Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/204/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: EGP INVEST, spol. s r.o., Ant. Dvořáka 1707, Uherský Brod, Česká republika, IČO: 16 361 679, vo veci organizačnej zložky: EGP Invest, spol. s r.o.,Uh. Brod, ČR - organizačná zložka, so sídlom Jána Bottu 2, Trnava, IČO: 35 590 491, o zaplatenie 10.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 23Cb/548/2015-124, zo dňa 03.11.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 10.000,- eur s prísl. titulom nároku na náhradu škody a tiež uložiť povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v celom rozsahu zamietol.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že dňa 09.11.2011 došlo k prerušeniu a poškodeniu 3 ks HDPE trubiek o priemere 40 mm a optických káblov ROC-48 vláknový a NOC-24 vláknový, ktorú sú vlastníctvom žalobcu. Poškodenie nastalo pri výkopových prácach na stavbe diela IPR EBO 10029 - Bezobslužná prevádzka a diaľkové ovládanie zariadení VO Drahovce, ČS Pečeňady, ktoré vykonávala spoločnosť Telemax Slovakia, s.r.o. na základe Zmluvy o dielo č. 10/0027/11/000 so spoločnosťou ZAT a.s. Dňa 09.11.2011 bola vykonaná provizórna oprava na zabezpečenie prevádzkyschopnosti siete a definitívna oprava bola uskutočnená až počas plánovanej výluky v dňoch 16.11.2011 a 19.11.2011. Žalobcovi vznikla škoda v celkovej výške 19.311,54 eur, ktorá je tvorená nákladmi vynaloženými na opravu poškodených optických káblov, ktorú vykonala spoločnosť Michlovský spol. s r.o.. Projektovú dokumentáciu pre vydanie územného rozhodnutia k stavbe realizoval žalovaný. Činnosti súvisiace s vydávaním vyjadrení ku križovaniu podzemných telekomunikačných zariadení (ďalej len „PTZ“) realizovala pre žalobcu spoločnosť Michlovský spol. s r.o., ktorá je i zmluvným správcom a servisom optických sietí žalobcu. Žalovaný ako projektant mal pre žalobcu zakresliť všetky existujúce siete, ktorá povinnosť mu vyplýva zo zákona. Žalovaný ako projektant túto povinnosť nesplnil a pri zakreslení PTZ do projektovej dokumentácie k stavbe IPR EBO 10029 VO Drahovce ,ČS Pečeňady ,EBO V2, vychádzal iba z vyjadrenia o križovaní v katastrálnom území Pečeňady a o poskytnutie ďalších informácii na zakreslenie celej trasy PTZ nepožiadal, a tak nebola celá trasa PTZ vyznačená v projektovej dokumentácii, tak ako mala byť. Žalovaný nezakreslil celý priebeh trasy PTZ z dôvodu veľkej mierky, ale iba jedno križovanie v katastri obce N., aby bolo zrejmé, že na stavbe dôjde k stretu. Žalovaný ako projektant, ktorý projekt vypracováva ale je povinný

podľa § 67 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách v prípade križovania stavby s existujúcim PTZ vyžiadať si presné údaje o priebehu a smere trasy už existujúcej siete. V projektovej dokumentácii ale nebola celá trasa optických káblov a ich smerovanie zakreslené, preto si spoločnosť Telemax Slovakia s.r.o. objednala vytýčenie v teréne, ale nepožiadala o vytýčenie aj v mieste poškodenia, keďže nemala k tomu podklad v projektovej dokumentácii, čím došlo k poškodeniu optického kábla žalobcu a ku vzniku škody, za ktorú žalovaný ako projektant zodpovedá. Príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá žalobcovi vznikla a porušením povinnosti žalovaného projektanta je v konaní žalovaného, ktorý nezakreslil priebeh celej trasy podzemných telekomunikačných vedení žalobcu, čím žalovaný spôsobil, že spoločnosť, ktorá vykonávala výkopové práce poškodila optické káble, lebo ich nemala zakreslené v projektovej dokumentácii a nemala o ich existencii žiadnu vedomosť. Žalobca škodu vyčíslil vo výške nákladov, ktoré musel vynaložiť na opravu poškodených optických káblov vzhľadom na to, že mu poisťovňa poistné plnenie uhradila vo výške 9.311,54 eur, uplatnil si len zostávajúcu sumu vo výške 10.000,- eur.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že projektovú prípravu vykonal pre spoločnosť Slovenské elektrárne a.s. na základe Zmluvy o dielo zo dňa 12.05.2011, ktorá bola určená pre iný účel, pre iný subjekt a nie pre výkopové práce v k.ú. C. J.. Žalobca o existencii PTZ vedel a ako prevádzkovateľ vedieť mal. Vedenie podzemných telekomunikačných káblov je označené v súlade s príslušnou technickou normou oranžovou fóliou o šírke min. 35 cm (umiestnenou nad vedením). Spoločnosť Telemax Slovakia s.r.o., vykonávajúca výkopové práce v k.ú. C. J. ale tieto výstrahy nevzala do úvahy, pričom účelom uloženia výstražnej oranžovej fólie je upozornenie na existenciu vedenia uloženého pod touto fóliou a je teda pravdepodobné, že práve Telemax Slovakia s.r.o. porušila svoje povinnosti. Žalobca i v podanej žalobe priznáva svoju povinnosť poskytnúť žalovanému ďalšie potrebné údaje o existujúcich sieťach podzemných káblov a jeho tvrdenie, že nezakreslil celý priebeh trasy PTZ z dôvodu veľkej mierky, ale len kríženie v k.ú. obce N. ho nemôže zbaviť zodpovednosti poskytnúť žalovanému všetky potrebné údaje. Podľa tvrdenia žalobcu tento o krížení podzemných sietí vedel, ale z dôvodu nevhodnej mierky výkresu podrobnejšie údaje neposkytol. Zodpovednosť žalovaného by podľa ust. § 69 zák. č. 610/2003 Z.z. nastala len v prípade, že by projektant o existencii vedení PTZ od správcu, či prevádzkovateľa, ktorým je žalobca vedel, a len za takých okolností by mal povinnosť existujúcu sieť zakresliť. Situácia spracovaná žalovaným pre plnenie diela pre spoločnosť Slovenské elektrárne a.s. v roku 2011 nebola určená pre prevedenie výkopových prác spoločnosťou Telemax Slovensko s.r.o. a teda neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností žalovaného.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to uznesením Obvodného oddelenia PZ Vrbové ČVS:ORP-2879/VR-TT-2011, žiadosťou o vyjadrenie o existencii podzemných telekomunikačných zariadení prevádzkovateľa- Orange Slovensko a.s., vyjadrením o existencii PKZ, faktúrou č. 20110503, Správou o poruchovej udalosti, s faktúrou č. 20110507, Správou o poruchovej udalosti na trase ROC, s faktúrou č. 20110508, Zmluvou o dielo zo dňa 06.05.2011, rozhodnutím o umiestnení stavby, vypočul strany sporu, a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

5. Zo žiadosti o vyjadrenie o existencii podzemných telekomunikačných zariadení prevádzkovateľa- Orange Slovensko a.s. vyplýva, že žalovaný ako žiadateľ požiadal správcu PTZ, ktorým je Michlovský s.r.o. o vyjadrenie sa k existencii podzemných telekomunikačných zariadení na stavebné práce V2- ČS Pečeňady- VO Drahovce, s uvedením presného miesta vykonania prác, ktorým bolo k.ú. N. s tým, že pred realizáciou je potrebné požiadať o vytýčenie, ktorá podmienka bola zvlášť zdôraznená.

6. Súd prvej inštancie vychádzal z hmotnoprávnych ustanovení uvedených v § 420 ods.1, 420a ods.1, 2,3 Obč. zák., podľa ktorých posudzoval zodpovednosť za škodu, z ust. § 69 ods.6,7,8 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré v rozhodnutí citoval a v prvom rade sa venoval námietke vznesenej žalovaným, týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie. K uvedenému prvoinštančný súd skonštatoval, že je označený správne a je pasívne legitimovaným tak, aby bol nositeľom právnej subjektivity, pretože vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou. V žalobe je zriaďovateľ organizačnej zložky jednoznačne správne označený s poznámkou, že sa jedná o organizačnú zložku.

7. K samotnému nároku na náhradu škody prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 420 Obč. zák., ktorá je všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu a ktorú možno aplikovať na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ako i na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú zmluvnou záväzkovou povinnosťou. V prípade zodpovednosti za škodu upravenú v § 420a Obč. zák.

ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa protiprávne konanie nevyžaduje, ale ide o zodpovednosť za výsledok a vtedy stačí, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou. Ustanovenie § 420a Obč. zák. je osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorý sa aplikuje aj na zodpovednosť podnikateľov a pred všeobecnou úpravou zodpovednosti upravenej v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, musí byť medzi oboma skutočnosťami príčinná súvislosť.

8. V konaní nebol sporný vznik škody žalobcovi, ku ktorej došlo pri výkopových prácach na stavbe optickej siete v katastrálnom území C. J., ktoré realizovala spoločnosť Telemax Slovakia, s.r.o., ktorej činnosťou škodová udalosť nastala.

9.Žalobca zodpovednosť žalovaného za škodu vyvodzoval z nedostatkov projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval žalovaný, a ktorý do nej nezakreslil priebeh celej trasy podzemných telekomunikačných vedení žalobcu, hoci mu táto povinnosť mala vyplývať priamo zo zákona o elektronických komunikáciách a na základe uvedeného došlo k poškodeniu káblov spoločnosťou Telemax Slovakia, s.r.o. pri výkopových prácach.

10. Žalovaný svoju zodpovednosť odmietal z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením jeho povinností k čomu uvádzal, že žalobcu nemôže zbaviť zodpovednosti poskytnúť všetky potrebné údaje veľká mierka situačného plánu a tak neposkytnúť žalovanému všetky potrebné údaje. Zodpovednosť žalovaného by prichádzala do úvahy len v prípade, ak by bol ako projektant o existencii vedení PTZ ich správcom, či žalobcom plne informovaný a len v takom prípade nastupuje zákonná povinnosť projektanta existujúcu sieť do výkresu zakresliť. Okrem toho žalovaný poukazoval i na to, že situáciu realizoval pre spoločnosť Slovenské elektrárne a.s. v roku 2011, ktorá nebola určená k prevádzaniu výkopových prác spoločnosťou Telemax Slovensko s.r.o. na predmetnej akcii.

11. Žalobca zodpovednosť žalovaného odvodzoval z ust. § 420a Obč. zák. ako škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pri ktorej sa neskúma porušenie povinnosti ani zavinené a stačí, ak škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou. Prevádzková činnosť spravidla súvisí s vymedzeným predmetom činnosti, ktorú podnikateľ vykonáva. Vyvolávajúcim činiteľom vzniku môže byť sama činnosť majúca prevádzkovú povahu, ale len vtedy, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej typickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok, pre ktorú činnosť sa vyžaduje, či práve svojou povahou zapríčinila vznik škody, nakoľko škoda vyvolaná prevádzkovou činnosťou je dôsledkom samotného charakteru určitej prevádzky. K uvedenému prvoinštančný súd uviedol, že projektová činnosť žalovaného sama o sebe nespôsobuje porušenie PTZ a nepatrí ani k prejavom, ktorými pôsobí navonok z čoho vyplýva, že škoda nemá pôvod v projektovej činnosti ani nebola projektovaním vyvolaná a tak súd nemal preukázanú existenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného, prípadne vplyvov tejto činnosti a škodou spôsobenou na majetku žalobcu, čo je nevyhnutným predpokladom vzniku takejto zodpovednosti. Žalobca v návrhu tvrdí, že žalovaný mal porušiť povinnosti ako projektant tým, že do projektovej dokumentácie nezakreslil priebeh celej trasy podzemných telekomunikačných vedení žalobcu, ktorá mu vyplývala priamo zo zákona o elektronických komunikáciách, čo znamená za príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou označuje protiprávne konanie žalovaného a v takom prípade ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu upravenú ust. § 420 Obč. zák.

12. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že žalovaný zhotovil projektovú dokumentáciu pre spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. na základe zmluvy o dielo ako podklad pre vydanie územného rozhodnutia pre stavbu VO Drahovce- ČS Pečeňady. Žalovaný z dôvodu splnenia si svojej zmluvnej povinnosti vyplývajúcej mu z tejto zmluvy požiadal správcu PTZ Michlovský s.r.o. o vyjadrenie sa k existencii podzemných telekomunikačných zariadení pre stavebné práce na stavbe V2- ČS Pečeňady- VO Drahovce, súčasťou tejto žiadosti bol dokument označený ako prehľadná situácia, názov výkresu V2- ČS Pečeňady- VO Drahovce. Z tejto listiny vyplýva, že je na nej zakreslená celá trasa stavebných prác a kríženie trasy s podzemných telekomunikačným zariadením žalobcu je vyznačené v katastrálnom území Pečeňady. Žalobca v návrhu argumentoval tým, že na predmetnej stavbe dochádza k stretu s PTZ, ale nakoľko predložený situačný plán bol vo veľmi veľkej mierke, križovanie bolo vyznačené len orientačne informatívnym zákresom, z čoho tak vyplýva, že k zakresleniu priebehu celej trasy z dôvodu veľkej mierky

plánu nedošlo a žalobca potvrdil, že žalovaného o vyjadrenie sa k existencii PTZ v katastrálnom území obce C. J. nežiadal. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že v prejednávanej veci nebol dostatočným spôsobom preukázaný jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorým je porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorého sa mal dopustiť tým, že do projektu stavby nezakreslil priebeh všetkých vedení v mieste stavby. Žalovaný preukázal, že v súvislosti so spracovaním projektovej dokumentácie požiadal žalobcu o vyjadrenie sa k existencii PTZ žiadosťou zo dňa 01.06.2011, pričom z predloženej žiadosti o vyjadrenie ako aj doloženej prehľadnej situácie je zrejmé, že sa týkala výlučne stavebných prác na stavbe V2- ČS Pečeňady- VO Drahovce a nie len stavebných prác v katastrálnom území obce N.. K uvedenému vzal súd do úvahy výpovede zamestnancov spoločnosti Michlovský s.r.o. T. J. a C. H. v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-2879/VR-TT-2011, podľa ktorých projektový plán bol vo veľmi veľkej mierke a tak nebolo možné zadefinovať detaily stretov, preto zákres bol len informatívny a nemusel zodpovedať realite, preto bolo vyznačené len križovanie v katastrálnom území N.. Z uvedených okolností vyplýva, že žalovaný si splnil svoju povinnosť, keď požiadal o vyjadrenie žalobcu k existencii podzemných vedení v mieste stavby, ktoré je žalobca resp. správca povinný v zmysle zákona o elektronických komunikáciách poskytnúť a na základe ktorého môže žalovaný následne uvedené zakresliť do projektovej dokumentácie. Z vyjadrenia o existencii PKZ vyhotoveného správcom PTZ ale nevyplýva žiadna informácia o tom, že by projektový plán bol predložený žalovaným vo veľkej mierke a tak zo strany správcu sietí nebolo možné zakresliť celý priebeh trasy, na základe čoho by bol žalovaný opätovne povinný požiadať o vyjadrenie k existencii podzemných telekomunikačných zariadení. Z predmetného vyjadrenia je zrejmé, že pred začatím zemných prác je potrebné vytýčenie a vyznačenie polohy PTZ priamo na povrchu terénu, pričom tieto povinnosti sa podľa názoru súdu týkali priamo osoby realizujúcej výkopové práce a naviac, žalovaný vypracoval predmetnú projektovú dokumentáciu pre iný subjekt a za účelom vydania územného rozhodnutia a nie za účelom realizácie výkopových prác spoločnosťou Telemax Slovakia, s.r.o..

13. Konanie nepreukázalo existenciu protiprávneho konania žalovaného, ktoré sa vyžaduje pri zodpovednosti za škodu a preto nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou. Ak neexistuje porušenie právnej povinnosti žalovaným, nemôže medzi prípadnou škodou žalobcu vzniknúť súvislosť s protiprávnym konaním, pričom podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne, čo v súdenom prípade nebolo zistené, z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozudku samostatným uznesením.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby žalobu zmenil a na návrhu vyhovel. Odvolacie dôvody označil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. , ku ktorým citoval právnu úpravu uvedenú v ust. § 420a Obč. zák. a zdôraznil, že projektovú činnosť žalovaného je potrebné posudzovať ako prevádzkovú činnosť s poukazom i na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/1/2010 zo dňa 19.04.2011, z ktorého značnú časť odvolateľ v odvolaní citoval.

16. Argumentoval i tým, že účastník nie je povinný uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu a účastník má uviesť iba rozhodujúce skutočnosti, ktoré súdu umožnia uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikovať, k čomu opäť citoval časť z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Cbo/196/2009 zo dňa 22.09.2010 a časť z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23Cdo/1073/2010 zo dňa 17.04.2012.Ďalej poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 45 ods. 1, 2, v § 46 a v § 39 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, podľa ktorých za zakreslenie všetkých existujúcich PTZ do projektovej dokumentácie podľa § 69 ods. 7 zák. č. 110/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zodpovedá projektant. Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalovaným ako zhotoviteľom a Slovenskými elektrárňami a.s. ako objednávateľom dňa 12.05.2011 sa týkala zhotovenia diela IPR EBO 90000-Dodávka projektu pre územné konanie a podpora dodávateľa pri zabezpečovaní rozhodnutia o umiestnení stavby, na základe ktorého bude možná realizácia dátového prepojenia optickým káblom VO Dráhovce, ČS Pečeňady a vybraných objektov jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach. Žalovaný ako zhotoviteľ ale uvedenou zmluvou udelil objednávateľovi súhlas použiť dielo spôsobmi uvedenými v § 18 ods. 2 autorského zákona a keďže niektoré činnosti

podľa § 138/1992 Zb. (§ 4-5) spadajú pod činnosti autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov, dal žalovaný zhotoviteľ súhlas objednávateľovi na akékoľvek použitie týchto architektonických, konštrukčných a technických riešení a iných výsledkov duševnej činnosti, ktoré sú uvedené v § 13 ods. 1 cit. zák. Práve uvedený obsah zmluvy je v rozpore s obranou žalovaného ak tvrdí, že projektová dokumentácia, ktorú vypracoval, mala byť vyhotovená a použitá len za účelom vydania územného rozhodnutia a nie za účelom realizácii výkopových prác z vykonávaných spoločnosťou Telemax Slovakia s.r.o. Žalovaný ako projektant požiadal správcovskú spoločnosť žalobcu, ktorou je Michlovský s.r.o. o vyjadrenie sa k existencii podzemných telekomunikačných zariadení s tým, že presné miesto vykonania prác a katastrálne územie žalovaný označil iba N., pričom vyjadrenie žalovaný požadoval nie len pre potreby územného rozhodnutia, ale i stavebného povolenia a na základe tejto žiadosti správcovská spoločnosť žalobcu vydala vyjadrenie o existencii PTZ žalobcu a uviedla, že v k.ú. N. dôjde k stretu. Žalovaný ako projektant ale nepožiadal ani žalobcu ani jeho servisnú organizáciu o vyjadrenie sa k existencii PTZ po celej trase líniovej stavby tak pre k.ú. A., ako i C. J., U., K. a N., hoci tak v zmysle platných predpisov bol povinný urobiť. Zo žiadosti žalovaného ani z prehľadnej situácii nie je ale možné jednoznačné určiť, na ktorých k.ú. má presne byť umiestnená líniová stavba a kde končí jedno katastrálne územie a začína ďalšie, preto nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie uvedeného v bode 31. odôvodnenia, podľa ktorého mal súd za zrejmé, že bez pochybenia v rámci realizovaných stavebných prác by ku škodovej udalosti nebolo došlo, nie je zrejmé, ako spol. Telemax Slovakia s.r.o., ktorá vykonávala výkopové práce pochybila, keďže realizovala výkopové práce podľa projektovej dokumentácie žalovaného a nemala vedomosť o tom , že v katastrálnom území obce C. J. sa nachádza PTZ žalobcu a servisnú organizáciu žalobcu ani v tomto katastrálnom území o vyjadrenie a vytýčenie PTZ nepožiadala. Na základe uvedeného má odvolateľ za to, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, pri zistení ktorého by súd vychádzal z aplikácie a interpretácie konkrétnej právnej normy, pričom prvoinštančný súd na jednej strane tvrdí, že projektová dokumentácia spracovaná žalovaným nebola vypracovaná na účely realizácie stavebných prác, ale v odôvodnení v bode 33. uvádza na viacerých miestach, že z predloženej žiadosti ako aj z doloženej prehľadnej situácie je zrejmé, že sa týkala stavebných prác. V závere poukázal odvolateľ na právnu úpravu uvedenú v § 66 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorej bol žalovaný povinný počínať si tak, aby nepoškodzoval svojou činnosťou vedenia ani nerušil prevádzku sietí, služieb alebo sietí a služieb a nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak za škodu, ktorú tým podniku spôsobil zodpovedá.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 06.12.2016, v ktorom poukázal na to, že judikatúra, na ktorú odvolateľ odkazuje je pre posúdenie danej veci nepoužiteľná, nemožno použiť ani analógiu vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 5Cdo/1/2010 k situácii, pretože vypracovanie projektovej dokumentácie za účelom vydania územného rozhodnutia bez ohľadu na to, ako súd túto činnosť označil, nie je príčinou škody, ktorá vznikla žalobcovi tým , že jeho zmluvný partner poškodil PTZ. Analógia s uvedeným judikátom by bola prístupná len v prípade, ak by zmluvný partner žalovaného, ktorým boli Slovenské elektrárne a.s. mal spôsobenú škodu v príčinnej súvislosti s tým, že by projekt od žalovaného bol vadný a príslušný úrad by na jeho základe nevydal s poukazom na vady projektu územné rozhodnutie. Ďalej zdôraznil, že žalobca je vlastníkom predmetného PTZ, spoločnosť Michlovský s.r.o. je zmluvným partnerom siete žalobcu a osobou oprávnenou vydávať v jeho mene vyjadrenia o existencii podzemných telekomunikačných zariadení, pričom projektová činnosť žalovaného bola vykonávaná pre iného a za iným účelom, a žalobca mal teda povinnosť zistiť, aby pred začatím výkopových prác bol vypracovaný špeciálny zvláštny projekt ochrany PTZ a vytýčenie trasy výkopových prác v teréne ako ukladá „Územné rozhodnutie obce C. J. zo dňa 31.08.2011 o umiestnení stavby“ a aj spoločnosť Michlovský s.r.o. vo vyjadrení zo dňa 31.05.2011 stanovila podmienku „pred realizáciou požiadať o vytýčenie“. Žalovaný zdôraznil, že nedal nikdy súhlas k tomu, aby jeho projekt, ktorý bol vypracovaný ako plnenie zo zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s. bol použitý ako projekt pri realizovaní výkopových prác. V závere žiadal žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

18. K vyjadreniu žalovaného sa v rámci odvolacej repliky zo dňa 30.03.2017 vyjadril žalobca a zdôraznil, že žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a ani tým, že prevádzkovú činnosť vykonával ako zhotoviteľ pre osobu odlišnú od poškodeného, čo potvrdzuje rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/1829/2003 zo dňa 02.09.2004 a z hľadiska posúdenia zodpovednosti podľa § 420a Obč. zák. nie je významné , či škoda bola spôsobená osobne zodpovedným subjektom alebo inou osobou, ktorú prevádzkovateľ použil pri svojej činnosti. Nie je dôvodom vylučovať zákonnú zodpovednosť jedného subjektu len preto, že za tú istú škodu zodpovedá aj iný subjekt ako vyplýva z

rozhodnutia NS ČR sp.zn. 25Cdo/2102/2002 zo dňa 22.04.2000, k čomu poukázal tiež na uznesenie ÚS SR IV.ÚS443/2010 zo dňa 25.11.2010, ktoré sa zaoberá spôsobom riešenia zásadnej právnej otázky a to, či sa môže sťažovateľ v pozícii žalovanej strany ako prevádzkovateľ ropovodného potrubia na svoju obranu dovolávať skutočnosti, že škoda nebola spôsobená konaním tejto strany. V závere zdôraznil, že rozhodnutie o umiestnení stavby mu neukladalo povinnosť vypracovať zvláštny projekt ochrany, pričom za zakreslenie všetkých existujúcich PTZ do projektovej dokumentácie zodpovedá projektant.

19. K odvolacej replike bola podaná žalovaným odvolacia duplika zo dňa 24.04.2017, v ktorej opätovne zdôraznil, že zmluvu mal uzatvorenú so spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s., pričom žalobca je prevádzkovateľom predmetných sietí a jeho zmluvný partner Michlovský s.r.o. je správcom týchto sietí, teda je nepochybné, že tieto subjekty sú z objektívnych dôvodov v celom rozsahu informované o existencii a trase predmetných optických káblov, a žalobca mal teda povinnosť informovať zhotoviteľa výkopových prác a ich umiestnení a dbať o to, aby boli splnené všetky podmienky, ktoré pre vydanie územného rozhodnutia boli spoločnosti Orange Slovensko a.s. uložené.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

21. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.) Súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené a žalovaným namietané skutočnosti, jeho rozhodnutie je logické, konzistentné a odvolanie žalobcu založené na odvolacích argumentoch označených ako dôvody uvedené v ust. § 365 ods.1 písm.f/ a h/ C.s.p. nie je dôvodné.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1písm. f) C.s.p. sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

24. Pre odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd v prvom rade zaoberal argumentáciou odvolateľa spočívajúcou v námietkach voči právnemu posúdeniu veci, ktorý trvá na tom, že žalovaný zodpovedá za škodu podľa § 420a Obč. zák., pri ktorej sa neskúma porušenie povinnosti a ktorá objektívna zodpovednosť vyplýva z prevádzkovej činnosti žalovaného, konkrétne z nedostatkov projektovej dokumentácie, podľa ktorej spoločnosť Telemax Slovakia, s.r.o. vykonávala výkopové práce, pri ktorých poškodila PTZ žalobcu.

26. Projektovanie je síce činnosťou žalovaného, ale konkrétna jeho činnosť súvisiaca z vyhotovením projektu pre objednávateľa Slovenské elektrárne a.s škodu na strane žalobcu nevyvolala, ako správne skonštatoval prvoinštančný súd. Odvolateľom požadovanú aplikáciu a právne posúdenie podľa §420a Obč. zák. nemožno na danú vec aplikovať, pretože absentuje existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a činnosťou žalovaného, a tak nie je daná ani zodpovednosť žalovaného podľa § 420a Obč. zák. Dokazovanie preukázalo, že okolnosti, za ktorých ku škode došlo neboli vyvolané konkrétnou prevádzkovou činnosťou žalovaného projektanta, pretože tento pre žalobcu projektovú dokumentáciu súvisiacu s vytýčením trasy pre výkopové práce nevyhotovoval a nezabezpečoval. K prerušeniu kábla pri výkopových prácach došlo v k.ú. C. J., pričom žalovaný ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo zo dňa 12.05.2011 /č.l. 58/ uzatvorenej so spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s. ako objednávateľom zabezpečoval stanoviská dotknutých subjektov pre dielo „IPR EBO 90000“. K poškodeniu kábla ale došlo pri prácach na realizovaní diela „ IPR EBO 10029“, ku ktorému vydal stavebný úrad Obec C. J. dňa 31.08.2011 Rozhodnutie o umiestnení stavby /č.l. 69/, ktoré obsahuje i vyjadrenie žalobcu ako účastníka stavebného konania, ktorý výslovne zdôraznil, že ochranu telekomunikačných zariadení je potrebné riešiť samostatným projektom odsúhlaseným Orange, a.s. , teda žalobcom, ako uviedol žalobca vo vyjadrení č. BA -1114/2011. Dokazovanie nepreukázalo, že by táto podmienka vymienená žalobcom bola splnená a žalovaný by projektovú činnosť pre uvedené dielo vykonával, preto ani odkaz odvolateľa na rozhodnutia NS SR a NS ČR, z ktorých v odvolaní niektoré časti odvolateľ citoval, nezakladajú dôvodnosť odvolania.

27. Odvolateľ sa zrejme z dôvodov nemožnosti preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za škodu ako vyžaduje ust. § 420 Obč. zák., medzi ktoré patrí porušenie povinnosti a zavinenie snaží o to, aby súd vec posúdil podľa právnej kvalifikácie obsiahnutej v ust. § 420a Obč. zák., ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti, ktorej použitie ale nie je v tomto prípade opodstatnené, ako skonštatoval prvoinštančný súd a s ktorým názorom sa stotožňuje i odvolací súd, preto na základe vyššie uvedeného rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).