Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-240-2017.pdf
PDF · 126.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/240/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., so sídlom v Prešove, Strojnícka 15, zastúpený JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom, so sídlom v Prešove, Jarková 63, proti žalovanej: Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. F., P. X, zastúpená JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Magurská 3 o zaplatenie 201,64 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/157/2015-250 zo dňa 10. marca 2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu o zaplatenie 201,64 € titulom schodku na zverených hodnotách, za ktorý žalovaná mala zodpovedať titulom dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti a rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že strany sporu dňa 30.5.2012 uzavreli pracovnú zmluvu na druh práce - pracovník maloobchodu s miestom výkonu práce určeného ako maloobchodné prevádzky spoločnosti KARMEN VOP, s.r.o., ktoré sa nachádzajú v okrese Košice s dňom nástupu do práce 1.6.2012, na dobu určitú do 30.11.2012. V čl. 15 tejto pracovnej zmluvy strany sporu dohodli, že zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách je upravená osobitnou dohodou o hmotnej zodpovednosti a podpisom tejto dohody zamestnanec preberá spoločnú hmotnú zodpovednosť za schodok s viacerými zamestnancami, vykonávajúcimi prácu na tom istom pracovisku s tým, že ďalšie podmienky zodpovednosti za schodok sú upravené v dohode o hmotnej zodpovednosti. Sporové strany dňa 1.6.2012 uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej žalovaná preberá dňom 1.6.2012 hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré sa zaviazala vyúčtovať a urobiť všetko, aby nevznikli škody na zverenom majetku, ďalej prebrať hmotnú zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty, ako aj hodnoty, ktoré prevezme v súvislosti s vykonávaním svojej funkcie a prebrať zodpovednosť za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázala, že tento schodok nezavinila. Pre prípad účtovného schodku na zverených hodnotách, za ktoré žalovaná prevzala hmotnú zodpovednosť, sa zaviazala nahradiť ho v plnej finančnej hodnote. V zmysle čl. I bod 7 dohoda o hmotnej zodpovednosti zanikla ukončením pracovného pomeru žalovanej dňom 14.8.2012 dohodou v skúšobnej dobe. V čl. II vyššie uvedenej dohody je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy pre prípad vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu na zverených hodnotách, ktoré je povinná vyúčtovať. Ďalej vzal súd za preukázané, že dňa 17.10.2012 bola uskutočnená v predajni KARMEN 059, Turgenevova
9, Košice inventúra tovaru za obdobie od 15.11.2011 do 17.10.2012, pri ktorej bol zistený schodok vo výške 1.978,79 €. Výšku takto zisteného schodku, ako aj podiel náhrady žalovanej vo výške 201,64 € žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 20.12.2012, ktorý si žalovaná na adrese Havanská 8, Košice neprevzala. Zároveň týmto listom žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 201,64 € do 15.1.2013. Vykonaným dokazovaním tiež zistil, že pri nástupe žalovanej do pracovného pomeru a ani pri skončení pracovného pomeru nebola vykonaná inventúra tovaru na predajni, kde žalovaná pracovala. Inventúre vykonanej dňa 17.10.2012 predchádzala inventúra vykonaná dňa 14.11.2011 s účtovným rozdielom na vyššie uvedenej prevádzke vo výške 2.210,79 €.
3. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení Zákonníka práce v znení účinnom od 1.1.2012 do 31.8.2012 (ďalej len Zákonník práce), a to podľa ust. § 182, § 183, § 184 a § 191. Konštatoval, že zo znenia ust. § 182 Zák. práce vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách je, aby medzi zamestnancom, prípadne viacerými zamestnancami na spoločnom pracovisku a zamestnávateľom bola uzavretá platná dohoda o hmotnej zodpovednosti (spoločnej hmotnej zodpovednosti), ako aj vznik škody vo forme schodku na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu, alebo iných hodnotách, ktoré zamestnávateľ zamestnancovi zveril na vyúčtovanie. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť písomná, inak je neplatná a ide o dvojstranný právny úkon, ktorý okrem náležitostí požadovaných Zákonníkom práce musí spĺňať aj náležitosti právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka, t.j. musí ísť o právny úkon, okrem iného aj určitý, aby bol platný. Dohoda o hmotnej zodpovednosti môže byť individuálna, t.j. uzavretá s jedným zamestnancom, alebo spoločná, t.j. zamestnávateľ uzatvára dohodu s viacerými zamestnancami pracujúcimi na tom istom pracovisku, t.j. uzatvárajú sa dohody o hmotnej zodpovednosti s každým zamestnancom, v dohode je však uvedená doložka, ktorá zakladá spoločnú hmotnú zodpovednosť. Konštatoval, že aj v prejednávanej veci pre platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti je potrebné, aby bola určitá, a teda určito musí byť vymedzený aj jej predmet. Aj napriek tomu, že čl. 15 pracovnej zmluvy odkazuje na uzavretie osobitnej dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, v konaní nebolo preukázané, že by bola takáto dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti medzi žalobcom a žalovanou uzavretá. Zo žiadneho ustanovenia dohody o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.6.2012 nevyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že by žalovaná mala pristúpiť k spoločnej hmotnej zodpovednosti za pracovisku KARMEN 059 na Turgenevovej ul. č. 9 v Košiciach, ktorú predtým uzavreli so žalobcom aj predchádzajúce zamestnankyne na tomto pracovisku. V tejto dohode o hmotnej zodpovednosti žalovanej absentuje akákoľvek zmienka o spoločnej hmotnej zodpovednosti, nie je tu ani len odkaz na konkrétne ustanovenie § 182 ods. 1 druhej vety Zák. práce, z ktorého by bolo zrejmé, o čom zamestnávateľ uvažoval v čase uzatvárania tejto dohody, je tu len odkaz na všeobecné ustanovenie § 182 Zák. práce, ktorý sa vzťahuje na prípady tak individuálnej, ako aj spoločnej hmotnej zodpovednosti. V dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.6.2012 sa nenachádza žiadna doložka o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorá by zakladala túto spoločnú hmotnú zodpovednosť žalovanej s ostatnými zamestnancami na prevádzke.
4. Žalovaná tak od uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti a o zo zrážkach zo mzdy zo dňa 1.6.2012 nebola zo strany žalobcu ako svojho zamestnávateľa oboznámená s tým, že pristupuje k spoločnej hmotnej zodpovednosti, čím jej žalobca odobral možnosť zariadiť sa a postupovať v zmysle § 182 ods.4, § 183 ods.1, § 184 ods.2, písm.d) a § 184 ods.3 a 4 Zákonníka práce, upravujúcich odlišný postup pre zamestnanca pri dohode o spoločnej hmotnej zodpovednosti na ochranu svojich zamestnaneckých práv.
5. Vzhľadom na vyššie zistené skutkové okolnosti prípadu súd dohodu o hmotnej zodpovednosti a o zo zrážkach zo mzdy zo dňa 1.6.2012 podľa jej obsahu a podľa v nej zachyteného prejavu vôle oboch zmluvných strán, ako aj v súlade s ochrannou funkciou Zákonníka práce pre zamestnanca ako pre slabšieho účastníka pracovnoprávneho vzťahu, posúdil ako individuálnu dohodu o hmotnej zodpovednosti.
6. Konštatoval, že preukázanie rozhodujúcich skutočností pre vznik zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, a to po 1. existencia platnej dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti a 2. vznik škody, je povinnosťou zamestnávateľa. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť písomná, inak je neplatná (môže byť uzatvorená osobitne alebo aj ako súčasť pracovnej zmluvy). Z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že by so žalovanou uzavrel okrem tejto dohody o hmotnej zodpovednosti (ktorú súd posúdil ako individuálnu dohodu o hmotnej zodpovednosti) ešte nejakú inú písomnú dohodu, súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdená „ústna“ dohoda o spoločnej hmotnej
zodpovednosti uzavretá medzi ním a žalovanou dňa 1.6.2012 je v rozpore s § 182 ods.2 Zákonníka práce, pretože nebola vypracovaná v zákonom predpísanej písomnej forme, preto je táto ústna dohoda spoločnej hmotnej zodpovednosti neplatná. Žalobca si teda môže voči žalovanej uplatňovať práva len na základe individuálnej hmotnej zodpovednosti žalovanej.
7. Podmienkou platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti je, aby zverené hodnoty mal zamestnanec vo svojej dispozičnej právomoci a aby išlo o zúčtovateľné hodnoty, ktoré sú primárne uvádzané v dohodách o hmotnej zodpovednosti, následne - počas trvania pracovného pomeru dochádza k situáciám, že sú dodatočne zverené zamestnancovi ďalšie hodnoty. Dôležitou súčasťou dohody o hmotnej zodpovednosti je aj tzv. inventarizácia. Povinnosť ex lege (zo zákona) vykonať inventarizáciu nariaďuje Zákonník práve v § 184 ods.1 pri jej uzavretí, zániku hmotnej zodpovednosti, preradení zamestnanca na inú prácu, pracovisko, preložení a pri skončení pracovného pomeru.
8. Z obsahu výpovedí strán sporu a svedkov je nesporné, že žalobca nevykonal fyzickú inventúru hodnôt, ktoré mali byť zverené na základe dohody o hmotnej zodpovednosti a o zo zrážkach zo mzdy zo dňa 1.6.2012 žalovanej, preto je žalobca v dôkaznej núdzi s tvrdením, že na zistenom schodku inventúrou konanou dňa 17.10.2012 mala svoj podiel aj žalovaná.
9. Nakoľko žalovaná v konaní v zmysle ustanovenia § 179 v spojení s ust. § 182 ods.1 Zákonníka práce preukázala dôvody pre úplné zbavenie sa svojej zodpovednosti za schodok tým, že inventúrne zistený schodok za obdobie od 15.11.2011 do 17.10.2012 vo výške 201,64 EUR je nepreukázaný v jeho reálnej výške voči žalovanej nevykonaním inventúry pri uzavretí dohody o individuálnej hmotnej zodpovednosti a pri zániku jej pracovného pomeru, tak nie je preukázané, že by žalobcom zistený schodok vyčíslený voči žalovanej sumou 201,64 EUR vznikol zavinením žalovanej, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Záverom súd uviedol bez toho, aby to malo vplyv na jeho konečné rozhodnutie, že žalobca porušil aj ust. § 191 ods.2 Zákonníka práce tým, že nedodržal zákonnú lehotu na prerokovanie požadovanej náhrady škody a na oznámenie tejto skutočnosti žalovanej v lehote najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď dňa 17.10.2012 zistil, že mu škoda vznikla a že žalovaná za ňu zodpovedá (čo vedel ihneď po ukončení inventarizácie), pretože žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 201,64 EUR až dňa 20.12.2012, a navyše bez preukázania skutočnosti, že s ňou túto škodu vôbec niekedy prejednal. Žiadne iné oznámenie, či záznam o prejednaní škody žalobca súdu nepreukázal, preto skutočnosť, že po zistení schodku žalobca sám určil výšku škody k zaplateniu žalovanej bez toho, aby ju s ňou prerokoval, nemožno považovať za vzájomné jednanie so svojím zamestnancom.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % úspešnej žalovanej.
12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol zmeniť rozsudok a zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 201,64 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.1.2013 do zaplatenia a priznať mu náhradu trov celého konania. Namietal záver súdu, že medzi ním a žalovanou nebola uzavretá dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ale dohoda o individuálnej hmotnej zodpovednosti, keďže tento záver nevyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania. Svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 201,64 € uplatňoval z titulu spoločnej hmotnej zodpovednosti s poukazom na čl. 15 pracovnej zmluvy, v zmysle ktorého : „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu podľa § 179 a nasl. Zákonníka práce. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce, je upravená osobitnou dohodou o hmotnej zodpovednosti. Podpisom tejto dohody zamestnanec preberá spoločnú hmotnú zodpovednosť za schodok s viacerými zamestnancami vykonávajúcimi prácu na tom istom pracovisku. Ďalšie podmienky zodpovednosti za schodok sú upravené v dohode o hmotnej zodpovednosti “. Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola teda uzavretá aj ako súčasť pracovnej zmluvy, teda jej časť bola inkorporovaná do obsahu pracovnej zmluvy, konkrétne do čl. 15. Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola síce koncipovaná ako samostatný dokument, avšak pri súčasnej inkorporácii jej ustanovení aj do pracovnej zmluvy, čo Zákonník práce nevylučuje. V oboch prípadoch bola pritom splnená podmienka písomnej formy. Poukázal na obdobné závery v rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice č. 289/11/Z zo dňa 12.12.2011. V tomto rozhodnutí správny orgán uviedol, že dohoda o hmotnej zodpovednosti, resp.
jej náležitosti, či ich časť, môžu byť súčasťou napr. pracovnej zmluvy, uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak zamestnávateľ so zamestnancom sa dohodli v pracovnej zmluve na tom, že podpisom dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec preberá spoločnú hmotnú zodpovednosť za schodok s viacerými zamestnancami vykonávajúcimi práce na tom istom pracovisku, je možné vyvodiť, že sa u zamestnanca jedná o spoločnú hmotnú zodpovednosť. Žalovaná teda bola už pri podpise pracovnej zmluvy uzrozumená s tým, že dokumentom, ktorý podpíše až následne - o deň neskôr potom, čo podpísala pracovnú zmluvu, preberie spoločnú hmotnú zodpovednosť. Uvedená skutočnosť bola v jej prospech, pretože už pri podpise pracovnej zmluvy bola poučená o následkoch súvisiacich s podpísaním dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, a teda o tom, že túto nemusí podpísať aj potom, čo už podpísala pracovnú zmluvu. Svedeckou výpoveďou R.. X. bolo pritom preukázané, že žalovaná bola poučená o následkoch inštitútu spoločnej hmotnej zodpovednosti pri pracovnom pohovore, teda ešte pred podpísaním dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Z týchto dôvodov namietal záver súdu, v zmysle ktorého žalovaná od uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy nebola zo strany žalobcu oboznámená s tým, že pristupuje k spoločnej hmotnej zodpovednosti, čím jej mala byť odobratá možnosť postupovať v zmysle ust. § 182 ods. 4, § 183 ods. 1, § 184 ods. 2 písm.d/ a § 184 ods. 3, 4 Zákonníka práce. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že mal porušiť povinnosť uloženú v ust. § 191 ods. 2 Zákonníka práce, teda o nedodržaní zákonnej lehoty na prerokovanie požadovanej náhrady škody a na oznámenie tejto skutočnosti žalovanej v zákonnej lehote. Predložil súdu oznámenie o výške škody, ako aj predžalobnú výzvu, doložené poštovou obálkou s dôvodom jej vrátenia - adresát neznámy. Pri zasielaní zásielok žalovanej vychádzal z údajov uvedených v pracovnej zmluve majúc za to, že sú aktuálne a správne. Zo všetkých týchto dôvodov nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie.
13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu namietala, že odvolanie podal žalobca až dňa 24.4.2017, t.j. po zákonnej lehote 15 dní od doručenia rozsudku dňa 4.4.2017. Namietala ďalej, že žalobca uvádza nové dôkazy, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, konkrétne rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 289/11/Z zo dňa 12.12.2011 a keďže neboli naplnené podmienky ustanovenia § 366 CSP žiadala, aby na nich odvolací súd neprihliadal. Stotožnila sa so všetkými závermi súdu prvej inštancie uvedenými v citovanom rozsudku a navrhla priznať jej trovy odvolacieho konania.
14. Žalobca v replike uviedol, že odvolanie podal elektronicky dňa 19. apríla 2017 na emailovú adresu podateľne Okresného súdu Košice I a z dôvodu absencie zaručeného elektronického podpisu toto podanie doplnil v zákonnej lehote v písomnej forme, a to dňa 20.4.2017, kedy odvolanie podal na pošte a podateľňa súdu toto prevzala dňa 24.4.2017. Pokiaľ ide o namietané nenaplnenie zákonných predpokladov v § 366 CSP v súvislosti s predloženým rozhodnutím inšpektorátu práce žalobca uviedol, že toto predložil v rámci uplatnenia odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods.1 písm. h/ CSP, teda na podporu vyjadreného právneho názoru. Toto rozhodnutie teda nepredstavuje žiadnu novotu v odvolacom konaní, keďže ho predložil iba na podporu odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca pritom od počiatku konania tvrdil, že Zákonník práce dáva možnosť koncipovania dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti aj v tej podobe, ako tomu bolo v tomto prípade, pričom s uvedenou argumentáciou sa nevyporiadal ani prvostupňový súd a ani žalovaná v rámci svojej procesnej obrany.
15. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (elektronicky dňa 19.4.2017, doplnené písomne dňa 20.4.2017) oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm.d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
17. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.marca 2018 o 12.20 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.marca 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods.3 CSP.
19. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm.d/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
27. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu o nepreukázaní zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle ust. § 179 a § 182 ods.1 Zákonníka práce.
28. Správny je záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore nebola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ale iba individuálna dohoda o hmotnej zodpovednosti, preto zodpovednosť žalovanej za škodu je možné posudzovať iba titulom tejto individuálnej dohody o hmotnej zodpovednosti, resp. v zmysle všeobecných ustanovení o zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle ust. § 179 Zákonníka práce.
29. Žalobca nepreukázal, že za schodok vo výške 201,64 € zodpovedá (práve) žalovaná na základe individuálnej dohody o hmotnej zodpovednosti, teda že škoda v tejto výške vznikla práve na hodnotách, ktoré prevzala a bola povinná vyúčtovať žalovaná.
30. V konaní zároveň žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by žalovaná škodu v tejto výške spôsobila svojim výlučným zavinením, a teda že by za škodu v tomto rozsahu zodpovedala titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 179 Zákonníka práce.
31. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie škody, pretože inventúrne zistený schodok za obdobie od 15.11.2011 do 17.10.2012 vo výške 201,64 € je nepreukázaný v jeho reálnej výške voči žalovanej nevykonaním inventúry pri uzavretí dohody o individuálnej hmotnej zodpovednosti a pri zániku jej pracovného pomeru.
32. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu z týchto dôvodov zamietol.
33. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
34. Podľa ust. § 182 ods.1 Zákonníka práce účinného do 31.12.2012 (ďalej len Zákonník práce), ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
35. Podľa ust. § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
36. Podľa ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
37. Podľa ust. § 183 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
38. Podľa ust. 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
39. Podľa ust. § 184 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
40. Podľa ust. § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
41. Podľa ust. § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
42. Podľa ust. § 189 ods. 2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započíta v dvojnásobnej sume.
43. Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách v zmysle citovaného ust. § 182 Zákonníka práce je založená na princípe zavinenia, ktoré sa u zamestnanca predpokladá. Povinnosťou zamestnávateľa je preukázať uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a preukázať vznik škody - schodku na zverených hodnotách. Predpokladom platnosti dohody je jej písomná forma a musia v nej byť vymedzené hodnoty, za ktoré zamestnanec preberá zodpovednosť. Dohoda o hmotnej zodpovednosti môže byť uzavretá ako individuálna dohoda o hmotnej zodpovednosti alebo ako dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti
44. Ak zamestnanec má zodpovedať za schodok na zverených hodnotách spoločne s ostatnými zamestnancami, ktorí pracujú na danom pracovisku, musí byť v dohode o hmotnej zodpovednosti doložka o spoločnej hmotnej zodpovednosti v zmysle ust. § 182 ods. 1 druhej vety Zákonníka práce.
45. Dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti s viacerými zamestnancami daného pracoviska sa uzatvára tak, že s každým zamestnancom zamestnávateľ uzavrie dohodu o hmotnej zodpovednosti, v ktorej je uvedená doložka zakladajúca spoločnú hmotnú zodpovednosť.
46. Dohoda o hmotnej zodpovednosti môže byť dojednaná ako samostatný právny úkon alebo môže byť súčasťou pracovnej zmluvy.
47. So zreteľom na obsah žaloby, obranu žalovanej a obsah odvolania je zrejmé, že ťažisko odvolacieho konania v prejednávanej veci spočíva v riešení otázky, či boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa ust. § 182 ods.1 druhej vety Zákonníka práce, keďže obrana žalobcu aj v odvolaní spočívala na tvrdení, že so žalovanou uzavrel platnú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti.
48. Ako vyplynulo z vyššie citovaných zákonných ustanovení, dohoda o hmotnej zodpovednosti, ako aj o spoločnej hmotnej zodpovednosti sa stáva perfektnou až podpisom a pôsobí odo dňa jej podpisu. Na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby medzi účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah. Nie je vylúčené, aby dohoda o hmotnej zodpovednosti bola obsiahnutá v pracovnej zmluve (R12/1976).
49. Ak nebola dohodnutá spoločná hmotná zodpovednosť viacerých zamestnancov, nestávajú sa ich individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti neplatnými. Každý zo zamestnancov zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať (R 13/1983).
50. Pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovedá za hodnoty prevzaté podľa poslednej inventúry a v období medzi poslednou inventúrou.
51. V prípade neplatnej dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovedá len za škodu spôsobenú zavineným porušením pracovných povinností.
52. Ust. § 182 ods. 1 druhá veta Zákonníka práce predpokladá pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti uzavretie samostatných dohôd o hmotnej zodpovednosti s každým členom kolektívu s doložkou o spoločnej zodpovednosti za schodok. Preto aj platnosť každej dohody treba posudzovať samostatne (R 12/1976).
53. V prejednávanom spore dňa 30.5.2012 sporové strany uzavreli pracovnú zmluvu, v ktorej článku 15 sa dohodli, že zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať podľa § 182 nasl. Zákonníka práce, je upravená osobitnou dohodou o hmotnej zodpovednosti a podpisom tejto dohody zamestnanec preberá spoločnú hmotnú zodpovednosť za schodok s viacerými zamestnancami, vykonávajúcimi prácu na tom istom pracovisku.
54. Vychádzajúc z citovaného článku 15 pracovnej zmluvy zo dňa 30.5.2012 je zrejmé, že pracovná zmluva odkazuje na dojednanie zodpovednosti žalovanej za schodok na zverených hodnotách osobitnou dohodou.
55. Článok 15 pracovnej zmluvy preto nie je možné považovať ani za čiastkovú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ako to tvrdí žalobca v odvolaní.
56. Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnankyňa v článku 15 pracovnej zmluvy vyjadrili vôľu podpisom osobitnej dohody založiť spoločnú hmotnú zodpovednosť žalovanej s ďalšími zamestnancami na pracovisku, určeného ako miesto výkonu práce.
57. Túto vôľu však následne takto neprejavili v tejto osobitnej dohode, t.j. v dohode o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.6.2012 tak, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, t.j.
v tejto dohode chýba doložka o spoločnej hmotnej zodpovednosti a uzavretie takejto dohody nemožno vyvodiť ani z ostatného obsahu tejto dohody, v ktorej nie je ani konkrétny odkaz na ust. § 182 ods. 1 druhej vety Zákonníka práce.
58. Rozhodujúcim z hľadiska posúdenia charakteru právneho úkonu, t.j. aký právny úkon bol vykonaný, aká dohoda bola uzavretá, je samotný obsah a náležitosti tohto právneho úkonu a ich stotožnenie so zákonom predpísanými náležitosťami pre daný právny úkon.
59. Podstatným v prejednávanej veci bolo teda skúmanie dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.6.2012 z hľadiska, či ide o dojednanie individuálnej hmotnej zodpovednosti alebo spoločnej hmotnej zodpovednosti, pretože až táto dohoda bola realizáciou zamýšľanej vôle sporových strán, vyjadrenej v článku 15 pracovnej zmluvy.
60. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.6.2012 je dohodou o individuálnej hmotnej zodpovednosti z dôvodov, ako ich podrobne uviedol súd prvej inštancie a ako sú uvedené vyššie a správne preto súd posudzoval žalobou uplatnený nárok titulom individuálnej hmotnej zodpovednosti žalovanej, prípadne aj jej všeobecnej zodpovednosti titulom zavineného porušenia pracovných povinností a z vykonaného dokazovania správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti žalovanej za tú časť škody, ktorá je voči nej uplatňovaná titulom schodku zisteného pri inventúre dňa 17.10.2012.
61. Žalobca v odvolaní nespochybňoval závery súdu o nepreukázaní vykonania inventarizácie pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti so žalovanou a pri skončení pracovného pomeru so žalovanou, a tým nepreukázanie zodpovednosti žalovanej za podiel na schodku zistenom inventúrou dňa 17.10.2012, pričom tieto závery nepochybne vyplynuli z vykonaného dokazovania, keďže svoju obranu založil výlučne na tom, že so žalovanou uzavrel dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, kedy sa vykonanie inventúry pred podpísaním dohody a pri skončení pracovného pomeru nevyžaduje.
62. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 182 ods. 1 prvej vety Zákonníka práce, konštrukcia tejto osobitnej zodpovednosti je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým sa uzavrela dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty mu zverené na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, chýbajú.
63. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu v zmysle ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, táto je daná za škodu, ktorú spôsobí zamestnanec zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pričom zavinenie zamestnanca sa tu nepredpokladá, ale musí byť preukázané zamestnávateľom.
64. Ako súd správne konštatoval, inventúrou zistený schodok dňa 17.10.2012 je nepreukázaný v jeho reálnej výške voči žalovanej vzhľadom na nevykonanie inventúry pri uzavretí dohody o individuálnej hmotnej zodpovednosti a pri zániku jej pracovného pomeru, nebolo preukázané ani spôsobenie schodku v tomto rozsahu zavineným porušením právnych povinností zo strany žalovanej, a teda žalovaný nepreukázal, že za škodu v žalovanej výške zodpovedá žalovaná titulom individuálnej dohody o hmotnej zodpovednosti, resp. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu.
65. Pokiaľ žalobca na podporu dôvodnosti svojho právneho názoru o uzavretí dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti čiastočne aj v pracovnej zmluve predložil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, odvolací súd uvádza, že s týmto výkladom práva tohto správneho orgánu nie je možné sa stotožniť a súd ním ani v tomto konaní nie je viazaný.
66. S poukazom na ust. § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
67. Predložené rozhodnutie inšpektorátu práce takým rozhodnutím nie je, keďže ním bolo zastavené správne konanie.
68. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
69. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
70. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).