Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Sa-18-2017.pdf
PDF · 142 KB
No categories available
7Sa/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu B. I., A. slobody XX, XXX XX M. proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 510 323 3600 0 zo dňa 22. júla 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 510 323 3600 0 zo dňa 22. júla 2017. Toto rozhodnutie navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie. Zároveň si žiadal priznať náhradu trov konania.
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 510 323 3600 0 zo dňa 10.03.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom v Bratislave ( ďalej len „prvostupňový správny orgán“) podľa § 67 ods.1, § 112 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ resp. „zákon“) zvýšila navrhovateľovi od 12.12.2012 predčasný starobný dôchodok na sumu 361,90EUR mesačne. Predčasný starobný dôchodok následne zvýšila podľa § 82 a § 293ce zákona ako aj opatrení Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., č. 295/2014 Z.z. a č. 283/2015 Z.z. ktorými sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty. Od 01.01.2013 zvýšila dôchodok na sumu 373,40 EUR mesačne, od 01.01.2014 zvýšila starobný dôchodok na sumu 382,20 EUR mesačne, od 01.01.2015 zvýšila starobný dôchodok na sumu 388,30EUR mesačne a od 01.01.2016 zvýšila starobný dôchodok na sumu 392,30 EUR mesačne. Zároveň konštatovala vo výroku rozhodnutia, že predčasný starobný dôchodok zvýšila aj podľa čl. 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
3. Rozhodnutie odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sa/1/2016-20 zo dňa 2.11.2016 bolo zrušené jej rozhodnutie č. 510 323 3600 0 zo dňa 18.02.2016 o zvýšení predčasného starobného dôchodku od 12.12.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2, §250q ods. 2 O.s.p. a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia sa zameral hlavne na dôvody týkajúce sa nezohľadnenia príjmu žalobcu dosiahnutého z pracovnej činnosti vykonávanej na základe dohody o pracovnej činnosti v Poľnohospodárskom družstve Jasenov v rokoch 1980 - 1990. Uložil odporkyni (Soc. poisťovni) v ďalšom konaní opätovne posúdiť sporné obdobie namietané v opravnom prostriedku pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v dostatočnom rozsahu a presvedčivo na základe kritérií uvedených v § 209 zákona. Konštatovala, že v súlade s právnym názorom krajského súdu posúdila opätovne nárok navrhovateľa na zvýšenie predčasného starobného dôchodku.
4. Suma predčasného starobného dôchodku sa žalobcovi podľa správneho orgánu prvého stupňa zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 1. mája 1992 do 30. apríla 1995. Podľa úradnej zápisnice Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné z 26. augusta 2013 a dokladov o hrubom zárobku účastník konania predložil rozsudok Krajského súdu Košice č. 12 Co 67/94 - 65 z 23. marca 1995 o neplatnom skončení pracovného pomeru s G. F. C. X. O.. u ktorého podľa rozsudku súdu trvalo zamestnanie od 1. mája 1992 do 31. októbra 1992. Od 1. novembra 1992 do 30. apríla 1995 účastník konania bol zamestnaný u p. Vasiľa Čičváka, Humenné.
5. Podľa správneho orgánu I. stupňa za dobu od 1. mája 1992 do 21. augusta 1992, kedy bol so žalobcom neplatne skončený pracovný pomer účastník konania predložil potvrdenie o zárobku vydané zamestnávateľom STAVMAT spol. s r.o. Kochanovce, na ktorom bol uvedený priemerný mesačný čistý zárobok v sume 5 000 Sk, potvrdenie uvoľňujúcej organizácie na dobu trvania pracovného pomeru od 30. septembra 1992 do 30. apríla 1995, na ktorom bol uvedený priemerný čistý mesačný zárobok 4 900 Sk mesačne. Za obdobie od 1. mája 1992 do 31. decembra 1992 do vymeriavacieho základu bolo započítaných 33 252 Sk, za obdobie od 1. januára 1993 do 31. decembra 1993 58 800 Sk, za obdobie od 1. januára 1994 do 31. decembra 1994 52 196 Sk a za obdobie od 1. januára 1995 do 30. apríla 1995 19 600 Sk.
6. Správny orgán I. stupňa sumu predčasného starobného dôchodku určil podľa § 68 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, sú to kalendárne roky 1984 až 2011. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých žalobca získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu, uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002.
7. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z z v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok. patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8. Podľa správneho orgánu I. stupňa , pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1985 6 dní, v kalendárnom roku 1986 20 dní, v kalendárnom roku 1987 3 dní, v kalendárnom roku 1988 21 dní, v kalendárnom roku
1995 70 dní, v kalendárnom roku 1986 49 dní, v kalendárnom roku 1998 78 dní, v kalendárnom roku 1999 118 dní, v kalendárnom roku 2002 153 dní, v kalendárnom roku 2003 156 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 19,1546. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 8 302 dní dôchodkového poistenia, to znamená 22,7453 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,8422. Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8675. 9. Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, k 12. decembru 2012, žalobca získal 15 315 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 41,9590 rokov dôchodkového poistenia.
10. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 12. decembru 2012 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 526/2011 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2012, 9,8182 EUR.
11. Sumu predčasného starobného dôchodku žalobcu správny orgán I. stupňa určil vo výške 350,30 EUR mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 0,8675 x 41,9590 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 - 7,14753816 = 350,30 EUR mesačne. Za 101 dní je zníženie 2,00 %.
12. Suma predčasného starobného dôchodku žalobcu bola ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 3,3 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z ), čo je o 11,60 EUR mesačne, na 361,90 EUR mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2013 o 11,50 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia predčasného starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. c) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z z.) na 373.40 EUR mesačne Suma starobného dôchodku žalobcu sa ďalej podľa § 82 zákona č 461/2003 Z z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2014 o 8,80 EUR mesačne (o pevnú sumy zvýšenia dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.) na 382,20 EUR mesačne.
13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne s napádaným rozhodnutím zo dňa 22.08.2017.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
14. Žalovaný rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vo veci zvýšenia predčasného starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
15. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobnými argumentmi ako správny orgán prvého stupňa. Súčasne dodal, že v konaní o započítanie príjmov dosiahnutých v Poľnohospodárskom družstve Jasenov v rokoch 1986 až 1990 žalobca správnemu orgánu prvého stupňa predložil zúčtovacie a výplatné listiny za mesiace január, február, marec, máj a jún 1986, výplatné pásky za rok 1987, mzdový list za november 1988, prehľad hrubých miezd za október, november 1989, výplatné pásky za január až júl, september až november 1990. Príjmy zo zamestnania započítateľné do hrubého zárobku sa vykazujú na evidenčnom liste v tom kalendárnom roku, v ktorom sa vykonávala práca, za ktorú patrí mzda (odmena). Príjem z vedľajšej činnosti, ktorá sama o sebe nepodlieha nemocenskému poisteniu, sa započítava v dôchodkovom zabezpečení len za predpokladu, ak vyplýva z činnosti, ktorá priamo a účelovo súvisela so základným (hlavným) nemocensky poisteným zamestnaním. Za takúto činnosť sa pre účely priemerného mesačného zárobku považuje činnosť, ktorú možno označiť za priame
pokračovanie, prípadne doplnok hlavnej činnosti, t. j. spravidla činnosť, ktorá patrí do funkčnej náplne hlavného zamestnania a ktorú môže teda organizácia, u ktorej občan pracuje na podklade pracovného pomeru, oprávnene požadovať od tohto pracujúceho.
16. Podľa žalovaného v rokoch 1972 až 1992 žalobca bol zamestnancom Mäsového priemyslu Humenné. Podľa jeho vyjadrenia u uvedeného zamestnávateľa pracoval na zmeny, ktoré trvali 12 hodín. Počas pracovného voľna žalobca v rámci brigádnickej činnosti pracoval v Poľnohospodárskom družstve od roku 1982. Z úradných zápisníc spísaných v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. za účelom preukázania výkonu činnosti žalobcu v bývalom Poľnohospodárskom družstve Jasenov v rokoch 1986 až 1990 bolo preukázané, že pracoval v rámci brigádnickej činnosti popri svojom hlavnom zamestnaní v čase svojho pracovného voľna. Žalobca podpísal dohodu o vykonávaní práce za určitých podmienok, keď koľko hodín odrobí, toľko peňazí dostane. Na poľnohospodárskom družstve pracoval v závislosti od zmien v hlavnom zamestnaní a podľa potrieb družstva. Čo sa považuje za dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce za vedľajšiu činnosť, definuje § 71, § 232 ods. 2 a § 232 ods. 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorých Zákonník práce uvádza charakteristické znaky týchto pracovných pomerov. Podľa § 71 Zákonníka práce vedľajšou činnosťou je činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a ktorá spočíva v prácach iného druhu, než boli dojednané v pracovnej zmluve. Vedľajšia činnosť sa môže vykonávať len v ďalšom pracovnom pomere (§ 69 a § 70 ods 1) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Sociálna poisťovňa, ústredie pri posudzovaní započítateľnosti príjmov za odpracované hodiny skúmala, či sa odmena za vykonanú činnosť poskytla v priamej súvislosti so zamestnaním, resp. či odmena podlieha dani zo mzdy. Odmeny za činnosť mimo pracovného pomeru, vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti (§ 232 ods. 2 Zákonníka práce) nie sú započítateľné pre účely dôchodkového zabezpečenia ani v prípadoch, kde sa z nich zrážala daň zo mzdy, ak tieto činnosti vykoná pracujúci popri hlavnom nemocensky poistenom zamestnaní. V týchto prípadoch takáto činnosť podľa § 94 vyhlášky č. 128/1975 Zb. nepodlieha dôchodkovému zabezpečeniu.
17. Podľa žalovaného činnosť vykonávanú v Poľnohospodárskom družstve Jasenov, ktorú žalobca podľa jeho vyjadrenia vykonával na základe dohody o vykonaní práce (§ 232 ods. 3 Zákonníka práce) nemožno započítať do započítateľných príjmov pre účely dôchodkového zabezpečenia, pretože táto činnosť nezakladala účasť na dôchodkovom zabezpečení.
18. K požiadavke žalobcu na zvýšenie osobného vymeriavacieho základu za rok 1992 o sumu 5 948 Sk a zvýšenie osobného vymeriavacieho základu o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného vzťahu u zamestnávateľa Stavmat, spoločnosť s r.o. za obdobie od 1. augusta 1992 do 30. októbra 1992 v celkovej sume 16 320 Sk žalovaný uviedol nasledovné: Podľa § 257 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. je v období pred 1. januárom 1993 osobným vymeriavacím základom úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Podľa zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov podliehala dani zo mzdy aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru, preto je možné ju v uvedenom období považovať za hrubý zárobok. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12C0 67/94 - 65 zo dňa 23. marca 1995 vyplýva, že účastníkovi konania bola prisúdená náhrada mzdy v sume 15 000 Sk plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Pretože spoločnosť STAVMAT, spol. s ručeným obmedzením Kochanovce zanikla a pobočka, Sociálnej poisťovne mala povinnosť viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia za malé závody až od 1. januára 1996, nie je možné zabezpečiť opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia V zmysle citovaného § 257 je možné náhradu mzdy v sume 15 000 Sk považovať za hrubý zárobok v roku 1992.
19. Podľa žalovaného na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12C0 67/94 - 65 zo dňa 23. marca 1995 boli vymeriavacie základy hodnotené nasledovne za mesiac máj 1992 5 000 Sk, jún 1992 5 000 Sk, júl 1992 5 000 Sk. za obdobie od 1. augusta do 21. augusta 1992 3 388 Sk (5000 : 31 x 21 dní), za deň 30. september 1992 164 Sk (5000:30 x 1 deň), október 1992 4 900 Sk, november 1992 4 900 Sk, december 1992 4 900 Sk spolu v hodnote 33 252 Sk.
20. Vo veci žiadosti zhodnotenia hrubých zárobkov v rokoch 1986 až 1990 žalovaný uviedol, že žalobca dňa 4 februára 2016 okrem vyhlásil, že v JRD Jasenov začal pracovať v rámci brigádnickej činnosti od roku 1982 a podpísal dohodu o vykonaní práce za určitých podmienok.
21. Podľa žalovaného bol žalobca podľa ustanovenia § 196 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poučený, že je povinný uviesť pravdivé údaje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom konania. V prípade ak úmyselne uvedie nesprávnych alebo neúplný údaj za účelom získania neoprávnenej výhody dopustí sa priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. c zákona Slovenskej národnej rady č. 327/1990 Zb o priestupkoch, za ktorý mu môže byť uložená pokuta do 99,00 EUR. Žalobca v odvolaní na strane 4 vyhlasuje, že nikdy netvrdil, že pracoval ako brigádnik na základe dohody o vykonaní práce, čo je v rozpore s jeho svedeckou výpoveďou zo 4. februára 2016. V dávkovom spise sa nachádzajú aj svedecké výpovede členov JRD Jaseňová pani B.Y., nar. 2X. decembra XXX4. F. O., nar. X. januára XXXX a B. ktorí však potvrdzujú iba skutočnosť, že žalobca vykonával nejakú pracovnú činnosť na JRD U.. Kontrolou zúčtovacích a výplatných pások, ktoré predložila pani U. W. (zamestnanec obecného úradu), nar. X decembra XXXX bolo v evidencií Sociálnej poštovné zistené, že ani ostatní spolupracovníci, ktorých bolo možné identifikovať na výplatnej listine nemali založený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a v čase výkonu pracovnej činnosti na JRD U. boli v hlavnom pracovnom pomere u iných zamestnávateľoch.
22. Vychádzajúc zo svedeckej výpovede žalobcu zo 4. februára 2016 a z doložených dokladov vyplýva, že príjem žalobcu v rokoch 1986 až 1990 nepodliehal nemocenskému poisteniu. Pri určení sumy predčasného starobného dôchodku boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
23. Podľa žalovaného žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť určenia sumy predčasného starobného dôchodku. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný ako odvolací orgán, podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie zamietol.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
24. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Ako žalobný dôvod uviedol, že mu žalovaný ani prvostupňový správny orgán napriek predchádzajúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove (rozsudok č. 6Sa/1/2016-20 zo dňa 02.11.2016) a rovnako rozsudku Krajského súdu v Košiciach nezohľadnili príjmy dosiahnuté z pracovnej činnosti vykonávanej na základe dohody o pracovnej činnosti v Poľnohospodárskom družstve Jasenov v rokoch 1986-1990. Poukázal na ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré konfrontoval s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
25. Ďalej vo svojej žalobe poukázal žalobca na napádané rozhodnutie žalovaného, konkrétne jeho odôvodnenie, kde je na strane 6 ods. 4 uvedené, že z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12Co 67 94 - 65 zo dňa 23. marca 1995 vyplýva, že účastníkovi konania bola prisúdená náhrada mzdy v sume 15 000 Sk plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Pretože spoločnosť STAVMAT, spol. s ručeným obmedzeným Kochanovce zanikla a pobočka Sociálnej poisťovne mala povinnosť viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia za malé závody až od 1. januára 1996, nie je možné zabezpečiť opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia.
26. V zmysle citovaného § 257 je možné náhradu mzdy v sume 15 000 Sk považovať za hrubý zárobok v roku 1992. Na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12Co 67/94 - 65 zo dňa 23. marca 1995 boli vymeriavacie základy hodnotené nasledovne: za mesiac máj 1992 5 000 Sk, jún 1992 5000 Sk, júl 1992 5 000 Sk. za obdobie od 1. augusta do 21. augusta 1992 3 388 Sk (5000 : 31 x 21 dní), za deň 30. september 1992 164 Sk (5000 : 30 x 1 deň), október 1992 4 900 Sk, november 1992 4 900 Sk. december 1992 4 900 Sk spolu v hodnote 33 252 Sk.
27. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu žalovaný priznáva, že má nárok na započítanie mzdy priznanej súdom z neplatne skončeného pracovného pomeru so spoločnosťou Stavmat, s.r.o. Podľa rozpisaných súm za jednotlivé roky Sociálna poisťovňa zároveň za toto obdobie vylúčila skutočne dosiahnutý príjem u podnikateľa Vasiľa Čičváka ktorý bol aj zdokladovaný mesačne po 4 900 Sk. Zároveň podľa Sociálnej poisťovne s za mesiac september odpracoval len 1 deň. nie je žalobcovi jasné z akého dôvodu, poisťovňa neuviedla z akých zdrojov čerpala túto informáciu.
28. Žalobca ďalej poukázal na stranu 4 odsek 7 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, kde tento uviedol, že podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na priznávanie dávok dôchodkového zabezpečenia platil do 30. septembra 1988 zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a od 1. októbra 1988 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení na dôchodkovom zabezpečení sú podľa tohto zákona zúčastnení a) pracovníci v pracovnom pomere, učni a členovia výrobných družstiev b) členovia jednotných roľníckych družstiev c) pracujúci, ktorí podľa tohto zákona, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo podľa iných predpisov majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, najmä poslanci národných výborov, členovia orgánov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, advokáti, študenti, vedeckí a umeleckí ašpiranti, občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej s organizáciou a občania poskytujúci služby a opravy na základe povolenia národného výboru. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení a) pracovníci v pracovnom pomere, b) členovia jednotných roľníckych družstiev, c) členovia výrobných družstiev, d) občania, ktorí majú v dôchodkovom zabezpečení podľa tohto zákona práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, najmä uvoľnení poslanci zastupiteľských zborov, uvoľnení členovia výborov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, prokurátori, advokáti, umelci (§ 2 ods. 1 písm. c), študenti a žiaci a umeleckí ašpiranti, dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby, občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti a občania poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru (zmenené zákonom č. 110/1990 Zb. - 1.5.1990) zmenené zákonom č. 306/1991 Zb.
- 1.8.1991
e) vojaci z povolania, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a príslušníci zborov nápravnej výchovy, f) samostatne zárobkovo činné osoby (doplnené zákonom č. 110/1990 Zb. - 1.5.1990).
Sociálna poisťovňa, ústredie v rozhodnutí zo dňa 10.03.2017 ďalej uviedla, že vzhľadom na právne predpisy účinné v čase výkonu žalobcovej činnosti v Poľnohospodárskom družstve v rokoch 1986 až 1990 pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. V konaní o započítanie príjmov dosiahnutých v Poľnohospodárskom družstve Jasenov v rokoch 1986 až 1990 žalobca Sociálnej poisťovní, ústredie predložil zúčtovacie a výplatné listiny za mesiace január, február, marec, máj a jún 1986, výplatné pásky za rok 1987, mzdový list za november 1988, prehľad hrubých miezd za október, november 1989, výplatné pásky za január aj júl, september až november 1990. Príjmy zo zamestnania započítateľné do hrubého zárobku sa vykazujú na evidenčnom liste v tom kalendárnom roku, v ktorom sa vykonávala práca, za ktorú patrí mzda (odmena). Príjem z vedľajšej činnosti, ktorá sama osebe nepodlieha nemocenskému poisteniu, sa započítava v dôchodkovom zabezpečené len za predpokladu, ak vyplýva z činnosti, ktorá priamo a účelovo súvisela so základným (hlavným) nemocensky poisteným zamestnaním. Za takúto činnosť sa pre účely priemerného mesačného zárobku považuje činnosť, ktorú možno označiť za priame pokračovanie, prípadne doplnok hlavnej činnosti, t.j. spravidla činnosť, ktorá patrí do funkčnej náplne hlavného zamestnania a ktorú môže teda organizácia, u ktorej občan pracuje na podklade pracovného pomeru, oprávnene požadovať od tohto pracujúceho. Ďalej citoval z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, s ktorým odôvodnením nesúhlasí.
29. Ďalej medzi žalobnými dôvodmi žalobca uvádza, že z hrubého zárobku dosiahnutého v Poľnohospodárskom družstve Jasenov podľa žalobcu mu bola preukázateľne zrážaná daň zo mzdy. K
uvedenému žalobnému bodu žalobca poukázal na § 151 písm. l) a § 154 ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení. Na podporu svojich tvrdení ďalej citoval § 3 ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, § 3 ods. 3 citovaného zákona a § 9 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení.
30. Ako ďalší žalobný dôvod poukázal žalobca na zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý nadobudol účinnosť od 01.10.1988 a na vykonávací predpis k tomuto zákonu, ktorým bola vyhláška č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákona o sociálnom zabezpečení. K tomu poukázal na § 11 ods. 3 citovanej vykonávacej vyhlášky a na § 6 ods. 1 písm. d) citovaného zákona o sociálnom zabezpečení. K tomuto žalobnému bodu uviedol, že poľnohospodárske družstvá platili daň z objemu miezd a odmien podľa zákona č. 172/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona základom dane z objemu miezd a odmien bol objem mzdových prostriedkov a odmien za prácu zúčtovaných v bežnom roku na výplatu znížený o odmeny vyplácané podľa predpisov autorského práva. Podľa § 9 ods. 2 pri jednotných roľníckych družstvách sa započítaval do základu dane uvedeného v odseku 1 aj príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia. Podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. Keďže väzba hrubého zárobku, z ktorého sa určovala výška dôchodku na vymeriavací základ, z ktorého sa platilo poistné na dôchodkové zabezpečenie, bola zavedená od 1. januára 1993, zákon o sociálnom poistení definuje osobný vymeriavací základ za obdobie pred týmto dňom ako úhrn hrubých zárobkov za každý kalendárny rok pred rokom 1993, ktoré podliehali dani zo mzdy, a to bez odpočítania tejto dane. Zároveň sa explicitne ustanovuje osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003, a to ako úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba, povinne alebo dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení, platila poistné na dôchodkové zabezpečenie v jednotlivých kalendárnych rokoch 1993 až 2003. Znovu zdôraznil, že z hrubého zárobku dosiahnutého v Poľnohospodárskom družstve Jasenov mu bola zrážaná daň zo mzdy.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výšku trov konania hodlá vyčísliť po vynesení rozsudku na správnom súde.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
32. Žalovaný k podanej žalobe podal stručné vyjadrenie listom zo dňa 21.11.2017, v ktorom poukázal, že žalobca v správnej žalobe uvádza totožné námietky ako v odvolaní, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, námietky preto považuje za neopodstatnené. Pridržiava sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v napádanom rozhodnutí žalovaného, trvá na jeho správnosti, takisto aj na správnosti rozhodnutia správneho úradu prvého stupňa. Považuje ich za zákonné a správne, a preto žiada, aby Krajský súd v Prešove podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
33. Krajský súd v Prešove po preskúmaní žaloby a predložení administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomoci správneho súdu, že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na rozhodnutie vo veci, že žalobca má aktívnu procesnú legitimáciu, rovnako správne označil pasívne procesne legitimovaný orgán verejnej správy a že sú splnené aj ďalšie procesné podmienky na to, aby vo veci bolo možné rozhodnúť.
34. V predmetnej veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli na tento postup splnené zákonné podmienky v zmysle § 107 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
35. Vzhľadom k skutočnosti, že sa jednalo o podanú správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 199 Správneho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, správnu žalobu žalobcu, ktorý nebol v konaní zastúpený právnym zástupcom správny súd posudzoval neformálne.
36. Po preskúmaní administratívneho spisu, po oboznámení sa so žalobou a vyjadreniami žalovaného dospel v predmetnej veci súd k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť a že preskúmavané rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa vrátane postupu, ktorý im predchádzal je v súlade so zákonom, a to z týchto dôvodov:
37. Z obsahu dávkového spisu správneho orgánu prvého stupňa správny súd zistil, že navrhovateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok rozhodnutím č. 510 323 3600 0 zo dňa 17.01.2013. Žalobou napádaným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodoval o zvýšení predčasného starobného dôchodku za preskúmavané obdobie.
38. Podľa § 67 ods. 1 zákona poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiadal o jeho priznanie: a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu
39. Podľa § 112 ods. 1 zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí najviac 3 roky spätne odo dňa zistenia, či sa dávka priznala alebo vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenia, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka. a) priznala v nižšej sume ako patrí b) vyplácala v nižšej sume ako patrí c) odoprela neprávom d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
40. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že sumu predčasného starobného dôchodku zvyšoval po zistení vymeriavacích základov za obdobie od 01.05.1992 do 31.12.1992 (33.252 SK), od 01.03.1993 do 31.12.1993 (58.800 SK), od 01.01.1994 do 31.12.1994 (52.196 SK) a od 01.01.1995 do 30.04.1995 (19.600 SK).
41. Z obsahu osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou napadnutého rozhodnutia zo dňa 10. marca 2017 správny súd zistil, že vymeriavacie základy korešpondujú, resp. sa zhodujú s tými vymeriavacími základmi, ktoré správny orgán prvého stupňa uvádza v odôvodnení napádaného rozhodnutia.
42. V žalobe žalobca uvádzal ako žalobný dôvod námietku týkajúcu sa nároku na započítanie mzdy priznanej súdom z neplatne skončeného pracovného pomeru so spoločnosťou STAVMAT, kde uvádza, že podľa rozpísaných súm za jednotlivé roky Sociálna poisťovňa zároveň za toto obdobie vylúčila skutočne dosiahnutý príjem u podnikateľa Vasiľa Čičváka, ktorý bol aj po zdokladovaní mesačne po 4.900 SK. Zároveň žalobca uvádza, že podľa Sociálnej poisťovne za mesiac september odpracoval len jeden deň. Nie je mu jasné, z akého dôvodu poisťovňa neuviedla, z akých zdrojov čerpala túto informáciu. K uvedenému žalobnému dôvodu súd uvádza, že pri výpočte týchto skutočností vychádzal správny orgán prvého stupňa z výsledkov súdneho konania pred Krajským súdom v Košiciach. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12Co/67/1994-65 zo dňa 23. marca 1995 vyplýva, že účastníkovi konania bola prisúdená náhrada mzdy v sume 15.000 korún plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Pretože spoločnosť STAVMAT, spol. s r.o. Kochanovce zanikla a pobočka Sociálnej poisťovne mala povinnosť viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečia za malé závody až od 1. januára 1996, nie je možné zabezpečiť právne evidenčný list dôchodkového zabezpečenia. V zmysle citovaného § 257 zákona je v období pred 1. januárom 1993 osobným vymeriavacím základom úhrn hrubých zárobkov
za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Podľa zákona č. 76/1952 Zb. o daní zo mzdy v znení neskorších prepisov podliehala dani zo mzdy aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru, preto je možné ju v uvedenom období považovať za hrubý zárobok.
43. Na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12Co/67/1994-65 zo dňa 23. marca 1995 boli vymeriavacie základy hodnotené nasledovne- za mesiac máj 1992 5.000 SK za jún 1992 5.000 SK, za júl 19992 5.000 SK, za obdobie od 1. augusta do 21. augusta 1992 3.388 SK sa deň 30. september 1992 164 SK, za október 1992 4.900 SK, za november 1992 4.900 SK, za december 1992 4.900 SK, spolu v hodnote 33.252 SK.
44. Teda hodnotené obdobie vychádza z citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach. K uvedenému a k žalobnej námietke žalobcu súd ďalej uvádza, že náhrada mzdy podľa ustanovenia § 61 zákonníka náhrada mzdy vyplatená podľa vtedy platného ustanovenia § 61 Zákonníka práce nemala charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si pracovník nemohol zarobiť, pretože mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať pôvodnú prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale mala charakter satisfakcie voči pracovníkovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne okamžite zrušil pracovný pomer so zamestnancom. Takto priznaná náhrada mzdy sa v zmysle vyššie citovaných predpisov sociálneho zabezpečenia považuje za hrubú mzdu, preto sú žalobcom v žalobe uvádzané výpočty nesprávnym spôsobom, žalobca nesprávnym spôsobom dospel k výške čistej mzdy, ktorú uvádza v súvislosti s touto žalobnou námietkou v podanej žalobe, keď k priznanej výške náhrady mzdy pristupuje ako k čistej mzde, a túto potom podrobuje ďalej zdaneniu, prípadne ďalším úpravám vo svojich výpočtoch. Sociálna poisťovňa teda postupovala správne v uvedenej situácii, keď náhradu mzdy v sume 15.000 korún považovala za hrubý zárobok v roku 1992.
45. K ďalšej žalobnej námietke týkajúcej sa započítania príjmov dosiahnutých žalobcom v Poľnohospodárskom družstve Jasenov v rokoch 1986 až 1990 súd uvádza, že rovnako vyhodnotil túto žalobnú námietku za nedôvodnú, pretože Sociálna poisťovňa v napádanom rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlila, ako dospela po právnej a skutkovej stránke k rozhodnutiu vo veci.
46. Nie je úlohou súdu zopakovať odpovede na tie námietky, ktoré produkoval žalobca už v odvolacom konaní a žalovaný sa s nimi dostatočne vysporiadal, pokiaľ ich znova v rovnakom rozsahu uvádza aj v samotnej podanej žalobe, na doplnenie však správny súd uvádza tieto skutočnosti:
47. Súd poukazuje v tomto smere na vyhlášku č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení, ktorá bola účinná od 01.01.1976 do 01.01.1997, teda v rozhodnom období, v ktorom mal vykonávať činnosť v Poľnohospodárskom družstva Jasenov. Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza ustanovenia tejto vyhlášky, ktoré mali byť podľa neho platné v spornom posudzovanom období. K tomuto správny súd uvádza, že žalobca cituje vyhlášku v znení, v ktorom bola účinná do 31.12.1979. Novelou vyhlášky o vykonávaní zákona o sociálnom zabezpečení č. 164/1979 Zb. však došlo s účinnosťou od 01.01.1980, teda v rozhodnom období, v ktorom vykonával prácu v Poľnohospodárskom družstva Jasenov k novelizácii ním citovaného ustanovenia § 94 ods. 1 citovanej vyhlášky a vyhláška v tom období bola účinná v diametrálne odlišnom znení ako v tom, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe, viackrát cituje toto ustanovenie, tak § 94 ods. 1 , ako aj ods. 2 vyhlášky a z tohto neplatného znenia vyhlášky vyvodzuje svoje žalobné námietky.
48. K tomu správny súd uvádza, že žalovaný vychádzal pri posudzovaní zo správneho znenia vyhlášky a dospel k zákonnému právnemu záveru, že žalobca nebol zúčastnený z tejto inej činnosti, ktorú vykonával v Poľnohospodárskom družstve Jasenov na základe dohody o pracovnej činnosti na dôchodkovom zabezpečení. V súlade s ustanovením § 94 vyhlášky č. 128/1975 táto činnosť žalobcu nepodliehala dôchodkovému zabezpečeniu.
49. Pri posudzovaní povahy činnosti vykonávanej žalobcom v Poľnohospodárskom družstve Jasenov je z dôvodu logiky veci potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že nepracoval na základe dohody o vykonaní práce, ale pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti, pretože bol odmeňovaný hodinovou mzdou, čo bolo typické skôr pre dohodu o pracovnej činnosti.
50. Napriek uvedenej skutočnosti však ani takto vykonávaná činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti nezaložila účasť žalobcu na dôchodkovom zabezpečení. K tomu je potrebné uviesť, že odmeny za činnosť, ktoré boli vykonané mimo pracovného pomeru, teda vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti nie sú započítateľné pre účely dôchodkového zabezpečenia ani v prípadoch, keď sa z nich zrážala daň zo mzdy, ak tieto činnosti vykonával ako prácu popri hlavnom nemocensky poistenom zamestnaní.
51. Z vyššie naznačených dôvodov nie je dôvodná ani žalobná námietka, že počas pracovnej činnosti v Poľnohospodárskom družstve Jasenov bola žalobcovi preukázateľne zrážaná daň zo mzdy, čo je aj uvedené na predložených dokladoch. Táto námietka nie je dôvodná, pretože ako už súd vyššie konštatoval, aj keď sa zrážala daň mzdy z odmien za činnosť mimo pracovného pomeru, tieto nie sú v zmysle vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov započítateľné pre účely dôchodkového zabezpečenia.
52. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že od 01.10.1988 nadobudol účinnosť nový zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) tohto zákona boli na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení aj občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období, podľa ktorého podľa odseku 1 zamestnaním sa rozumie:
a) pracovný (učebný) pomer b) členstvo v Jednotnom roľníckom družstve c) členstvo vo výrobnom družstve d) činnosť, počas ktorého majú občania dôchodkov zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere (§ 6 ods. 1 písm. d), a to v rozsahu stanovenom vykonávacím predpisom e) služba vojakov z povolania príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zboru nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených Zborov, f) štúdium od 1. ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokoch školskej dochádzky. Podľa odseku 2, pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, pokiaľ zakladal nemocenské poistenie; ak pracovný pomer nezakladal nemocenské poistenie v čase svojho trvania, hodnotí sa ako zamestnanie, ak by zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok. To obdobne platí pre učebný pomer, členstvo vo výrobnom družstve a činnosť uvedenú v odseku 1 písm. d).
53. Ďalej súd poukazuje na znenie § 68 vyhlášky č. 165/1979 Zb. - vyhlášky Ústrednej rady odborov o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia a občanoch v osobitných prípadoch.
54. V zmysle § 68 tejto vyhlášky s nadpisom Okruh poistených na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení pracovníci činní na základe dohody o pracovnej činnosti (ďalej len „pracovníci na dohodu“), ak a) nie sú poistení (zabezpečení) už z dôvodov inej činnosti - s výnimkou poistenia podľa tohto oddielu b) nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok c) dohoda o pracovnej činnosti mala trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní po sebe idúcich a zárobok za ne mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 KČS mesačne.
55. Z administratívneho spisu žalovaného, ako aj z odôvodnenia napádaného rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca bol v rokoch 1972-1992 zamestnancom Mäsového priemyslu Humenné s tým, že v rámci pracovného voľna pracoval takisto v Poľnohospodárskom družstve Jasenov od roku 1982, a to popri hlavnom zamestnaní v čase pracovného voľna, a to v závislosti od pracovných činností v hlavnom zamestnaní a podľa potrieb družstva.
56. Správne teda uzavrel žalovaný, že príjem z takejto vedľajšej činnosti, ktorý sám osebe nepodliehal nemocenskému poisteniu sa započítaval v dôchodkom zabezpečení len za predpokladu, ak vyplýval z činnosti, ktorá priamo a účelovo súvisela so základným (hlavným) nemocensky poisteným zamestnaním. Za takúto činnosť sa pre účely priemerného mesačného zárobku považovala činnosť, ktorú možno označiť za priame pokračovanie, prípadne doplnok hlavnej činnosti, t. j. spravidla činnosť, ktorá patrí do funkčnej náplne hlavného zamestnania a ktorú môže teda organizácia, u ktorej občan pracuje na
podklade pracovného pomeru oprávnene požadovať od tohto pracujúceho. V posudzovanom prípade sa však o takúto prácu nejednalo.
57. Rovnako vzhľadom k tomu, že správny orgán rovnako vykonal ďalšie dokazovanie a v dávkovom spise sa nachádzajú svedecké výpovede členov JRD Jasenová, ktorí potvrdzujú skutočnosť, že žalobca vykonával pracovnú činnosť na JRD Jasenová, za stavu dôkaznej núdze následne správny orgán identifikoval rovnako ostatných spolupracovníkov v evidencii sociálnej poisťovne, u ktorých rovnako vyplýva, že im nebol založený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a v čase výkonu pracovnej činnosti na JRD Jasenová boli v hlavnom pracovnom pomere u iných zamestnávateľov, pričom rovnako sa u nich činnosť vykonávaná v Poľnohospodárskom družstve Jasenov nemohla započítať do započítateľných príjmov pre účely dôchodkového zabezpečenia, pretože táto činnosť nezakladala účasť na dôchodkovom zabezpečení.
58. Správny orgán vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a je ho možné považovať za zákonné a odôvodnené.
59. Žalovaný teda rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, ak odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 S.s.p.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).