Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: B-BAU s.r.o., Horná ul. 476, Horná Potôň, IČO: 43 796 010, zastúpený: JUDr. Juraj Czirfusz, advokát, Korzo Bélu Bartóka 345/12, Dunajská Streda, proti žalovanému: BALA, a. s., Veľká Budafa 66, Holice, IČO: 36 228 427, zastúpený: Potásch & Potásch s.r.o., advokátska kancelária, v mene ktorej koná advokát a konateľ: Doc. JUDr. PhD. Peter Potásch, o zaplatenie 4.563,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/92/2015-168, zo dňa 15.04.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.050,28 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 20. januára 2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.632,65 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, keď v časti o zaplatenie sumy 513,32 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 20. januára 2015 návrh zamietol.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu, ktorá predstavuje cenu za vykonané stavebné práce v mesiaci októbri 2013, ktoré žalobca vykonal, vyfakturoval, ale ktorú sumu mu žalovaný odmieta zaplatiť.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že žalobca pre neho určité práce na stavbe Autobusovej stanice v Dunajskej Strede vykonal, ale poprel, že by práce ktoré sú predmetom žaloby bol u žalobcu objednal a prevzal. Zo strany žalobcu mu nebola po ich údajnom vykonaní doručená ani faktúra a predmetný záväzok žalobca neviedol ani v inventarizácii záväzkov a faktúra, ktorou si žalobca následne nárok uplatnil neobsahovala dokumenty, ktoré žalobca zvyčajne k predchádzajúcim faktúram prikladal.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov a ich právnych zástupcov, v konaní navrhnutých svedkov sa to B. L., U. A., B. W., U. P., P. C. a C. I., vyhodnotil listinné dôkazy, konkrétne súpis vykonaných prác z novembra 2013, súpisy prác z mesiacov január 2013, jún až december 2013, január 2014, k nim prislúchajúce faktúry, vykonal i miestnu obhliadku v priestoroch predmetnej autobusovej stanice a k takto zistenému skutkovému stavu skonštatoval, že strany sporu boli dlhodobo vo vzájomnom obchodnom styku a to už počas rokov 2012 a 2013, kedy žalobca pre žalovaného vykonával práce na stavbe Autobusová stanica SAD Dunajská Streda. Na uvedenej stavbe pôsobil ako stavbyvedúci v konaní vypočutý svedok B. L., ktorý bol zamestnancom žalovaného

a bol oprávnený objednávať určité práce. Uvedený svedok si objednal práce u žalobcu i v mesiaci október 2013, ktoré žalobca i vykonal, tieto uvedený svedok prekontroloval a ich vykonanie následne potvrdil svojim podpisom na súpise prác vykonaných za predmetný príslušný mesiac. Cena za vykonané práce sa určovala v súlade s interným cenníkom žalovaného, platným pre príslušný rok, s ktorým bol žalobca uzrozumený a na základe ktorého potom stavbyvedúci k jednotlivým prácam uvedeným na súpise dopĺňal jednotkové ceny, a podľa nich žalobca vystavil faktúru, ktorú mu žalovaný uhradil. V konaní nebolo preukázané, že by si stavbyvedúci musel dať objednávku prác osobitne schváliť, predstavenstvom žalovaného, takáto skutočnosť nebola preukázaná ani praxou, ktorú strany medzi sebou mali. Svedok L. potvrdil, že poveril zamestnancov žalobcu, aby vykonávali postupne práce, ktoré im určil i v októbri 2013, žalobcom predložený súpis vykonaných prác podpísal, na základe čoho si žalobca vystavil faktúru a uplatnil nárok na zaplatenie ceny.

5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podstatnú časť dôkazov tvorili výpovede svedkov, ktorí boli pomocnými robotníkmi na stavbe a ktorí vykonávali práve nielen v októbri 2013, ale aj v novembri 2013, a ktorí súčasne vykonávali počas mesiaca práce i na iných stavbách, pričom sa jednalo o typovo podobné pomocné práce , akými boli výkopové, búracie a iné zemné práce, betonáž a pod., preto pri ich výpovediach pred súdom vypočúvaným svedkom miesta výkonu prác splývali resp. si nevedeli presne spomenúť, na ktorej konkrétnej stavbe a v ktorý deň v príslušnom mesiaci pracovali. K uvedeného zisteniu prvoinštančný súd uviedol, že nemal dôvod spochybňovať svedkami uvádzané skutočnosti, pretože ich výpovede boli zhodné s ostatnými tvrdeniami v konaní vypočutých svedkov. Svedok B. L. uznal, že podpis na súpis prác vykonaných v mesiaci november 2013 je jeho podpisom, v ňom uvedené práce prevzal a skontroloval. Skutočnosť, že si nevedel presne spomenúť, či ich vykonal skutočne žalobca súd nepovažoval za relevantnú vzhľadom na uplynutie doby od ich realizácie, ale nakoľko z ostatného dokazovania vyplynulo, že svedok v postavení stavbyvedúceho vykonanie prác potvrdzoval podpisom a v prípade, že by potvrdil práce nevykonané, súd zhodnotil, že práce uvedené v súpise, ktorý je podkladom pre podanú žalobu je potrebné považovať za objednané a vykonané i vzhľadom k tomu, že sám svedok podľa cenníka žalovaného do tohto súpisu vpisoval cenu.

6. Prvoinštančný súd sa zaoberal a v odôvodnení rozsudku podrobne vyhodnotil i námietky žalovaného, ktoré označil za irelevantné, pretože práve súdu predložené listiny boli kľúčovým dôkazom, preukazujúcim opodstatnenosť podanej žaloby, čomu nasvedčoval i v konaní zistený spôsob objednávania prác, evidencia faktúr, súd vzal do úvahy, že žalobca uvedenú faktúru uviedol i priznaní dane z pridanej hodnoty a pochybnosti o opodstatnenosti nároku na zaplatenie požadovaného plnenia vyplývajúceho z vykonaných prác nemôže vyvolať ani rozdielny formát žalovanému a súdu predloženej faktúry, čo vysvetlil žalobca tým, že neskôr znovu vytlačil faktúru ako účtovný doklad, ale už v inom účtovnom programe, v dôsledku čoho je v inom formáte, ale sa jedná o ten istý daňový doklad.

7. S námietkou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že súpis vykonaných prác je nečitateľný, preto ho nie je možné ako dôkaz preukazujúci vykonanie prác akceptovať a nebol predložený jeho originál súd zdôraznil, že je prípustné vykonať dokazovanie aj kópiou listiny, k čomu poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 3Obo/61/2009, ktorá kópia podlieha rovnakému hodnoteniu vzhľadom k jej autentičnosti. Opodstatnenosť námietky týkajúcej sa nečitateľnosti súpisu súd vyvrátil s tým, že ak bol žalovaný schopný napísať k jednotlivým prácam cenu znamená to, že doklad bol čitateľný a tak námietku vyhodnotil účelovú. Svedok L. potvrdil, že práce, ktoré sú v súpise za mesiac október 2013 uvedené, mohli byť na stavbe i technicky zrealizované. Výpoveď tohto svedka prvoinštančný súd označil za podstatnú, pretože stavbyvedúci nevyhnutne mal a musel mať prehľad o postupe výstavby a prácach, ktoré sa na stavbe vykonávali. Prvoinštančný súd sa zaoberal i jednotlivými prácami, ku ktorým žalovaný tvrdil, že nemohli byť vykonané žalobcom, mali byť vykonané iným subjektom, ktorému žalovaný za ne i zaplatil. Uvedené označil súd za snahu žalovaného nájsť nezrovnalosti v postupe výkopov, betonáže a navážania zeminy, ktoré označil iba za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu. Žalovaným požadované vykonanie dokazovania iba originálmi súpisov prác súd označil za nerealizovateľné, pretože ani jeden z účastníkov nepriznal, že by originálom disponoval, a tak dokazovanie originálmi listín - súpisov prác súd nemohol vykonať.

8. Prvoinštančný súd uviedol, že právne vzťahy sa týkajú podnikateľskej činnosti oboch strán sporu, preto sa spravujú právnou úpravou uvedenú v Obchodnom zákonníku. Záväzok vykonať stavebné práce ako súčasť stavby súd kvalifikoval s poukazom na § 536 ods. 2 Obchod. zák., ako plnenie zo zmluvy o dielo, za ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť odplatu. K oprávneniu stavbyvedúceho

svedka L. poukázal prvoinštančný súd na právnu úpravu uvedenú v § 15 ods. 1 Obchod. zák. s tým, že tento svedok bol poverený operatívnym objednávaním prác, čo potvrdil i ďalší zamestnanec žalovaného, v konaní vypočutý ako svedok stavbyvedúci C. I.. Súd vzal do úvahy, že stavbyvedúci L. opakovane ústne objednával rôzne pomocné a jednoduché práce u žalobcu, ktoré žalobca podľa jeho požiadaviek vykonal, žalovanému fakturoval a ktoré žalovaný bez výhrad uhrádzal, teda bolo dôvodné, že žalobca nadobudol presvedčenie, že uvedený stavbyvedúci je na objednávanie prác pre stavbu oprávnený, a pokiaľ by aj pri objednávaní prekročil v mesiaci október 2013 svoje oprávnenie, podľa predchádzajúcich skúseností nemohol o tejto skutočnosti žalobca žiadnym spôsobom vedieť, a na čom nič nemení ani obrana žalovaného ktorý poukazoval na zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý definuje práva a povinnosti stavbyvedúceho. Uvedenú právnu úpravu označil prvoinštančný súd za verejnoprávny predpis, z ktorého ale nemožno vyvodiť vo vzťahu k činnosti stavbyvedúceho L., že by v súkromnoprávnych vzťahoch nemohol mať kompetenciu a to i z prihliadnutím na ust. § 15 Obchod. zák., čo zodpovedá aj podnikateľskej praxi a osvedčuje i prax súdna. K uvedenému dal preto prvoinštančný súd do pozornosti i rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obdo/13/2011 a sp. zn. 5Obdob/27/2006, v spojení s oprávnením stavbyvedúceho na objednávanie kontrol a preberanie prác ako činností, ktoré majú súkromnoprávnu povahu. Súd prvej inštancie s poukazom na § 275 ods. 4 Obchod. zák. skonštatoval, že medzi stranami sa vyvinula prax, podľa ktorej žalobca na základe objednávky žalovaného uvedené práce vykonal, zmluva sa tak v ústnej forme uzatvorila okamihom, kedy sa daný úkon vykonal.

9. Dokazovanie k praxi, ktorú medzi sebou strany zaviedli preukázalo, že žalobca vždy vykonával práce za cenníkové ceny určené žalovaným, ktoré do súpisu vykonaných prác dopisoval stavbyvedúci vychádzajúc z interného cenníka žalovaného. Žalovaná strana sporu nepreukázala, že by spôsob vykonávania prác od ich objednania až do úhrady bola iná, počas celého roka 2013 práce vykonané žalobcom za žalovaného preberal stavbyvedúci a žalovaný podľa faktúry ich cenu zaplatil. Z uvedeného zistenia preto prvoinštančný súd vychádzal i pri vyhodnotení opodstatnenosti podanej žaloby, ktorý tak akceptoval ponuku žalovaného vrátane cien , k čomu žalovaný nepreukázal, že by ceny uvedené v súpise nezodpovedali jeho cenníkovým cenám, ktoré do súpisu dopĺňal svedok L. a žalovaný ich nesprávnosť napr. predložením iného platného interného cenníka súdu nepreukázal.

10. Prvoinštančný súd mal za to, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 Obch. zák. a žalovanému ako objednávateľovi tak vznikla podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. povinnosť cenu za vykonané dielo, ktorá skutočnosť bola potvrdená stavbyvedúcim žalovaného, ako i súpismi v predchádzajúcich a nasledujúcich mesiacoch zaplatil. Ukončením a odovzdaním diela (§ 554 ods. 1 Obch. zák.) žalobca záväzok za daný mesiac splnil a podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. vznikla žalovanému povinnosť cenu diela predstavujúceho vykonanie stavebných prác zaplatiť vo výške 4.050,28 eur vrátane DPH.

11. Povinnosť zaplatiť za zhotovené dielo nie je závislá od doručenia faktúry, ktorú možno považovať za výzvu na plnenie ( NS SR sp. zn. 5 Obdo 36/2009) a jej doručenie môže mať význam pre počítanie omeškania v zmysle § 365 ods. 2 Obch. zák. Za neopodstatnené označil súd prvej inštancie aj odkazy žalovaného zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý nerieši povinnosť uhradiť cenu diela podľa reakcie na odsúhlasenie stavu záväzkov.

12. Podľa § 365 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom od 1. februára 2013 je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku, ak ho nesplní do 30 dní od doručenia dokladu alebo poskytnutia plnenia veriteľom, resp. ak je deň doručenia dokladu neistý, uplynutím 30. dňa od doby poskytnutia riadneho plnenia. V predmetnom spore bolo plnenie poskytnuté 11. novembra 2013, dátum doručenia faktúry nemal súd preukázaný, z toho dôvodu ustálil, že sa žalovaný dostal do omeškania od 12. decembra 2013, v spojení s čím mu podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. vznikla povinnosť uhradiť úroky z omeškania v zákonnej výške, ktorá je o 9 % vyššia než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2015), ktorá ku dňu 12. decembru 2013 bola 0,25 %, takže sadzba úrokov z omeškania je 9,25 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,05 % od 20. januára 2015, ktorý návrh prvoinštančný súd s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O. s. p. nemohol prekročiť.

13. Súd prvej inštancie ale nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 513,32 eur vrátane 20 % DPH, ktorá suma je v súpise z októbra 2013 uvedená bez akéhokoľvek vysvetlenia, takže nie je možné určiť,

aké práce mali byť v tejto hodnote vykonané, preto v tejto výške súd návrh zamietol. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., keď v konaní prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu s poukazom na vyhl. č. 655/2004 Z.z.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu i v zostávajúcom rozsahu zamietol, príp. aby rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie založil na existencii odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. ako i dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. b), c) , d), e), f) O.s.p.

15. Odvolateľ zdôraznil , že od žalobcu opakovane žiadal k úhrade faktúry i predloženie evidencie dochádzky pracovníkov na predmetnej stavebnej akcii za mesiac október 2013, čo žalobca nesplnil, hoci v predchádzajúcich mesiacoch dochádzku žalobca k stavebnej akcii viedol a predkladal a bol tak povinný urobiť i za práce vykonané v žalovanom mesiaci. I keď je hodnotenie skutkových okolností a vykonanie dôkazov závislé na úvahe súdu, podľa názoru odvolateľa súd mal v rámci rozhodovania nepochybne prihliadať na všetky okolnosti k domnelej pohľadávke žalobcu a vziať do úvahy i tie, ktoré jej pravosť a reálnosť spochybňujú, vziať do úvahy odstup času niekoľkých rokov, keď žalobca predkladal rôzne znenia a rôzne formáty faktúry, faktúra bola žalovanému doručená cca 2 roky po vykonaní prác, čo nemožno považovať za „bežný postup“ , nie je tak ani v evidencii žalovaného, neuviedol ju v účtovnej závierke za rok 2013. Žalobca napriek žiadosti odvolateľa nepredložil originály listín, ktorými deklaroval opodstatnenosť návrhu, viaceré predložené faktúry nie je možné verifikovať, pretože sú z hľadiska vykonania prác identické, pričom cca v decembri 2013 boli už práce na stavbe ukončené. Odvolateľ má za to, že vo veci absentujú jednoznačné dôkazy, ktoré by svedčili v prospech žalobcu, ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by v mesiaci október 2013 na stavbe pracoval a vypočutí svedkovia W., P. a C. ani neuviedli, ktoré práce na tejto stavbe vykonali, preto súd išiel až nad rozsah zásady voľného hodnotenia dôkazov keď vychádzal z ich výpovedí ako z kľúčového dôkazu, hoci nevedeli nepochybne potvrdiť, či na tejto stavbe v mesiaci október 2013 pracovali. Záver súdu, podľa ktorého práce boli vykonané a majú byť zaplatené tak neobstojí, nemá ani oporu vo vykonaných dôkazoch. Žalovaný nespochybňoval, že žalobca na predmetnej stavbe pre neho pracoval pred aj po mesiaci október 2013, čo však nerobí automaticky jeho nárok za podstatný a preukázaný. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu, ktorý nepreukázal opodstatnenosť nároku, ktorý bol vo viacerých smeroch spochybnený. Ak súd vychádza z hypotézy v súvislosti s prácami vykonaným v mesiaci október 2013, tak nedôvodne presúva dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý ale nemôže preukázať, neexistenciu takejto právnej skutočnosti.

16. Súd neprihliadol ani na to, že pracovníci, ktorí mali na stavbe pracovať a boli v konaní vypočutí ako svedkovia boli kmeňovo zaradení na inej stavbe, a ak vôbec pracovali na stavbe AS SAD Dunajská Streda, tak iba v minimálnom rozsahu, pretože iba jediný svedok P. potvrdil, že na danej stavbe pracoval, ale uviedol „relatívne málo“, čo znamená, že uvedení svedkovia vypočutí v konaní pred súdom prvej inštancie pracovali na iných stavbách. Súd nevzal do úvahy, že i podľa výpovede svedka stavbyvedúceho L. a A. na vykonanie prác uvedených v súpise za október 2013 bolo potrebných minimálne 4 až 5 pracovníkov, ktorá skutočnosť nebola ani zaprotokolovaná v zápisnici, napriek žiadosti právneho zástupcu žalovaného. V súpise uvedené práce muselo vykonávať minimálne 6 ľudí, ktorá podmienka vychádzajúc z predložených dôkazov nebola splnená, keď v súpise uvedené práce nemohli byť vykonané, vzhľadom k tomu, že minimálne 3 osoby pracovali na inej stavbe. Napriek žiadosti odvolateľa súd nemal k dispozícii originály listí, nevykonal dokazovanie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a nezisťoval, či osoby, ktoré boli vypočuté ako svedkovia, a ktorí údajne mali na stavbe pracovať, boli aj skutočnými zamestnancami žalobcu, keď podľa dostupných informácií minimálne svedok W. nebol vôbec zamestnancom žalobcu a tak požiadavka na vykonanie uvedeného dôkazu bola legitímnou, ku ktorej súd v rozsudku neodôvodil, z akých dôvodov ju neakceptoval a nevykonal. Takýmto postupom prvoinštančného súdu došlo k porušeniu procesných práv odvolateľa. Žalovaný opakovane poukazoval i na spôsob výsluchu svedkov, keď mu nebolo oznámené ako strane sporu, kedy majú byť vypočutí, ktorú námietku prvoinštančný súd zamietol s poukazom na to, že žiadne ustanovenie procesného predpisu neurčuje, že by účastník konania mal byť o tejto skutočnosti osobitne informovaný, čo ale znamená, že postupom súdu došlo k porušeniu ústavných princípov a k porušeniu rovnosti zbraní, čo potvrdzuje i judikatúra NS SR resp. Ústavného súdu. Tým, že odvolateľovi nebolo oznámené, kto a k akým skutočnostiam má byť vypočutý, žalovaný nemal možnosť sa pripraviť, čím sa dostal do procesne

znevýhodnenej pozície na rozdiel od žalobcu, ktorý mal možnosť pripraviť sa na výsluch svedkov a tak i týmto konaním súdu došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Okrem toho odvolateľ zdôraznil, že osoby, ktoré súd vypočul ako svedkov, po ukončení výsluchu ponechal v pojednávacej miestnosti, a títo už vypočutí svedkovia sa „aktívne“ zapájali do výsluchu iných svedkov ,resp. im súd kládol otázky napriek tomu, že výsluch daného svedka už bol ukončený, čím sa tak dodatočne neformálne dopĺňali svedecké výpovede, teda sa jednalo o dôkaz, ktorý nebol získaný zákonným procesným spôsobom, keď súd počas výsluchu jedného svedka neformálne pripustil výpoveď ďalšieho svedka napriek tomu, že jeho skorší výsluch bol ukončený. Súd takýmto spôsobom získaval informácie, ktoré zapísal i do zápisnice ako svedeckú výpoveď. Uvedený postup je vadou konania a v rozpore s právnou úpravou procesného predpisu a jeho účelom.

17. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie opiera o vlastný výklad niektorých pojmov napriek tomu, že vykonanie predmetných prác nebolo zo strany žalobcu preukázané, preto súd mal pristúpiť k výkladu skutkového stavu a nie označiť za „nie vylúčené“, že boli vykopané iné jamy pre osvetlenie. Činnosť súdu smerujúca k preskúmaniu pravdepodobnosti či nepravdepodobnosti vykonania daných prác je tak nesprávna, pretože bolo výlučne povinnosťou žalobcu realizáciu prác preukázať, aj ich existenciu žalovaný namietal. Za kľúčovú súd označil svedeckú výpoveď svedka L. a tiež svedka W., zamestnanca žalobcu, pričom ponechal bez povšimnutia zistenie, že svedok L. je psychiatrickým pacientom , lieči sa a užíva silné lieky, čím mohla byť ovplyvnená skutočnosť súvisiaca s vnímaním vecí, jeho pamäťové schopnosti ako i schopnosti reprodukovať určité skutočnosti. Napriek tomu, že táto skutočnosť je zaprotokolovaná i v zápisnici z pojednávania, súd prvej inštancie jej nevenoval dostatočnú pozornosť a naviac svedok uviedol, že úradný jazyk neovláda, vypovedal čiastočne i v slovenskom jazyku, čo mohlo priniesť dezinformácie súvisiace s dokazovaním , napriek tomu ale prvoinštančný súd výpoveď uvedeného svedka hodnotí ako podstatnú bez toho, aby prihliadol na uvedené zistenia. Preklad výpovedí svedkov, ktorí viacerí boli vypočúvaní v maďarskom jazyku bol vykonávaný a zabezpečovaný zamestnancom súdu, ktorý bol poverený sudcom k tomuto úkonu, hoci podľa názoru odvolateľa preklad mal byť primárne realizovaný prostredníctvom úradného tlmočníka, z ktorého by bolo možné é plne verifikovať, že bol správny. Tým, že nemal súd prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností preukázané splnenie podmienky minimálneho personálneho substrátu na vykonanie prác, teda že žalobca nemohol vykonať práce, ktoré sú uvedené v spornom súpise z počtom ním uvedených pracovníkov, nesprávne postupoval, keď na argumentáciu žalovaného neprihliadol a označil ju za účelovú.

18. V ďalšej časti odvolania odvolateľ položkovite poukázal na súpis jednotlivých prác, svedok L. nikdy nepotvrdil, že by predmetné práce objednal, i keď počas výsluchu uviedol, že túto skutočnosť nevie vylúčiť, preto takéto vyhlásenie nemožno považovať za preukázané tvrdenie súvisiace s tým, že predmetné práce objednal. Pokyny svedka L. ako stavbyvedúceho nemožno považovať za riadnu objednávku prác a tak v konaní nebolo preukázané, že by akékoľvek práce v mesiaci október 2013 boli u žalobcu účinne objednané, preto nemožno mať za to, že nárok žalobcu vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o dielo. Odvolateľ rozporoval i zistenia správnosti v súpise uvedených položkových cien, ktoré nie sú súladné s jednotkovými cenami uvádzanými na iných súpisoch, ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie takisto nevyporiadal, pretože žalovaný v podaní zo dňa 08.04.2016 jednotlivé položky súpisu spochybňuje s odkazom na to, že ich obsahujú skoršie i neskoršie faktúry. Dokazovanie miestnou obhliadkou vykonanou súdom rovnako nepreukázalo, že práce, ktoré vykonané boli vykonal žalobca. Naviac niektoré práce sú identické, uvedené tak v súpise pred ako i po miesiaci október 2013, niektoré boli vykonávané inými subdodávateľmi, preto ani úvahy súdu, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorých mohli popri žalobcovi vykonávať práce podobného charakteru i iné subjekty neobstojí. V závere rozsiahleho odvolania odvolateľ stručnejšie zhrnul svoje odvolacie námietky a trval na opodstatnenosti svojho odvolania.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vyjadril sa k jednotlivým námietkam uvádzaným odvolateľom v podanom odvolaní a zdôraznil, že žalovaný opakovane apeluje na údajnú povinnosť žalobcu predložiť zoznam zamestnancov, ktorí mali v danom mesiaci na stavbe pracovať. K tomuto tvrdeniu žalobca zdôrazňuje, že predchádzajúce faktúry žalovaný uhrádzal bez toho, aby ich mal podložené tzv. s menovkami, čo potvrdil i v konaní vypočutý svedok I., ktorý vypovedal, že faktúry v mnohých prípadoch boli uhrádzané bez toho, aby k nim bola pripojená evidencia dochádzky. K nedostatkom súvisiacim s formalitami fakturácie sa súd dostatočným spôsobom vyporiadal. K odvolateľom predkladanej požiadavke na predloženie originálov súpisov žalobca uviedol, že nimi nemôže disponovať, pretože originál poskytoval ako podklad pre úhradu

žalovanému, tak logicky žalobca nemôže originálnym vyhotovením disponovať. K námietke odvolateľa, podľa ktorej sú niektoré práce uvedené v súpisoch identické žalobca zdôrazňuje, že niekoľko mesiacov po sebe sa vykonávali typovo rovnaké práce, tieto boli logicky zachytené i v súpise pod rovnakým názvom,, preto takáto námietka nemôže mať žiadne opodstatnenie. Návrh odvolateľa vykonať dopyt na sociálnu poisťovňu za účelom zistenia, či pracovníkov, ktorí práce vykonávali boli evidovaní ako zamestnancami žalobcu sociálnou poisťovňou označil žalobca za nedôvodný, pretože podstatné je skutočné vykonanie prác.

20. Odvolateľ v podanej odvolacej repliky zo dňa 25.10.2016 zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní a tvrdení, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku, okrem toho konanie vykonané na súde prvej inštancie trpí viacerými vadami, ktoré v odvolaní odvolateľ popísal a špecifikoval, čím bola porušená zásada rovnosti zbraní strán sporu, súdom prvej inštancie nebolo rešpektované právo strany sporu na riadne odôvodnenie, ktoré má byť presvedčivé, ktorú podmienku rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa. Podľa obsahu odvolacej repliky odvolateľ opakoval skutočnosti uvedené v odvolaní, preto odvolací súd ich už nepovažoval za potrebné znovu v tomto bode opisovať.

21. Odvolacia replika bola doručená na vyjadrenie žalobcovi, ktorý v odvolacej duplike zo dňa 09.12.2016 zotrval tiež na skutočnostiach, na ktoré poukázal vo vyjadrení k odvolaniu a žiadal, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené a bol mu priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

24. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.)

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.), sa odvolací súd zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojené s § 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. , podľa ktorého tvrdenia žalovaného je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepresvedčivé, vnútorne rozporné, neobsahujúce náležitosti odôvodnenia rozsudku v zmysle zákona. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie má náležitosti rozhodnutia uvedené v ust. §157 ods.2 O.s.p., súd sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený, a to nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale aj s poukazom na závery, ku ktorým prvoinštančný súd dospel. Súd v dostatočnom rozsahu uviedol, k akým skutkovým zisteniam dospel vo vzťahu k nároku uplatňovanom žalobcom na zaplatenie žalovanej istiny s prísl., vysvetlil povinnosť unesenia dôkazného bremena, uviedol, ktorú právnu normu a z akého dôvodu aplikoval a ako ju interpretoval. Nie je pritom úlohou súdu zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dávať na všetky v rozhodnutí odpoveď, pretože súd sa má vo svojom rozhodnutí zaoberať len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie veci kľúčové /rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 410/06/ čo určuje súd a nie účastník .

27. Odvolateľ argumentuje, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§205 ods. 2 písm. b) O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia ide o porušenie ustanovení zákona upravujúceho konanie. Za takúto vadu sa zvyčajne označuje porušenie povinnosti napr. pri vypočúvaní svedka či účastníka, postup, ktorý je v rozpore s § 120 ods. 4 O.s.p.. Za takúto vadu odvolateľ označil spôsob výsluchu svedkov, keď ako vyplýva i zo zápisníc z pojednávania, na ktorom boli vypočúvaní svedkovia, títo aj po ukončení výsluchu ešte svoje výpovede dopĺňali a súd ich akceptoval. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v zápisnici z pojednávania konaného dňa 26.02.2016 (č.l. 112) je zaznamenaný i prejav svedka W. a P., ktorí po výpovediach zostali v pojednávacej miestnosti a boli prítomní počas výpovede svedka I., ku ktorej bez vyzvania súdu upresnili , že na autobusovej stanici ešte osádzali smetné koše, demontovali oplotenie a na predmetnej stavbe pracovali i „W.“ (č.l. 115). Uvedené zistenie ale nepovažuje odvolací súd za relevantný odvolací dôvod a vadu konania, ktorá by založila nesprávne rozhodnutie vo veci a vzhľadom na obsah ich vyjadrení, ktorý je z hľadiska podstatných skutkových zistení bez významu, mohla ovplyvniť správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za vadu konania nemožno označiť ani skutočnosť, že súd ustanovil za tlmočníčku z jazyka maďarského do jazyka slovenského asistentku sudcu, ktorý postup je upravený ust. § 51 vyhl. č. 543/2005 Z.z., tento bol dodržaný, čo nakoniec potvrdil i sám odvolateľ, ktorý na uvedený predpis poukázal. Zo žiadneho procesného predpisu nevyplýva ani povinnosť konajúceho súdu vopred informovať druhú stranu sporu a označiť, ktorí svedkovia budú na nasledujúcom pojednávaní vypočúvaní. Predmetný odvolací dôvod tak odvolací súd v konaní nezistil.

28. Odvolací dôvod podradený pod ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

29. K uvedeným odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý vysvetlil, z akého dôvodu nevykonal dotaz na sociálnu poisťovňu a tiež sa vyporiadal s požiadavkou žalovaného na predloženie originálnych listinných dôkazov je logické, že originály predkladal žalobca žalovanému, ktorý ich verifikoval a na ich základe za vykonané práce poskytoval plnenie, preto takýto dôkazný prostriedok nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobcu. Okrem toho odvolací súd zdôrazňuje, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo v danej veci k nedôvodnému preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, pretože ak žalovaný sa bránil tvrdením, že každému mesačnému plneniu predchádzala objednávka na zhotovenie pomocných stavebných prác schválená štatutárnym orgánom, mal k nemu predložiť dôkazy, ak nimi nedisponoval, sám spôsobil svoj neúspech v konaní. Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, faktúra nie je pre posúdenie dôvodnosti nároku na zaplatenie podstatná. Základom pre posúdenie nároku na zaplatenie ceny diela je jeho zhotovenie, ktoré v tomto súdenom prípade spočívalo vo vykonávaní viacerých samostatných prác i dielčích stavebných činnostiach, ktorých zrealizovanie mal súd prvej inštancie z dokazovania a s prihliadnutím na prebiehajúce vzájomné obchodné vzťahy medzi stranami sporu preukázané, existenciu zhotoveného diela žalobcom napriek tomu, že ich žalovaná strana popierala, prvoinštančný súd z dôkazov zistil, správne vyhodnotil a návrhu dôvodne vyhovel.

30. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

31. V kontexte s odvolacími dôvodmi, na ktorých založil odvolateľ svoje odvolacie argumenty odvolací súd uvádza, že existenciu žiadneho odvolacieho dôvodu, ktorý by znamenal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nezistil a rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).