Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2C-37-2014.pdf
PDF · 88.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcov : X. I. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX/XX/ XXX XX B., X. U. Z., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX/XX, XXX XX B., obaja zastúpený JUDr. Jozef Tomko, advokát, Floriánova 2, Prešov, proti žalovanému L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XX/XX, XXX XX B., o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania od žalobcov v 1. a 2. rade v pomere úspechu žalovaného v tomto konaní, ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
odôvodnenie:
1. Návrhy účastníkov.
Žalobcovia sa v konaní domáhajú vrátenia daru, ktorým je nehnuteľnosť - parcela N. XXXX/X o výmere 28 m2, zapísaná na G. Č.. XX, M..Ú.. B. a náhrady trov konania z dôvodu, že žalovaný sa k nim správa v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnili si náhradu trov konania. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože sa k žalobcom nikdy nesprával tak, aby to odôvodňovalo podanie zodpovedajúcej žaloby.
2. Vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadrením účastníkov, darovacou zmluvou č.l. 5, rozhodnutím obce B. č.l. 40, výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov U. Z., R. R. R. U. Z., ostatným spisovým materiálom.
3. Nevykonané dôkazy.
Súd nevykonal návrh žalovaného na vypracovanie znaleckého posudku na posúdenie platnosti jeho podpisu na súvisiacej darovacej zmluve, ktorý navrhol najskôr vo svojom písomnom podaní zo dňa 7.9.2014 a takisto opakovane v neskoršom priebehu pojednávania, keďže neskôr v konaní ( na pojednávaní dňa 27.1.2015) žalovaný potvrdil, že darovaciu zmluvu vlastnoručne podpísal a toto zhodné skutkové tvrdenie strán súd považoval za nesporné. Ak sa v spisovom materiáli nachádza kópia predmetnej darovacej zmluvy, čo si žalovaný zjavne neuvedomil, je logické, že daný podpis nie je jeho, ale grafickým potvrdením jeho skutočného podpisu vo forme kópie, čo preukazovať znaleckým posudkom by bolo nezmyselné. Súd nevykonal dokazovanie návrhom žalovaného na predloženie stavebného povolenia na výstavbu plota medzi parcelami N. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X R. XXXX/X, ktorý mal postaviť žalobca v 1. rade
bez takéhoto stavebného povolenia a zasiahnuť žalovanému do jeho pozemku o viac, než 28 m2, keďže to pre účely tohto konania nie je potrebné, pretože to s týmto konaním nesúvisí. Navyše žalovaný by si mal uvedomiť, že ak niečo neexistuje, nedá sa to dokázať ( v tomto prípade predložiť listinu). Rovnako vyjadrenie Obce B. o tom, či je vedené v evidencii obce rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení nesúvisí s týmto konaním, a preto súd takéto vyjadrenie ako nedôvodné a nehospodárne nežiadal. Súd zároveň zamietol návrh žalovaného na ustanovenie znalca za účelom zamerania hranice medzi parcelami účastníkov konania, pretože toto nie je predmetom tohto konania a súd by spôsobil nedôvodné navýšenie trov konania, ktoré by vo svojom dôsledku nemalo vplyv na predmet konania a ani na jeho rozhodnutie. Súd takisto zamietol návrh žalobkyne v 2. rade na vykonanie dokazovania videozáznamom, na ktorom mal žalovaný pozorovať ďalekohľadom jej manžela jednak z dôvodu, že to nie je správanie sa, ktoré by hrubo narušovalo dobré mravy a jednak preto, že takýto videozáznam bol vyhotovený bez súhlasu žalovaného. Nepochybne v občianskom súdnom konaní obdobný dôkaz môže byť vykonaný a dokonca aj platný, v tomto špecifickom konaní o vrátanie daru, kde žalobkyňa v 2. rade poukazuje na správanie sa žalovaného, ktoré podľa nej nie je slušné a následne vyhotoví kamerový záznam žalovaného bez toho, aby ho o tom upovedomila, vedie súd k záveru, že účastníci si nemajú navzájom čo vyčítať a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovia v inom konaní, vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 2C 3/2012 predložili zmluvu - dohodu zo dňa 8.6.1997, ktorá mala byť podpísaná účastníkmi tohto konania, pričom v neskoršom priebehu daného konania sa preukázalo, že na takejto dohode sa nenachádzal podpis žalovaného, ale že bol sfalšovaný. Súd je toho názoru, že v konaní, kde sa poukazuje na neslušné správanie sa jedného z účastníkov by nemal byť vykonaný dôkaz, ktorý vznikol porušením pravidiel slušného správania sa druhým účastníkom a zároveň protistranou toho, na koho sa poukazuje.
4. Skutkový stav.
Darovacou zmluvou zo dňa 3.6.1997 žalobcovia ako darcovia a zároveň podieloví spoluvlastníci predmetu daru, každý v 1, darovali žalovanému parcelu N. XXXX/X, ornú pôdu o výmere 28m2, zapísanú na ich G. Č.. XXX, M..Ú.. B.. Žalovaný je v súčasnosti z tohto dôvodu vedený na G. XX, k.ú. B. ako výlučný vlastník parcely N. XXXX/X o výmere 28 m2, druh pozemku orná pôda. Žalovaný postavil na svojej parcele, z ktorej majú prístup žalobcovia k svojmu pozemku kovové kolíky a položil medzi ne pneumatiky, ktoré im bránia v prístupe na ich pozemok, najmä motorovým vozidlom. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa 7.9.2014, pričom uviedol, že žalobca v 1. rade opravuje vo svojom dvore autá, ktoré v počte 20 - 30 denne prechádzajú, parkujú a otáčajú sa po jeho pozemku, čím mu v jarných a jesenných mesiacoch v roku spôsobujú rozrývanie pôdy. Uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 1C 210/2011 zo dňa 12.12.2011 bola žalovanému uložená povinnosť strpieť a umožniť žalobcovi v 1. rade a jeho blízkym osobám prechod peši a dopravnými prostriedkami po parcele č. XXXX/X R. P. P. XXXX/X. Súd zároveň žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia súdu podať návrh na začatie konania vo veci samej o právach zodpovedajúcim právu prechodu po parcele č. XXXX/X R. XXXX/X. Na tunajšom súde sa pod spisovou značkou 2C 3/2012 vedie konanie rovnakých účastníkov v rovnakom procesnom postavení o určenie vecného bremena. V danom konaní bol vyhotovený znalecký posudok P.. C. T. Č.. XX/XXXX, v ktorom znalec uviedol, že podpis znejúci ako V. na Dohode datovanej 8.6.1997 a jednoznačne nie je pravým podpisom žalovaného a jedná sa o falzifikát - napodobeninu, ktorá najskôr vznikla napodobením podľa vzoru či vzorov pred sebou. Žalovaný od roku 2011 pokrikoval na príbuzných žalobcov, ktorí chceli k nim prísť na návštevu autom ( na brata a mamu žalobcu v 1. rade, na rodičov žalobkyne v 2. rade) že - „čo si to dovoľujú, že nerešpektujú predbežné opatrenia“. Žalobca v 1. rade nemal nikdy s žalovaným výmenu názorov, ani k nemu nebol neslušný, žalovaný ho iba upozorňoval, že „akí ľudia a aké autá k nemu chodia a že či rešpektuje rozhodnutie súdu“ ( doslovné tvrdenie žalobcu pri jeho výpovedi na pojednávaní dňa 27.1.2015). Pár krát bola u žalobcov polícia, ktoré preverovala osoby, ktoré k žalobcom prišli na návštevu a to z dôvodu, že ich zavolal žalovaný, či sa rešpektuje predbežné opatrenie. Deti žalobcov sa pri návšteve polície báli a triasli a pýtali sa, čo urobil ich otec, boja sa prechádzať cez pozemok žalovaného a musia ich sprevádzať žalobcovia. Toto trvalo od roku 2011 do roku 2014, odkedy si ich žalovaný nevšíma. Žalovaný mal s žalobkyňou v 2. rade polemiku len jeden krát, kedy jej vykrikoval, že: „či robí po nociach nekalú činnosť, že musí svietiť“, pričom ona sa po nociach učila. Okrem tej jednej veci, keď jej žalovaný vykrikoval nekalú činnosť, sa voči žalobkyni v 2. rade neslušne nesprával. Žalovaný má ďalekohľad, ktorým pozoruje žalobcu v 1. rade.
Obvodné oddelenie PZ v Bardejove vykonávalo u účastníkov tohto konania v troch prípadoch objasňovanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom v jednom prípade išlo o oznámenie žalobcu v 1. rade, na spáchanie priestupku zo strany žalovaného, v druhom prípade o oznámenie žalobkyne v 2. rade, na spáchanie priestupku zo strany žalovaného a v treťom prípade o oznámenie žalovaného, na spáchanie priestupku zo strany žalobcu v 1 rade. Žalovaný raz niečo povedal na otca žalobkyne v 2. rade, nebolo však možné zistiť čo konkrétne.
5. Právne posúdenie.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 628 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
6. Odôvodnenie rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, aby sa žalovaný (obdarovaný) správal voči ktorémukoľvek žalobcovi ( darcom), alebo členom ich rodín tak, že tým hrubo porušil dobré mravy a to ani jednorázovo, nieže intenzívne, a preto súd žalobu oboch žalobcov zamietol. Žiaden z žalobcov nepotvrdil takú intenzitu správania sa žalovaného k nim, aby to odôvodňovalo ich nárok v tomto konaní a v konaní nebolo zároveň potvrdené, aby sa tak dialo vo vzťahu k členom ich rodín. Navyše polícia preverovala aj žalovaného v súvislosti s podaniami žalobcov, v tomto ohľade teda žalobcovia poukazujú na niečo, čo sami robia. Svedecká výpoveď matky žalobcu v 1. rade o tom, že keď ide s deťmi žalobcov, tak žalovaný uteká a niečo za nimi kričí, nenasvedčuje takému správaniu sa žalovaného, ktoré spĺňa charakteristiku hrubého porušeniu dobrých mravov, keďže svedkyňa nevedela uviesť, čo konkrétne žalovaný kričí. Svedkyňa takisto neuviedla ako konkrétne jej mal žalobca nadávať. To, že za nimi uteká a zlostí sa, samo o sebe dôvod podľa § 630 OZ nezakladá. Rovnako svedecká výpoveď otca žalobkyne v 2. rade nezakladá dôvodnosť žaloby, pretože svedok na pojednávaní dňa 21.4.2015 nevedel uviesť, čo žalovaný smerom k nemu uviedol, keď pred ním svedok prudko zabrzdil auto. Vulgárne vyjadrenie žalovaného v jednom prípade na brata žalobcu v 1. rade - „že čo tu robíš ty smarkatý, že či dlho bude chodiť k bratovi a aj to, že svedok je k ...“ nebolo preukázané a aj v prípade preukázania nedosahuje charakter takého správania sa žalovaného k členovi rodiny žalobcov, aby mohli podať žalobu na vrátenie daru. Nie je to charakter značnej intenzity, ktorú by žalobcovia mohli objektívne a dôvodne považovať za ujmu odôvodňujúcu požadovanie vrátanie daru. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia si vykompenzovali darovaných 28m2 zabratím časti pozemku žalovaného, ktorý vznikol nesprávnym postavením plota, nie je dôvodom na zamietnutie žalobcami uplatňovaného nároku. Ak by došlo k správaniu sa žalovaného k žalobcom spôsobom hrubo odporujúcim dobrým mravom, bez ohľadu na ostatné by súd žalobnému nároku vyhovel. A naopak, ak k tomu nedošlo a žalobcovia užívajú časť nehnuteľnosti žalovaného, nič mu nebráni podať samostatnú žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá však nijako nesúvisí s týmto konaním, s dôvodmi a tvrdeniami uplatňovanými v tomto konaní, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú pre toto konanie relevantné a ktoré súd skúmal. Žalobcovia nepreukázali, aby na nich žalovaný podával nedôvodné trestné oznámenia. Aj v takom prípade by však toto nebolo dôvodom na vrátenie daru, keďže v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 53/2006 - „ Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka nemožno považovať podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného stíhania darcu“. V tomto konaní boli preukázané len vzájomné oznámenie účastníkov tohto konania na spáchanie priestupku vo veci občianskeho spolunažívania. Ak nie je dôvodom na vyhovenie žaloby podnet na trestné stíhanie, rovnako ním nemôže byť ani podnet na priestupkové stíhanie, ktoré je svojím významom a obsahom menej zasahujúce do vnímania a prežívania fyzickej osoby a teda nemôže byť ani vnímané ako hrubé porušenie dobrých mravov medzi účastníkmi darovacej zmluvy. Navyše v dvoch prípadoch z troch išlo o oznámenie žalobcov na žalovaného. Ak sa žalobcovia s žalovaným dohodli na prechode cez jeho pozemok a žalovaný túto dohodu nedodržuje, rovnako to nemôže byť vnímané ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalobcu,
pretože v konaní nebolo preukázané, aby žalovaný žalobcom bránil inak, ako osadením kovových kolíkov a položením pneumatík medzi ne, čo bráni v prístupe iba motorovým vozidlom, nie osobnému prístupu. Navyše žalobcovia sa môžu domáhať určenia zodpovedajúceho vecného bremena a v tomto kontexte aj uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa takého konania, ktoré narušuje ich prípadné právo, zodpovedajúce takémuto vecnému bremenu. Takýto prostriedok ochrany však nemožno nahrádzať žalobou na vrátenie daru, so všetkým, čo s tým súvisí, vrátane rozhodujúcich skutočností.. Tvrdenia žalovaného o tom, že skutočným dôvodom pre darovanie parcely o výmere 28 m2 bola tá skutočnosť, že pri deľbe iného pozemku mu pripadla iná menšia čiastka a touto parcelou sa to kompenzovalo, sa nepreukázali. Nech už však boli pohnútky na darovanie akékoľvek, nespôsobuje to neplatnosť darovacej zmluvy, pretože všetky strany darovacej zmluvy potvrdili, že chceli dosiahnuť účel darovania a podpísali darovaciu zmluvu. Ak deti žalobcov stresovo vnímali návštevu polície u nich, bolo na žalobcoch, aby svoje deti upokojili a nie naopak, aby v nich stupňovali stres. Takisto, ak ich žalovaný bez iného správania pozoruje ďalekohľadom, je na rodičoch maloletých detí, aby takéto správanie sa žalovaného nevykladali a nevysvetľovali deťom takým negatívnym spôsobom, že to u detí vyvolá nervozitu a stres.
7. Trovy konania.
Žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu neúspešní, sú teda povinní nahradiť v celom rozsahu úspešnému žalovanému trovy konania, podľa pomeru jeho úspechu vo veci (100%), o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo rozhodnutie vyhlásené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.