Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-32Cb/17/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobcu: DACHSER Slovakia a. s., Lozorno 1126, 090 55, právne zastúpený: JUDr. Peter Kocian, advokát, Miletičova 7, 821 08 Bratislava proti žalovanému: T.. Q.. L. E., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX C. v konaní o zaplatenie 714,76 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15.11.2007 žalobca navrhol, aby súd žalovaného - T.. Q.. L. E., T.: XX XXX XXX, C. XX, XXX XX C. - B. zaviazal na zaplatenie sumy 21.533,-Sk so 14% úrokmi z omeškania ročne od 27.12.2006 do zaplatenia titulom nezaplatenia ceny za prepravné služby a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný u žalobcu objednal prepravné služby, ktoré žalobca zabezpečil a následne vyfakturoval daňovým dokladom - faktúrou č. 336/1302882 dňa 12.12.2006 s dátumom splatnosti dňa 26.12.2006 v sume 118.533,-Sk z ktorej žalovaný zaplatil sumu 97.000,-Sk. Listom zo dňa 21.3.2007 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšnej sumy, t.j. 21.533,-Sk ktoré žalovaný žalobcovi doposiaľ nezaplatil. Ako dôkaz žalobca predložil súdu fotokópiu listinného dôkazu - faktúry č. 336/1302882 zo dňa 12.12.2006 a výzvu na zaplatenie zo dňa 21.3.2007.

3. V predmetnej právnej veci súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote dňa 4.1.2008 odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že nakoľko pri objednaní prepravy mu bolo oznámené, že za prepravu sa hradí 100% záloha, čo znamenalo 97.000,-Sk ktoré žalovaný zaplatil až dodatočne mu bolo oznámené, že existuje údajne nedoplatok, ktorý ako ústne, tak aj písomne neakceptoval z dôvodu, že výška za prepravné služby účtovaná faktúrou č. 336/1302882 zo dňa 12.12.2006 nebolo dôvodná.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, ktoré bolo súdu doručené dňa 3.3.2011 uviedol, že k navýšeniu ceny prepravy oproti predloženej cenovej ponuke, čo predstavuje žalovanú sumu došlo na základe toho, že žalovaný počas vykonávania prepravy požiadal o zmenu spôsobu vykonania prepravy a cenová ponuka bola spracovaná na základe toho, že išlo o tzv. kombinovanú prepravu. Žalovaný však požiadal, aby tento spôsob prepravy bol nahradený priamou prepravou, čo žalobca zabezpečil, pričom zároveň žalovanému oznámil, že dôjde k navýšeniu ceny prepravy. Dôvod navýšenia prepravy bol žalovanému vysvetlený aj listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.3.2007.

5. Súd vyhlásil dňa 4.3.2011 rozsudok, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 21.533,Sk - 714,76 € so 14% úrokmi z omeškania ročne od 27.12.2006 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v sume 200,66 €.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobca ho o žiadnych zmenách neinformoval a preto neodôvodnené navýšenie ceny za prepravu namietal pravidelne pri zasielaní upomienok žalobcu. Taktiež sa odvolal proti trovám konania. V doplnení odvolania žalovaný uviedol, že súd neprihliadal na to, že úprava ceny za prepravu so žalovaným nikdy nebola prejednaná a podľa podmienok prepravcu sa platí 100% záloha vopred, čo splnil. Na základe vyššie uvedeného s tým, že neboli dohodnuté ďalšie dohody, ani prerokované, navrhol žalobcu zamietnuť.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24.9.2012 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Košiciach poukázal na § 120 O.s.p. a uviedol, že súd prvého stupňa sa pri dokazovaní v prejednávanej veci neriadil dôsledne týmito citovanými zákonnými ustanoveniami, nedostatočne zistil skutkový stav veci, lebo vychádzal len z tvrdení žalobcu, neobstaral si potrebné listinné dôkazy, prípadne iné dôkazy, ktoré by osvedčovali ich pravdivosť a neprihliadal a nevysporiadal sa s námietkami žalovaného. Navyše v odôvodnení rozhodnutia celkom absentuje úvaha súdu, aké citované normy aplikoval na zistený skutkový stav veci, preto odvolací súd pre nedostatok dôvodov nemal možnosť napadnuté rozhodnutie vecne preskúmať.

8. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa nezaoberal námietkami žalovaného, ktorý tvrdil, že ústna dohoda na prepravu bola dohodnutá na sumu 97.000,-Sk, ktorú vopred zaplatil, čo znamenalo 100% zálohu a v opačnom prípade by preprava tovaru nebola vykonaná a všetky ostatné „dodatočné náklady“ neboli s ním konzultované a neboli ním schválené. Prvostupňový súd nevyžiadal ani listinné dôkazy, na ktorých žalobca založil svoju žalobu. Pokiaľ z písomného stanoviska právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.3.2007 malo vyplývať, že zo strany žalovaného bol žalobca požiadaný na zmenu požiadavky na zabezpečenie prepravy, že žalovaný mal záujem o priamu prepravu, následkom čoho došlo k navýšeniu ceny prepravy o sumu 714,76 € a pokiaľ tvrdil, že o tejto skutočnosti bol žalovaný pred vykonaním prepravy žalobcom riadne informovaný, žalobca k tomu nepredložil žiadny dôkaz a z predložených listinných dôkazov -faktúry táto skutočnosť nevyplýva.

9. Úlohou súdu prvého stupňa bude odstrániť vytýkané pochybenia, dostatočne zistiť skutkový stav veci a najmä, aby žalobca objasnil, akým spôsobom žalovaného pred vykonaním prepravy riadne informoval ohľadne navýšenia ceny prepravy a to s prihliadnutím aj na námietky žalovaného, pokiaľ okrem iného aj tvrdil, že išlo o 100% zálohu, ktorú aj uhradil a pokiaľ tvrdil, že v opačnom prípade by preprava tovaru nebola vykonaná.

10. Predmetná právna vec bola do súdneho oddelenia pridelená na základe Opatrenia predsedu Okresného súdu Košice II č. 5/2014 zo dňa 28.2.2014 dňa 3.3.2014.

11. V predmetnej právnej veci súd nariadil pojednávanie a rozhodol dňa 20.3.2018.

12. Právny zástupca žalobcu účasť na pojednávaní ospravedlnil mailom a navrhol, aby súd vec pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu a zároveň uviedol, aby súd žaloby v celom rozsahu vyhovel, pričom poukázal na listinné dôkazy založené v spise.

13. Žalovaný neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil dňa 15.3.2018 z dôvodu zdravotného stavu a navrhol, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a zároveň uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný splnil svoju povinnosť v súlade s Obchodným zákonníkom - § 625 ods. 1, nakoľko cena bola dohodnutá pri objednávke a bola žalovanému zaplatená v plnej výške.

14. S poukazom na vyššie uvedené súd predmetnú právnu vec podľa § 180 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

15. Súd vykonal dokazovanie obsahom fotokópií listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci.

16. Obsahom výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 1863/B súd zistil, že žalobca od 1.1.2010 zmenil obchodné meno na DACHSER Slovakia a. s. a od 8.6.2011 zmenil sídlo na 900 55 Lozorno 1126.

17. Obsahom výpisu zo Živnostenského registra podnikateľských subjektov Slovenskej republiky súd zistil, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť k 31.10.2013.

18. Žalobca uplatnil žalobu titulom nezaplatenia ceny za poskytnuté prepravné služby, ktoré vyúčtoval daňovým dokladom č. 336/1302882 zo dňa 12.12.2006 so splatnosťou dňa 26.12.2006 v sume 118.533,- Sk z ktorých žalovaný zaplatil sumu 97.000,-Sk a sumu 21.533,-Sk nezaplatil do podania žaloby ani po výzve zo dňa 21.3.2007. Súd poukazuje na to, že žaloba bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 19. Žalobca ako dôkaz predložil súdu fotokópiu vyššie uvedeného daňového dokladu, kde sú uvedené identifikačné údaje o stranách s účtovanou cenou s dátumom dodania služby a dňom splatnosti. Na druhej strane faktúry je uvedené fakturovaná položka, Hamburg - Košice, zálohová faktúra č. 26026 vo výške 97.000,-Sk.

20. Súd poukazuje na to, že žalobca v opísaní skutkového stavu a do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepredložil súdu ďalšie listinné dôkazy. Z vyššie uvedeného nie je zrejmé, že žalobca ani neuviedol, či sa jednalo o vnútroštátnu prepravu tovaru, alebo o medzinárodnú prepravu tovaru. Iba z daňového dokladu súd zistil, že sa jednalo o medzinárodnú prepravu tovaru (Hamburg - Košice):

21. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu a ďalších písomných podania namietal žalobcom uplatnenú peňažnú pohľadávku z dôvodu, že pri objednávaní prepravy mu bolo oznámené, že za prepravu sa hradí 100% záloha, čo znamená 97.000,-Sk; ktoré žalovaný žalobcovi zaplatil. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

22. Žalobca vo svojich vyjadreniach poukázal na to, že v priebehu vykonania prepravy žalovaný požiadal o zmenu spôsobu prepravy s tým, že cenová ponuka bola spracovaná na základe toho, že išlo o tzv. kombinovanú prepravu, avšak z dôvodu požiadavky žalovaného, aby tento spôsob prepravy bol nahradený priamou prepravou, čo žalobca zabezpečil a zároveň žalovanému oznámil, že dôjde aj k navýšeniu ceny prepravy, čo okrem iného vysvetlil žalovanému aj listom zo dňa 28.3.2007. Žalobca k týmto skutočnostiam, t.j. že došlo k zmene spôsobu prepravy a k navýšeniu ceny prepravy z vyššie uvedeného dôvodu nepredložil žiadne dôkazy.

23. Poučením a výzvou zo dňa 6.3.2018 strany boli poučené o procesných právach a povinnostiach podľa príslušných ustanovení CSP. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností, resp. prostriedkami procesného útoku nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej pohľadávky, t.j. navýšenie ceny za prepravné služby o 21.533,-Sk t.j. 714,76 €. Skutočnosť, že došlo k vykonaniu prepravy nebola medzi stranami sporná, ani ako bolo vyššie uvedené zaplatená suma 97.000,-Sk. Sporné však boli ďalšie dojednania týkajúce sa prepravy a to spôsob prepravy a cena. Žalobca ak sa jednalo o vnútroštátnu prepravu k daňovému dokladu mal predložiť prepravný list, resp. prepravný doklad - preprava podľa § 610 a násl. Obchodného zákonníka a ak sa jednalo o medzinárodnú prepravu súčasťou daňového dokladu - faktúry mal byť medzinárodný nákladný list CMR - medzinárodná cestná preprava, CIM - medzinárodná železničná preprava, resp. iný druh prepravy. Je povinnosťou a obchodnou zvyklosťou, že k vyúčtovaniu ceny formou faktúry dopravca predkladá aj listinný dôkaz o vykonaní tejto prepravy a to buď prepravný list, resp. nákladný list a v prípade medzinárodnej prepravy je medzinárodný nákladný list. V konkrétnom prípade ako súd zistil z obsahu faktúry sa jednalo o medzinárodnú prepravu, avšak nie je zrejmé, či to bola medzinárodná preprava cestná, žaležničná alebo iná.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

27. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

28. Podľa ČL. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

29. Podľa ČL. 15 odsek 1 Základných princípov CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

30. Podľa ČL. 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

31. Podľa názoru súdu žalobca prostriedkami procesného úkonu nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej pohľadávky. Ako dôkaz predložil iba fotokópiu daňového dokladu - faktúry, ktorá neobsahuje prílohu a nepreukázal, že medzi stranami bola dohodnutá vyššia cena za vykonanú prepravu ako suma 97.000,-€. Žalobca taktiež nepredložil a nenavrhol dôkazy o tom, že žalovaného o zvýšení prepravného informoval, že došlo k navýšeniu prepravy z dôvodu zmeny spôsobu prepravy.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca neosvedčil žalobou uplatnený nárok a na námietky žalovaného nepredložil a nenavrhol žiadne dôkazy.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak ako vyplýva z I. výroku rozsudku.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním.

37. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. (§ 356 písm. b/ .

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného taký rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. (§ 281 ods. 1, 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Proti výroku o nároku na náhradu trov konania je odvolanie v zmysle § 357 písm. m) prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .