Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: Mgr. X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M., O. č. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom v V., F. č X, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SEĽUZ-24-33-2/2017-OdSP z 19. júla 2017, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia so sídlom v Bratislave rozhodnutím č.: VÚSZ - 65303040455205-16/2017 z 4. apríla 2017 s poukazom na ust. § 81 ods. 3 písm. b) § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.), § 63 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ) obnovu konania vo veci priznania výsluhového dôchodku rozhodnutím č. VÚSZ - 65303040455205-14/2016 z 19.12.2016 žalobcovi nepovolil dôvodiac, že neboli splnené podmienky pre obnovu konania, ktoré má na mysli ust. § 62 ods. 1 a § 63 ods. 2 Správneho poriadku. Poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého plynie, že personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 3031 z 28. apríla 2016 bol žalobca prepustený podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňom 06. mája 2016 zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Dňa 12. mája 2016 bola VÚSZ doručená žiadosť žalobcu z 10. mája 2016 o výsluhový dôchodok. Rozhodnutím č. VÚSZ - 65303040455205/9 z 21. júna 2016 bol podľa § 38 ods. 1 s poukazom na § 143aa písm. a), § 39 s poukazom na § 143ab ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok vo výške 399,20 EUR. Citované rozhodnutie žalobca napadol odvolaním zo dňa 02. júla 2016. V podanom odvolaní namietal, že pre výpočet výsluhového dôchodku mu nebola započítaná doba dobrovoľného vojenského cvičenia od 28. mája 1996 do 26. júla 1996 v trvaní 1 mesiac a 29 dní, ktorú považuje za rozhodujúcu pre výšku výsluhového dôchodku. K odvolaniu priložil kópiu dokladu vyhotoveného Vojenským útvarom 1115 Ružomberok č. ZaMKIS-57-311/2007 z 01. októbra 2007 s názvom „Zápočet času“ a kópiu listu Úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. UPS-19-41/2008 z júla 2008. Za účelom posúdenia odvolania, VÚSZ požiadal Vojenský útvar 1115 Ružomberok o vyhotovenie a zaslanie nového výkazu trvania služobného pomeru žalobcu a o stanovisko k námietke žalobcu. Dobrovoľné cvičenie, ktoré požadoval pre účely výsluhového dôchodku zhodnotiť ako dobu služobného pomeru, na základe Metodického pokynu správkyne modulu ľudské zdroje (HR) - riaditeľky Osobného úradu

MO SR č. 2/2014, Príloha č. 1, ani v novom výkaze nebola uvedená. Rozhodnutím Sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-4-65-5/2016-OdSP z 18. októbra 2016, bolo rozhodnutie č. VÚSZ-65303040455205/9 z 21. júna 2016 zrušené, vec bola VÚSZ vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie. Podľa názoru odvolacieho orgánu, keďže služobný pomer účastníka konania vznikol pred 1. májom 2013, nemal mu byť priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 s poukazom na § 143aa písm. a), § 39 s poukazom na § 143ab ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z., ale mu mal byť priznaný výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.. Na základe toho odvolací orgán uložil prvostupňovému orgánu vydať rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku v súlade so zákonom a správne použiť právne predpisy. V citovanom rozhodnutí odvolací orgán potvrdil dobu trvania služobného pomeru účastníka konania, ktorá je rozhodná pre nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku a to 17 rokov a 333 dní, teda 17 skončených rokov služobného pomeru. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ - 65303040455205-14/2016 z 19. decembra 2016 priznal účastníkovi konania výsluhový dôchodok za 17 skončených rokov služobného pomeru, pričom doba od 28. mája 1996 do 26. júla 1996, počas ktorej účastník konania vykonával dobrovoľné vojenské cvičenie, pre nárok ani pre výšku výsluhového dôchodku nebola zhodnotená. Žalobca toto rozhodnutie v stanovenej lehote nenapadol opravným prostriedkom a rozhodnutie je právoplatné. Dňa 9. marca 2017 bol VÚSZ doručený návrh žalobcu zo 7. marca 2017 na obnovu konania a na zrušenie rozhodnutia č. VÚSZ - 65303040455205-14/2016 z 19. decembra 2016. Účastník konania svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že VÚSZ „odignoroval“ stanovisko Úradu právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚPS-19-41/2008 z júla 2008. Okrem toho pri výpočte výsluhového dôchodku správny orgán odignoroval ustanovenie zákonov § 20, § 39 zák. č. 92/1949 Z.z., § 18, § 55 zák. č. 351/1997 Z.z., § 58 ods. 1 písm. a) a f) zák. č. 328/2002 Z.z., § 140 ods. 1, 2 písm. a) a b) zák. č. 82/2010 Z.z., § 31 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 281/2015 Z.z., § 157zák. č. 281/2015 Z.z.“ Pre výsluhový dôchodok mu mala byť zhodnotená doba 18 skončených rokov služobného pomeru a preto žiada vo veci priznania výsluhového dôchodku o povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán poukázal na ust. § 62 ods. 1 Správneho poriadku konštatujúc, že žalobca žiada o povolenie obnovy v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, t.j. že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu č. VÚSZ - 65303040455205/9 z 21.06.2016 požadoval pre výpočet výsluhového dôchodku započítať dobu dobrovoľného vojenského cvičenia od 28.05.1996 do 26.07.1996 a k odvolaniu priložil kópiu dokladu vyhotoveného Vojenským útvarom 1115 Ružomberok č. ZaMKIS-57-311/2007 z 01.10.2007 ako aj kópiu listu Úradu právnych služieb Ministerstva obrany SR č. UPS-19-41/2008 z júla 2008. S otázkou zápočtu dobrovoľného vojenského cvičenia sa odvolací orgán vysporiadal už v rozhodnutí č. SEĽUZ-4-65-5/2016-OdSP z 18.10.2016. Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že doby výkonu vojenskej služby, ktoré možno započítať ako doby trvania služobného pomeru rozhodujúceho na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku sú ustanovené v § 58 zákona č. 328/2002 Z.z.. Dobrovoľné cvičenie ale podľa predmetného ustanovenia takouto dobou nie je. K zápočtu služby č. p. ZaMKIS-57-311/2007 z 01.10.2007, ktorý vydal Vojenský útvar 1115 ako i k stanovisku Úradu právnych služieb Ministerstva obrany SR z júla 2008 odvolací orgán uviedol, že tieto dokumenty posudzujú započítanie času trvania dobrovoľného vojenského cvičenia ako času služby výlučne pre účely určenia platového stupňa v zmysle § 140 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej služby profesionálnych vojakov. Záverom správny orgán prvého stupňa konštatoval, že dôkazy, ktoré žalobca žiada zohľadniť, a to kópiu dokladu vyhotoveného Vojenským útvarom 1115 z 01.10.2007 ako aj kópiu listu Úradu právnych služieb Ministerstva obrany SR z júla 2008, žalobca už uplatnil a odvolací orgán sa v rozhodnutí č. SEĽUZ-4-65-5/2016-OdSP z 18.10.2016 s nimi vysporiadal. Naviac správny orgán prvého stupňa konštatoval, že neboli ani splnené podmienky pre obnovu konania, ktoré má na mysli ust. § 62 ods. 1 písm. b) až f) Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky, nesprávnym postupom správneho orgánu nebola účastníkovi konania odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní, rozhodnutie nevydal vylúčený orgán, neopiera sa o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, ani sa rozhodnutie nedosiahlo trestným činom. Správny orgán prvého stupňa ďalej poukázal, v nadväznosti na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na obnovu konania, podľa ktorých mal správny orgán „odignorovať“ ustanovenia zákonov § 20, § 39 zákona č. 92/1949 Z.z., § 18, § 55 zákona č. 351/1997 Z.z., § 58 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 328/2002 Z.z., § 140 ods. 1, 2 písm. a) a b) zákona č. 82/2010 Z.z., § 31 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 281/2015

Z.z., § 157 zákona č. 281/2015 Z.z., že so žalobcom označenými ustanoveniami sa správny orgán vo svojom rozhodnutí tiež zaoberal ako je zrejmé z jeho odôvodnenia.

2. Žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-24-33-2/2017-OdSP zo dňa 19. júla 2017, ktoré tvorí predmet prieskumu v tomto správnom súdnom konaní, potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

- Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65303040455205-16/2017 z 04. Apríla 2017 s poukazom na ust. § 84 ods. 4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s ust. § 57 ods. 2, § 59 ods. 2 Správneho poriadku dôvodiac, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom a námietky odvolateľa neodôvodňovali zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Stotožnil sa s právnym a skutkovým posúdením veci správnym orgánom prvého stupňa. Zopakoval, že dôvody, ktoré uviedol žalobca v návrhu na povolenie obnovy konania, uviedol už vo svojom odvolaní z 02.07.2016 proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65303040455205-9/2016 z 21.06.2016 a k týmto sa odvolací orgán vyjadril v rozhodnutí č. SEĽUZ-4-65-5/2016 z 18.10.2016 ako aj Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v rozhodnutí č. VÚSZ-65303040455205-14/2016 z 19.12.2016.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania. V prvom rade namieta nedostatok poučenia v rozhodnutí žalovaného, ktoré je stručné , nejasné, chýba v ňom lehota na podanie opravného prostriedku, uvedenie vecne a mieste príslušného súdu, prostredníctvom koho je potrebné žalobu podať a kde, v koľkých výtlačkoch, aké sú všeobecné náležitosti žaloby. Ďalšie žalobné námietky sa vzťahujú k meritu vo veci priznania výsluhového dôchodku. Uvádza, že personálnym rozkazom riaditeľa PÚ OS SR č. 3031 z 28.04.2016 bol žalobca dňa 06.05.2016 prepustený zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. b) zák. č. 281/2015 Z.z.. Rozhodnutím VÚSZ č.j.: VÚSZ-65303040455205/9 zo dňa 21.06.2016 bol žalobcovi priznaný odo dňa 07.05.2016 výsluhový dôchodok. Vyššie uvedené rozhodnutie č. j.: VÚSZ-65303040455205/9 žalobca dňa 02.07.2016 napadol odvolaním, pretože mu zle započítali dobu 60 dní vojenského cvičenia od 28.05.1996 do 26.07.1996. Z dokumentácie, ktorá je k dispozícii niet pochýb o tom, že žalobca dňa 19.11.2016 dosiahol vek 47 rokov, odslúžil 3 roky a 68 dní v zamestnaní v I. kategórii funkcií takto:

- vojak základnej služby v ČSĽA od 29.09.1988 do 27.07.1990 t.j. 667 dní

- vojenské cvičenie VÚ 1030 Nitra od 28.05.1996 do 26.07.1996 t.j. 60 dní -vojak v ďalšej službe ASR od 01.09.1996 do 02.09.1997 t.j. 1 deň

- vojak v ďalšej službe ASR (býv. Juhoslávia) od 02.09.1996 do 02.09.1997 t.j. 366 dní

- vojak v ďalšej službe ASR od 03.09.1997 do 22.10.1997 t.j. 50 dní

- zdokonaľovacia služba VÚ 1030 Nitra od 07.05.2001 do 25.05.2001 t.j. 19 dní SPOLU; 1163 dní, t.j. 3 roky 68 dní

Žalobca odslúžil a odpracoval v III. pracovnej kategórií 10 845 dní, t.j. 29 rokov a 352 dní takto:

- SOU - elektrotechnické Nižná od 01.09.1984 do 31.12.1987 t.j. 1 217 dní

- TESLA Nižná nad Oravou od 01.01.1988 do 28.09.1988 t.j. 272 dní

- TESLA Nižná nad Oravou od 28.07.1990 do 31.03.1991 t.j. 247 dní

- Obecný úrad Oravský Podzámok od 10.04.1991 do 31.08.1992 t.j. 510 dní

- ÚP evidovaný nezamestnaný od 02.09.1992 do 30.09.1992 t.j. 29 dní

- ORAMOVA spol. s r.o. Široká od 01.10.1992 do 06.10.1993 t.j. 375 dní

- ÚP evidovaný nezamestnaný od 07.10.1992 do 10.10.1992 t.j. 4 dni

- DREVOVÝROBA spol. s.r.o. Široká od 11.10.1993 do 01.12.1995 t.j. 782 dní

- DAZA spol. s r.o. Dolný Kubín od 04.12.1995 do 30.01.1996 t.j. 58 dní

- KOVOPOL Dolný Kubín od 11.03.1996 do 31.08.1996 t.j. 174 dní

- ÚP evidovaný nezamestnaný od 23.10.1997 do 20.04.1998 t.j. 180 dní

- DREVOMAX. spol. s r.o. Široká od 21.04.1998 do 05.05.2000 t.j. 746 dní

- Ing. Dušan MADAJ „URBIS" od 11.05.2000 do 31.05.2001 t.j. 386 dní

- Profesionálny vojak OS SR od 01.06.2001 do 04.05.2001 t.j. 4 dni

- Profesionálny vojak OS SR - Cyprus od 05.06.2001 do 16.09.2002 t.j. 469 dní

- Profesionálny vojak OS SR od 17.09.2002 do 26.03.2003 t.j. 191 dní

- Profesionálny vojak OS SR - Kuvajt od 27.03.2003 do 30.05.2003 t.j. 65 dní

- Profesionálny vojak OS SR od 31.05.2003 do 28.09.2004 t.j. 487 dní

- Profesionálny vojak OS SR - Cyprus od 29.09.2004 do 27.09.2005 t.j. 364 dní

- Profesionálny vojak OS SR od 28.09.2005 do 06.05.2016 t.j. 3 964 dní

- DONsP Dolný Rubín od 15.07.2016 do 31.08.2017 t.j. 413 dní SPOLU: 10 937 dní, t.j. 29 rokov a 352 dní

Žalobca odslúžil v preferovanej I. kategórií funkcií: 1 163, t.j. 3 roky a 68 dní. Žalobca vo výkone vojenskej činnej služby odslúžil: 1 163 + 5 454 = 6 617 dní, t.j. 18 rokov a 47 dní Žalobca v civilnom sektore v III. pracovnej kategórii k 31.08.2017 odslúžil a odpracoval: 10 937 dní, t.j. 29 rokov a 352 dní. Žalobca sa celkom zúčastnil vojenských cvičení a vojenskej zdokonaľovacej prípravy:

- Vojenské cvičenie u VÚ 1030 Nitra od 28.05.1996 do 26.07.1996 t.j. 60 dní

- Zdokonaľovacia služba u VO 1030 Nitra od 07.05.2001 do 25.05.2001 t.j. 19 dní SPOLU: 79 dní Žalobca bol dobrovoľne poistený od 05.06.2006 do 14.06.2006 t.j. 10 dní Poukázal na skutočnosť, že v reakcii na medzinárodne politicko-ekonomický vývoj vo svete (i na vývoj v SR) štát postupne zmenšoval početnú veľkosť príslušníkov ozbrojených síl SR a znižuje intenzitu prípravy a výcviku profesionálnych vojakov. Mužstvo a poddôstojníci v zálohe boli povinní vykonať vojenské cvičenia v celkovom rozsahu 12 týždňov. Pokiaľ títo vojaci vykonali základnú alebo náhradní vojenskú službu v dĺžke kratšej ako tri štvrtiny tejto služby, boli povinní vykonať vojenské cvičenie v celkovom rozsahu 16 týždňov. Generáli, dôstojníci a práporčíci v zálohe mali povinnosť vykonať vojenské cvičenie v celkovom rozsahu 16 týždňov. Vojaci v zálohe boli povolávaní obvykle k štyrom pravidelným cvičeniam po dobu 3 alebo 4 týždňov. V prípade zavádzania bojových prostriedkov alebo z výcvikových dôvodov mohli byť vojaci v zálohe povolaní k výnimočnému vojenskému cvičeniu na nevyhnutnú dobu. Vojenské cvičenie je prípravou vojaka v zálohe k plneniu úloh ozbrojených síl SR. Služobná povinnosť žalobcovi vznikla ako povinnosť včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu (vrátane základnej služby). Táto povinnosť predsa vznikla mocenským aktom - dňom nadobudnutia právnej moci odvodného rozhodnutia o schopnosti výkonu k vojenskej činnej službe ( § 21 v nadväznosti na § 20 ods. 1 písm. f) a § 39 zákona č. 92/1949 Zb., o rozsahu brannej povinnosti). O takto vzniknutých nárokoch potom rozhodovali súdy. V dôsledku toho bolo rozhodnutím SEĽUZ MO SR č. J.: SEĽUZ-4-65-5/2016-OdSP z 18.10.2016 napadnuté rozhodnutie VÚSZ č. j.: VÚJSZ-65303040455205/9 zo dňa 21.06.2016 zrušené. Zároveň bola potvrdená doba trvania služobného pomeru žalobcu pre nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku a to 17 rokov a 333 dní. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 09.03.2017 podal návrh na obnovu konania a na zrušenie rozhodnutia č. j.: VÚSZ-65303040455205-14/2016 zo dňa 19.12.2016, pretože VÚSZ bezdôvodne odignoroval stanovisko ÚPS MO SR č. ÚPS-19-41/2008 z júla 2008. Žalobca poukázal na to, že mu mala byť zhodnotená doba 18 skončených rokov služobného pomeru, kompetentný orgán sa však správal obštrukčne, keď nevzal do úvahy tieto ustanovenia zákonov:

- § 20,§ 39zák.č.92/1949 Zb.

- § 18, § 55 zák. e. 351/1997 Z. z.

- § 58 ods. 1, písm. a) písm. f) zák. č. 328/2002 Z. z. § 140 ods. 1, ods. 2 písm. a) písm. b) zák. č. 82/2010 Z. z. § 31 ods. 1, písm. a) písm. d) zák. č. 281/2015 Z. z.

- § 157 zák. c. 281/2015 Z. z. Tieto okolnosti viedli žalobcu k podaniu návrhu o povolenie obnovy. Ide o zjavnú snahu o nápravu skutkového omylu. Žalobca poukázal na fakt, že vojaci služieb mali zafixovaných naozaj veľmi veľa, asi rôznych 20 druhov, medzi ne patrila napr. ostatná vojenská služba, prezenčná služba, iná služba, poľná služba, ďalšia služba, služba príslušníkov PTP (skôr známi ako „čierni baróni"), osobitná služba, služba na vojenskej škole, mimoriadna služba, zdokonaľovacia služba, prípravná služba, vojenská základná služba, vojenská náhradná služba, vojenská prípravná služba, vojenská činná služba, zvláštna služba, vojenské cvičenie, služba vojaka z povolania, profesionálna služba, dobrovoľná vojenská služba, služba vojakov v zálohe, osobné úkony pre potrebu ozbrojených síl ....atď., a možno reálne existujú aj ďalšie druhy služieb. Prečo to tak vojaci mali upravené je iba na nich, mali by sa v tom vyznať a orientovať. Ako príklad uviedol, že príslušníci pomocných technických práporov nikdy nemali pridelené ani osobné strelné zbrane, ale zato ich služba sa posudzuje ako I. kategória funkcií. Žalobca ďalej odkázal na rozhodnutie VÚSZ zo dňa 09.12.1997 o priznaní výsluhového príspevku, ktoré VÚSZ vo svojom rozhodnutí z 04.04.2017 nespomenul a v ktorom je doba vojenského cvičenia od 28.05.1996 do 26.07.1996 započítaná pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku v I. kategórií funkcií. V osobnom spise žalobcu sa nachádza „Výkaz dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií)“ vydaného dňa 01.06.2001 VÚ 1030 Nitra, v ktorom je zdokonaľovacia služba od 07.05.2001 do 25.05.2001 potvrdená v I. kategórií funkcií. Žalobca sa bráni voči obštrukčnému chápaniu výkonu vojenského cvičenia ktoré absolvoval od 28.05.1996 do 26.07.1996 v dĺžke 60 dní a zdokonaľovacej služby ktorú

absolvoval od 07.5.2001 do 25.05.2001 v dĺžke 19 dní. MO SR nevzalo na zreteľ okolnosť, že žalobca v rozhodnom čase vykonával civilné zamestnanie a nebol v služobnom pomere. Napriek tomu MO SR tvrdí, že táto právne relevantná okolnosť vraj neznamená ,,nič nové'\ teda neslúži ani ako dôkaz, ktorý by mal podstatný vplyv na zmenu rozhodnutia. Ďalej žalobca poukazuje na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 92/1949 Zb., v zmysle ktorého doby vojenských služieb sa preukazujú spravidla potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom. Žalobca je toho názoru, že listinnými dôkazmi v súlade s uvedeným ustanovením preukázal správnym orgánom absolvovanie vojenských cvičení a vojenských zdokonaľovacích služieb (vojenské cvičenie u VÚ 1030 Nitra od 28.05.1996 do 26.07.1996, t.j. 60 dní, zdokonaľovaciu službu u VÚ 1030 Nitra od 07.05.2001 od 25.05.2001, t.j. 19 dní). Žalobca ďalej poukazuje na ust. § 148 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb., v zmysle ktorého povinnosti uložené organizácii pri vedení záznamov plnia u všetkých pracujúcich (členov) tej istej organizácie vrátane pracujúcich pridelených na pobočné pracoviská, útvar, v ktorom sa vedie účtovná evidencia ich zárobkov. Zdôraznil, že organizáciami plniacimi úlohy sociálneho zabezpečenia sú v zmysle § 148 ods. 2 aj vojenské útvary. Vedenie a predkladanie záznamov podľa vyhlášky č. 149/1988 Zb. sa vzťahuje aj na dobu, po ktorú občan vykonával službu v ozbrojených silách. Na záver žalobca uviedol, že si nevie vysvetliť dôvod, prečo žalovaný nie je ochotný uznať vojenské cvičenia a vojenské zdokonaľovacie služby na účely konkrétneho priznania výsluhového dôchodku a vyjadril presvedčenie, že sa mu podarí zvrátiť tento nesprávny názor a kompetentný orgán vydá rozhodnutie o povolení obnovy konania s priaznivým výrokom v prospech žalobcu.

4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 10.11.2017 žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný poukázal na obsah dávkového spisu č. 404552, z ktorého má byť zrejmé, že VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ- 65303040455205/9 z 21. júna 2016 priznal žalobcovi výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 s poukazom na § 143aa písm. a) a podľa § 39 s poukazom na § 143ab ods. la§ 143ac ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase posudzovania nároku žalobcu (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z“), a to od 7. mája 2016. Pre nárok a výšku priznaného výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru od 29. septembra 1988 do 6. mája 2016, t. j. 17 rokov a 333 dní, z toho pred 1. májom 2013 jeho služobný pomer trval 14 ukončených rokov a 326 dní. Po zvýhodnenom započítaní doby služby žalobcov služobný pomer pred 1. májom 2013 trval 15 rokov a 99 dní. Prílohu tohto rozhodnutia tvorí vymeranie výsluhového dôchodku, kde je presne definované, ktoré doby sa žalobcovi započítavajú pre účely výpočtu výsluhového dôchodku. Dňa 14. júla 2016 bolo VÚSZ doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu VÚSZ č. VÚSZ-65303040455205/9 z 21. júna 2016, v ktorom namietal, že pri výpočte výsluhového dôchodku mu nebola započítaná doba služby rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku, a to doba dobrovoľného vojenského cvičenia od 28. mája 1996 do 26. júla 1996, spolu 1 mesiac a 29 dní. Z tohto dôvodu navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť' a dobu dobrovoľného vojenského cvičenia započítať do doby rozhodujúcej pre výpočet výsluhového dôchodku mu nebola započítaná doba služby rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku a to doba dobrovoľného vojenského cvičenia od 28. Mája 1996 do 26. Júla 1996 spolu 1 mesiac a 29 dní. Ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia žalobca priložil zápočet času služby č. p. ZaMKIS-57-311/2007 z 1. októbra 2007 a stanovisko Úradu právnych služieb Ministerstva obrany SR č. UPS-19-41/2008 zo 4. júna 2008 (ďalej len „stanovisko ÚPS"). Ministerstvo obrany SR, sekcia ľudských zdrojov ako vecne príslušný druhostupňový správny orgán vydal 18. októbra 2016 rozhodnutie o odvolaní ě. SEĽUZ-4-65-5/2016-OdSP, ktorým rozhodnutie VÚSZ Č. VÚSZ-65303040455205/9 z 21. júna 2016 zrušil v celom rozsahu pre jeho nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie veci, a vec vrátil VÚSZ na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol ako dôvod svojho rozhodnutia skutočnosť, že VÚSZ priznal žalobcovi výsluhový dôchodok aj podľa §38 ods. 1 a §39 zákona č. 328/2002 Z. z., t. j. podľa ustanovení, podľa ktorých sa posudzuje splnenie podmienok na vznik nároku na výsluhový dôchodok profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer vznikol po 1. máji 2013 napriek tomu, že služobný pomer žalobcu vznikol pred 1. májom 2013 a skončil po 30. apríli 2013. V tomto rozhodnutí odvolací orgán potvrdil dobu trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá je rozhodná pre nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku, a to 17 rokov a 333 dní, teda 17 skončených rokov služobného pomeru. Z odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní č. SEĽUZ-4-65-5/2016-OdSP z 18. októbra 2016 vyplýva, že ministerstvo obrany sa s odvolacími dôvodmi žalobcu týkajúcimi sa nezapočítania doby dobrovoľného vojenského cvičenia vysporiadalo s poukazom na § 58 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý ustanovuje započítateľné doby výkonu vojenskej služby rozhodujúce na vznik nároku na výsluhový dôchodok a určenie jeho výšky, pričom dobrovoľné vojenské cvičenie takouto dobou nie je. K stanovisku

ÚPS ministerstvo obrany uviedlo, že toto posudzuje započítanie času trvania dobrovoľného vojenského cvičenia ako času služby výlučne pre účely určenia platového stupňa podľa § 140 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z."), avšak nie pre účely výsluhového zabezpečenia. VÚSZ ako vecne príslušný správny orgán vydal 19. decembra 2016 rozhodnutie č. VÚSZ- 65303040455205-14/2016, ktorým priznal žalobcovi výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. l a§ 143ac ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. . Zároveň uviedol, že predmetné rozhodnutie obsahovalo výslovné poučenie o možnosti podať' proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, pričom žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodal, a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný konštatoval, že z pripojeného administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca sa návrhom na povolenie obnovy konania domáhal povolenia obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku argumentujúc výlučne, že v rozhodnutí č. VÚSZ-65303040455205-14 z 19. decembra 2016 vydanom VÚSZ pri výpočte výsluhového dôchodku mu nebola započítaná doba služby rozhodujúca pre výšku výpočtu výsluhového dôchodku, a to doba dobrovoľného vojenského cvičenia od 28. mája 1996 do 26. júla 1996, t. j. 1 mesiac a 29 dní, pričom uvedenú skutočnosť mal VÚSZ aj napriek predloženému stanovisku UPS odignorovať. Žalobcom namietané, v podstate samej jediné tvrdenie, ktoré by malo zakladať jeho právo na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, a týkajúce sa údajného odignorovania započítania doby dobrovoľného vojenského cvičenia od 28. mája 1996 do 26. júla 1996 na účely priznania a výpočtu výšky výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. zo strany správnych orgánov, a to tak VÚSZ ako aj Ministerstva obrany SR v rámci pôvodného administratívneho konania, bolo ako odvolací dôvod uvedené aj v žalobcovom odvolaní proti rozhodnutiu VÚSZ Č. VÚSZ-65303040455205/9 z 21. júna 2016, s ktorým sa Ministerstvo obrany SR ako vecne príslušný druhostupňový správny orgán riadne vysporiadalo v rozhodnutí o odvolaní č. SEĽUZ-4-65-5/2016-OdSP z 18. októbra 2016 a jeho neakceptovanie vo svojom rozhodnutí žalobcovi náležite odôvodnilo. V predmetnom prípade ide podľa názoru žalovaného o okolnosť, ktorú žalobca uplatnil v pôvodnom administratívnom konaní, teda ju aj v tom čase prebiehajúceho administratívneho konania zjavne poznal. Z uvedeného dôvodu nemohol prvostupňový správny orgán na túto okolnosť v rámci konania o povolení obnovy konania prihliadať vôbec a preto nebol daný ani zákonný dôvod na obnovu konania vo veci priznania výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Podľa § 143aa zákona č . 328/2002 Z. z. policajt alebo profesionálny voj ak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013 má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trval a) najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013, b) najmenej 16 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 15 rokov, ale najmenej 14 rokov, c) najmenej 17 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 14 rokov, ale najmenej 13 rokov, d) najmenej 18 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 13 rokov, ale naj menej 12 rokov, e) najmenej 19 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 12 rokov, ale najmenej 11 rokov, j) najmenej 20 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 11 rokov, ale najmenej 10 rokov, g) najmenej 21 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 10 rokov, ale najmenej 9 rokov, h) najmenej 22 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 9 rokov, ale najmenej 8 rokov, i) najmenej 23 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 8 rokov, ale najmenej 7 rokov, j) najmenej 24 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 7 rokov, ale najmenej 6 rokov, k) najmenej 25 rokov, z toho pred 1. májom 2013 menej ako 6 rokov. K námietke žalobcu o nezapočítaní doby trvania dobrovoľného vojenského cvičenia od 28. mája 1996 do 26. júla 1996, spolu 1 mesiac a 29 dní žalovaný naviac uviedol, že pre nárok a výšku výsluhového dôchodku podľa § 143aa zákona č. 328/2002 Z. z. je rozhodujúca doba trvania služobných pomerov, ktoré sú ustanovené v § 58 zákona ě. 328/2002 Z. z.. Zamestnania v civilnom sektore, okrem niektorých činností, ktoré sú výslovne uvedené v § 58 ods. 1 písm. g) a písm. i) až s) zákona č. 328/2002 Z. z., sa pre nárok a výšku výsluhového dôchodku nezapočítavajú. Taktiež nie je podstatné, v akej pracovnej kategórii resp. kategórii funkcií podľa predchádzajúcich všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení boli služobné pomery alebo ich časť vykonávané. Je podstatné len to, či služba bola hodnotená ako niektorá z dôb taxatívne uvedených v § 58 zákona ě. 328/2002 Z. z. Dobrovoľné vojenské cvičenie občana, ktorý nie je v služobnom pomere, nie je podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. uvedené ako doba trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok. Pokiaľ žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že v prvom návrhu na obnovu konania ako príloha bolo pripojené rozhodnutie VÚSZ zo dňa 09.12.1997 o priznaní výsluhového príspevku, ktoré VÚSZ vo svojom rozhodnutí z 04.04.2017 ani nespomenul, a v ktorom je doba vojenského cvičenia od 28.05.1996 do 26.07.1996 započítaná pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku v I. kategórii funkcií poukázal žalovaný na

skutočnosť, že žalobcovi bol rozhodnutím VÚSZ č. 65303040455205-VÚSZ/DO z 9. decembra 1997 priznaný výsluhový príspevok od 23. októbra 1997 do 22. októbra 1998 za 3 skončené roky služobného pomeru podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení platnom a účinnom v rozhodnom období. Tento predpis bol zrušený zákonom č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím č. VÚSZ-65303040455205-14/2016 z 19. decembra 2016 podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi neboli v roku 1997 a 2016 priznané identické dávky, ale boli mu priznané dve rôzne dávky podľa dvoch rôznych osobitných predpisov. Podmienky pre splnenie nároku na priznanie týchto dávok a výpočet výšky sú ustanovené v každom z uvedených predpisov rozdielne. V § 33 zákona č. 76/1959 Zb. nárok na výsluhový príspevok a výška tejto dávky je naviazaná na dobu služby v ozbrojených silách, pričom nie je konkretizovaný druh služby a nie je ani ustanovené, že táto služba má byt' vykonaná v služobnom pomere. Naopak, podľa § 143aa zákona č. 328/2002 Z. z. nárok na výsluhový dôchodok a výška tejto dávky je naviazaná na dobu služobného pomeru podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom ku vzniku služobného pomeru muselo dôjsť pred 1. májom 2013 a k jeho skončeniu po 30. apríli 2013. Dobrovoľné cvičenie žalobcu od 28. mája 1996 do 26. júla 1996 je evidované v doklade Výkaz dôb a kategórii funkcií rozhodujúcich pre realizáciu personálnych opatrení pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o služobnom pomere vojakov Armády SR a pre sociálne zabezpečenie, ktorý bol schválený 23. októbra 1997 a ktorý sa vzťahuje ku konaniu o dávke priznanej za účinnosti zákona č. 76/1959 Zb.. Podkladom pre rozhodnutie o výsluhovom dôchodku žalobcu bol doklad Výkaz doby trvania služobného pomeru na účely výsluhového zabezpečenia. Nakoľko dobrovoľné cvičenie žalobcu nebolo vykonané v služobnom pomere, v tomto doklade nie je evidované. Tento doklad sa vzťahuje len k dávkam priznaným za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalobca sa na strane 6 žaloby zo 4. augusta 2017 odvoláva na Vyhlášku Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. zo 16. septembra 1988, ktorá bola vykonávacím predpisom na vykonanie zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Tento predpis bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004. Na konanie o výsluhovom dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa tento predpis nikdy nevzťahoval. V súvislosti s vyjadreným názorom žalobcu o tom, že žalovaný v rozhodnutí č. SEĽUZ-24-33-2/2017- OdSP z 19. júla 2017 uviedol zmätočné, stručné a strohé poučenie o odvolaní, žalovaný uviedol, že z poučenia plynie že je konečné (teda proti tomuto rozhodnutiu sa nie je možné odvolať) a že žalobca bol poučený aj o možnosti jeho súdneho preskúmania v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v rozhodnom čase. Žalovaný má za to, že poučenie zodpovedá ust. § 47 ods. 4 Správneho poriadku. Pre žalovaného ako orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, v tomto ustanovení nie je zakotvená povinnosť poučiť žalobcu v takom rozsahu, v akom žalobca namieta.

5. V replike doručenej správnemu súdu 18.12.2017 žalobca zotrval na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobe. Ďalej sa žalobca podrobne venuje rozhodnutiu VÚSZ č.j. 65303040455205 z 09.12.1997 o priznaní výsluhového príspevku, z ktorého cituje výrok aj časť odôvodnenia v spojení s vyjadrením žalovaného. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného ďalej poukazuje na ust. § 3 zákona č. 76/1959 Zb., § 143aa zákona č. 328/2002 Z.z., § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. , § 20, § 39 zákona č. 92/1949 Zb., § 18, § 55 zákona č. 351/1997 Z.z.. Záverom opakovane zdôraznil, že v čase platnosti branného zákona č. 92/1949 Z.z. existovalo oveľa viac fragmentovaných druhov vojenských služieb, než stroho uvádza vo svojom vyjadrení ministerstvo obrany. Zákonodarca zámerne neuvádza, o aký presný druh služby ide. Žalobca však upozorňuje, že je medzi nimi výrazný a zásadný rozdiel. Zákonodarca neuviedol, že musí byť výlučne pomenovaná ako vojenská služba. Môže to byť aj služba policajná, služba príslušníkov pomocných, technických práporov. Vojaci mali fragmentovaných služieb zafixovaných veľmi veľa asi viac než 20 druhov. Medzi ne však patrila aj napr. ostatná vojenská služba, prezenčná služba a iná služba a atď.. Záverom žalobca zdôrazňuje, že z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu by bolo neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky žalobcu, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou.

6. V duplike doručenej správnemu súdu 15.01.2018 žalovaný odkázal v celom rozsahu na svoje vyjadrenie. Zopakoval, že pre nárok a výšku výsluhového dôchodku podľa § 143aa zákona č. 328/2002 Z.z. je rozhodujúca doba trvania služobných pomerov, ktoré sú ustanovené v § 58 zákona č. 328/2002 Z.z.. Dobrovoľné vojenské cvičenie občana, ktorý nebol v čase výkonu dobrovoľného vojenského cvičenia v služobnom pomere, nie je podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru, ktorá by bola rozhodujúca na

vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok, z tohto táto doba dobrovoľného vojenského cvičenia nemôže byť započítaná do dobu rozhodnej pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku. Napriek tomu, že žalobca poukazuje na § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. v čase dobrovoľného vojenského cvičenia nevykonával základnú vojenskú službu, náhradnú vojenskú službu, ani prípravnú vojenskú službu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na Metodický pokyn správkyne modulu ľudské zdroje (HR) z 22. augusta 2014, ktorý v článku 2 stanovuje pravidlá zápisu údajov o odpracovaných dobách profesionálneho vojaka do informačného systému, a ktorý slúži ako pomôcka pri vykladaní zákonných ustanovení. V zmysle tabuľky č. 1 prílohy č. 1 je pod bodom 7. upravená zdokonaľovacia služba, do ktorej patrí aj vojenské cvičenie podľa § 39 zákona č. 92/1949 Zb., na ktoré žalobca odkazuje, pričom z tohto bodu vyplýva, že doba takéhoto cvičenia nie je započítateľnou dobou pre výsluhové náležitosti podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z., teda dobou, ktorá by sa započítavala pre účely priznania a výpočtu výsluhového dôchodku. Aj keď sa žalobca odvoláva na § 20 ods. 1 zákona č. 92/1949 Zb., podľa ktorého služobnou povinnosťou je povinnosť vojenských osôb včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu, ktorou je podľa § 2 písm. f) aj vojenské cvičenie, nie je možné pojem služobná povinnosť stotožňovať s pojmom služobný pomer. V neposlednom rade žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že v dobe, kedy žalobca vykonal dobrovoľné vojenské cvičenie síce nebol v služobnom pomere k štátu v rámci ozbrojených síl a neodvádzalo sa zaňho poistné do osobitného systému sociálneho poistenia (z ktorého sa vypláca aj výsluhový dôchodok), ale mohol byť zamestnaný, pričom je zamestnávateľ odvádzal poistné do všeobecného systému sociálneho poistenia a z tohto dôvodu sa mu táto doba započítava pre nárok na starobný dôchodok.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) prejednal vec na nariadenom termíne pojednávania dňa 20. marca 2018.

8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 177 a nasl. SSP v spojení s ust. § 199 a nasl. SSP, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1 písm. g) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu.

Podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013.

Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len „rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia“), a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, b) trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993, c) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, d) trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993, e) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách, 33) f) trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky, g) pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, h) trvania služobného pomeru hasiča, i) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, j) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany, k) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, l) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990, m) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002, n) výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994, o) výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002, p) výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2007, r) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dôb je najmenej desať rokov, s) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že sa na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok započítava zvýhodnene a) doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti, b) doba výkonu mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu.

Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 29) ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa poznámky č. 29) k zákonu č. 328/2002 Z.z. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ) konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

10. Kľúčovou otázkou vo veci vedenej pred správnym súdom bolo posúdenie, či žalobca splnil zákonné predpoklady, ktoré má na mysli citované ust. § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku v spojení s ust. § 63 ods. 2,3 Správneho poriadku pre povolenie obnovy konania na základe návrhu žalobcu doručenom správnemu orgánu prvého stupňa dňa 9. marca 2017 (datovaný dňom 07.03.2017), v ktorom žalobca (ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu) uviedol v dôvodoch návrhu na povolenie obnovy, že v rozhodnutí č. VÚSZ - 65303040455205-14/2016 z 19.12.2016 pri výpočte výsluhového dôchodku nebola žalobcovi započítaná doba služby rozhodujúca pre výšku výpočtu výsluhového dôchodku, a to: dobrovoľné vojenské cvičenie od 28.05.1996 do 26.07.1996, spolu 1 mesiac a 29 dní. Správny orgán označenú dobu služby - dobrovoľné vojenské cvičenie od 28.05.1996 do 26.07.1996 spolu 1 mesiac a 29 dní žalobcovi nezapočítal, a to i napriek žalobcom predloženému Stanovisku Ministerstva obrany SR Úradu právnych služieb: ÚPS-19-41/2008 zo dňa 04.06.2008. Žalobca uviedol, že uvedenú listinu správny orgán „odignoroval“. Žalobca ďalej v návrhu na povolenie obnovy uviedol, že po započítaní doby dobrovoľného vojenského cvičenia od 28.05.1996 do 26.07.1996 spolu 1 mesiac a 29 dní podľa uvedeného Stanoviska Ministerstva obrany SR z 04.06.2008 mu mala byť vypočítaná výška výsluhového dôchodku v zmysle § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v trvaní 18 rokov. Pri výpočte výsluhového dôchodku, podľa názoru žalobcu, tak správny orgán porušil ustanovenia zákonov: § 20, § 39 zákona č. 92/1949 Z.z., § 18, § 55 zákona č. 351/1997 Z.z., § 58 ods. 1 písm. a), f) zákona č. 328/2002 Z.z., § 140 ods. 1, 2 písm. a) a b) zákona č. 82/2010 Z.z., § 31 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 281/2015 Z.z. a § 157 zákona č. 281/2015 Z.z.. Žalobca k návrhu na povolenie obnovy konania okrem Stanoviska Ministerstva obrany SR zo dňa 04.06.2008 pripojil ako prílohu aj rozhodnutie VÚSZ 65303040455205 z 09.12.1997, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok.

11. Námietky žalobcu voči žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného (ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým nebola povolená obnova konania vo veci priznania výsluhového dôchodku č. VÚSZ 65303040455205-14/2016 z 19.12.2016) možno zhrnúť do dvoch okruhov. Žalobca v prvom rade vidí nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia v tom, že správne orgány prijali nesprávny právny názor, keď nezapočítali žalobcovi dobu vojenského cvičenia od 28. mája 1996 do 26. júla 1996 v trvaní 60 dní a dobu zdokonaľovacej služby od 7. mája 2001 do 25. mája 2001 v dĺžke 19 dní do doby rozhodnej pre výpočet výsluhového dôchodku, v dôsledku čoho nebolo toto sporné obdobie správne zhodnotené pre jeho nárok na výsluhový dôchodok a z tohto dôvodu nedošlo ani k

prepočítaniu výsluhovej dávky žalobcu. Žalobca na podporu svojich tvrdení označil dôkaz Stanovisko Ministerstva obrany SR zo dňa 04.06.2008, z ktorého podľa názoru žalobcu má byť zrejmé, že uvedená doba mu mala byť započítaná. Rovnako rozhodnutie o priznaní výsluhového príspevku, v ktorom správny orgán na účely priznania tohto príspevku zhodnotil aj dobu od 28.5.1996 - 26.7.1996. V druhej časti žaloby žalobca namietal nedostatočné poučenie o opravnom prostriedku v žalobou napadnutom rozhodnutí.

12. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné pre právne posúdenie relevantné skutočnosti: Žalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 3031 z 28.04.2016 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom 6. mája 2016. Dňa 12.06.2016 bola Vojenskému úradu vojenského zabezpečenia doručená žiadosť žalobcu z 10.05.2016 o priznanie výsluhového dôchodku. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. VÚSZ 65303040455205/9 z 21.06.2016 priznal žalobcovi výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 s poukazom na § 143aa písm. a) a podľa § 39 s poukazom na § 143ab ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. od 7. mája 2016. Pre nárok a výšku priznaného výsluhového dôchodku žalobcovi zhodnotil dobu služobného pomeru od 29. septembra 1988 do 6. mája 2016, t.j. 17 rokov a 333 dní. Z toho pred 1. májom 2013 jeho služobný pomer trval 14 ukončených rokov a 326 dní. Po zvýhodnenom započítaní doby služby správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobcov služobný pomer pred 1. májom 2013 trval 15 rokov a 99 dní. Proti uvedenému rozhodnutiu doručil žalobca dňa 14. júla 2016 správnemu orgánu prvého stupňa odvolanie, v ktorom namietal, že pri výpočte výsluhového dôchodku mu nebola započítaná doba služby rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku, a to doba dobrovoľného vojenského cvičenia od 28. mája 1996 do 26. júla 1996 spolu 1 mesiac a 29 dní. Z toho dôvodu navrhol napadnuté rozhodnutie správneho orgán prvého stupňa zrušiť a dobu dobrovoľného vojenského cvičenia započítať do doby rozhodnej pre výpočet výsluhového dôchodku. Ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia žalobca k odvolaniu priložil zápočet času služby č. p. ZaMKIS-57-311/2007 z 01.10.2007 a Stanovisko Úradu právnych služieb Ministerstva obrany SR č. ÚPS-19-41/2008 z 04.06.2008. Žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-4-65-5/2016-OdSP z 18.10.2016, ktorým rozhodoval o odvolaní žalobcu doručenom správnemu orgánu 14. júla 2016, zrušil označené prvostupňové rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie veci a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, keď v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že správny orgán prvého stupňa priznal žalobcovi výsluhový dôchodok aj podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorých ustanovení sa posudzuje splnenie podmienok na vznik nároku na výsluhový dôchodok profesionálnych vojakov, ktorým služobný pomer vznikol po 1. máji 2013, napriek tomu, že služobný pomer žalobcu vznikol pred 1. májom 2013 a skončil po 30. apríli 2013. V tomto rozhodnutí odvolací orgán potvrdil dobu trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá je rozhodná pre nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku, a to 17 rokov a 333 dní, teda 17 rokov skončených rokov služobného pomeru. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného z 18.10.2016 o odvolaní žalobcu vyplýva, že žalovaný sa s odvolacími dôvodmi žalobcu týkajúcimi sa nezapočítania doby dobrovoľného vojenského cvičenia a k odvolaniu pripojenými listinnými dôkazmi vysporiadal (správnemu súdu na účely súdneho prieskumu danosti zákonných dôvodov pre povolenie obnovy konania neprináleží hodnotiť kvalitu „vyporiadania sa“) s poukazom na § 58 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý ustanovuje započítateľné doby výkonu vojenskej služby rozhodujúcej na vznik nároku na výsluhový dôchodok a určenie jeho výšky, pričom dobrovoľné cvičenie za takúto dobu neoznačil. K Stanovisku Úradu právnych služieb Ministerstva obrany SR č. ÚPS-19-41/2008 z 04.06.2008 žalovaný v odôvodnení uviedol, že uvedené stanovisko posudzuje započítanie času trvania dobrovoľného vojenského cvičenia ako času služby výlučne pre účely určenia platového stupňa podľa § 140 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase avšak nie pre účely priznania výsluhového dôchodku. V nadväznosti na vyslovený záväzný právny názor žalovaného správny orgán prvého stupňa vydal 19.12.2016 rozhodnutie č. VÚSZ - 65303040455205-14/2016, ktorým žalobcovi priznal výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a), § 143ab ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa z 19.12.2016 žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodal a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

13. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a žalobcom uvádzanými skutočnosťami a označenými listinnými dôkazmi predloženými v administratívnom konaní vo veci

priznania výsluhového dôchodku v nadväznosti na dôvody uvádzané v návrhu na obnovu konania vo veci priznania výsluhového dôchodku dospel k záveru, že zákonné podmienky, ktoré má na mysli vyššie citované ust. § 62 ods. 1 písm. a), § 63 ods. 2,3 Správneho poriadku pre povolenie obnovy konania, neboli dané.

14. V prvom rade považuje správny súd za nevyhnutné zdôrazniť, že inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré sa obnoví na žiadosť účastníka konania. Uvedená mimoriadnosť priznaná danému opravnému prostriedku vyplýva z potreby právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím, ktorá stabilita je garantovaná záväznosťou a nezmeniteľnosťou právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve v zásade platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Uvedené má na zreteli nielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedku (obnova konania, preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí, ale len za existencie závažných zákonom výslovne definovaných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok v porovnaní s odvolaním (rozkladom) expresis verbis definuje určité obmedzenia, ktoré sú zákonným predpokladom pre povolenie obnovy konania, a to skutočnosti definované v ust. § 62 ods. 1 za súčasného splnenia podmienky dodržania časového limitu pre uplatnenie podnetu na obnovu konania v zmysle § 63 ods. 2,3.

15. Žalobca podal návrh na obnovu konania v intenciách ust. § 62 ods. 1 písm. a) dôvodiac, že správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď žalobcovi nezapočítal dobu služby rozhodujúcu pre výšku výpočtu výsluhového dôchodku, a to dobrovoľné vojenské cvičenie od 28.05.1996 do 26.07.1996 spolu 1 mesiac a 29 dní, hoci pre takýto postup mal poklad, a to Stanovisko MO SR Úradu právnych služieb č. ÚPS-19-41/2008 z 04.06.2008.

16. Správny súd z obsahu administratívneho spisu (ako je podrobne rozvedené vyššie) dospel k zisteniu, že v konaní o priznaní výsluhového dôchodku, ktoré bolo začaté doručením žiadosti žalobcu dňa 12.05.2016 správnemu orgánu prvého stupňa (v ktorom konaní boli vydané rozhodnutia č. VÚSZ-65303040455205/9 z 21.06.2016, rozhodnutie MO SR č. SEĽUZ-4-65-5/2016- OdSP z 18.10.2016 a bolo právoplatne ukončené rozhodnutím č. VÚSZ-65303040455205-14/2016 z 19.12.2016, voči ktorému odvolanie žalobca nepodal), bolo žalobcom vznesené skutkové tvrdenie (a to v odvolaní proti rozhodnutiu č. VÚSZ 65303040455205/9 z 21.06.2016), v ktorom poukázal na potrebu započítania doby služby rozhodujúcej pre výšku výpočtu výsluhového dôchodku, a to doby dobrovoľného vojenského cvičenia od 28.05.1996 do 26.07.1996, spolu 1 mesiac a 29 dní, s poukazom na Stanovisko MO SR Úradu právnych služieb č. UPS-19-41/2008 z 04.06.2008 (ktorý dôkaz pripojil žaloba k citovanému odvolaniu). S uvedeným skutkovým tvrdením žalobcu vrátane označeného listinného dôkazu - Stanoviska Úradu právnych služieb Ministerstva obrany SR č. UPS-19-41/2008 z júla 2008 sa žalovaný vysporiadal v rozhodnutí č. SEĽUZ-4-65-5/2016-OdSP z 18.10.2016, ktorým zrušil v celom rozsahu z dôvodu nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodnutie č. VÚSZ-65303040455205/9 z 21.06.2016. V danom rozhodnutí žalovaný neuznal námietku odvolateľa o potrebe započíť dobu od 28.05.1996 do 26.07.1996, počas ktorej žalobca vykonával dobrovoľné vojenské cvičenie, za dôvodnú, keď žalovaný dospel k záveru, že § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. ustanovuje, ktoré doby výkonu vojenskej služby možno započítať ako doby trvania služobného pomeru rozhodné na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku, pričom odvolateľom vykonané dobrovoľné vojenské cvičenie nie je podľa predmetného ustanovenia takouto dobou. Žalovaný v rozhodnutí vysporiadal aj s odvolateľom v odvolaní priloženými listinnými dôkazmi, a to zápočtu služby, ktoré vydal Vojenský útvar 1115 Ružomberok č.p.: ZAMKIS-57-311/2007 z 01.10.2007 a k predloženému Stanovisku Úradu právnych služieb Ministerstva obrany SR č. UPS-19-41/2008 z júla 2008, keď žalovaný konštatoval, že uvedené dokumenty posudzujú započítanie času trvania dobrovoľného vojenského cvičenia ako času služby výlučne pre účely určenia platového stupňa podľa § 140 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., avšak nie pre účely výsluhového zabezpečenia. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že v súdnom konaní predmetom ktorého je posúdenie zákonnosti dôvodov pre nepovolenie obnovy konania neprináleží správnemu súdu hodnotiť presvedčivosť a vecnú správnosť záverov vo vzťahu k dôvodnosti nezapočítania doby služby od 28.5.1996 do 26.7.1996 v rozhodnutí č. VÚSZ-65303040455205/9 z 21.06.2016.

17. Vysloveným právnym názorom žalovaného ako odvolacieho orgánu bol správny orgán prvého stupňa pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci priznania výsluhového dôchodku č. VÚSZ-65303040455205-14/2016 z 19.12.2016 viazaný a v intenciách záverov odvolacieho orgánu aj rozhodol.

18. Správny súd mal teda nepochybne preukázané, že skutočnosť, ktorú uviedol žalobca v návrhu na povolenie obnovy konania vo veci priznania výsluhového dôchodku, a to námietku nezapočítania doby služby dobrovoľného vojenského cvičenia od 28.05.1996 do 29.07.1996, spolu 1 mesiac a 29 dní, nie je v zmysle cit. ust. § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku „novou skutočnosťou“. Pod „novou skutočnosťou“ v zmysle cit. ust. § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku je potrebné rozumieť skutočnosť, ktorú účastník v pôvodnom konaní nielenže neuplatnil, ale ani nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ju v danom čase nepoznal, alebo pretože túto skutočnosť bez vlastnej viny nemohol uplatniť (napr. nedostupná listina a pod.). Za nové skutočnosti tak v zmysle citovaného ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil a už rozhodne nie skutočnosti, o ktorých vedel a v konaní aj uplatnil ako tomu bolo v posudzovanom prípade. V danom prípade skutočnosť označená žalobcom, ktorá má plynúť zo žalobcom označeného dôkazu, bola žalobcom v administratívnom konaní prednesená a dôkaz označený a s uvedenou skutočnosťou ako aj dôkazom sa správne orgány v rozhodnutí vysporiadali. Na tomto závere nič nemení ani fakt, že žalobca s právnym posúdením veci, resp. kvalitou právneho posúdenia veci a zistenia skutkového stavu správnym orgánom nesúhlasí. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k otázke nezapočítania doby služby rozhodujúcej pre výšku výpočtu výsluhového dôchodku - dobrovoľného vojenského cvičenia od 28. mája 1996 do 26. júla 1996 mohol žalobca uplatniť v odvolaní voči rozhodnutiu č. VÚSZ-65303040455205-14/2016 (t.j. končenému rozhodnutiu vo veci priznania výsluhového dôchodku žalobcovi) zo dňa 19.12.2016, t.j. v rámci riadneho opravného prostriedku. Uvedené právo žalobca v zákonnej lehote nevyužil. Inštitút obnovy konania už nemôže slúžiť ako náhrada odvolacieho konania, keďže ako bolo podrobne rozvedené na ich miestach tohto rozsudku, má zákonom stanovené presné limity prípustnosti.

19. Ďalším dôvodom, pre ktorý správny súd považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, bolo nedodržanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, ktorú má na mysli cit. ust. § 63 ods. 2 Správneho poriadku v nadväznosti na cit. ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku (trojročná subjektívna lehota, trojročná objektívna lehota). Lehoty na podanie návrhu na obnovu konania sú zákonnými prekluzívnymi lehotami. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca už v odvolaní doručenom správnemu orgánu 14.07.2016 namietal, že pri výpočte výsluhového dôchodku mu nebola započítaná doba služby rozhodujúca pre výšku výpočtu výsluhového dôchodku za dobrovoľné vojenské cvičenie od 28.05.1996 do 26.07.1996, spolu 1 mesiac a 29 dní, pričom k odvolaniu súčasne priložil dôkaz - Stanovisko Ministerstva obrany SR Úradu právnych služieb č. UPS-19-41/2018 z 04.06.2008, a zápočet služby, ktoré vydal Vojenský útvar 1115 Ružomberok č.p.: ZAMKIS-57-311/2007 z 01.10.2007. O skutočnosti, ktorú predostrel ako dôvod na podanie návrhu na obnovu konania, vedel teda najneskôr dňa 02.07.2016 (ktorým dátumom je datované odvolanie doručené správnemu orgánu 14.07.2016) a rovnako s označenými dôkazmi disponoval v rovnakom čase, keďže uvedené dôkazy boli prílohou daného odvolania. Pokiaľ žalobca návrh na povolenie obnovy konania vo veci priznania výsluhového dôchodku datovaný dňom 07.03.2017 doručil správnemu orgánu dňa 09.03.2017, je potrebné pri aplikácii citovaného ustanovenia § 63 ods. 2,3 Správneho poriadku konštatovať, že uvedený návrh na povolenie obnovy konania bol doručený správnemu orgánu po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty.

20. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade návrhu žalobcu na obnovu konania neboli splnené zákonné podmienky ustanovené v § 61 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku v spojení s ust. § 63 ods. 2, 3 Správneho poriadku, a preto správne orgány postupovali v súlade so zákonom, pokiaľ obnovu konania nepovolili.

21. Na dôvažok správny súd vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku nedostatočného poučenia obsiahnutého v rozhodnutí žalovaného. Podľa názoru správneho súdu poučenie obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného zodpovedá citovaným ustanoveniam § 47 ods. 1 Správneho poriadku v nadväznosti na cit. ust. § 47 ods. 4 Správneho poriadku, t.j. odvolanie žalovaného

obsahuje údaj, či je uvedené rozhodnutie konečné alebo možno proti nemu podať odvolanie, ako aj poučenie o tom, že uvedené rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Poučenie správneho orgánu s uvedenou výnimkou sa nevzťahuje na informáciu o možnosti uplatnenia ostatných mimoriadnych opravných prostriedkov. Rozsah zákonnej poučovacej povinnosti je zákonom limitovaný iba na údaj, či rozhodnutie správneho orgánu je alebo nie je preskúmateľné súdom. Iné náležitosti sa nevyžadujú, jednak preto že tieto sú upravené v samotnom Správnom súdnom poriadku a jednak preto, že pri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí správnych orgánov je dané povinné právne zastúpenie so zákonom ustanovenými výnimkami. Takouto výnimkou je i správna žaloba v sociálnych veciach, avšak v prípade správnej žaloby v sociálnych veciach (o akú ide aj vo vzťahu k žalobe žalobcu) zákonodarca v ust. § 202 ods. 2 Správneho súdneho poriadku ustanovil povinnosť správneho súdu túto posudzovať (pokiaľ je žalobcom fyzická osoba) neformálne.

22. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.