Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-263-2016.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/263/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: M. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, B. X, M., dieťa rodičov: matka - B.. O. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, B., zastúpená C. &. M. s.r.o., so sídlom M. A. XX, S., Y.: XX XXX XXX a otec - M. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XX, B., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. S. A., so sídlom X. E. X S., Y.: XX XXX 17, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Š. J. Č.. X, M., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého M. X., narodeného XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 22.07.2016, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
II. Zročné výživné na maloletého M. za obdobie od 22.07.2016 do 31.03.2018 v sume 1830,64 eur je otec povinný uhradiť jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 28P 115/2012-32 zo dňa 04.10.2012 v časti výšky výživného na maloletého M..
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.7.2016, doplneným dňa 2.9.2016, žiadala matka , aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Petra zo sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, počnúc dňom 22.7.2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola upravovaná výška výživného v roku 2012 rozsudkom OS Pezinok sp.zn.: 28P 115/2012-32 zo dňa 4.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2012. Týmto rozsudkom súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a na čas po rozvode manželstva v rámci rodičovskej dohody bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150 eur a bolo upravené stretávanie sa otca s maloletým M.. Od poslednej úpravy výživného sa výdavky na maloletého podstatne zvýšili, v čase poslednej úpravy výživného maloletý navštevoval materskú školu , od septembra 2016 bol maloletý žiakom 4 ročníka základnej školy. V rámci rodičovskej dohody v roku 2012 sa otec zaviazal prispievať nad rámec výživného v 1-ici ďalších výdavkov na školu a zdravotnú starostlivosť na maloletého , ktorý záväzok si otec neplní. Mesačne výdavky na maloletého predstavujú sumu 600 eur.
2. Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu.
3. Otec s návrhom matky s počiatku súhlasil čiastočne, uviedol že je schopný uhrádzať na výživu maloletého mesačne 200 eur a neskôr uviedol, že s návrhom nesúhlasil, žiadal ponechať doposiaľ určenú výšku výživného.
4. Kolízna opatrovníčka súdu uviedla, že návrh matky považujú za opodstatnený a odporúčajú súdu zvýšiť výživné na maloletého mesačne na sumu 250 eur od podania návrhu, nakoľko naposledy bola upravovaná výška výživného pred 6 rokmi.
5. Okresná prokuratúra odporučila súdu z dôvodov, ktoré uviedol kolízny opatrovník zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca v sume 200 - 250 eur mesačne, s tým, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého a zročné výživné odporúčajú uhrádzať v mesačných splátkach.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov; oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rodným listom, s potvrdením o návšteve školy, daňovým priznaním otca za rok 2016, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, rozpisom mesačných výdavkov na maloletého a domácnosť, obsahom spisov tun.súdu sp.zn.: XXP XXX/XXXX X. XXP 264/2014, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
7. Maloletý M. sa narodil v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu v Pezinku č.k. XXP XXX/XXXX-32 zo dňa 4.10.2012, právoplatné dňa 24.10.2012. Týmto rozsudkom súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a na čas po rozvode manželstva v rámci rodičovskej dohody bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150 eur a bolo upravené stretávanie sa otca s maloletým M..
8. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.: XXP XXX/XXXX - 505 zo dňa 22.7.2016, súd na návrh otca zmenil úpravu stretávania sa otca s maloletým synom a nariadil výchovné opatrenie rodičom maloletého, podrobiť sa po dobu jedného roku odbornému poradenstvu v občianskom združení D., T. XX, O.. Rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 25.8.2016.
9. V čase poslednej úpravy výživného bol maloletý vo veku 5 rokov, navštevoval materskú školu, matka bola riadne zamestnaná a jej príjem dosahoval sumu cca 800 eur netto mesačne. Otec bol zamestnaný ako hasič s príjmom cca 500 eur a podnikal a brigádnicky si privyrábal mesačný príjem z tejto činnosti cca 300 eur .
10. Matka od poslednej úpravy výživného nezmenila osobný stav, je rozvedená, nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Od októbra 2012 je zamestnaná na Ministerstve práce , soc.veci ako hlavný štátny radca a jej priemerný mesačný príjem za obdobie od júla 2015 do mája 2017 bol 1415,64 eur, od mája 2017 doposiaľ je to suma 1651,38 eur, poberá rodinné prídavky a daňový bonus na jedno dieťa. V roku 2016 pre Obec Č. C.a dohodu o vykonaní práce vykonávala verejné obstarávanie - odmena 200 eur brutto, pre Obec S. v roku 2014 - dohoda o vykonaní práce - 620 eur brutto, 2015 - 200 eur brutto, 2016 - 100 eur brutto. Iný príjem matka nemá , nepodniká. Matka je vlastníčkou 2-izbového bytu zakúpený z hypotekárneho úveru z roku 2016 ČSOB 62 000 eur, mesačné splátky 265,75 eur, stavebné sporenie mesačne 45 eur - úver použitý na rekonštrukciu bytu. Mesačné náklady na bývanie cca 200 eur. Iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty matka nevlastní.
11. Maloletý Peter je vo veku 10,5 roka, je žiakom 5 ročníka ZŠ, je zdravý, učí sa dobre, stravuje sa v škole 25-30 eur mesačne, absolvuje krúžkovú činnosť hradenú školou. Priemerné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu cca 600 eur.
12. Matka na pojednávaní uviedla, že otec výživné uhrádza , za mesiace 07/2017 - 11/2017 uhrádzal otec na výživu mesačne 200 eur, nemá dlh na výživnom , so synom sa stretáva.
13. Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav , je rozvedený, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec pracuje na MV SR ako hasič a jeho príjem za rok 2016 807,21 eur netto mesačne, rok 2017 815,10 eur a za rok 2018 je to suma 893,29 eur netto mesačne. Okrem tejto činnosti si brigádnicky privyrába mesačne cca 400-600 eur, iný príjem nemá. Podnikanie ukončil v roku 2016 -
drobné stavebné práce , zostal v mínuse 4500 eur. Otec býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom od roku 2012, kúpa financovaná z hypotekárneho úveru OTP banka 90 000 eur , mesačné splátky 371 eur, mesačné náklady na bývanie - cca 100 eur. Býva spolu s partnerkou S., ktorá je slobodná , má 11- ročné maloleté dieťa, je živnostníčka a mesačne prispieva na bývanie 300 eur. Na pojednávaní otec uviedol, že brigádnickú prácu musel obmedziť nakoľko má zdravotné respiračné problémy. V súčasnosti si svojpomocne opravuje rodinný dom a plánuje úpravu záhrady. V roku 2016 keď ukončil podnikanie predal bager - 800 eur, Porsche cajan - 4000 eur, Jeep 4000 eur, od pána Cehlárila obdržal 2000 eur podiel na UNC. V súčasnosti vlastní IVECO Euro Cargo Mazda G26, vozík pongrats, ML 270 CDi, KIA 250 Ďalej otec uviedol, že maloletému Petrovi zakupuje oblečenie, nakoľko matka ho napr. na jarné prázdniny odovzdala otcovi s oblečením nie na zimu (letné rifle).
14. Podľa platnej judikatúry R 72/65 súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykoná porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania.
15. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 5,5 roka v čase poslednej úpravy výživného bol maloletý Peter vo veku 5 rokov, navštevoval materskú školu v súčasnosti je žiakom matka v tom čase riadne pracovala a jej príjem dosahoval sumu cca 800 eur. Otec v tom čase bol zamestnaný , podnikal a mal brigádnickú činnosť. Jeho príjem dosahoval sumu cca 1300 eur.
16. Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
23. Podľa §-u 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
24. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný a preto rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne od podania návrhu zvyšnej časti súd návrh matky (v sume 50 eur ) zamietol. Svoje rozhodnutie súd opiera o skutočnosť, že na strane maloletého nastala podstatná zmena tým, že je žiakom základnej školy, dosiahol vek 10,5 roka, čím matke výrazným spôsobom vzrástli mesačné výdavky na maloletého syna. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletého mesačne na sumu cca 600 eur, s ktorou sumou sa súd nestotožnil, matkou deklarované výdavky nie sú primerané veku maloletého, matka do priemerných mesačných výdavkov započítala aj poistenie maloletého, sporenie a alikvotnú časť jej hypotekárneho úveru. Súd po nezapočítaní uvedených položiek ustálil priemerné mesačné výdavky na maloletého na sumu cca 500 eur a výšku výživného odvodil od tejto sumy, t.,j. polovica 250 eur, na ktorú sumu súd otca zaviazal. Matka je riadne zamestnaná a jej príjem dosahuje sumu cca 1651 eur, práce mimo zamestnanecký vzťah ukončila v roku 2016. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, že nie je schopný participovať na výžive maloletého vyššou sumou ako 150 eur, nakoľko sám dobrovoľne matke uhrádzal za mesiace 07/2017-11/2017 sumou 200 eur. Otec je riadne zamestnaný - príjem cca 874 eur, sám v roku 2016 ukončil podnikanie, napriek tomu, že za rok 2016 jeho výsledok podnikania pre účely daňového úradu boli +5860 eur. Je málo pravdepodobne, že fakticky otec nevykonáva stavebné práce, ponechal si časť motorových vozidiel a časť z nich predal. Z predaja týchto vozidiel mal otec príjem cca 18400 eur, súd poukazuje na vyjadrenie otca, že na predaj hnuteľných veci nemá žiadne písomne zmluvy, predaje sa realizovali na základne ústnych dohôd. Otec sa opakovane odvolával na jeho zlý zdravotný stav - respiračné problémy, napriek tomu deklaroval, že si sám prerába rodinný dom, záhradu, všetko práce, ktoré sú kontraindikované zdravotnému stavu, ktorý deklaroval. Argumentáciu otca súd vyhodnotil ako účelové vyhýbaniu sa jeho vyživovacej povinnosti, ktorá zodpovedá polovici reálne matkou vynaložených prostriedkov na maloletého , sám sa vzdal dobrovoľne vyššieho príjmu z podnikania napriek tomu, že v podnikaní dosahoval zisky. Otec už v čase poslednej úpravy výživného( v roku 2012) dosahoval príjmy cca 1800 eur mesačne plus rôzne aktivity, ktoré vykonával bezplatne. Otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, vlastní rodinný dom, chatu a osobné motorové vozidla a prídavné zariadenia v počte 6 ks a je jeho možnostiach a schopnostiach aby dosahoval vyššie príjmy ako deklaroval v tomto konaní. Prehľad otcom zakúpených veci nad rámec výživného, otec dátumovo nekonkretizoval a objavili sa v tomto prehľade aj veci zakúpené mimo rozhodné obdobie (návrh podaný 22.7.2016), matka namietala , že ak niečo synovi otec kúpil nedovolil mu aby si ich priniesol domov. Zhodnotiac celé vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, mal súd preukázané, že otec má možnosti a schopnosti aby súdom určené výživné bol schopný plniť. Pokiaľ otec bude prispievať mesačne sumou 250 eur výživným , matka minimálne 100 eur mesačne (so započítaním osobnej starostlivosti o maloletého) , súd je presvedčený že práva a právom chránené záujmy maloletého budú naplnené a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
27. Zročné výživné za obdobie od 22.7.2016 do 31.3.2018, ktoré otcovi vzniklo v sume 1 830,64 eur súd . S poukazom na prednostný a spotrebný charakter výživného a otcov príjem z predaja motorových vozidiel (cca 18400 eur) súd otca zaviazal uhradiť zročné výživného jednorázovo, do 30 dni od právoplatnosti tohto rozsudku
28. Výpočet zročného výživného od 22.7.2016 do 31.3.2018 t.j. 20 mesiacov x 100(navyšenie výživného zo sumy 150 eur na 250 eur) =2000 eur plus alikvotná časť za mesiac 07/2016 ( 100 :31x10 dni= 80,64 eur) = 2000 eur + 80,64 eur, mínus otcom poukázané navyše výživné v sume 200 eur ( 07/2017-11/2017´5x50=250 eur - matka ) , sumár = 2000 eur + 80,64 eur - 250 eur = 1.830,64 eur.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Zákon NR SR č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len C.m.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade §-u 362 C.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa §-u 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa §-u 62 ods.1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa §-u 62 ods.2) C.m.p odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §-u 44 C.m.p. rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.