenie prenasledovaniu, zastrašovaniu alebo iným formám nepriameho nátlaku. Chránenej osobe by mala byť poskytnutá okamžitá a efektívna súdny ochrana v odôvodnených prípadoch. V tomto prípade musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľka tvrdené skutočnosti je povinná osvedčiť napríklad lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažné zásahy do osobných slobôd (na rozdiel napríklad od nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p.) povinného, sú zo zákona podmienené tým, že práve správaním povinného (nežiaduce sledovanie, vyhľadávanie dotknutej osoby alebo jej kontaktovaním) by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená, pričom žalobkyňa tieto skutočnosti musí súdu osvedčiť.
38. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g) a h) C.s.p. postačuje, ak je osvedčené konanie žalovaného, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení preukazujú predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie, ktoré je z procesného hľadiska maximálne zrýchlené. Hoci Civilný sporový poriadok v § 325 ods. 1 písm. g) a h) C.s.p. taxatívne neuvádza aké druhy konania zákon predpokladá pre nariadenie neodkladného opatrenia z ustálenej judikatúry je však zrejmé, že pôjde o každé konanie formou ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického, sexuálneho a psychického nátlaku. Takéto konanie je každý čin, ktorého následkom je, že obeť musí robiť niečo, čo nechce robiť, alebo je jej bránené robiť niečo, čo chce robiť, prípadne sa v nej vyvoláva strach. Pre nariadenie neodkladného opatrenia by bolo postačujúce aj keby konanie žalovaného neobsahovalo fyzický kontakt so žalobkyňou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky, psychický nátlak neustálim kontaktovaním môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.
39. Na základe obsahu listinných dôkazov pripojených k návrhu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci v časti navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým má súd nariadiť žalovanému zdržať písomnej, telefonickej alebo elektronickej komunikácie voči žalobkyni alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu a v časti, v ktorej má súd žalovanému zakázať približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia ako aj v súvislosti so zákazom kontaktovania prichádza do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity, ktoré by bolo možné súdu preukázať napríklad lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením svedkov, ale aj inými dôkazmi osvedčujúcimi, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť osoby navrhujúcej neodkladné opatrenie.
40. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva (vyvolaného strachu žalobkyne neustálim kontaktovaním žalovaného a vyhľadávanie jej prítomnosti) bezprostredne jej hroziaceho správaním žalovaného, a to najmä s poukazom na výpis správ a zmeškaných hovorov (t.j. volaní) od žalovaného smerovaných na žalobkyňu prostredníctvom mobilných operátorov aj prostredníctvom sociálnych sietí od 30.8.2021 ( č.l. 10 ) do 15.3.32021 ( č.l. 13 ) v počte najmenej 80 a to aj napriek zablokovaniu telefónu žalovaného zo strany žalobklyne. Taktiež súd vychádzal z trestného oznámenia
zo dňa 10.03.2022 (č. l. 15 - 16) aj spolu s potvrdením o podaní trestného oznámenia zo dňa 10.03.2022 (č. l. 33) a potvrdením o podaní trestného oznámenia zo dňa 22.10.2021 (č. l. 41). Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že žalobkyňa je neustále kontaktovaná žalovaným, či už formou SMS správ, správ na sociálnych sieťach, telefonátmi. Niektoré sms správy majú výhražný charakter ( č.l. 17 - „oprav ten posraty masenger a zase rusis dohody,..“ č.l. 22 - „nerob to. Pan Boh ta potresta“ ). Taktiež mal súd za osvedčené, že sa k nej žalovaný približuje a vyhľadáva jej okolie, vyhľadáva jej rodičov (podľa čestného vyhlásenia zo dňa 24.30.2022 č. l. 6), z Uznesenia ČVS: H.-XXX/SI-Q. zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 42 - 47) vyplýva, že žalovaný má silný citový vzťah k žalobkyni aj napriek jej neochote sa s ním ďalej stretávať, sám priznal, že jej dal v afekte facku. Hoci súd má vedomosť o tom, že Okresná prokuratúra Skalica Uznesením č. XPN XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 35 - 40) potvrdila uznesenie ČVS: H.-XXX/SI-Q.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o odovzdaní trestného oznámenia žalobkyne voči žalovanému Okresnému úradu v Senici, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, avšak bolo to z toho dôvodu, že celkové správanie žalovaného nebolo v tom čase ešte objektívne spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život žalobkyne a preto konaním žalovaného nebola naplnená objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania. Súd však v tomto prípade dospel k názoru, že správanie žalovaného podľa predložených listinných dôkazov narúša integritu osoby žalobkyne, nakoľko žalobkyňa podala na žalovaného ďalšie trestné oznámenie a to dňa 10.03.2022. Súd má aj z listinných dôkazov za osvedčené, že žalovaný sa dopustil tak závažného konania, ktoré by mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne v takej miere, že to osvedčuje potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z uvedeného mal súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko narušovanie osobnej integrity druhej osoby nemôže byť za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Neodkladné opatrenie môže súd vydať iba v prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že vyvolávajú dôvodnú obavu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľky. Súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa súdu osvedčila závažnosť situácie, a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a preto nariadil neodkladné opatrenie tak, ako žiadala navrhovateľka. Toto neodkladné opatrenie má účel aj v tom, aby konanie žalovaného prípadne nedosiahlo takú intenzitu, ktorá charakterizuje skutkové podstatu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona.
41. Naviac nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia bude pritom vytvorený len dočasný stav. Navrhované dočasné obmedzenie žalovaného tak nevytvorí nenávratný stav, ale iba po určité časové obdobie (počas trvania sporu vo veci samej) upraví pomery sporových strán tak, aby sa predišlo prípadným ujmám. Súd v časti, ktorou zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, stanovil výnimku zo zákazu približovania, a to pre prípady, keď bude potrebná účasť oboch strán pri úkonoch súdu (napr. v konaní vo veci samej) alebo orgánov činných v trestnom konaní.
42. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie ešte pred začatím konania vo veci samej, vo výroku uznesenia uložil žalobkyni v zmysle § 336 ods. 1 C. s. p. povinnosť podať žalobu na ochranu osobnosti. Ak v určenej lehote žalobu na súd nepodá, neodkladné opatrenie súd aj bez návrhu zruší podľa § 336 ods. 3 C. s. p.
43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.