Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-102-2017.pdf
PDF · 141.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/102/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu JUDr. Matúša Košaru, so sídlom kancelárie Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, správcu úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO 31 629 733 proti žalovanému ŠAMO AKTIV, s.r.o. so sídlom 020 55 Lazy pod Makytou 1115, IČO 36 354 554, právne zastúpenému JUDr. R. R., advokát, spol. s r.o., so sídlom F. XXX/X, XXX XX U. Q., IČO 36 860 654, o zaplatenie 122 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/202/2015-162 zo dňa 30. novembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov súvisiacich s uplatňovaním práva proti žalobcovi.
2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť do konkurznej podstaty 122 000 eur. Tvrdil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o., IČO 31 629 733 a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Úpadca ako záujemca a žalovaný ako sprostredkovateľ uzatvorili dňa 14.8.2009 zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej sa sprostredkovateľ zaviazal pre záujemcu vyhľadať konkrétneho objednávateľa za účelom zhotovenia časti stavby: „Rekonštrukcia horského hotela T.“. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2012. K zmluve dňa 13.2.2012 úpadca a žalovaný uzatvorili dodatok č. 1, v ktorom dohodli úhradu nárokovateľnej odplaty vo výške 42 000 eur. Následne žalovaný vystavil faktúru č. 1200003 na 42 000 eur, ktorá suma bola uhradená dňa 14.2.2012. Dňa 25.4.2012 uzatvoril úpadca a žalovaný dodatok č. 2 k zmluve o sprostredkovaní, v ktorom dohodli úhradu nárokovateľnej odplaty vo výške 80 000 eur. Následne žalovaný vystavil faktúru č. 1200006 na 80 000 eur, ktorá suma bola uhradená dňa 25.4.2012. Žalobca považuje predmetnú zmluvu o sprostredkovaní za fiktívnu a uzatvorenú len za účelom úbytku hodnoty majetku úpadcu, žalobca má za to, že k dohodnutej činnosti nedošlo. Ing. Roman Svatoň bol od 22.4.2006 do 14.11.2007 prokurista úpadcu a od 14.11.2007 do 19.10.2010 konateľom úpadcu, za ktorého bol oprávnený konať samostatne. Dňa 19.10.2010 formálne skončila Ing. D. P. funkcia konateľa spoločnosti, avšak naďalej spoločnosť riadil prostredníctvom zostávajúcich štatutárnych zástupcov.
Ing. D. P. je zároveň súčasným spoločníkom a konateľom žalovaného. Poverená zastupovaním úpadcu pri uzatváraní mandátnej zmluvy a zmluvy o sprostredkovaní Ing. J. F. je v súčasnosti spoločníčkou a konateľkou úpadcu, ktorá je ako konateľka oprávnená vo všetkých veciach konať samostatne a zároveň bola v čase od 4.3.2008 do 26.10.2010 konateľkou žalovaného. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške žalovanej sumy z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého žalovaný odvodzuje právo na zaplatenie a na základe ktorého úpadca plnil. Plnením na neplatný právny úkon sa žalovaný obohatil a je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Úpadcovi nebolo poskytnuté žiadne plnenie formou sprostredkovania, keď túto činnosť mali vykonať prepojené osoby, kde na jednej strane vystupuje Ing. D. P. ako konateľ sprostredkovateľa a na druhej strane ako faktický štatutár úpadcu. Je povinnosťou štatutárnych zástupcov vykonávať svoju činnosť tak, aby spoločnosť dosahovala zisk a nie tak, že za túto činnosť má inkasovať tzv. sprostredkovateľskú províziu. Sprostredkovanie nebolo potrebné, nakoľko signatári sprostredkovateľskej zmluvy vedeli, že objednávateľom stavebných prác na hoteli Javorník môže byť len majiteľ hotela Javorník, tohto nebolo potrebné osobitne vyhľadávať alebo sprostredkúvať uzatvorenie zmluvy o dielo. Z dodatkov nie je zrejmý výpočet odplaty v nich uvedenej, dodatky ako aj zmluva sú absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy ide prioritne o záujem záujemcu, aby sprostredkovateľ vyhľadal pre záujemcu príležitosť uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu a ak ju sprostredkovateľ sprostredkuje, čím prinesie záujemcovi finančný prospech, ktorý by inak nedosiahol, tak má sprostredkovateľská zmluva svoju logiku, ekonomický a právny význam, avšak v danom prípade primárnym ekonomickým účelom bolo odčerpať žalované sumy z účtu žalobcu na účet žalovaného, a toto odčerpanie malo byť len naoko kryté nejakou zmluvou, v danom prípade sprostredkovateľskou zmluvou a jej dodatkov. Vlastníkom hotela Javorník bola spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. Bezdôvodné obohatenie vzniklo u žalovaného dňom prijatia plnenia a nie podpisom zmluvy, t.j. v roku 2012. Žaloba bola podaná v rámci 4-ročnej premlčacej doby. Dodatok č. 1 k zmluve o sprostredkovaní je neplatný úkon aj z dôvodu, že ho podpísala neoprávnená osoba, keďže Ing. J. F. dňa 10.11.2011 doručila úpadcovi svoje vzdanie sa funkcie, keď toto vzdanie sa funkcie je účinné k 11.2.2012. Žalobca ako dôkaz označil zmluvu o sprostredkovaní, dodatky č. 1 a č. 2, sprievodky k došlým faktúram, faktúry č. FV1200003 a č. FV1200006, výpis z účtu úpadcu zo dňa 14.2.2012 a zápisnice z výsluchov v konaní ORP-775/OEK-PB-2013. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v listinných dôkazoch a návrhy na vykonanie týchto dôkazov.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu, uviedol, že faktúry č. 1200003 a č. 1200006 spĺňajú náležitosti daňového dokladu a že až do podania žaloby zmluva a faktúry neboli spochybňované. Ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 5, navrhol výsluch Ing. J. F., Ing. F. B. a pracovníkov, ktorý realizovali zákazku „Rekonštrukcia horského hotela Javorník“ (I.. G. a Ing. B.), uviedol, že podľa jeho názoru je daná prekážka litispendencie a vzniesol námietku premlčania.
4. Skutkové tvrdenia, že vlastníkom hotela Javorník bola spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. a že suma 122 000 eur bola pripísaná na účet žalovaného posúdil súd prvej inštancie medzi stranami sporu ako nesporné skutkové tvrdenia.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané skutočnosti uvedené v odseku 7. odôvodnenia. Výsluch svedka Ing. F. B. súd prvej inštancie nevykonal z dôvodu, že žalovaný prítomnosť tohto svedka na pojednávanie nezabezpečil a o jeho predvolanie súdom nežiadal (§ 197 CSP).
6. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 451 Občianskeho zákonníka, podľa § 65 ods. 1, 2, 3, § 135a ods. 1, 2, § 136 ods. 1, 2, § 397 a § 642 a nasl. Obchodného zákonníka a na základe právneho posúdenia uplatneného nároku dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a túto zamietol. Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný. Poukázal na to, že žalobca v spore odvodzuje svoje právo na zaplatenie sumy 122 000 eur z toho, že úpadca zaplatil žalovanému na základe neplatného právneho úkonu sumu 42 000 eur dňa 14.2.2012 a sumu 80 000 eur dňa 25.4.2012. Ak by teda aj existoval nejaký právny dôvod na to, aby žalovaný musel tieto sumy vrátiť, žalobu by bolo možné podať až 15.2.2012, resp. 26.4.2012 (do okamihu vyplatenia nebol dôvod podávať žalobu na plnenie, lebo k žiadnemu dovtedy nedošlo). Žaloba bola podaná dňa 12.5.2015 pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie konštatoval, že k premlčaniu prípadného nároku nedošlo.
7. K jednotlivým dôvodom tvrdenia žalobcu o absolútnej neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní a jej dodatkov, súd prvej inštancie uviedol, že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach slovo „fiktívny“ neuvádzajú. „Fiktívnosť“ teda nie je dôvodom neplatnosti zmluvy. Slovo „fiktívny“ znamená, že niečo je vymyslené, neskutočné, predstierané alebo zdanlivé. Predmetná zmluva je však napísaná na papieri a je podpísaná a teda sotva možno o nej hovoriť, že je vymyslená, zdanlivá a nie skutočná. Odborná literatúra používa výraz „predstieraný“ (čo je jeden z významov slova fiktívny) v súvislosti s § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že v prípade predstieraného právneho úkonu chýba vôľa konajúceho. V konaní však bolo preukázané, že Ing. J. F. nevidela nič nesprávne na tom, že podpísala zmluvu o sprostredkovaní a toto považovala za náležité, nakoľko si uvedomovala, že zákazky pre úpadcu zháňa práve konateľ žalovaného. Na strane Ing. J. F. nebol žiadny dôvod na to, aby sa jej vôľa odlišovala od toho, čo prejavila podpisom zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, že by žalovaný nemal vôľu uzatvoriť práve zmluvu o sprostredkovaní. Za tejto situácie je potom treba vychádzať z toho, že Ing. J. F. a Ing. D. P. mali vôľu uzatvoriť práve zmluvu o sprostredkovaní a táto zmluva nie je predstieraný právny úkon. Zmluvu o sprostredkovaní vyhodnotil súd prvej inštancie ako platnú. Žalovanému nevznikla povinnosť vydať žalobcovi obohatenie.
8. K námietke žalobcu, že k sprostredkovateľskej činnosti nedošlo, súd prvej inštancie s poukazom na náležitosti § 642 Obchodného zákonníka uviedol, že v závislosti od konkrétnej dohody strán niekedy stačí to, ak sprostredkovateľ iba zaobstará príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou (t.j. stačí, aby sprostredkovateľ oznámil záujemcovi identitu tretej osoby, ktorá je ochotná uzavrieť zo záujemcom zmluvu). Inokedy sa však na splnenie povinnosti sprostredkovať požaduje, aby skutočne došlo k uzavretiu zmluvy (§ 644 Obchodného zákonníka) a niekedy sa za sprostredkovanie považuje až to, ak tretia osoba splní svoj záväzok (§ 646 Obchodného zákonníka). Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo v súdenej veci o modifikáciu poslednej z týchto možností, keď podľa článku IV.4. zmluvy nárok na odplatu vznikol až zrealizovaním 2/3-ín rozsahu stavebných prác, resp. 3 mesiace pred dokončením diela. Je teda zrejmé, že na splnenie povinnosti žalovaného zo zmluvy o sprostredkovaní bolo potrebné, aby úpadca uzatvoril so spoločnosťou Tichý a Kubík, s.r.o. zmluvu o dielo. Skutočnosť, že aj Ing. J. F. poznala identitu vlastníka hotela Javorník ešte v žiadnom prípade neznamenala, že stačilo za týmto vlastníkom prísť a že tento by s úpadcom ihneď uzatvoril zmluvu o dielo. Vzhľadom na existenciu ďalších stavených spoločností bolo potom nevyhnutné presviedčať spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o., aby si stavebné práce objednala práve u úpadcu. V tomto smere teda uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní malo svoj racionálny dôvod a zmluvu o sprostredkovaní nemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi alebo zákonom.
9. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že Ing. D. P. mal znalosti a schopnosti potrebné na to, aby presvedčil spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. na uzatvorenie zmluvy o dielo práve s úpadcom. Existencia týchto znalostí a schopností u Ing. P. je zrejmá z toho, že tento konajúc za spoločnosť ŠAMO AKTIV, s.r.o. vykonal aktivity (napr. vypracoval pre úpadcu prihlášku do výberového konania), ktoré viedli k uzatvoreniu a realizácii zmluvy o dielo. Je však v rozpore s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, ak Ing. D. P. tieto svoje znalosti a schopnosti nevyužil ako konateľ úpadcu (viď rozsudky NS ČR sp. zn. 29Odo/1262/2006, 21Cdo/632/2013 ). Takýto postup Ing. P. bol v rozpore so zákonom. Súdna prax však dospela k záveru, že nie akákoľvek porušenie zákona spôsobuje neplatnosť právneho úkonu (viď nález ÚS ČR II. ÚS 87/2004). Porušenie zákona spôsobuje neplatnosť právneho úkonu iba vtedy, ak tá-ktorá vada právneho úkonu nie je postihnuteľná podľa iných ustanovení (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/3911/2011). Porušenie § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka je však postihnuteľné podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka a nie je dôvod, aby bolo zároveň postihnuté aj neplatnosťou právneho úkonu.
10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že dňa 14.8.2009 (teda v deň podpisu zmluvy o sprostredkovaní) bol Ing. D. P. nielen konateľom žalovaného, ale aj konateľom úpadcu. Úpadca aj žalovaný mali pritom podobný predmet podnikania (veľkoobchod, sprostredkovanie a ubytovacie služby). V zmysle § 136 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka Ing. P. ako konateľ žalovaného nesmel byť aj konateľom úpadcu. Týmto porušoval aj § 136 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka. Aj vo vzťahu k tomuto porušeniu zákona však platí to, že porušenie zákona spôsobuje neplatnosť právneho úkonu iba vtedy, ak tá - ktorá vada právneho úkonu nie je postihnuteľná podľa iných ustanovení (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/3911/2011). Porušenie § 136a ods. 1 Obchodného zákonníka je však
postihnuteľné podľa § 65 Obchodného zákonníka. Preto porušenie tohto zákazu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
11. Prípadné nároky vyplývajúce z porušenia § 135a ods. 1 a § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka sú nárokmi úpadcu voči fyzickej osobe; v tomto konaní však ako žalovaný vystupuje právnická osoba. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že ak by žalovaný nevykonal aktivity vedúce k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou Tichý a Kubík, s.r.o. a napriek tomu by došlo k zaplateniu provízie, išlo by bezdôvodné obohatenie pre plnenie bez právneho dôvodu titulom plnenia neexistujúceho dlhu, nie však pre neplatnosť úkonu (viď R 1/1979). Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný takéto aktivity nevykonal. Teória tzv. negatívnej dôkaznej teórie je súčasnou civilistickou doktrínou považovaná za prekonanú s tým, že je možné preukazovať aj negatívne skutočnosti (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/3108/2010). Neudržateľnosť negatívnej dôkaznej teórie je jasne vidieť práve na sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je totiž „prospech získaný plnením bez právneho dôvodu“. Pri takejto skutkovej podstate by pri aplikácii negatívnej dôkaznej teórie stačilo, aby žalobca preukázal iba to, že došlo k plneniu. Žalobca by však už nemusel preukazovať, že právny dôvod neexistoval a práve na žalovanom by bolo, aby preukázal, že právny dôvod existoval. V danej veci by teda v zmysle negatívnej dôkaznej teórie bolo na žalovanom, aby po 6 rokoch (rokovania žalovaného so spoločnosťou Tichý a Kubík sa totiž uskutočňovali medzi 14.8.2009 a 1.1.2012) preukazoval, čo všetko urobil za tým účelom, aby úpadca mohol uzatvoriť zmluvu o dielo. Požiadavka, aby niekto preukazoval skutočnosti, ktoré nastali 6 rokov pred podaním žaloby, je však v rozpore s požiadavkou právnej istoty; naproti tomu je v súlade s procesnými prepismi požiadavka, aby každý preukazoval všetky tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.
12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že dodatok č. 1 podpísala za úpadcu Ing. J. F., ktorá v tom čase však už nebola konateľkou úpadcu. Táto skutočnosť však neznamená, že dodatok č. 1 je neplatný. Podpísanie zmluvy osobou, ktorá koná za iného bez plnomocenstva, totiž nie je sankcionované absolútnou neplatnosťou zmluvy, ale tým, že podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka je z konania prípadne zaviazaná osoba, ktorá zmluvu fyzicky podpísala. Bez ohľadu na to, či dodatok č. 1 zaväzoval iba fyzickú osobu Ing. J. F. alebo aj úpadcu, je potrebné uvedomiť si, že nárok na províziu vyplýval už zo „základnej“ zmluvy o sprostredkovaní. Keďže stavebné práce boli ukončené najneskôr vo februári 2012 (viď výsluch Ing. G.), možno predpokladať, že v čase vyplatenia sumy 42 000 eur boli splnené podmienky na vyplatenie provízie uvedené v článku 4.4 zmluvy o sprostredkovaní. Pokiaľ teda došlo k vyplateniu sumy 42 000 eur, zo spisu nevyplýva nič, na základe čoho by sa vyplatenie tejto sumy dalo považovať za plnenie neexistujúceho dlhu (dôkazné bremeno o nesplnení podmienok na vyplatenie provízie pritom leží na žalobcovi).
13. Rozhodnutie o náhrade trov konania priznaných žalovanému ako strane s plným úspechom v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že ani § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov nebráni tomu, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania (viď uznesenia NS SR sp. zn. 1 M Obdo V 1/2005 a sp. zn. 1 M Obdo V 13/2006).
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. S poukazom na obsah žaloby uviedol, že hlavným dôvodom podania žaloby bolo vykonanie súdneho prieskumu platnosti právnych úkonov, na základe ktorých žalovaný prijal od úpadcu plnenia. Vykonaným dokazovaním vyšli najavo viaceré dôvody neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy a jej dodatkov č. 1 a 2, ktoré žalobca v konaní aj namietal. Zdôraznil skutočnosť, že Ing. D. P. vykonával funkciu konateľa žalobcu aj v čase, keď dňa 14.8.2009 uzatvoril s úpadcom zmluvu o sprostredkovaní. Obsah tejto zmluvy sa zhoduje s obsahom povinností Ing. P. ako štatutára úpadcu. Ak vykonával pre úpadcu nejakú činnosť za účelom získania zákazky rekonštrukcia horského hotela Javorník, bol na túto činnosť povinný ako štatutár úpadcu a nie ako majiteľ a konateľ žalovaného. V tomto smere bol Ing. P. v konflikte záujmov. Súd prvej inštancie neposúdil platnosť takejto zmluvy s poukazom na § 365 Obchodného zákonníka. Žalobca upozornil aj na skutočnosť, že Ing. P. nikdy nepoberal žiadnu odmenu za výkon funkcie štatutára úpadcu a podľa názoru žalobcu mala byť táto jeho odmena „skrytá“ v provízii za výkon sprostredkovateľskej činnosti. V konaní bolo skutkovo ustálené, že činnosť smerujúcu k získaniu zákazky rekonštrukcie horského hotela Javorník vyvíjal výlučne Ing. P. a nie spoločnosť ŠAMO AKTIV, s.r.o., prípadne jej zamestnanci. Preto nie je možné ani ustáliť, že by
žalovaný vyvíjal nejakú sprostredkovateľskú činnosť. S odkazom na § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal žalobca za to, že v danom prípade sa dokonca mohlo jednať o disimiláciu právneho úkonu, kedy sa sprostredkovateľskou zmluvou zastiera iný právny úkon, zmluva o výkone funkcie štatutára. Na rozdiel od Ing. P. boli ostatní štatutári úpadcu za výkon funkcie odmeňovaní prostredníctvom svojich pracovných zmlúv, čo títo potvrdili výsluchom v konaní. Súd prvej inštancie posudzoval disimiláciu v inom zmysle a nesprávne (odsek 14. odôvodnenia rozsudku). Žalovaný prijal plnenia od úpadcu na základe dodatkov č. 1 a 2 k sprostredkovateľskej zmluve. Dodatok č. 1 nebol zo strany úpadcu podpísaný osobou oprávnenou konať v mene úpadcu (výsluch Ing. F. na pojednávaní dňa 12.9.2016). O vzdaní sa funkcie konateľky Ing. F. vedel Ing. P. ako konateľ žalovaného a zať Ing. F., ktorej funkcia konateľa v súlade s § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka uplynula dňa 12.2.2012, keďže valné zhromaždenie úpadcu sa medzitým nekonalo. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch 21. a 22. považuje žalobca za absolútne nesprávny. Žalobca dôvodil, že z výsluchu Ing. Okrajeka (zápisnica o pojednávaní zo dňa12.9.2016) vyplynulo, že dodatok č. 2 sa netýkal zákazky hotela Javorník, ale hotela Šamo a teda sa nemohlo jednať o dodatok k zmluve o sprostredkovaní zo dňa 14.8.2009. Platnosť tohto dodatku žalobca namietal. Nevykonanie výsluchu svedkýň B. B. a L. U., ktorými žalobca mienil preukázať, že úpadca vykonal úhrady, ktoré sú predmetom konania, na pokyn Ing. P., ktorý jediný rozhodoval o tom, aká je priorita úhrad a čo sa bude uhrádzať, považoval žalobca za nesprávny a v rozpore s názorom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16CoKR/29/2015. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie dôkazného bremena, ktoré mal v konaní niesť žalovaný (odsek 19. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). V závere odvolania namietal, že súd prvej inštancie sa riadne a náležite nevysporiadal s tým, prečo námietkam žalobcu nevyhovel, jeho rozhodnutie je tendenčné za účelom zdôvodnenia zamietnutia žaloby. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav nesprávne vyložil § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a poukazuje na všetky svoje vyjadrenia v konaní a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby tento rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.
15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (zo dňa 31.1.2017) uviedol, že odvolacie dôvody považuje za nedôvodné a tieto žalobca vymedzuje len vo všeobecnej rovine. Pokiaľ bolo dôvodom podania žaloby vykonanie súdneho prieskumu platnosti právnych úkonov, tak sám žalobca v konaniach na Okresnom súde Trenčín týmto právnym úkonom odporuje, keď ich považuje za platné. Túto skutočnosť v odvolaní žalobca vôbec nevysvetľuje. Žalovaný v odvolaní zopakoval podstatné skutkové okolnosti vo veci a vyjadril sa k jednotlivým dôvodov odvolania žalobcu. V konaní nebolo preukázané porušenie § 265 Obchodného zákonníka upravujúceho špeciálnu ochranu pred výkonom práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, najmä úmysel žalovaného znevýhodniť úpadcu a spôsobiť mu ujmu, prípadne, dosiahnutie hospodárskeho cieľa nepoctivými prostriedkami. Úpadca a žalovaný dosiahli spoločný cieľ, stavebnú zákazku a reálne zaplatený zisk v prospech úpadcu a odmeny žalovaného. Obe zmluvné strany plnili, všetci konatelia boli so zmluvou a zákazkou oboznámení a nikto zmluvu spätne nerozporoval. V danom prípade sa nejedná o dissimulovaný právny úkon ako tvrdí žalobca. K žalobcom namietanej platnosti dodatku č. 1 žalovaný uviedol, že Ing. J. F. na pojednávaní dňa 12.9.2015 vo veci sp.zn. 14Cb/203/2015, sa ako svedkyňa vyjadrila, že úpadcovi a Ing. P. nebolo doručené vzdanie sa funkcie konateľky. Ing. P. preto nemohol vedieť, či funkcia konateľky Ing. F. zanikla a kedy, nakoľko táto bola a je v obchodnom registri zapísaná. V tom čase sa nestýkali a spolu nekomunikovali. V súvislosti s dodatkom č. 2 žalovaný uviedol, že žalovaný nikdy inú zmluvu o sprostredkovaní s úpadcom neuzatvoril. Pokiaľ sa Ing. B. G. a Ing. F. B. domnievali, že tento dodatok sa netýkal zmluvy o sprostredkovaní, žalovaný má za to, že konatelia úpadcu takto vypovedali po dohode bez toho, aby si uvedomili, že žalovaný ako investor hotela Čertov si nemohol nárokovať odmenu za získanie zákazky. Ing. B. tak ako uviedol, si bol vedomý toho, že existuje zmluva o sprostredkovaní. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.2.2017 poukázal na to, že informácii uvedené žalovaným sa týkajú subjektívneho vnímania obchodného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným. Podľa tvrdenia žalovaného aktivita Ing. P. v prospech úpadcu mala spočívať v tom, že pracoval na získaní zákazky rekonštrukcia hotela Javorník od začiatku až do kolaudácie, že zákazka mala byť získaná na základe verejnej súťaže (dôkaz absentuje), že v prácach na získaní zákazky bolo zahrnuté vypracovanie zložitých účtovných, ekonomických a administratívnych podkladov, ktoré nebol schopný Ing. P. zabezpečiť sám, že od doby začatia prác až po kolaudáciu mal žalovaný vykonávať veľké množstvo úkonov. Tieto činnosti, opísané Ing. P., ktoré mal realizovať v súvislosti so zmluvou o sprostredkovaní, nenapĺňajú žiadnym spôsobom
obsah práv a povinností dohodnuté v tejto zmluve a jej dodatkoch, činnosti ním realizované nie sú typické pre tento typ zmluvy. Tvrdenie, že nárok na výplatu odmeny pre žalovaného vznikol až po zrealizovaní väčšiny diela zhotoviteľom - úpadcom nemá oporu v písomnom vyhotovení sprostredkovateľskej zmluvy a jej dodatkov. V rozpore s obsahom zmluvy o sprostredkovaní je aj tvrdenie Ing. P. o ekonomickom motíve uzatvorenia tejto zmluvy a táto mala byť uzatvorená za účelom krytia výdavkov žalovaného spojených so zákazkou rekonštrukcie hotela Javorník. Žalobca sa domnieva, že žalovaný si u úpadcu zrejme uplatnil výdavky spojené s touto zákazkou a úhradu týchto výdavkov (nešpecifikovaných) právne zastrešil zmluvou o sprostredkovaní. Podľa názoru žalobcu je zmluva o sprostredkovaní a dodatky k nej neplatnými právnymi úkonmi a pre prípad, že by súd tieto vyhodnotil ako platné žalobca tvrdí, že k žiadnej sprostredkovateľskej činnosti nedošlo. Funkciu konateľa úpadcu vykonával Ing. P. takmer až do začatia konkurzného konania, čo potvrdili svedkovia a boli by to potvrdili i ďalší navrhovaní svedkovia, ktorých vypočutie súd prvej inštancie zamietol. Prepojenie Ing. P. s úpadcom potvrdzuje fakt, že on sám v konaní argumentuje presnými ziskami, ktoré mal úpadca na zákazke dosahovať. Taktiež je prirodzené, že Ing. P. sa bráni tým, že nevedel o zániku funkcie konateľky Ing. F., čím odôvodňuje platnosť uzatvoreného dodatku č. 1 k zmluve. Jeho tvrdenie je v rozpore s tým, čo Ing. F. uviedla vo výpovedi v konaní a čo mohli potvrdiť aj na výsluch navrhovaní svedkovia.
17. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 24.2.2017, ku ktorému svoje stanovisko nepodal.
18. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
20. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, čiastočne aj z iných dôvodov ako súd prvej inštancie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
21. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
22. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
23. Žaloba žalobcu došla súdu prvej inštancie dňa 12.5.2015 za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 30.11.2016 za platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku.
24. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné úkony súdu prvej inštancie a strán sporu vykonaného do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
25. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
26. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti výroku tohto rozsudku v rámci vysporiadania sa s podstatnými odvolacími tvrdeniami žalobcu podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP uvádza :
27. Odvolací súd sa v rámci povinnosti podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP vysporiadal s podstatnými odvolacími tvrdeniami žalobcu, za ktoré považoval tie významné tvrdenia žalobcu, ktoré majú vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň sú takej povahy, že po posúdení veci odvolacím súdom môžu privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
28. Odvolací súd preskúmaním obsahu predloženého súdneho spisu zistil, že odvolacie tvrdenia uvedené žalobcom v odvolaní sú totožné s tými, ktorými žalobca argumentoval v konaní pred súdom prvej inštancie.
29. Odvolacie tvrdenie žalobcu o neplatnosti zmluvy o sprostredkovaní, ktorú uzavreli dňa 14.8.2009 úpadca ako záujemca a žalovaný ako sprostredkovateľ z dôvodov, že v čase jej uzavretia mal Ing. D. P. postavenie štatutárneho orgánu - konateľa v oboch týchto obchodných spoločnostiach, že na činnosť, ktorá bola predmetom sprostredkovania bol povinný ako konateľ úpadcu a preto bol na jeho strane konflikt záujmov, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že v období uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní bol Ing. D. P. konateľom úpadcu a od 22.4.2006 doposiaľ je konateľom žalovaného. V mene úpadcu ako záujemcu zmluvu o sprostredkovaní uzavrela a podpísala konateľka I.. J.J.. V čase uzavretia tejto zmluvy boli okrem Ing. D. P. konateľmi úpadcu aj Ing. F. B., Ing. B. G. a Ing. J. F.. Podľa spôsobu konania menom spoločnosti zapísaného v obchodnom registri, konateľ Ing. F. B. a konateľ Ing. B. G. boli oprávnení konať v mene spoločnosti každý samostatne vo všetkých veciach, ktorých hodnota nepresahuje sumu 6 700 €, vo veciach, ktorých hodnota presahuje sumu 6 700 € mohli konať spoločne aspoň s jedným z ďalších konateľov Ing. J. F. alebo Ing. D. P.. Konatelia Ing. J. F. a Ing. D. P. boli oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne vo všetkých veciach. Dňa 14.8.2009 bola Ing. J. F. oprávnená konať v mene úpadcu samostatne. V mene žalovaného ako sprostredkovateľa konal a podpisoval zmluvu o sprostredkovaní konateľ Ing. D. P.. Skutková okolnosť, že Ing. D. P. mal dňa 14.8.2009 postavenie konateľa v spoločnosti záujemcu aj v spoločnosti sprostredkovateľa nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy, pretože túto zmluvu uzavreli za zmluvné strany fyzické osoby oprávnené konať a podpisovať v ich mene samostatne bez zákonných a zmluvných obmedzení.
30. Zásadu vykonávania pôsobnosti konateľa s odbornou starostlivosťou a základné povinnosti konateľa spoločnosti vymedzuje § 135 a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a iné právne predpisy upravujúce všetky aspekty činnosti spoločnosti (ktoré možno v širšom chápaní podradiť aj pod § 135 Obchodného zákonníka). Odvolací súd z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nezistil, že predmet zmluvy o sprostredkovaní podľa čl. I. a povinnosti sprostredkovateľa podľa čl. II. zmluvy o sprostredkovaní, sú povinnosťami, ktoré mal Ing. D. P. vykonávať ako konateľ úpadcu. V uzatvorení
zmluvy o sprostredkovaní medzi úpadcom a žalovaným sa uplatnila zmluvná voľnosť a autonómia vôle zmluvných strán. Na platnosť zmluvy o sprostredkovaní, tak ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, nemá vplyv porušenie povinnosti Ing. P. ako konateľa úpadcu podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov so zohľadnením všetkých dostupných informácií pri rozhodovaní. Ak porušením tejto povinnosti vznikla škoda, jej uplatnenie patrí do súkromnoprávnej sféry spoločnosti, príp. veriteľov za zákonom stanovených podmienok. V tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje s odvolacím tvrdením žalobcu o nesprávnom výklade citovaného zákonného ustanovenia v súvislosti s namietanou neplatnosťou zmluvy o sprostredkovaní. Do úvahy neprichádza ani aplikácia § 265 Obchodného zákonníka, pretože v danom spore sa súdna ochrana výkonu práva poskytuje žalobcovi. Z ústneho vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 2.12.2015, na pojednávaní dňa 12.9.2016 a na pojednávaní dňa 30.11.2016 nevyplýva, z akých konkrétnych okolností a skutočností v konaní pred súdom prvej inštancie vyvodzoval aplikáciu tohto zákonného ustanovenia pre právne posúdenie veci.
31. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo dokazovaním preukázané, že žalovaný prijal plnenia od úpadcu na základe dodatkov č. 1 a 2 k sprostredkovateľskej zmluve, toto skutkové tvrdenie je nesporným tvrdením. Dodatok č. 1 uzatvorili úpadca a žalovaný dňa 13.2.2012 a za úpadcu konala a dodatok č. 1 podpísala Ing. J. F., ktorá v tom čase nebola konateľkou úpadcu s oprávnením konať samostatne. Vzájomný vzťah konateľa a spoločnosti (v ktorej je konateľom) má charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu. Funkcia konateľa okrem iných spôsobov zaniká aj dobrovoľným vzdaním sa tejto funkcie. Účinky vzdania sa funkcie upravuje Obchodný zákonník dispozitívne. V § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovil zákonnú domnienku, ktorou chráni dotknutú osobu pred nečinnosťou príslušného orgánu, v danom prípade valného zhromaždenia úpadcu. V spise sa na č.l. 112 nachádza listina zo dňa 8.11.2011, ktorou sa Ing. J. F. vzdala výkonu funkcie konateľa spoločnosti dňom 30.11.2011 z dôvodu obchodu do predčasného starobného dôchodku. Listina je adresovaná spoločnosti Pozemné stavby Púchov, s.r.o., Svätoplukova 1733, Púchov a tejto spoločnosti bola doručená dňa 10.11.2011. Obsah tejto listiny potvrdila výpoveďou Ing. J. F. ako svedkyňa. Účinky vzdania sa funkcie konateľa Ing. J. F. nastali podľa § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď dňom 11.11.2011 začala plynúť zákonná lehota troch mesiacov na zasadnutie orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti. Lehota troch mesiacov plynula do 11.2.2012 a dňom 12.2.2012 menovanej funkcia konateľky zo zákona zanikla. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že tento údaj bol a doposiaľ je zapísaný v obchodnom registri. Dňa 13.2.2012, kedy Ing. J. F. konala a v mene úpadcu aj podpísala dodatok č. 1, nebola osobou oprávnenou konať v jeho mene. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení svedkyne Ing. J. F., odvolací súd uvádza, že tvrdenie konateľa žalovaného Ing. D. P. o tom, že nemal vedomosť o vzdaní sa funkcie konateľky Ing. J. F. neobstojí. Právne posúdenie konania menovanej za úpadcu (nie v mene úpadcu) ako osoby bez plnomocenstva podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprichádza pri do úvahy z dôvodov podľa § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie posúdil a vyhodnotil, že úpadca nie je dodatkom č. 1 k zmluve o sprostredkovaní pre absenciu konania osoby oprávnenej konať v mene úpadcu a osobou preukázateľne oprávnenou konať za úpadcu viazaný.
32. Plnenie vo výške 42 000 eur, ktoré úpadca zaplatil žalovanému podľa dodatku č. 1 zo dňa 13.2.2012, je plnením odplaty podľa čl. IV. zmluvy o sprostredkovaní a v súlade s čl. IV. bod 7. tejto zmluvy predstavovalo čiastkové plnenie. Správne súd prvej inštancie uzavrel a v odseku 22. odôvodnenia konštatoval, že so spisu nevyplývajú žiadne tvrdenia a skutočnosti, na základe ktorých by sa vyplatenie tejto sumy dalo považovať za plnenie neexistujúceho dlhu. Žalobca ako strana sporu má povinnosť tvrdenia a s ňou materiálne súvisiacu dôkaznú povinnosť. Nesplnenie týchto povinností má za následok procesný neúspech v konaní.
33. V kontexte vyššie uvedených názorov je nedôvodné aj odvolacie tvrdenie žalobcu, že odmenu za výkon funkcie konateľa Ing. P. nikdy nepoberal a táto jeho odmena mala byť skrytá v provízii za výkon sprostredkovateľskej činnosti, pričom sa mohlo jednať o dissimuláciu právneho úkonu (zmluva o sprostredkovaní ako dissimulovaný právny úkon a zmluva o výkone funkcie konateľa ako simulovaný právny úkon). Toto odvolacie tvrdenie žalobca odôvodňoval tým, že na rozdiel od Ing. P. boli ostatní konatelia úpadcu odmeňovaní za výkon funkcie prostredníctvom svojich pracovných zmlúv, čo títo (Ing. B. a Ing. G.) potvrdili výsluchom v konaní. V tejto súvislosti žalobca namietal nesprávne posúdenie dissimulácie súdom prvej inštancie v odseku 14. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že Ing. B. a Ing. G. okrem funkcie konateľov,
vykonávali stavbyvedúcich a so spoločnosťou/úpadcom mali uzatvorené pracovné zmluvy. Z povahy výlučného obchodnoprávneho vzťahu, ako aj zo striktnej úpravy zodpovednostných vzťahov vyplýva, že funkciu konateľa nie je možné vykonávať v pracovnoprávnom pomere. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom výsluchu uvedených svedkov uskutočnených na pojednávaní dňa 12.9.2016 a nezistil žiadne tvrdenie týchto svedkov o tom, že za výkon funkcie konateľov boli odmeňovaní prostredníctvom pracovných zmlúv.
34. Odvolacie tvrdenie žalobcu, že v konaní bolo skutkovo ustálené, že činnosť smerujúcu k získaniu zákazky rekonštrukcie horského hotela Javorník vyvíjal výlučne Ing. Svatoň a nie spoločnosť ŠAMO AKTIV, s.r.o., prípadne jej zamestnanci a z tohto dôvodu nie je možné ani ustáliť, že by žalovaný vyvíjal nejakú sprostredkovateľskú činnosť, odvolací súd po preskúmaní dokazovania vykonaného v spore súdom prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné tvrdenie bez opory v tomto dokazovaní. Z listinných dôkazov, z výsluchu Ing. D. P. ako konateľa žalovaného a z výsluchu svedkov, či už z hľadiska jednotlivých skutkových zistení ako aj z hľadiska ich súhrnného posúdenia, bolo preukázané, že v záväzkovom vzťahu s úpadcom bol žalovaný, v mene ktorého konal konateľ, fyzická osoba Ing. D. P..
35. Nevykonanie výsluchu svedkýň B. B. a L. U., ktorými žalobca mienil preukázať, že úpadca vykonal úhrady, ktoré sú predmetom konania, na pokyn Ing. P., ktorý jediný rozhodoval o tom, aká je priorita úhrad a čo sa bude uhrádzať, nepovažoval odvolací súd za dôkazy s vplyvom na zmenu tohto skutkového stavu a následným právnym posúdením uplatneného nároku. Nevykonanie týchto dôkazov nezakladá na strane žalobcu odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. V konaní Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16CoKR/29/2015, o ktoré opiera žalobca nesprávny postup súdu prvej inštancie, posudzoval odvolací súd konanie o určenie odporovateľnosti právnych úkonov, v ktorom však ustálil, že nevykonanie dôkazov výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov mohlo mať podstatný význam na posúdenie skutkového stavu a rozhodnutie.
36. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu. Zásada úspechu sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovanej. Žalovaný bol v konaní úspešný. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
37. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení žalobcu konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil nesprávny procesný postup v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej ani žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad v jeho výroku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu právnych noriem na základe zisteného skutkového stavu.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).