Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/196/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: I. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX/XXXX, V., zastúpená JUDr. Abdulwahab Al-Sbenaty, nar. 4.8.1972, bytom Kapicova 7, Bratislava proti žalovanému: Obec Koplotovce, IČO: 00312665, Koplotovce 28, 920 01 Koplotovce, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Hollého 20, Hlohovec, o zaplatenie 106.784 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.05.2016, doručenou súdu dňa 27.05.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 106.784 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie W., obec W., okres V., parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/ XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, ktoré nadobudla od svojich právnych predchodcov. Na uvedené pozemky mali predchádzajúci vlastníci vydané dve záväzné stanoviská obce W. zo dňa 14.11.2008 a 01.06.2009, ktoré umožňuje výstavbu na týchto pozemkoch a počítajú s ňou. Právni predchodcovia žalobkyne podali žalovanému žiadosť dňa 24.11.2015, aby a vyjadril k zámeru výstavby bytových domov na predmetných pozemkoch, pričom žalovaný odpovedal, že "Na strane druhej však Obec Koplotovce uvádza, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve N. X. a Q. X. nemôžu byť predmetom zastavania bytovými domami a to z dôvodu, že sa nachádzajú v ochrannom pásme cintorína, ktorého zriaďovateľom je obec Koplotovce. Z ustanovenia § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v platnom znení vyplýva, že ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom. Z tohto dôvodu je v rozpore s týmto zákonom Váš zámer vybudovať bytové domy v predmetnej lokalite. Zároveň však obec Koplotovce nateraz nemá presne vymerané, v akom rozsahu sa na vyššie uvedených pozemkoch nachádza uvedené ochranné pásmo“. Do ochranného pásma patria parcely č. XXXX/, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Právni predchodcovia žalobkyne sa domáhali dohody s obcou Koplotovce a to písomne doručeným listom dňa 22.12.2015, kde títo

poskytli 20 dní na dosiahnutie dohody v predmetnej veci. Obec Koplotovce však uviedla vo svojom písomnom stanovisku, že sa nedohodne právnymi predchodcami na žiadnej sume. Obec pritom akoby pozabudla, že vydala právnemu predchodcovi žalobkyne oficiálne stanoviská v ktorých potvrdzuje, že územný plán počíta výstavbou obytných domov v zóne, kde sa pozemky nachádzajú. Následne svoje potvrdenie negovala, čím uviedla žalobkyňu (ako aj jej právnych predchodcov následne) do právnej neistoty ohľadom možnosti výstavby na uvedených pozemkoch, resp. náhrady za nemožnosť výstavby na daných pozemkoch. Právne stanoviská orgánov štátnej správy a samosprávy by mali byť v tomto ohľade jasné a nemali by sa meniť, ako sa im to hodí, aby bola zaručená právna istota, ktorú žalobkyne ako aj jej právnym predchodcom zaručujú nielen zákony, ale aj , ako najvyšší zákon štátu, ktorý stojí aj nad zákonmi pri ochrane práv fyzických a právnických osôb proti svojvôle a škodám spôsobeným rozhodnutiami štátnej správy a samosprávy ako orgánov štátnej správy a samosprávy. Vzhľadom k tomu podáva žalobu na súd, aby určil primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemkov s ohľadom na omyl, do ktorého bola žalobkyňa ako aj jej právni predchodcovia konaním žalovaného uvedení. Primeranú náhradu žalobkyňa určila na základe riadne vypracovaného znaleckého posudku znalca zapísaného v zozname znalcov, pričom za jeden z určujúcich faktorov stanovenie ceny bola skutočnosť, že z dôvodu fungovania ochranného pásma pohrebiska je prakticky vylúčené užívanie uvedených pozemkov na výstavbu iných objektov ako súvisiacich s pohrebníctvom. Z tohto dôvodu žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia vyhotovila znalecký posudok, ktorý určil hodnotu predmetných pozemkov vo výške 106.784 eur (nepatrí sem pozemok parcelným číslom XXX/X, nakoľko nezasahuje do ochranného pásma cintorína). Žalobkyňa je presvedčená o tom, že takto vypočítaná suma 106.784 Eur by mala predstavovať primeranú náhradu, nakoľko z dôvodu existencie cintorína nebude možné uvedené pozemky užívať ako riadne stavebné pozemky podľa platného územného plánu obce Koplotovce.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný nemal vedomosť o žiadnych stanoviskách starostu obce Koplotovce, nakoľko uvedené stanoviská sa nenachádzali v archíve žalovaného. Predmetné pozemky nemôžu byť predmetom zastavania bytovými domami z dôvodu, že sa nachádzajú v ochrannom pásme cintorína, ktorého zriaďovateľom je žalovaný. Na predmetných pozemkoch je vyhlásená stavebná uzávera uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Koplotovce č. XX/XXXX z 28.11.2013 a to z dôvodu ochranu majetku tak žalovaného ako aj fyzických a právnických osôb, ktoré by boli ohrozené prívalovými dažďami z terénu nad Obecným úradom v Koplotovciach. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná zavádzala žalobkyňu, resp. jej právnych predchodcov žalovaný uviedol, že k tomuto nie sú doložené žiadne listinné dôkazy. Inštitút náhrady bol zavedený už predchádzajúcim zákonom č. 470/2005 Z.z. a to konkrétne v ustanovení § 16 ods. 9, kde bolo upravené, že vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd. Z predchádzajúcej komunikácie s právnymi predchodcami žalobkyne vyplynulo, že právni predchodcovia žalobkyne predmetné pozemky nadobudli ešte za účinnosti tohto zákona o pohrebníctve - teda v roku 2009, pričom však uvedený nárok si uplatňuje až žalobkyňa. Žalovaný má za to, že právni predchodcovia mali uplatniť náhradu za predmetné pozemky ihneď ako predmetné pozemky nadobudli a ihneď ako boli vydané potvrdenia od obce Koplotovce, že na predmetných pozemkoch je možná budúca výstavba. Predmetné pozemky sú vedené ako orná pôda a na týchto pozemkoch je možné bez akéhokoľvek obmedzenia vykonávať poľnohospodársku činnosť. Uplatnená náhrada je neprimerane vysoká a v podstate žalobkyňa žiada od žalovaného trhovú cenu, ako keby došlo k trvalému odňatiu vlastníckeho práva. Zo samotného ustanovenia § 15 ods. 8 zákona o pohrebníctve vyplýva, že má ísť len o primeranú náhradu za obmedzenie užívania, teda len dočasný stavanie úplné obmedzenie. Z toho vyplýva, že žalobkyňou prípadné nároky musia byť predmetom znaleckého skúmania, ale nie takého, ktorý využila pri uplatnení nároku.

3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že tvrdenie žalovaného, že stanovisko bývalého starostu obce Koplotovce sa nenachádza v archíve žalovaného, považuje za účelové. Ak raz bolo vydané oficiálne stanovisko obce a to štatutárom obce, musí sa takéto stanovisko nachádzať v archíve obce, ak sa nenachádza, buď ide o účelové tvrdenie alebo žalovaný má veľmi zlú organizáciu práce, čo ani v jednom, ani v druhom prípade nemôže a nesmie byť na ujmu žalobkyne. Stanovisko obce vydané bývalým starostom je v súlade so vtedajším riadne schváleným územným plánom obce, teda nie je rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym aktom obce v dobe, kedy bolo vydané, preto ho nie

je možné spochybňovať. V čase, keď žalobkyňa plánovala výstavbu bytových domov, územný plán obce takúto výstavbu nezakazoval, naopak ju podporoval, žalovaný dokončil výstavbu vlastných bytových domov na priľahlom pozemku k cintoríne a na obdobnom a porovnateľnom pozemku tomu, na ktorom žalobkyňa mala v úmysle stavať. Schválený územný plán a výstavba bytových jednotiek samotnou obcou na hranici cintorína dala jasný signál, že sa na danom území môže stavať a že žalovaný má záujem na tom, aby sa táto časť územia obce vystavala. Na parcelách XXX/XX a XXX/XX. sú postavené bytové domy, ktoré žalovaný postavil. Taktiež parcela č. XXXXX patrí žalovanému, čo znamená, prístup k cintorínu je zabezpečený z dvoch strán a to z tejto parcely a zo strany cesty. Územný plán bol schválený koncom roka 2006. V ňom sa počítalo so zastavaním aj pozemkov v susedstve cintorína (čo mnohé obce na Slovensko robili a robia, keď stavajú a povoľujú stavbu bytových domov v tesnej blízkosti cintorína). Žalovaný si schválil sám pre seba výstavbu bytových jednotiek a tie dokončoval niekedy v roku 2008 a postupne ich odovzdával ich vlastníkom a nájomníkom. Predchodcovia žalobkyne kúpili pozemky v roku 2009, tieto boli rozparcelované a rozdelené, pripravené na stavbu v súlade s územným plánom. Bolo dané aj pozitívne písomne vyjadrenie obce v zastúpení jej vtedajšieho starostu, ako hlavného orgánu štátnej správy a samosprávy, ktorý sa bude k projektu výstavby vyjadrovať v rámci stavebného konania. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa na daných pozemkoch nemohlo stavať. Predchodcovia žalobkyne a následne aj žalobkyňa začali podnikať všetky kroky na začatie výstavby. Podstúpili všetky zdĺhavé a náročné procesy spojené so schvaľovacou dokumentáciou, vrátane vypracovania projektovej dokumentácie. Vizualizáciu projektu výstavby žalobkyňa prezentovala zástupcom obce pri samotnom schvaľovacom procese, ktorým žalovaný z nepochopiteľných dôvodov nakoniec zamietol udeliť povolenie na výstavbu. Napriek tomu, že žalobkyňa splnila všetky náležitosti požadované zákonom a všeobecne záväznými nariadeniami (VZN) žalovaného (v tom čase), žalovaný nepovolil žalobkyni výstavbu. Z takéhoto konania žalovaného možno vyvodiť len jeden z dvoch záverov: a) buď obec konala nie v súlade s územným plánom (stavala na čierno), keď stavala svoje bytové jednotky, alebo b) konala v súlade s územným plánom a výstavba bytových jednotiek bola v súlade so zákonom a VZN žalovaného. Stavba na priľahlých pozemkoch cintorína bola v súlade s územným plánom obce. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia teda v dobrej viere a so všetkou opatrnosťou, ktorá by sa od nej vyžadovala v danom prípade nadobudla svoje pozemky určené na výstavbu a plánovala na nich výstavbu bytových domov. Ak chcel žalovaný výstavbu zakázať, mohol tak urobiť po schválení územného plánu v roku 2006 novým územným plánom alebo jeho zmenou. Mohol tak urobiť v roku 2007, 2008, 2009. Neurobil tak za tri roky a ani nasledujúce roky. K rozhodnutiu o obmedzení došlo až koncom roka 2013 a to 23. l1.2013 a to až dovtedy, keď došlo na schvaľovací proces výstavby žalobkyne a bolo už jasné, že žalobca splnil všetky požadované predpoklady výstavby a získala ostatné potrebné povolenia, vtedy žalovaný výstavbu neschválil a pokúsil sa o obmedzenie výstavby na priľahlých pozemkoch cintorína, na častiach obdobných tým na ktorých už mal postavené svoje plánované bytové jednotky. Suma, ktorú žalobkyňa žiada ako náhradu, je na úrovni minimálnej ceny, ktorú by mohla žiadať za obdobné pozemky. Táto cena bola stanovená na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom v odbore, teda osobou na kvalifikovanou. V prípade pozemku žalobkyne použil znalec cenu za jeden m2 na dolnej hranice prípustnej ceny vo výške 14,20 Eur. Momentálne je trhová cena za m2 v obci W. viac ako 30 Eur za m2, čo je dvojnásobne toho, čo žalobkyňa žiada. Cena, ktorú žalobkyňa požaduje je preto omnoho nižšia než akú by mohla v skutočnosti požadovať. Takže výška požadovanej ceny je v tomto prípade viac než primeraná. Okrem jasnej a zreteľnej škody, ktorá v tomto prípade postihla žalobkyňu a jej majetkovú sféru, ktorá bola spôsobená konaním žalovaného, je potrebné poukázať aj na to, že za žiadnych okolností totiž nesmie byť narušená dôvera fyzických a právnických osôb v rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré majú v prvom rade konať v záujme ochrany práv fyzických a právnických osôb. To je ich úloha a poslanie. Ak sa niekedy stane, že musia byť niektoré práva jednotlivcov obmedzené v záujme ostatných, musí sa poskytnúť tomu, koho práva boli obmedzené riadna a spravodlivá náhrada.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že pozemky vo vlastníctve žalobkyne nemôžu byť predmetom zastavania bytovými domami z dôvodu, že sa nachádzajú v ochrannom pásme cintorína. Na predmetných pozemkoch je vyhlásená stavebná uzávera a to uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Koplotovce č. XX/XXXX z 28.11.2013 z dôvodu ochrany majetku tak žalovanej ako aj fyzických a právnických osôb, ktoré by boli ohrozené prívalovými dažďami z terénu nad Obecným úradom v Koplotovciach. Obec Koplotovce zamedzila neregulovanej výstavbe, a preto vyhlásila stavebnú uzáveru podľa § 39d stavebného zákona, podľa ktorého rozhodnutím o stavebnej uzávere sa dočasne zakazuje alebo obmedzuje nová stavebná činnosť, najmä z dôvodov obstarávania územného plánu obce alebo zóny. Odborná literatúra sa vyjadrila k tzv. záväzným stanoviskám starostu obce v oblasti výstavby,

kde ich považuje za paakty starostu obce najmä vtedy, ak vydá záväzné stanovisko a neskôr bude aj stavebným úradom pri prípadnom stavebnom konaní. Odborná literatúra má za to, že citované ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého obec pri výkone samosprávy usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci - nezakladá obci, ktorá je súčasne stavebným úradom, právo vydávať v zastúpení starostu záväzné stanoviská k investičnej činnosti stavebného úradu obec nie je v pozícii samosprávy, ale túto činnosť vykonáva ako prenesený výkon štátnej správy. Jedná sa o dve samostatné nezávislé pôsobnosti obce. Vydávaním záväzných stanovísk v právomoci starostu pre účely uvedených správnych konaní, v ktorých je starosta zároveň správnym orgánom, by sa bezdôvodne a bez opory v zákonnej úprave zvyšovala ich administratívna náročnosť vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú navrhovateľmi resp. žiadateľmi. Inštitút náhrady bol zavedený už predchádzajúcim zákonom 470/2005 Z.z. o pohrebníctve. Z predchádzajúcej komunikácie s právnymi predchodcami žalobkyne vyplynulo, že právni predchodcovia žalobkyne predmetné pozemky nadobudli ešte za účinnosti tohto zákona o pohrebníctve - teda v roku 2009, pričom však uvedený nárok si uplatňuje až žalobkyňa. Právni predchodcovia mali uplatniť náhradu za predmetné pozemky ihneď, ako predmetné pozemky nadobudli a ihneď ako boli vydané potvrdenia od obce Koplotovce, že na predmetných pozemkoch je možná budúca výstavba. Predmetné pozemky sú vedené ako orná pôda a na týchto pozemkoch je možné bez akéhokoľvek obmedzenia vykonávať poľnohospodársku činnosť. Uplatnená náhrada je neprimerane vysoká a v podstate žalobkyňa žiada od žalovaného trhovú cenu, ako keby došlo k trvalému odňatiu vlastníckeho práva. Žalovaný nikdy nespochybňoval vlastnícke právo žalobkyne, preto nie je dôvodné citovať ustanovenia článku 20 stavy Slovenskej republiky. Zo samotného ustanovenia § 15 ods. 8 zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v platnom a účinnom znení vyplýva, že má ísť len o primeranú náhradu za obmedzenie užívania, teda len dočasný stavanie úplné obmedzenie. Z toho vyplýva, že žalobkyňou prípadné nároky musia byť predmetom znaleckého skúmania, ale nie takého, ktorý využila pri uplatnení nároku. Žalovaný spochybňuje aj predmetný znalecký posudok, nakoľko tento predstavuje určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne a nie určenie výšky náhrady. Zároveň žalovaný namieta, že žalobkyňa poukazuje na vzniknutú škodu, ale nepreukázala základné predpoklady na vznik škody a to škodu, príčinnú súvislosť a najmä to, akým konaním resp. opomenutím konania malo túto škodu spôsobiť Obec Koplotovce ako žalovaný.

5. Žalobkyňa ďalej opísala chronológiu postupov a dokumentácie, ktoré žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia podnikli za účelom výstavby na pozemkoch, pričom takmer každý z uvedených postupov si vyžadoval vynaloženie nemalej námahy, stratu času a vynaloženie často nemalých finančných prostriedkov. So samotným zámerom výstavby začala žalobkyňa (jej právni predchodcovia) ešte v roku 2006, kedy začali podnikať aj reálne kroky na začatie s budúcou výstavbou. V roku 2007 - 2008 bola vypracovaná zastavovacia štúdia varianta č. 1. V tom čase bol na okraji pozemku prirodzený val proti dažďovej vode spočívajúci v tom, že úroveň cesty bola okolo X/X. metra pod úrovňou okolitých pozemkov, čo zabraňovalo dažďovej vode sa zlievať na polia a okolité pozemky a dažďová voda bola odvádzaná priamo do riečiska. Na základe toho potom bol vypracovaný geometrický plán, ktorý spočíval v rozdelení parciel a ich zápis sa do katastrálnej mapy. To je jeden z hlavných predpokladov budúcej výstavby a je aj dôkazom o zámere výstavby. V septembri 2008 bol I. X. a E. X. objednaný projekt stavby: Situácia - Dažďová, splašková kanalizácia a rozvody vody. Bol vypracovaný ateliérom 3mp. Dňa 14.11.2008 vydala obec Koplotovce oficiálne a úradné potvrdenie o tom, že pozemky vlastnené právnymi predchodcami žalobkyne sú zahrnuté v územnom pláne obce na budúcu výstavbu. To znamená, že bolo potvrdené, že tieto pozemky sú v územnom pláne určené na budúcu výstavbu. Nespomína sa tu vôbec akékoľvek obmedzenie výstavby. V marci 2009 bola vypracovaná Štúdia zástavby na základe ktorej sa rozvrhlo umiestnenie stavieb a rozloženie územia. Dňa 20.05.2009 uzatvorili právni predchodcovia žalobkyne kúpnu zmluvu na základe ktorej Pozemky odkúpili od ich právnych predchodcov N. C. a Y. C., H. W., I. W., Y. G. a C. G.. Pozemky sú v kúpnej zmluve označené ako poľnohospodárska pôda bez obmedzenia akéhokoľvek užívania a výstavby, čo bolo potvrdené aj územnou dokumentáciou, ktorá bola predložená pri kúpe Pozemkov a uzatvorenia kúpnej zmluvy. Právni predchodcovia žalobkyne kupovali Pozemky s vedomím, že sú zahrnuté v územnom pláne obce a sú určenú na budúcu výstavbu. Súčasťou kúpnej zmluvy bolo aj už uvedené potvrdenie obce Koplotovce o zahrnutí pozemkov v územnom pláne a možnosť výstavby. Z titulu právnej istoty a obozretnosti sa právni predchodcovia žalobkyne dožadovali od žalovaného o informáciu, či sú Pozemky zahrnuté v územnom pláne a či je možné na nich stavať. Odpoveď dostali písomne v podobe potvrdenia obce Koplotovce zo dňa

01.06.2009, ktorá potvrdzuje, že "Obecný úrad v Koplotovciach v zastúpení starostom obce N.. G. P. potvrdzuje, že pozemky na par. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v katastrálnom území obce Koplotovce sú zahrnuté v ÚPD obce Koplotovce s určením na budúcu možnú výstavbu. Na základe potvrdenia žalovaného, dali právni predchodcovia žalobkyne v júni 2009 vypracovať projekt stavby a štúdiu zástavby, ktorou sa prioritne riešilo umiestnene cesty, odvod dažďových vôd, voda a kanalizácia. V roku 2010 právni predchodcovia žalobkyne vykonali úprav terénu na Pozemkoch, ktorej cieľom bola príprava Pozemkov na budúcu výstavbu. V roku 2011 podali právni predchodcovia žalobkyne návrh na preloženie stĺpov vysokého napätia nachádzajúcich sa na Pozemku, ktoré prekládka bolo dôležitá súčasť prípravných prác výstavby. Súčasne bol vypracovaný aj projekt zaizolovanie káblov. Na základe toho bola táto prekládka schválenia zo strany elektrární. Potom začali právni predchodcovia žalobkyne hľadať finančné možnosti dofinancovania výstavby, keďže tak veľký projekt si vyžadoval značné finančné prostriedky a právni predchodcovia žalobkyne disponovali len časťou celkovej sumy. V roku 2012 došlo bez vedomia právnych predchodcov žalobkyne k narušeniu protidažďovej zábrany. K tomu došlo zo strany obyvateľov bytovky (ktorú postavila obec a v ktorej bývali obecní nájomcovia). Jeden z obyvateľov obecných bytových domov, ktorý mal k dispozícii bager (bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu alebo právnych predchodcov žalobkyne) narušil túto zábranu, zrovnal úroveň cesty s úrovňou pozemku na ktorom sú postavené obecné domy susediace s Pozemkom, čím narušil prirodzené odvodenie a odvádzanie dažďovej vody a dažďová voda sa odkláňala a začala prúdiť do Pozemkov žalobkyne a susediacich pozemkov. Obec túto situáciu vtedy neriešila napriek tomu, že vedela o tomto porušení a tomto veľkom probléme. V roku 2013 a 2014 sa začalo s realizáciou projektovej dokumentácie výstavby. Pripravila sa vizualizácia, vykonal sa výber typov domov, ktoré sa majú stavať, vypracovala sa štúdia návratnosti investície, zrealizoval sa prieskum na realitnom trhu, atď. Uznesením č. 17/2013 zo dňa 28.11.2013 schválilo obecné zastupiteľstvo obce Koplotovce vyhlásenie stavebnej uzávery Lokality W. B4 - J. P., teda na Pozemkoch. Po skompletizovaní všetkých uvedených príprav a úprav, podali právni predchodcovia žalobkyne dňa 24.11.2015 žalovanému predbežnú žiadosť, aby sa vyjadril k zámeru výstavby bytových domov na Pozemkoch, aby zistili prípadné ďalšie podklady, ktoré by obec počas stavebného konania požadovala. Na ich prekvapenie žalovaná odpovedala, že im výstavbu nepovolí s odôvodnením, že "Na strane druhej však Obec Koplotovce uvádza, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve N. X. a Q. X. nemôžu byť predmetom zastavania bytovými domami a to z dôvodu, že sa nachádzajú v ochrannom pásme cintorína." Tu už bolo právnym predchodcom žalobkyne evidentnejšie, že obec ako stavebný úrad nemá v úmysle povoliť výstavbu a bude klásť všetky možné prekážky do jej cesty. Na jednej strane tu právni predchodcovia žalobkyne mali plnohodnotné pozemky, ktoré nadobudli so všetkými uisteniami, že sa na nich dá stavať a podnikli aj reálne kroky na ich zástavbu. Na strane druhej však tieto pozemky nebolo možné zastavať, pretože žalovaný sa rozhodol, že nevydá povolenie na ich zástavbu v zmysle uistení o možnosti výstavby, ktoré predtým vydala. V roku 2015 si právni predchodcovia žalobkyne dali vypracovať znalecký posudok o cene Pozemkov u znalkyne v odbore N.. Y. W., znalecký posudok č. 109/2015. Cenu znalec stanovil na minimálnu hranicu cien pozemkov so zadaním, že znalecký posudok bude slúžiť na stanovenie hodnoty pozemkov na účely vyjednávania o náhrade za obmedzenie užívania pozemkov. Tvrdenie terajšieho starostu obce Koplotovce o nereálnej hodnote pozemkov nie je pravdivé a je účelové. Právni predchodcovia žalobkyne pritom chceli riešiť situáciu, ktorá nastala a dohodnúť sa so žalovanou o kompenzáciu za znemožnenia výstavby, úplného obmedzenia užívania a znehodnotenia Pozemkov. Dohoda ale mala odrážať spravodlivú náhradu. Žalovaný však odmietal takúto kompenzáciu a ponúkol ako kompenzáciu nepomerný zlomok hodnoty Pozemkov, čo samozrejme právni predchodcovia žalobkyne nemohli prijať. Žiadosťou zo dňa 07.12.2015 právni predchodcovia žalobkyne podali žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a dožadovali sa fotokópiu územného plánu. Obec na ich žiadosť vôbec nereagovala a dodnes nedostali relevantnú odpoveď. Dňa 22.12.2015 právni predchodcovia žalobkyne sa domáhali dohody so žalovaným, ale bezúspešne. Ako je nepochybné z uvedeného chronologického postupu žalobkyne (jej právnych predchodcov), zámer o výstavbu tu bol od počiatku, t.j. od roku 2006. Územný plán počítal s výstavbou bytových domov na Pozemkoch. Žalovaný plán výstavby žalobkyne - jej právnych predchodcov na Pozemkoch uvítal pri rokovaniach s právnymi predchodcami žalobkyne s tým, že zámer výstavby počítal aj s detským ihriskom, čo žalovaný schvaľoval. Na tom základe bolo vydané aj potvrdenie žalovanej zo dňa 14.11.2008 - na základe jej predbežného súhlasu s výstavbou. Na tom podklade sa ďalej investovalo do dokumentačných plánov Pozemkov a vykonávali sa niektoré prvotné terénne úpravy a pod. Všetko uvedené dokazuj jednoznačne zámer výstavby na Pozemkoch a presvedčenie žalobkyne o tom, že obec - žalovaný povolí výstavbu a vydá stavebné povolenie. Žalovaný začal dodatočne argumentovať ochranným pásmom cintorína.

Existencia tohto ochranného pásma ale bola známa od začiatku, keď vydala potvrdenia o možnosti zástavby Pozemkov. Samotný žalovaný zastaval pozemky, ktoré sú na hranici cintorína. Preto sa žalobkyňa domáha spravodlivej náhrady za obmedzenia užívania Pozemkov, resp. znemožnenie ich využitia na zámery, na ktoré mali slúžiť podľa predstáv žalobkyne a jej právnych predchodcov, t.j. stavbu bytových domov. V súčasnom obmedzenom režime užívaniu sú v podstate pozemky bezcenné, t.j. pozemky na ktorých bola plánovaná výstavba a ktoré mali svoju veľkú hodnotu sa stali bezcenné pozemky, ktoré fakticky nemôžu slúžiť na nič užitočné pre žalobkyňu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s výpisom z LV XXX, výzvou z č.l. 7, žiadosťou z 24.11.2015, potvrdením obce zo 14.11.2008, 1.6.2009, vyjadrením obce zo 4.1.2016, znaleckým posudkom č. 109/2015, vyjadrením žalovaného zo 16.11.2016, textom k vysvetleniu z 22.6.2015, vyjadrením žalobkyne z 3.2.2017, výpisom z LV č. XXX, kópiou z mapy z č.l. 73, inzerátmi z č.l. 74-75, vyjadrením žalovaného z 22.5.2017, informatívnou kópiou z mapy, oznámením obce z 2.11.2017, územným plánom obce Koplotovce, výpisom z webovej stránky www.reality.sk <http://www.reality.sk>, urbanistickou štúdiou, výpisom uznesenia obecného zastupiteľstva z 10.11.2016, časťou projektu, štúdiou zástavby, zastavovacou štúdiou, žiadosť N. X. zo 7.12.2015, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa žiada náhradu za obmedzenie užívania pozemkov v susedstve cintorína uvedených v žalobe v zmysle terajšieho Zákona o pohrebníctve Išlo o stavebné pozemky, na ktoré bolo vydané platné územné rozhodnutie a na základe toho žalobkyňa začala podnikať kroky na vypracovanie štúdií na zastavanie týchto pozemkov a na postavenie celého bytového komplexu. Na základe vyjadrenia žalovaného však tento odmietol akúkoľvek výstavbu na daných pozemkoch, zároveň aj odmietol poskytnúť akúkoľvek kompenzáciu za obmedzenie užívania týchto pozemkov, na ktorú má podľa zákona nárok žalobkyňa. Na základe predloženého znaleckého bola vypočítaná všeobecná hodnota daných pozemkov, preto žiada, aby súd priznal žalobkyni náhradu škody v sume 106.784 eur spolu s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 12.1.2016 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Informatívna kópia slúži na objasnenie, kde je zastavaná plocha bytových domov, ktoré žalovaný postavil, sú označené otáznikom. Je tam označená parcela patriaca do vlastníctva obce XXX/X, cez ktorú môže obec zabezpečiť prístup k cintorínu. Čiernym perom je vyznačené ochranné pásmo cintorína. Na danú lokalitu bola vypracovaná celá projektová dokumentácia, s týmto zámerom to aj právni predchodcovia žalobkyne kupovali, aby sa tam postavil ucelený stavebný projekt v obci. V tomto zmysle aj časti parciel, ktoré nie sú zahrnuté do ochranného pásma strácajú akýkoľvek význam z hľadiska takejto výstavby a strácajú na hodnote.

8. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že v pôvodnom územnom pláne ochranné pásmo nebolo. Bolo vydané potvrdenie aj samotným starostom obce, ktorý predstavoval aj stavebný úrad o tom, že je možné zastavať pozemky, ktoré sú predmetom žaloby. Toto potvrdenie bolo doložené aj ku kúpnej zmluve, na základe ktorej právni predchodcovia žalobkyne kupovali pozemky, t.z. v dobrej viere ich nadobudli s tým, že bude možné na nich v budúcnosti stavať. Žalobkyňa a právni predchodcovia v rámci svojich finančných možností podnikali aj kroky na to, aby sa vyhotovovala potrebná dokumentácia na začatie stavebného konania. Z množstva dôkazov je evidentné, že aj stavebný úrad ponechal žalobkyňu a jej právnych predchodcov v domnení, že pokiaľ prinesú zodpovedajúcu stavebnú dokumentáciu a štúdiu, bude možné uvedené pozemky, ktoré sú predmetom sporu, zastavať. V podstate platí zásada ochrany dobromyseľnosti každého. Z výpovede bývalého starostu obce Koplotovce vyplynulo, že vydal právnym predchodcom žalobkyne potvrdenia, na základe ktorých ich ponechával v domnení, že uvedené pozemky je možno zastavať. Okrem výpovedí bývalého starostu má dve potvrdenia žalovaného z 1.6.2009 a zo 14.11.2008, na základe ktorých obec ako stavebný úrad potvrdzuje ústami starostu, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu, sú zahrnuté v územnom pláne ako lokalita na budúcu výstavbu. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia v dobrej viere boli presvedčení, že na základe tohto uistenia obce žalovanej bude možné tieto pozemky zastavať. Dali si vypracovať aj spádovú štúdiu dažďovej vody, ktorú bývalý starosta požadoval, dali si vypracovať štúdie, vyžiadali si potvrdenia a podnikli všetky kroky k tomu, aby sa dostali k tomu, že podajú žiadosť o územné rozhodnutia a stavebné konanie. V tomto bode žalovaná ústami terajšieho starostu zamietla akúkoľvek zmienku o tom, že by mohli byť tieto pozemky v budúcnosti zastavané, argumentovala aj dodatočne vytýčeným ochranným pásmom cintorína, ktoré sa nachádza na veľkej časti pozemkov žalobkyne. Napriek snahe žalobkyne ako aj právneho predchodcu k nejakej dohode so žalovanou nedošlo, žalovaná odmietala akúkoľvek dohodu. Samotný znalecký posudok, ktorý stanovuje hodnotu pozemkov, je na najnižšej hranici ceny týchto pozemkov, a teda je

možné z neho vychádzať pri určovaní ceny pozemku. Žalovaný vystupuje ako orgán verejnej správy, mal by preto zaistiť určitú ochranu práv fyzických a právnických osôb, jej vyjadrenia a rozhodnutia majú byť jednoznačné, aby nedochádzalo k ohrozovaniu týchto práv. To, že obec vydá potvrdenie a starosta vzápätí povie, že na jednom potvrdení je slovíčko možno a na druhom nie je, možno považovať za určité zavádzanie zo strany takéhoto orgánu. Je potrebná právna aj súdna ochrana voči takýmto orgánom. Zástupca má za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, pretože právni predchodcovia žalobkyne podali žalovanému žiadosť 24.11.2015, aby sa vyjadril k záveru výstavby bytových domov. Až touto odpoveďou sa dozvedeli o tom, že výstavba nie je možná, majú právo si uplatniť svoj nárok právnou cestou a následne tak aj konali a žalobkyňa podala návrh na súd 25.5.2016. Premlčacia lehota bola zachovaná. K samotnému konaniu právnych predchodcov žalobkyne, pána N. C., od ktorého právni predchodcovia kúpili pozemky uviedol, že v tom čase ochranné pásmo ešte nebolo. Zo Zákona o pohrebníctve č. 131/2010 vyplýva, že pohrebné pásmo je 50 m od hraníc pohrebiska. Pri spojení tohto zákona s potvrdením, ktoré vydala obec právnym predchodcom a následne N. X., možno vydedukovať, že právni predchodcovia konali obozretne a mali preukázané, že je možné stavať na predmetných pozemkoch.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Obec nikdy neevidovala žiadne potvrdenia vystavené starostom obce Koplotovce, ktorými disponuje žalobkyňa v tomto konaní, dozvedel sa o nich až z tohto súdneho konania. Žalovaný spochybňuje platnosť takýchto stanovísk, nakoľko v zmysle odbornej literatúry nemôže starosta, ktorý je zároveň aj stavebným úradom, vydávať takéto záväzné stanoviská a ani nezakladajú žiadne práva ani povinnosti. Na základe týchto dvoch stanovísk žalobkyňa odôvodňuje, že mala v obci vykonávať nejakú stavebnú činnosť, pričom štatutárovi obce doložila nie kompletnú projektovú dokumentáciu, ale len obyčajnú vizualizáciu. Navrhuje, aby svedok N. X. doniesol kompletnú projektovú dokumentáciu, ktorá mala byť predložená štatutárovi žalovaného, lebo toto popiera. Bez vizualizácie a bez stanovísk neexistoval žiaden dohľadateľný zámer o tom, že žalobkyňa alebo jej právni predchodcovia na konkrétnych pozemkoch chceli vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť. Na predmetných pozemkoch je vyhlásená stavebná uzávera uznesením obecného zastupiteľstva č. 17/2013 z 28.11.2013. Pozemky sa doposiaľ užívali len na poľnohospodársku činnosť a predmetný zákon, z ktorého si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok, priznáva, že má byť určená len primeraná náhrada za užívanie pozemku, z čoho vyplýva, že žiadne obmedzenie na predmetných pozemkoch nenastane, pretože preukázateľne až do prvého listu právneho predchodcu žalobkyne žiadna stavebná činnosť, a to ani projekčná - dokumentačná nebola preukázaná, nevykonávala sa. Právni predchodcovia žalobkyne nadobudli uvedené pozemky v roku 2009, preto má žalovaný za to, že právni predchodcovia si mali náhradu za pozemky uplatniť ihneď a mali to urobiť do troch rokov od účinnosti zákona a nie teraz, ako to urobila žalobkyňa žalobou doručenou na súd až 27.5.2016. Žalovaný nesúhlasí so znaleckým posudkom, ktorý nereflektuje ustanovenie zákona č. 470/2005, pretože nepriznáva žalobkyni primeranú náhradu za užívanie pozemkov, ale ako keby došlo k trvalému odňatiu vlastníckeho práva, čo nikdy nenastane. Žalovaný nemôže zodpovedať za nedokonalosti legislatívy a nejakej právnej istoty, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa. Žalovaný spochybňuje aj charakter znaleckého posudku, ktorý v zmysle zadania reflektuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ale nie výšku náhrady. K informatívnej kópii z mapy zástupca uviedol, že bytové domy boli skolaudované v roku 2007 za účinnosti predchádzajúceho zákona. Ohľadne hranice pohrebiska sa vyjadriť nevie, nemá to premerané. Žalovaný spochybňuje to, že hranica ochranného pásma zasahuje predmetné parcely v takom rozsahu, ako bol zaznačený v predloženej informatívnej kópii z mapy.

10. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že možno žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia boli zavedení, ale rozhodne nie žalovaným v tomto konaní. Podľa žalovaného tu nárok nie je. Žaloba znie na primeranú náhradu, ale v celom konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorým by žalobkyňa preukázala, že by jej bolo v činnosti, a to vo výkone poľnohospodárstva bránené. Je pravdou, že pozemky sú mimo zastavaného územia obce a že v platnom územnom pláne sú určené na výstavbu, ale z územného plánu a z jeho písomnej časti vyplýva, že ak by na týchto pozemkoch bola možná výstavba, vyžaduje sa urbanistická štúdia na celú danú zónu. Žalobkyňa nepreukázala, že by niekedy požiadala obec okrem podanej žaloby na nejakú výstavbu, práve naopak, z výsluchu svedka X. a svedka G.O. vyplynulo, že žalovanému predložil len nejakú skicu, návrh na nejaké rozparcelovanie, nikdy nepredložil podklady smerujúce k budúcej výstavbe - podklady k stavebnému povoleniu. Tieto dôkazy neboli predložené. Rovnako na pojednávaní 28.11.2017 zástupca žalobkyne uviedol, že sa pokúsia doložiť žiadosť z archívu o vyňatie pozemku z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Predložili však len doklad o tom, že právny predchodca žalobkyne vyňal predmetné pozemky z vinohradníckeho pôdneho fondu

bez následnej prekvalifikácie na pozemky určené na výstavbu. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej nárok na primeranú náhradu vznikol, čo je podľa žalovaného nevyhnutnou podmienkou na priznanie náhrady. Žalovaný trvá na doterajších písomných podaniach vo veci spolu s uplatnenou námietkou premlčania vznesenou z dôvodu, že ak by existoval nárok na prípadnú náhradu za užívanie pozemkov, tak tie pozemky nadobudli ešte v roku 2009 právni predchodcovia žalobkyne a oni si mali uplatniť primeranú náhradu už v roku 2009 za účinnosti zákona o pohrebníctve, v prípade, že tak nespravili v 3 ročnej lehote, tak sa takýto nárok (ak by bol priznaný) premlčal v roku 2012. Žalobkyňa v tomto konaní svoj nárok odvodzuje od znaleckého posudku č. 109/2015, lenže tento neurčuje primeranú výšku náhrady, ale určuje všeobecnú hodnotu pozemkov. Zástupca poukázal na vyjadrenie svedka X., ktorý uviedol, že znalecký posudok nebol robený len kvôli súdnemu konaniu, ale aj kvôli investorovi. Samotný svedok vo výpovedi preukázal, že znalecký posudok, ktorý mal určiť primeranú výšku náhrady, nesúžil len na toto konanie, ale tak ako logicky vyplýva z jeho odpovede, mal slúžiť ako výška zábezpeky pre budúceho investora, ktorý chcel pravdepodobne investovať výstavbu na predmetných pozemkoch. Ak by aj súd právne posúdil nárok žalobkyne ako odôvodnený, vzhľadom k tomu, že doteraz žalobkyňa nenavrhla žiaden relevantný spôsob určenia tejto primeranej náhrady a podľa názoru žalovaného nie je možné brať do úvahy znalecký posudok č. 109/2015, nemôže byť predmetom uplatňovania suma 106.784 eur. Žalovaný nikdy nezasiahol do ústavou garantovaných práv žalobkyne, nikdy ju neutvrdzoval v tom, že na predmetných pozemkoch možno automaticky stavať, boli to právni predchodcovia žalobkyne, ktorí sa svojím nedôsledným konaním neoboznámili s grafickou časťou územného plánu, keď v územnom pláne platnom v čase nadobudnutia pozemkov rodinnými príslušníkmi svedka X. bolo vyznačené ochranné pásmo („akéhokoľvek druhu“), právni predchodcovia žalobkyne konali nezodpovedne, keď sa nepresvedčili o aké pásmo ide. Z potvrdenia vyplýva, že pozemky boli určené na „budúcu možnú výstavbu“, nie je pravdou, že by žalovaný porušil právnu istotu žalobkyne, ale právni predchodcovia žalobkyne konali nerozvážne a preniesli by zodpovednosť za takéto konanie na žalovaného.

11. Svedok N. X. pri výsluchu uviedol, že žalobkyňa je jeho partnerka, s ktorou majú spolu syna. Predmetné pozemky darovali jeho rodičia žalobkyni. V čase, keď pozemky vlastnili jeho rodičia, staral sa o pozemky on, zabezpečoval všetko, čo sa týkalo žiadostí na obec, platil dane, vybavoval geometrický plán, pripravovali pozemky na budúcu výstavbu. Rodičia kupovali pozemky s úmyslom, že v hornej časti pozemkov postavia dom pre seba, ostatné pozemky mali byť určené na výstavbu bytových domov alebo malých domov. Hľadali niečo, čo sa tam dá umiestniť, aby to zapadlo do oblasti a bolo to rentabilné. Svedok riešil úpravu terénu, odvodňovanie celého kopca, izolácia vysokého napätia, znižovalo sa ochranné pásmo z XX metrov na .. X. metre, aby sa dalo v danej oblasti stavať. Riešil tam aj projekt kanalizácie, čo bolo podmienkou bývalého starostu s tým, že potom nebude problém s výstavbou. Plánovali tam postaviť aj detské ihrisko a cestu na ich vlastné náklady a toto by sa darovalo obci. Dve obecné bytovky sú tiež postavené na hranici cintorína. Riaditeľ Okresného úradu živnostenského odboru svedkovi uviedol, že s umiestnením v tomto pásme problém nemajú. Napr. aj vo P. X. pri U. stavajú rodinné domy hneď v blízkosti cintorína, podobne sa stavia aj v iných obciach. Pred podaním žaloby sa snažili dohodnúť aj so starostom, ale tento sa dohodnúť nechcel. Svedok priniesol na obecný úrad v roku 2014 alebo 2015 prezentáciu tohto projektu a už vtedy pochopil, že tam sa stavať nebude. Následne v písomnom vyjadrení mu potvrdili, že nesúhlasia s výstavbou s poukazom na Zákon o pohrebníctve. Bola vyhotovená komplexná projektová dokumentácia, stálo to veľa peňazí. Po tom, ako nastúpil nový starosta sa všetko zastavilo. Pri obecnom úrade je postavená ďalšia budova nachádzajúca sa v ochrannom pásme cintorína, je definovaná ako garáž, ale podľa výzoru je to bytová jednotka a je to robené na nových základoch. Majiteľ si vybavoval nové stavebné povolenie. V minulosti sa svedok stretol s bývalým U. Ing. P. aj s pánom I., vtedajším architektom obce, riešila sa spádová voda. Starosta mu vtedy povedal, dorieš si tú vodu a nie je problém stavať. Vtedajší starosta nemal problém so stavbou a udelením stavebného povolenia. S terajším starostom sa stretol pri prezentácii na obecnom úrade a ešte raz v meste, kedy sa ho pýtal, či sa vedia dohodnúť. Starostovi predložil architektonickú štúdiu, na obecnom úrade vtedy odprezentoval video, ktoré sa dá nájsť na youtube dodnes. Žalovaný sa odmietol dohodnúť a vyplatiť akúkoľvek kompenzáciu. Znalecký posudok č. 109/2015 u N.. Y. W. bol vypracovaný pre potreby ďalšieho postupu u investora, aby vedel, aká je hodnota pozemkov v danom období. Investor postupuje tak, že žiada vlastnícke právo k pozemkom previesť na seba, aby mal nejaké počiatočné krytie, aby vedel v akej hodnote sa pohybuje v danej oblasti. Znalkyňa vychádzala z minimálnej ceny, čo sa dala v tej dobe dať, lebo sú tam aj oveľa vyššie hodnoty pozemkov. Cena pozemkov sa pohybuje od 35-40 eur za m2, možno aj viac. Stavebným pozemkom sa to stane až po udelení stavebného povolenia, dovtedy je to poľnohospodárska pôda, ktorá je určená na budúcu výstavbu. Pri vyňatí z pôdneho fondu geodet zameria len tú časť pozemku, ktorá bude zastavaná a z tejto sa platia aj vyššie

dane. Spolu s dokumentáciou pri kúpe pozemkov bolo doložené aj vyjadrenie obce, že tie pozemky spadajú do územného plánu a sú určené na budúcu výstavbu. Svedok nebol nahliadnuť do územného plánu obce, mal vyjadrenie obce a konzultoval to s bývalým starostom. Bývalému starostovi N.. P. svedok nepredkladal nič, bol sa na obecnom úrade opýtať, či tam je nejaký problém s výstavbou, na čo mu bolo povedané, že nie. Následne dali písomnú žiadosť o potvrdenie, či sú pozemky určené na výstavbu a dostali od obce vyjadrenie, že sú určené na výstavbu. Svedok si nepamätá, či predchádzajúci starosta alebo tretia osoba oboznámila svedka, že v územnom pláne v popisných informáciách v záväznej časti je uvedené pri lokalite X že pre každú rozvojovú lokalitu je nutné pred zahájením projektovej prípravy a výstavby spracovať urbanistickú štúdiu na celú lokalitu a nie iba na jej časť, vie, že urbanistickú štúdiu robili predchodcovia a už v čase kúpy pozemkov bola v realitnej kancelárii vyvesená ponuka na predaj predmetných pozemkov, bol tam aj geometrický plán s ponukou pozemkov, takže tieto veci museli so starostom riešiť predchodcovia. Svedok, ani jeho rodičia ani žalobkyňa nedisponujú nejakým územným rozhodnutím týkajúcim sa tohto predmetu konania, územné rozhodnutie chceli riešiť spolu so stavebným, čo mu potvrdil aj bývalý starosta a architekt, že je možné riešiť to spolu a to aj s projektom cesty. Stavebná uzávera na pozemky bola vydaná preto, lebo sused, ktorý vlastnil bager, si vybagroval cestu a svoj prístup k bytovke, následne bola väčšia búrka a vytopilo obecný úrad, cez novovybudovanú cestu sa vyvalila voda dolu kopcom. Nad pozemkami sú obrovské sady, všetka dažďová voda stekala po ceste až k obecnému úradu, keďže bol narušený bagrom prirodzený val. Riešili to tak, že sa znova vybagroval veľký val, ktorý vodu zachytával. S bývalým starostom si to vykonzultovali. Súčasnému starostovi svedok predložil architektonickú štúdiu a odprezentoval video. Bol vyhotovený projekt cesty, projekt na zvedenie dažďovej vody a jej následné využitie na zavlažovanie zelených plôch, architektonická štúdia, ktorá riešila to, aby domy boli vhodne otočené s ohľadom na cintorín, aby to zapadlo do jestvujúcich bytoviek. Svedok bol vybavovať doklad - Potvrdenie obce Koplotovce z 1.6.2009. Svedok vtedy predložil obci len žiadosť o vyjadrenie k pozemkom, či sú určené na budúcu výstavbu. Súčasťou žiadosti nebola žiadna príloha. Starosta vedel, o čo sa jedná, predchádzajúci majitelia so starostom komunikovali. Znalecký posudok sa nerobil len kvôli tomuto súdnemu konaniu, ale aj kvôli investorovi, znalkyni odovzdal všetky dokumenty, ktoré mal k dispozícii k pozemkov, všetky žiadosti a vyjadrenia obce. Na znaleckom posudku nie je čo napadnúť, ona ho robila podľa tabuliek. Pozemky sú zarastené zelinou, donedávna tam bolo menšie smetisko vďaka obci. Svedok nepožiadal o vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, predchádzajúci vlastníci požadovali o vyňatie z vinohradníckeho pôdneho fondu, lebo si mysleli, že to bolo zapísané medzi vinohradmi. Bolo tam vyjadrenie, že nespadajú do vinohradníckeho pôdneho fondu, že sa tam preto stavať môže.

12. Svedok N.. G. P. pri výsluchu uviedol, že bol starostom obce W. v rokoch 2002 až 2014. Keď sa pripravoval územný plán obce, ktorý robila projekčná kancelária v O., bola požiadavka od obyvateľov, ktorí mali za domami pozemky, ktoré nechceli obrábať a používať, aby sa na to zrealizoval projekt a rozšírila sa obec do budúcna. Dalo sa to do výhľadového plánu, kde sa to uvádzalo ako budúce možné stavebné pozemky. Ďalej sa to nerozvíjalo. Teraz, keď chce niekto kúpiť nejakú nehnuteľnosť, nepreverí si, čo je to za nehnuteľnosť, nejde za starostom a až potom ide za starostom, že čo s tým. Potom to kúpila nejaká realitná kancelária bez vedomia obce a prišli následne sa na obec informovať, či je možné tam stavať. Bolo im vysvetlené, že sú to pozemky, ktoré nie sú projekčne pripravené, nie sú odkanalizované, že najskôr musí byť projekt na odvodnenie a odkanalizovanie. Náklady sa im asi zdali vysoké, nevedeli, čo s tým, tak potom to nejakým spôsobom previedli alebo predali pánovi X.. L. X. došiel s požiadavkou na H skicou, že chce rozdeliť niekoľko stavebných pozemkov a že potrebuje vybaviť stavebné povolenie. Bol mu daný jediný papier - potvrdenie, že pozemky sú na budúcu možnú stavebnú výstavbu, nakoľko tam nebol spravený žiadny projekt, odvodnenie. Iný projekt od neho nevidel. Bolo mu povedané, že keď donesie odvodnenie pozemku, potom sa môžu riešiť ďalšie jeho požiadavky. Také niečo sa nestalo. Viac to za svedkovej prítomnosti neriešili. Až potom, keď tam začal robiť niečo so strojmi a vytápalo kultúrny dom, sálu, dal pán X. stiahnuť skrivku zo svahu a vytápalo to aj spodné domy. Bol to dosť prudký svah. Vtedy zakročili a dala sa stavebným úradom spraviť stavebná uzávera na 5 rokov, že keď predloží nejaký projekt na odvodnenie a odkanalizovanie, potom sa s ním bude niekto na stavebnom úrade baviť. Stavebný úrad - N.. I. vydal stavebnú uzáveru na dobu 5 rokov, v ktorej sa mal predložiť odvodňovací projekt. Za prítomnosti svedka sa viacej už neudialo, neboli stavebné pozemky a nebolo tam dané žiadne stavebné povolenie alebo povolenie k realizácii, lebo tam bola stavebná uzávera. Pán X. predložil svedkovi len skicu na A4, bola farebná. Potvrdenie z 1.6.2009 vzniklo tak, že pravdepodobne pán X. prišiel s tým, že keď chce dať spracovať nejaký projekt, tak potrebuje taký list. Na každom potvrdení je uvedené, že sa jedná o budúcu možnú výstavbu, to slovo budúcu možnú je tam veľmi dôležité. Svedok mu nikdy nevydal iné potvrdenie, o tom, že môže stavať. Na farebnej skici, ktorá mu bola predložená,

boli rozparcelované pozemky v dvoch radoch a zakreslené pôdorysy stavieb. Svedok si nepamätá, že či pán X. popísal o akú budúcu výstavbu pôjde, on chcel tie pozemky rozpredať na individuálnu výstavbu. Počas jeho funkčného obdobia nepredložil pán X. ani iný vlastník projektovú dokumentáciu na dažďovú vodu. Svedok jednal s N. X. synom. Dôvodom stavebnej uzávery bolo to, že aj keď nebol daný súhlas s narábaním na pozemkoch, X. začal robiť na pozemkoch a sťahovať bagrom skrivku, museli prerábať ploty, aby nevytopilo kultúrny dom. Voda zatopila aj obecný dvor a detské škôlkarske ihrisko. Oboznámil sa s tým aj pán X., bolo to prejednané obecným zastupiteľstvom. Dal sa príkaz stavebnému úradu, aby to doriešil a ten to vyriešil stavebnou uzáverou. Svedok bol v období schvaľovania územného plánu starostom, vyberal aj organizáciu, ktorá robila výberové konanie na organizáciu, ktorá spracuje územný plán, bol aj zadávateľom. Keď sa spracovával územný plán, nevedelo sa, že pozemky bude vlastniť pán X.. Boli tam pôvodní vlastníci pozemkov. Pri navrhnutí územného plánu bol tento daný na diskusiu, bol zverejnený s možnosťou vyjadriť sa k nemu, občania požadovali, aby do budúceho rozširovania obce boli zahrnuté aj tieto pozemky. V tom čase nebolo prečo pána X. o ochrannom pásme oboznamovať. V roku 2006 alebo 2007 neexistovali ochranné pásma, zákon to neprikazoval, projektant by to vedel. V tom čase sa neuvažovalo o ochrannom pásme na predmetných pozemkoch. Keď sa navrhoval územný plán, riešili sa pozemky na výstavbu a pozemky na budúcu možnú výstavbu, bolo to farebne vyznačené. Predmetné pozemky patrili do budúcej možnej výstavby, tie sa mali riešiť dodatkom k územnému plánu. Slovo budúcu možnú je rozhodujúce. Potvrdenie žalovaného zo 14.11.2008 vydal svedok pre predchádzajúcich majiteľov na budúcu výstavbu. Na územnom pláne je farebne vyznačený priestor pre budúcu možnú výstavbu a územia pre výstavbu. Územný plán to jednoznačne udával. Pozemky určené na budúcu možnú výstavbu bolo potrebné riešiť dodatkami k územnému plánu. Je to uvedené v projekte územného plánu v textovej časti, kde boli už vytvorené asi jeden, dva dodatky. Územný plán sa nachádza na internete a na obecnom úrade. Keď svedok vydával potvrdenie na budúcu výstavbu zo dňa 14.11.2008 alebo z 1.6.2009, nebola mu predložená situácia pánom N. X. ml., ukázal mu len skicu na A4, že asi taký zámer má, preto chcel tento list pre projektanta. Nerozoberala sa výstavba konkrétnych domov. Na skici boli len hranice pozemku a pôdorysy, že na koľko pozemkov by sa to dalo rozdeliť, neboli tam ani prístupové cesty nakreslené ani žiadne riešenie. Pán N. X. musí najprv predložiť projekt odvodnenia pozemku. Pri narušení prírodnej hrádze na pozemkoch zabraňujúcej odtoku dažďovej vody, tam svedok osobne vybehol. Prišli za ním učiteľky, hučal tam stroj - zelený bager, bagristu sa spýtal, že kto mu povolil alebo prikázal skrivku sťahovať, on povedal, že ho tam poslal pán N. X.. Svedok okamžite volal X. ako si to dovoľuje, tak to zastavili.

13. Z listu vlastníctva č. XXX evidovaného Okresným úradom O., katastrálnym odborom, pre okres V., obec W., katastrálne územie W. vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou parcely č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, v podiele X/X. Titul nadobudnutia je darovacia zmluva vklad č. P. zo dňa 28.04.2016, K. 14. Z potvrdenia obce Koplotovce zo dňa 14.11.2008 vyplýva, že Obecný úrad Koplotovce v zastúpení starostom obce N.. G. P. potvrdzuje, že pozemky na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X v kat. území W. sú zahrnuté v E. ako lokalita na budúcu výstavbu. Potvrdenie sa vydáva na žiadosť p. N. C., bytom J. XXX.

15. Z potvrdenia obce Koplotovce zo dňa 01.06.2009 adresovaného N. X. a Q. X. vyplýva, že Obecný úrad v Koplotovciach v zastúpení starostom obce N.. G. P. potvrdzuje, že pozemky na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v kat. území W. sú zahrnuté v E. obce Koplotovce s určením na budúcu možnú výstavbu.

16. Z vyjadrenia obce Koplotovce zo dňa 07.12.2015 adresovaného N. X. vyplýva, že obec nemá oprávnenie sa vyjadrovať k zámerom výstavby bez toho, aby došlo k podaniu žiadosti o vydanie stavebného povolenia aj s príslušnou projektovou dokumentáciou. Pozemky, ktoré sú vo vlastníctve N. X. a Q. X. nemôžu byť predmetom zastavania bytovými domami z dôvodu, že sa nachádzajú v ochrannom pásme cintorína. Na predmetných pozemkoch je vyhlásená stavebná uzávera a to uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Koplotovce č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX a to z dôvodu ochrany majetku obce ako

fyzických a právnických osôb, ktoré boli ohrozené prívalovými dažďami. X. zrušenia stavebnej uzávery neprichádza do úvahy povolenie akejkoľvek výstavby vrátane stavby bytového domu.

17. Z vyjadrenia obce Koplotovce zo dňa 04.01.2016 adresovaného N. X. vyplýva, že predmetné pozemky nadobudli v roku 2009 za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z., z tohto dôvodu si mali uplatniť náhradu za predmetné pozemky ihneď ako predmetné pozemky nadobudli a ako im boli vydané potvrdenia od obce Koplotovce. Predmetné pozemky sú vedené ako orná pôda a na týchto pozemkoch je možné bez akéhokoľvek obmedzenia vykonávať poľnohospodársku výrobu. Uplatnená náhrada je neprimerane vysoká a v podstate žiada od obce trhovú cenu, ako keby došlo k trvalému odňatiu vlastníckeho práva. Na predmetných pozemkoch je vyhlásená stavebná uzávera a to uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Koplotovce č. XX/XXXX z 28.11.2013 a to z dôvodu ochrany majetku obce ako fyzických a právnických osôb, ktoré boli ohrozené prívalovými dažďami. Bez zrušenia stavebnej uzávery neprichádza do úvahy povolenie akejkoľvek výstavby vrátane stavby bytového domu.

18. Z oznámenia Obce Koplotovce zo dňa 02.11.2017 vyplýva, že Obec Koplotovce nemala v roku 2005 vypracovaný žiaden územný plán, pričom po prvý krát bol vypracovaný územný plán až v roku 2006, ktorý bol schválený dňa 13.04.2007.

19. Z výpisu z uznesenia Obecného zastupiteľstva Koplotovce zo dňa 10.11.2016 vyplýva, že uznesením č. 17/2013 zo dňa 28.11.2013 Obecné zastupiteľstvo v Koplotovciach schvaľuje vyhlásenie stavebnej uzávery Lokalita W. X. - J. P. bez pripomienok, poveruje starostu obce pripraviť podklady k vyhláseniu stavebnej uzávery a začatiu riešiť koncepciu prívalových vôd v lokalite.

20. Z textu k vysvetleniu problémového výkresu územného plánu obce Koplotovce vystaveného N.. H.. L. C. zo dňa 22.06.2015 k problému č. 2 - I. vyplýva, že v tejto časti lokality je spracovaná parcelácia pre výstavbu rodinných domov, ktorá nerešpektuje záväznú časť územného plánu. Pre každú rozvojovú lokalitu je nutné pred zahájením projektovej prípravy a výstavby spracovať urbanistickú štúdiu na celú lokalitu a nie iba na jej časť. Je nutné prehodnotiť aj veľkosť a tvar lokality X..

21. Z výpisu z www.reality.sk zo dňa 04.02.2017 vyplýva, že pozemok na výstavbu rodinného domu v obci Koplotovce o výmere XXX m2 je na predaj za kúpnu cenu 21.000 eur, t.j. 35 eur/m2. Pozemok vo výmere XXXX m2 je na predaj za cenu 58.016 eur, t.j. 37 eur /m2.

22. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 15.12.2008 vyplýva, že sa mení v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona druh poľnohospodárskeho pozemku v katastri nehnuteľností podľa stavu C vedený ako vinice na druh pozemku orná pôda, par. č. XXX/X o. výmere XXXX m2 v k.ú. W..

23. Z územného plánu Obce Koplotovce z decembra 2006 zo záväznej časti vyplýva, že pre všetky obytné zóny a rekreačnú zónu, vyplývajúce zo schémy záväzných častí je potrebné spracovať urbanistickú štúdiu zóny. V grafickej časti je v lokalite X. J. P. v časti susediacej s cintorínom vyznačené ochranné pásmo akéhokoľvek druhu.

24. Zo znaleckého posudku č. 109/2015 znalkyne N.. Y. W., znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 10.12.2015 vyplýva, že všeobecná hodnota pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom O., katastrálnym odborom, pre okres V., obec W., katastrálne územie W. parc. č. XXX/X (XXXX mX), parc. č. XXX/X (XXX mX), parc. č. XXX/X (XXX mX), parc. č. XXX/XX (XXX mX), parc. č. XXX/XX (XXX mX), parc. č. XXX/XX (XXX mX), parc. č. XXX/XX (XXX mX), parc. č. XXX/XX (XXX mX), parc. č. XXX/X (XXX mX), parc. č. XXX/X (XXX mX), parc. č. XXX/XX (XXX mX), parc. č. XXX/XX (XXX mX), parc. č. XXX/XX (XXX mX), parc. č. XXX/ XX (XXX m2) je 122.972 eur.

25. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom.

26. Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme

uhrádza zriaďovateľ pohrebiska; ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

27. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 131/2010 Z.z.o pohrebníctve v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 m od pohrebiska pred 1. novembrom 2005 zostanú zachované.

28. Podľa § 16 ods. 8 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve ochranné pásmo pohrebiska je 50 m; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy.

29. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak má pohrebisko dom smútku bez chladiaceho zariadenia, prevádzkovateľ pohrebiska je povinný do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zabezpečiť vybavenie domu smútku chladiacim zariadením.

30. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom O., katastrálnym odborom, pre okres V., obec W., katastrálne územie W. na LV č. XX a to parcely č. XXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, v podiele X/X. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy od N. X. a Q. X., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.04.2016. Z výpisu z listu vlastníctva ďalej vyplýva, že predmetné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, ich druhové označenie je orná pôda a spôsob využitia je rastlinná výroba. V konaní nebolo sporné, že časť predmetných pozemkov sa nachádza v ochrannom pásme cintorína, ktorého zriaďovateľom je obec W. a predmetné pozemky patria do lokality označenej v územnom pláne obce Koplotovce ako lokalita X Z územného plánu Obce Koplotovce z decembra 2006 zo záväznej časti vyplýva, že pre všetky obytné zóny a rekreačnú zónu, vyplývajúce zo schémy záväzných častí je potrebné spracovať urbanistickú štúdiu zóny. V grafickej časti je v lokalite X. v časti susediacej s cintorínom vyznačené ochranné pásmo akéhokoľvek druhu. Na žiadosť p. N. C. Obecný úrad Koplotovce v zastúpení starostom obce N.. G. P. dňa 14.11.2008 vydal potvrdenie, že pozemky na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X v kat. území Koplotovce sú zahrnuté v E. ako lokalita na budúcu výstavbu. Na žiadosť N. X. a Q. X. Obecný úrad Koplotovce v zastúpení starostom obce N.. G. P. dňa 01.06.2009 vydal potvrdenie, že pozemky na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v kat. území Koplotovce sú zahrnuté v E. obce Koplotovce s určením na budúcu možnú výstavbu. Uznesením č. 17/2013 zo dňa 28.11.2013 Obecné zastupiteľstvo v Koplotovciach schválilo vyhlásenie stavebnej uzávery Lokalita W. X.F. bez pripomienok, poverilo starostu obce pripraviť podklady k vyhláseniu stavebnej uzávery a začatiu riešiť koncepciu prívalových vôd v lokalite. V marci 2009 právni predchodcovia žalobkyne dali vypracovať štúdiu zástavby, v júni 2009 situáciu - dažďová, splašková kanalizácia a rozvod vody, vo februári 2015 právni predchodcovia žalobkyne dali vypracovať architektonickú štúdiu obytnej zóny S. W.. Z vyjadrenia obce Koplotovce zo dňa 07.12.2015 adresovaného N. X. vyplýva, že predmetné pozemky

nemôžu byť predmetom zastavania bytovými domami z dôvodu, že sa nachádzajú v ochrannom pásme cintorína a na predmetných pozemkoch je vyhlásená stavebná uzávera. Z vyjadrenia obce Koplotovce zo dňa 04.01.2016 adresovaného N. X. vyplýva, že predmetné pozemky sú vedené ako orná pôda a na týchto pozemkoch je možné bez akéhokoľvek obmedzenia vykonávať poľnohospodársku výrobu. Všeobecná hodnota pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom O., katastrálnym odborom, pre okres V., obec W., katastrálne územie W. je podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne N.. Y. W. vo výške 122.972 eur.

34. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania.

35. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Premlčaním právo nezaniká, trvá naďalej, iba sa závažne oslabuje, nakoľko zaniká vynútiteľnosť prostredníctvom súdu a jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.

36. Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve nadobudol účinnosť dňa 01.01.2011. Podľa § 15 ods. 7 tohto zákona ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy okrem budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom a podľa odseku 8 tohto zákona vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Finančná náhrada za obmedzenie užívania pozemku v zmysle tohto zákona je nepochybne majetkovým právom, vzťahuje sa na každého vlastníka pozemku nachádzajúceho sa v ochrannom pásme cintorína bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva, je nepochybne jednorazová, nemá charakter opakujúceho sa plnenia a podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, nakoľko tu nie je osobitná úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby, takže platí všeobecná premlčacia doba v trvaní troch rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Predmetné právo sa mohlo prvý krát vykonať v prvý deň účinnosti zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, pričom tento zákon nadobudol účinnosť dňa 01.01.2011, trojročná premlčacia doba teda uplynula 01.01.2014 a žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 27.05.2016, teda po jej márnom uplynutí. Vo veci nie je relevantnou skutočnosťou, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným pozemkom v roku 2016, nakoľko na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe veriteľa, alebo dlžníka (§ 111 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>). Premlčacia doba začala plynúť účinnosťou zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve bez ohľadu na skutočnosť, že až neskôr sa žalobkyňa stala vlastníčkou predmetných pozemkov a uplynula 01.01.2014. Nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd bol povinný na túto prihliadnuť a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobkyne nebolo možné jej uplatnený nárok priznať, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

37. Súd poukazuje na § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Z uvedeného vyplýva, že platí nevyvrátiteľná domnienka, že právny predchodcovia žalobkyne sa dňa 01.01.2011 dozvedeli, že ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pozemku pohrebiska, že v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy a že ako vlastníci pozemku v ochrannom pásme majú nárok na primeranú náhradu za obmedzenie

užívania pozemku, preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že jej právni predchodcovia sa až odpoveďou žalovaného zo dňa 07.12.2015 dozvedeli o tom, že výstavba na predmetných pozemkoch nie je možná. Začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka nie je viazaný na okamih, kedy sa oprávnený dozvie, že si nárok môže uplatniť na súde, subjektívna premlčacia doba je upravená len pri uplatnení práva na náhradu škody podľa § 106 Občianskeho zákonníka a pri uplatnení práva na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ktoré však v danej veci nie je možné aplikovať. Súd ďalej poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou a ktorá zdôrazňuje vlastné pričinenie účastníkov konania o ochranu svojich práv, keď požaduje, aby dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

38. K potvrdeniam starostu obce Koplotovce zo dňa 14.11.2008 a zo dňa 01.06.2009 o zahrnutí predmetných pozemkov do územného plánu obce s určením na budúcu možnú výstavbu súd uvádza, že tento postupoval správne, lebo síce aj v zmysle zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve (ktorý bol zrušený zákonom č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve) bolo ochranné pásmo pohrebiska 50 m a v ochrannom pásme sa nesmeli povoľovať ani umiestňovať budovy, ale tento zákon zároveň v prechodných ustanoveniach § 33 ods. 4 stanovil, že šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a preto sa ďalej v ochranných pásmach takýchto pohrebísk mohlo stavať. Preto si žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia nemohli uplatňovať náhradu za obmedzenie užívania pozemku podľa zákona č. 470/2005 Z.z. pohrebníctve. Zákon č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve v § 16 ods. 6 upravoval ochranné pásmo pohrebiska tak, že ochranné pásmo pohrebiska je 50 m a v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy. Tento zákon ale nedefinoval odkiaľ presne sa počíta ochranné pásmo pohrebiska, či od stredu pohrebiska alebo od hranice pohrebiska, preto za účinnosti zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve si obce toto vysvetľovali rôzne. Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve preto presne určil, že ochranné pásmo pohrebiska je 50 m od hranice pohrebiska a to bez výnimky pre všetky pohrebiská a že v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať a ani umiestňovať budovy. V prechodných ustanoveniach v § 36 ods. 3 zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve stanovil, že v ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50 m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v územných plánoch pred 1. novembrom 2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného stavebného úradu pred 1. novembrom 2005, čo v konaní preukázané nebolo, keď územný plán obce Koplotovce bol schválený obecným zastupiteľstvom až dňa 13.04.2007.

39. Nad rámce súd ešte uvádza, že v územnom pláne žalovanej sú uvedené pozemky označené ako vhodné na bytovú výstavbu v budúcnosti, t.č. sa predmetné pozemky nachádzajú mimo zastavaného územia obce, sú kvalifikované ako orná pôda, podľa listu vlastníctva č. XXX je spôsob ich využitia rastlinná výroba a žalobkyňa nepreukázala, že by bola v užívaní týchto nehnuteľností, ktorých účelové určenie je orná pôda, obmedzovaná, keď možná výstavba v budúcnosti je len potenciálne využitie týchto pozemkov, ku ktorému v skutočnosti nemuselo prísť a reálne takého využitie súd preukázané nemal. Uvedená lokalita môže byť určená na výstavbu rodinných domov, ich umiestnenie však musí byť súlade so zákonom. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že predmetné pozemky sú aktuálne stavebné pozemky, ani to, že by ona, či jej právni predchodcovia stavebné povolenie nadobudli (na základe ktorého by bolo možné považovať pozemky za stavebné), ani že by uvedené pozemky boli vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čo je predpokladom povolenia výstavby a teda nepreukázala, že by pozemky užívala iným spôsobom ako je uvedený toho času na liste vlastníctva, preto súd nepovažoval za preukázané, že je žalobkyňa v tomto práve obmedzovaná. Zmenou zákona zákonodarca nevstúpil do už nadobudnutých práv žalobkyne, ale iba do jej podnikateľských zámerov, čo však nezakladá porušenie jej práv vyplývajúcich z dotknutých zákonov a ani porušenie jej základných práv, vrátane vlastníckeho práva. V konaní nebolo sporné, že do ochranného pásma cintorína zasahuje len časť predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, pričom žalobkyňa nepreukázala, aká časť týchto pozemkov zasahuje do ochranného pásma cintorína a žiadala priznať náhradu aj za časť pozemkov nenachádzajúcich sa v ochrannom pásme cintorína s odôvodnením, že nepovolením výstavby podľa jej predstáv, tieto stratili pre ňu význam a stratili na hodnote, ktorú náhradu podľa názoru súdu v zmysle § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve nie je možné priznať. Žalobkyňa ďalej žiadala priznať náhradu za obmedzenie užívania pozemkov vo výške všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti,

ktorú preukázala znaleckým posudkom znalkyne N.. Y. W.. 109/2015. Náhrada za obmedzenie užívania pozemkov v zmysle § 15 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve je náhradou za obmedzenie užívania pozemku a nie náhradou za odňatie vlastníckeho práva ako namietala aj žalovaná, preto žalobkyňa týmto dôkazom (a ani žiadnym iným) nepreukázala výšku primeranej náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľnosti a ani v tejto časti by v prípade nevznesenia námietky premlčania žalovaným neuniesla dôkazné bremeno.

40. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech v plnom rozsahu, nakoľko žaloba bola zamietnutá, priznal súd voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.