Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/60/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: GrandCorp, s. r. o., so sídlom Veľký Ostrov 151, 946 03 Kolárovo, IČO: 36 359 017, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2017/010035/KRA zo dňa 28.04.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán - Mesto Martin rozhodnutím č. 22577/2016-Ka zo dňa 15.12.2016, ako príslušný stavebný úrad, podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), s poukazom na ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ), vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona uložil pokutu vo výške 1 200 € za porušenie povinnosti umožniť užívať časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena, ktorá vyžadovala stavebné povolenie, iným osobám len na základe kolaudačného rozhodnutia v zmysle § 76 ods. 1 stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako vlastník troch bytových jednotiek uskutočnených v bytovom dome súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. KN-C 298/4 v k. ú. W. v rámci stavby: „Prestavba bytového domu č. súp. XX na Ul. V. P. G. X v W. - vytvorenie bytových jednotiek v podkroví", umožnil iným osobám užívanie týchto bytových jednotiek od leta 2013 do 25.08.2016 pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Uvedenú pokutu je povinný uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplynulo, že v rámci kolaudačného konania stavby: „Prestavba bytového domu č. súp. XX na Ul. V. P. G. X v W. - vytvorenie bytových jednotiek v podkroví" bolo dňa 10.11.2015 na ústnom pojednávaní uskutočnenom na mieste stavby pri ohliadke bytových jednotiek zistené, že byty č. 5 a č. 6, ktoré boli sprístupnené, sú už užívané. Dňa 19.11.2015 bol zabezpečený vstup aj do bytu č. 7 a na základe ohliadky bolo zistené, že je stavebne ukončený a je užívaný. Vlastníkom všetkých troch uvedených bytových jednotiek je žalobca, ktorý nedisponuje právoplatným kolaudačným rozhodnutím, ktoré by ho oprávňovalo užívať uvedené bytové jednotky, ani umožniť jej užívanie iným osobám. Žalobca porušil povinnosť umožniť užívať časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena, ktorá vyžadovala stavebné povolenie, iným osobám len na základe kolaudačného rozhodnutia v zmysle § 76 ods. 1 stavebného zákona, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. Správny orgán dňa 09.08.2016 oznámil účastníkovi konania (žalobcovi) začatie konania o správnom delikte a nariadil ústne pojednávanie na 25.08.2016, na ktorom bol vypočutý JUDr. Q. M., konateľ žalobcu. Dňa 25.08.2016 bola vykonaná miesta ohliadka uvedených bytových jednotiek, ktoré

boli sprístupnené, pričom bolo zistené, že boli stavebne ukončené a užívané. Všetky tri bytové jednotky boli zariadené nábytkom a spotrebičmi. Fotodokumentáciou bolo preukázané, že v čase ohliadky sa v jednej z bytových jednotiek zdržiavala cudzia osoba a v dvoch sa nachádzali aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe. Na zvončekoch pred vchodovými dverami do uvedeného bytového domu a na schránkach vo vchode boli uvedené mená a priezviská osôb cudzieho pôvodu. Na základe vyžiadania správneho orgánu Turčianska vodárenská spoločnosť, a. s., Stredoslovenská energetika, a. s., SVB V. P. Tótha 59/1 a Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. oznámila informácie o dodávkach vody a energií, ako aj ich spotrebe, a to od ich pripojenia. Pri vymedzení začiatku trvania protiprávneho stavu správny orgán vychádzal jednak z vyjadrení vlastníkov a správcov inžinierskych sietí, z ktorých vyplýva, že do predmetných bytových jednotiek dochádza k odberu vody už od 17.11.2011 a k odberu elektrickej energie od 12.01.2012. Správny orgán súčasne vychádzal z vyjadrenia samotného účastníka konania, ktorý sa na ústnom pojednávaní dňa 25.08.2016 vyjadril, že predmetné bytové jednotky sú riadne dokončené a žiadne ďalšie práce sa v nich neuskutočňujú od roku 2013 a sú užívania schopné od leta 2013. Nakoľko boli predmetné bytové jednotky v lete 2013 stavebne ukončené a k odberu vody a elektrickej energie do týchto bytových jednotiek dochádzalo aj po tomto období, správny orgán považoval tento okamih za začiatok trvania protiprávneho stavu, ktorý trval až do 25.08.2016, kedy bola vykonaná miestna ohliadka predmetných bytových jednotiek. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplynulo, že na základe stavebného povolenia č. MSS-14149/2009- Sá zo dňa 17.07.2009, právoplatného dňa 15.08.2009, bola účastníkovi konania povolená „Prestavba bytovky súp. č. XX, Ul. V. P. G.. X, W. - vytvorenie dvoch bytových jednotiek v podkroví bytovky" na pozemkoch parc. č. KN-C 298/4 a 298/3 k. ú. W.. Účastník konania však pri uskutočňovaní stavby vykonal zmeny v rozpore s uvedeným stavebným povolením (okrem iného zrealizoval tri bytové jednotky napriek tomu, že mu bolo povolené uskutočnenie iba dvoch bytových jednotiek), ktoré boli dodatočne povolené rozhodnutím č. SÚ-14384/110046/2015 zo dňa 17.08.2015, právoplatným dňa 09.11.2015. Predmetom neoprávneného užívania boli bytové jednotky, ktoré boli vytvorené stavebnými úpravami bytového domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. KN-C 298/4 v k. ú. W. v rámci stavby: „Prestavba bytového domu č. súp. XX na Ul. V. P. G. X v W. - vytvorenie bytových jednotiek v podkroví" a na ich uskutočnenie sa vyžadovalo stavebné povolenie. Podľa stavebného zákona je oprávnené užívanie predmetných bytových jednotiek podmienené právoplatným kolaudačným rozhodnutím vydaným príslušným stavebným úradom. Účastník konania síce podal 10.01.2013 na stavebný úrad mesta Martin ako príslušný správny orgán návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, no napriek skutočnosti, že toto nebolo vydané, účastník konania umožnil užívanie predmetných bytových jednotiek iným osobám bez ohľadu na túto skutočnosť. Nakoľko kolaudačné rozhodnutie v prípade predmetných bytových jednotiek je oprávnený vydať len stavebný úrad mesta Martin, iba tento správny orgán je oprávnený vyvodiť záver, že stavba je spôsobilá na užívanie s prihliadnutím na všetky relevantné hľadiská v zmysle stavebného zákona. Ďalej správny orgán poukázal na námietky účastníka konania a uviedol, že nevyhovel námietke pripojiť celý spisový materiál týkajúci sa kolaudačného konania k predmetnému spisu o správnom delikte, nakoľko je evidentné, že účastník konania chce ospravedlniť svoje protiprávne konanie v predmetnej veci iba tým, že podľa jeho názoru došlo k neoprávnenému postupu stavebného úradu mesta Martin vo veci povolenia užívania predmetných bytových jednotiek. Pokiaľ sa účastník konania domnieva, že stavebný úrad nepostupuje v kolaudačnom rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi predpismi, je oprávnený využiť iné prostriedky ochrany svojich práv ako vlastníka predmetných bytových jednotiek, napr. podanie sťažnosti v zmysle zákona 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo opatrenie proti nečinnosti podľa § 50 Správneho poriadku. Z vyjadrenia samotného účastníka konania vyplynulo, že k užívaniu predmetných bytových jednotiek inými osobami skutočne došlo napriek tomu, že nedisponuje požadovaným kolaudačným rozhodnutím, ktoré by ho k tomu oprávňovalo. Na uvedenú námietku účastníka konania neprihliadol aj z toho dôvodu, že pri správnom delikte, ktorého sa účastník konania ako právnická osoba dopustil, je rozhodujúci a určujúci objektívny stav, t. j. v predmetnom prípade je zodpovednosť účastníka konania založená na zistenom následku, ktorým je preukázané porušenie stavebného zákona. Stavebný zákon pripúšťa ako jedinú prípustnú formu sankcie pokutu, v danom prípade až do výšky 165 969 €. K námietke účastníka konania, že byty sú riadne dokončené a žiadne ďalšie práce sa v nich neuskutočňujú od roku 2013, pričom nehrozí absolútne žiadne riziko pri užívaní neskolaudovaných bytov, správny orgán uviedol, že zo znenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona nevyplýva podmienka, podľa ktorej by bolo možné vyvodzovať zodpovednosť za protiprávne konanie iba v prípade neoprávneného užívania nedokončených a rozostavaných stavieb. Účastník konania sa dopustil správneho deliktu tým, že ako vlastník predmetných bytových jednotiek umožnil ich užívanie iným osobám pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Na vyvodenie zodpovednosti za porušenie stavebného zákona v predmetnom prípade

nepochybne postačuje už samotný fakt, že účastník konania umožnil užívanie predmetných bytových jednotiek iným osobám napriek tomu, že nedisponuje príslušným kolaudačným rozhodnutím, ktoré by ho k tomu oprávňovalo. Je pritom bezpredmetné, či sú tieto stavebné bytové jednotky stavebne dokončené aj užívania schopné. Účastník konania sa dopustil predmetného protiprávneho konania aj napriek opakovaným upozorneniam zo strany stavebného úradu mesta Martin, že užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia je v rozpore s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, ako to priamo vyplýva z rozhodnutia o prerušení kolaudačného konania č. SÚ-18164/2013-Sá zo dňa 13.06.2013, z výzvy na doplnenie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a oznámenia o prerušení konania č. SÚ-18164/2013-Sá zo dňa 13.06.2013, z výzvy na doplnenie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a oznámenia o prerušení konania č. SÚ-18164/2013-Sá zo dňa 11.10.2013. Na povinnosť užívať predmetné bytové jednotky len na základe kolaudačného rozhodnutia bol účastník konania zároveň výslovne upozornený aj v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby č. SÚ-14384/110046/2015 zo dňa 17.08.2015, konkrétne vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v podmienkach stanovených pre dokončenie stavby v bode 12. K námietke účastníka konania, že v súčasnosti je nútený splácať hypotekárny úver, kde ručí domom svojej mamy a z toho dôvodu je nútený využívať aj tieto priestory, ktoré sú funkčné, správny orgán uviedol, že účastník konania ako podnikateľský subjekt je povinný znášať prípadné negatívne následky pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti a ich prípadný vznik ho neoprávňuje dopúšťať sa predmetnej protiprávnej činnosti za účelom zmiernenia negatívneho vplyvu takýchto následkov. Subjektívny podnikateľský zámer účastníka konania ho nezbavuje povinnosti za predmetný správny delikt a v tomto prípade je právne irelevantný, pričom okrem uvedených skutočností prihliadol aj na represívno-výchovnú funkciu, ktorú má pokuta v takomto prípade plniť. Túto stanovil na spodnej hranici sadzby vo výške 1 200 €, z možnej pokuty do výšky 165 969 €, čo činí 0,7 % maximálnej možnej výšky pokuty.

2. Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2017/010035/KRA zo dňa 28.04.2017, ako príslušný odvolací orgán, podľa § 4 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z., s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 22577/2016-Ka zo dňa 15.12.2016 potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, pričom poukázal na ustanovenie § 76, § 106 ods. 3 písm. d), § 107 a § 139d ods. 5 stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, že v rámci kolaudačného konania zo dňa 10.11.2015 bolo zistené, že byty č. 5 a č. 6, ktoré boli sprístupnené (neskôr byt č. 7), sú už užívané aj napriek tomu, že ich užívanie bolo podmienené vydaním kolaudačného rozhodnutia, o ktoré stavebník síce požiadal dňa 10.01.2013, avšak stavebný úrad pre nepredloženie všetkých požadovaných dokladov takéto užívacie povolenie do dňa vykonania ohliadky nevydal. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť umožniť užívanie časti stavby, na ktorej sa vykonala zmena, iným osobám len na základe kolaudačného rozhodnutia v zmysle § 76 ods. 1 stavebného zákona a takýmto konaním sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona. Dňa 25.08.2016 pri miestnej ohliadke bolo zistené, že všetky tri bytové jednotky boli stavebne ukončené a užívané, boli zariadené nábytkom a spotrebičmi. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal všetky predložené doklady ako aj dôkazy, ktoré stavebný úrad zabezpečil na preukázanie skutočností, že účastník konania užíval dokončené bytové jednotky na bývanie, a to vyjadrenia vlastníkov a správcov inžinierskych sietí - dodávateľov vody, elektrickej energie, plynu a Spoločenstva vlastníkov bytov V. P. Tótha 59/1 v Martine. O doplnení dôkazov bol účastník oboznámený listom zo dňa 24.10.2016, pričom v určenej lehote sa k doplneným pokladom rozhodnutia nevyjadril, ani nenavrhol ich doplnenie. Zhodnotením výsledkov dokazovania dospel k záveru, že účastník konania sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona tým, že ako vlastník troch bytových jednotiek uskutočnenie je v bytovom dome súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. KN-C 298/4 v k. ú. W. v rámci prestavby: „Prestavba bytového domu č. súp. XX na ul. V. P. G. X v W. - vytvorenie bytových jednotiek v podkroví", umožnil iným osobám užívanie týchto bytových jednotiek od leta 2013 do 25.08.2016 pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Uvedeným konaním porušil povinnosť umožniť užívať časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena, ktorá vyžadovala stavebné povolenie, iným osobám len na základe kolaudačného rozhodnutia v zmysle § 76 ods. 1 stavebného zákona. Zistil, že stavebný úrad nepostupoval ani v rozpore s ustanovením § 107 stavebného zákona, pretože delikt prejednal a vydal rozhodnutie o uložení pokuty pred uplynutím lehôt v zmysle tohto ustanovenia. Napadnuté rozhodnutie je zákonné a správny orgán pri jeho vydávaní postupoval spôsobom, ako mu to prikazuje zákon. I keď v podanom odvolaní odvolateľ výšku uloženej sankcie nenamietal, žalovaný prihliadal aj na túto skutočnosť a má za to, že pri určené výšky pokuty správny orgán prihliadol na závažnosť porušenia zákona, jeho následky, ako aj na okolnosti, za ktorých k tomu došlo. Správny orgán svoju diskrečnú právomoc pri uložení výšky pokuty

použil správne a v rámci zákonného rámca. Pokuta bola uložená vo výške 1 200 €, pričom maximálne možno uložiť pokutu podľa § 106 ods. 3 písm. d) do výšky 165 969,59 €. Uložená pokuta predstavuje iba 0,72 % z maximálnej možnej sadzby, teda z tohto zákonného rámca stavebný úrad nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom zdôvodnil, pričom zistil úplne a presne skutočný stav vecí - protiprávne konanie stavebníka bolo dostatočne a relevantnými dôkazmi riadne preukázané, z úradnej povinnosti začal konanie o správnom delikte, v rámci ktorého vykonal všetky procesné úkony, ktoré mu ukladá zákon, skutkovú podstatu správne právne kvalifikoval a pokutu uložil v zákonných medziach. V odôvodnení rozhodnutia sa správny orgán tiež výstižne vysporiadal s každým argumentom stavebníka, ktorý uviedol na ústnom pojednávaní na svoju obhajobu a takisto dostatočne zdôvodnil výšku uloženej sankcie, pričom poukázal aj na represívno-výchovnú funkciu, ktorú má pokuta plniť. Podrobne zdôvodnil, prečo niektoré tvrdenia odvolateľa považoval za nesprávne, prípadne prečo argumenty, ktoré uviedol na svoju obhajobu považoval za nerozhodné a neprihliadal na ne.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca namietal, že žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol presne formulovaný popis skutku, za ktorý má byť žalobcovi uložená pokuta za správny delikt, z ktorého dôvodu je rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Správny orgán je povinný vo výrokovej časti rozhodnutia konkretizovať skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, pričom žalovaný neuviedol vo výroku svojho rozhodnutia čas, v rámci ktorého mal byť žalobcom spáchaný správny delikt, za ktorý mu bola uložená pokuta. Podľa jeho názoru ani prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí presne nešpecifikoval skutok s uvedením času, keď iba uviedol, že žalobca umožnil iným osobám užívanie bytových jednotiek od leta 2013 do 25.08.2016. Namietal, že prvostupňový správny orgán v konaní žalobcovi neposkytoval žiadnu súčinnosť a roky odmietal s ním komunikovať a spolupracovať. Žalobca dňa 10.01.2013 podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, pretože predmetné byty boli riadne dokončené a ďalšie práce sa na nich už neuskutočňovali. Napriek týmto skutočnostiam prvostupňový správny orgán do dnešného dňa nevydal rozhodnutie v kolaudačnom konaní. Žalobca má za to, že konanie resp. nie je konanie správneho orgánu bolo účelové a žiadal prvostupňový správny orgán, aby mu poskytol všetky spisy a materiály týkajúce sa prestavby bytovej jednotky. Správny orgán vo svojom rozhodnutí však tejto požiadavke nevyhovel z dôvodu, že žalobca chce iba ospravedlniť svoje protiprávne konanie v predmetnej veci na základe toho, že podľa jeho názoru došlo k neoprávnenému postupu správneho orgánu vo veci povolenia a užívania predmetných bytových jednotiek. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca žiadal poskytnúť spisový materiál iba z dôvodu toho, aby ospravedlnil svoje konanie a už vonkoncom žalobcovi nie je jasné, na základe akého uvažovania žalovaný dospel k názoru, že žalobca touto žiadosťou potvrdil, že skutočne došlo k užívaniu bytových jednotiek. Správny orgán a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav vo veci, vôbec sa nezaoberali tvrdeniami žalobcu, tieto považovali za neodôvodnené a neprihliadali na ne bez dostatočného vysvetlenia. Ďalej žalobca uviedol, že nesúhlasí s uložením pokuty ako ani s jej výškou. Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí argumentácia iba vo všeobecnej rovine s konštatovaním prihliadnutia k zákonným predpokladom tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Tvrdil, že žalovaný sa s odvolacími námietkami dostatočne nevysporiadal, jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 01.12.2017 žalovaný navrhol žalobný návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný. K námietke žalobcu, že vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol presne formulovaný popis skutku, za ktorý má byť žalobcovi uložená pokuta za správny delikt, z dôvodu ktorého je rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, žalovaný uviedol, že výrok jeho rozhodnutia v prvom rade obsahuje jeho povinné znaky podľa § 59 Správneho poriadku, t. j. uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol o podanom odvolaní. Poukázal pritom na ust. § 59 ods. 2 a § 47 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že výrok rozhodnutia žalovaného obsahoval uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol aj presné znenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobcu s konkretizovaním skutku (§ 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona), podľa ktorého bola obvinenému uložená sankcia za to, že umožnil inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Teda jednoznačne určil rozhodnutie, o ktorom rozhodoval tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným. Konkrétny popis skutku a časť jeho vykonania, ktorý pretrvával už od leta roku 2013 až do 25.08.2016 uviedol prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia o uložení sankcie žalobcovi. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžp/21/2011 zo

dňa 28.06.2012 uviedol, že Mesto Martin, ako príslušný prvostupňový správny orgán, vo výrokovej časti svojho rozhodnutia č. 22577/2016-Ka zo dňa 15.12.2016 uviedol, že žalobcovi vo veci predmetného konania o správnom delikte podľa ustanovenia § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona ukladá pokutu za porušenie povinnosti umožniť užívať časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena, ktorá vyžadovala stavebné povolenie iným osobám len na základe kolaudačného rozhodnutia v zmysle § 76 ods. 1 stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako vlastník troch bytových jednotiek uskutočnených v bytovom dome súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. KN- C 298/4 v k. ú. W. v rámci prestavby: „Prestavba bytového domu č. súp. XX na ul. V. P. G. X v W.

- vytvorenie bytových jednotiek v podkroví", umožnil iným osobám užívanie týchto bytových jednotiek od leta 2013 od 25.08.2016 pred vydaním kolaudačného rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán v predmetnej veci teda riadne špecifikoval skutok, ktorého sa žalobca dopustil, vrátane miesta a času spáchania správneho deliktu. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán mu v konaní neposkytol žiadnu súčinnosť a nepredložil celý spisový materiál, týkajúci sa kolaudačného konania na predmetné byty, z ktorých je podľa názoru žalobcu zrejmá nečinnosť stavebného úradu vo veci vydania kolaudačného rozhodnutia, o ktoré požiadal už v januári 2013, žalovaný uviedol, že uvedený spisový materiál sa týka konania, ktoré je vedené samostatne na stavebnom úrade a nie je možné takto namietanou nečinnosťou stavebného úradu ospravedlniť protiprávne konanie žalobcu v predmetnej veci, a to užívanie predmetných bytových jednotiek bez kolaudačného rozhodnutia. Žalobca mal právo v kolaudačnom konaní využiť iné prostriedky ochrany svojich práv ako vlastníka predmetných bytových jednotiek, a to podaním sťažnosti v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo iných opatrení proti nečinnosti správneho orgánu. Mesto Martin v priebehu predmetného konania postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, tomuto riadne oznámil začatie tohto konania, predvolal ho na ústne pojednávanie, na ktorom mu umožnil sa vyjadriť k predmetnej veci, vykonal miestnu ohliadku v rámci predmetného konania o správnom delikte dňa 25.08.2016 za účasti žalobcu, pričom žalobca bol tiež pred vydaním meritórneho rozhodnutia riadne oboznámený o doplnení podkladov do spisového materiálu, bolo mu umožnené oboznámiť sa s týmito podkladmi, vyjadriť sa k nim, prípadne ich doplniť v určenej lehote. Žalobca v žalobe ako i v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a aj v odvolacom konaní znovu iba poukazuje na údajné nedostatky v postupe stavebného úradu mesta Martin vo veci kolaudačného konania. Kolaudačné konanie je samostatné konanie vedené na stavebnom úrade mesta Martin pod osobitným číslom konania, v prípade, že má žalobca námietky voči postupu správneho orgánu v tomto konaní, má možnosť využiť v rámci uvedeného kolaudačného konania zákonné prostriedky na ochranu svojich práv, čo je na zvážení a rozhodnutí žalobcu. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.08.2016 vyplynulo, že žalobca užívanie neskolaudovaných bytových jednotiek opakovane sám aj priznal. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s uložením pokuty ani s jej výškou, žalovaný uviedol, že vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti, ktoré prvostupňový správny orgán zhodnotil v odôvodnení rozhodnutia č. 22577/2016-Ka zo dňa 15.12.2016 a uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu za spáchaný správny delikt na dolnej hranici sadzby, a to vo výške 1 200 € z maximálnej možnej výšky pokuty do 165 969,59 €, bolo opodstatnené uloženú výšku pokuty potvrdiť a to aj vzhľadom na to, že tieto byty nepoužil ich vlastník (stavebník) na svoje osobné účely (riešenie bývania pre žalobcu), ale boli predmetom podnikateľskej činnosti, pričom tento stav trval viac ako dva roky. Poukázal tiež na to, že podľa § 60a Správneho poriadku ide o primerané použitie ustanovení prvej až tretej časti správneho poriadku v odvolacom konaní, t. j. uvedené ustanovenia Správneho poriadku boli použité pri rozhodovaní žalovaného ako príslušného odvolacieho orgánu v rozsahu a s prihliadnutím na účel odvolacieho konania, ktorým je v zmysle § 59 Správneho poriadku preskúmanie odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, čo bolo v predmetnej veci splnené.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a contrario a ust. § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol vyhlásený dňa 20.03.2018, o čom bola spísaná zápisnica z verejného vyhlásenia rozsudku.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 194 nasl. v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov, pričom nezistil dôvod na postup v zmysle § 195 SSP a zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správny trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

10. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 106 ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu 05.05.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5.000.000,00 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.

12. Podľa § 107 citovaného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.

13. Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona, dokončenú stavbu prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

14. Podľa § 81 ods. 1 citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

15. Podľa § 139b ods. 5 citovaného zákona, zmeny dokončených stavieb sú a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú, b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou, c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

16. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

17. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 1 200 € za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako vlastník novo vzniknutých trov bytových jednotiek v bytovom dome súp. č. XX postaveného na pozemku parc. č. KN-C 298/4 v k. ú. W. v rámci stavby: „Prestavba bytového domu č. súp. XX na ul. V. P. G. v W.

- vytvorenie bytových jednotiek v podkroví", umožnil iným osobám užívanie týchto bytových jednotiek od leta 2013 do 25.08.2016 pred vydaním kolaudačného rozhodnutia, čím porušil povinnosť umožniť užívať časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena, pokiaľ táto stavba vyžadovalo stavebné povolenie, iným osobám len na základe kolaudačného rozhodnutia, vyplývajúcu z ustanovenia § 76 ods. 1 stavebného zákona.

18. Zo spisu vyplýva (a táto skutková okolnosť nebola zo strany žalobcu ani namietaná), že dňa 25.08.2016 bola za účasti žalobcu v bytovom dome súp. č. XX na ul. V. P. G. X v W. vykonaná miestna ohliadka označených troch bytových jednotiek, ktoré boli sprístupnené, stavebne ukončené a užívané, pričom boli zariadené nábytkom a spotrebičmi. Z ohliadky bola zároveň vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je pripojená k záznamu ako jeho príloha. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že správny orgán je povinný vo výrokovej časti rozhodnutia konkretizovať skutok s uvedením miesta, času a spôsobu

jeho spáchania, je potrebné uviesť, že tieto náležitosti výroková časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu obsahuje. Čas od leta 2013 bol ustálený na základe výpovede samotného žalobcu ako účastníka konania na ústnom pojednávaní dňa 25.08.2016, o ktorom bol spísaná zápisnica, až do 25.08.2016, kedy bola vykonaná miestna ohliadka. Povinnosť žalovaného ako odvolacieho orgánu uvádzať vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, presne formulovaný popis skutku, ako namieta žalobca, zo stavebného zákona ani zo správneho poriadku nevyplýva. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Z ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. V posudzovanej veci nešlo o prípad, kde by žalovaný ako druhostupňový (odvolací) správny orgán zistil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore so zákonom alebo inak nesprávne, kedy by odvolaniu účastníka konania vyhovel a rozhodnutie zmenil (t. j. menil výrok rozhodnutia a musel by ho uviesť).

19. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku, že prvostupňový správny orgán v konaní žalobcovi neposkytoval žiadnu súčinnosť a roky odmietal s ním komunikovať a spolupracovať a hoci žalobca 10.01.2013 podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, do dnešného dňa nebolo vydané rozhodnutie v kolaudačnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.06.2013 Mesto Martin, ako príslušný stavebný úrad, vyzval žalobcu na doplnenie návrhu na doplnenie kolaudačného rozhodnutia a podklady nevyhnutné na spoľahlivé posúdenie predmetnej stavby, špecifikované v tejto výzve a súčasne rozhodnutím z toho istého dňa kolaudačné konanie prerušil, keď predložené podklady nestačili na riadne posúdenie návrhu z hľadiska záujmov sledovaných v konaní. Súčasne upozornil žalobcu, že užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia je v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona. Na túto skutočnosť bol žalobca opätovne upozornený aj vo výzve na doplnenie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 11.10.2013. Kolaudačné rozhodnutie stavebný úrad prerušil v termíne do ukončenia stavby podľa právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby dňa 11.10.2013, kde žalobcu opätovne upozornil, že užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia je v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona. Mesto Martin, ako príslušný stavebný úrad, rozhodnutím č. SÚ-14384/110046/2015 zo dňa 17.08.2015 dodatočne povolil žalobcovi stavbu: „Prestavba bytového domu č. súp. XX na ul. V. P. G. v W. - vytvorenie bytových jednotiek v podkroví", keď predmetom dodatočného povolenia boli nepovolené zmeny vykonané v rozpore so stavebným povolením vydaným dňa 17.07.2009 pod č. MSS-14149/2009-Sá (popis vykonaných zmien - okrem iného zvýšenie počtu bytov z dvoch na tri a s tým spojené dispozičné zmeny v podkroví a v dispozícií mezonetu). Kolaudačné konanie je samostatné konanie, je vedené samostatne na stavebnom úrade mesta Martin pod osobitným číslom konania a v prípade, že žalobca má námietky voči postupu správneho orgánu v tomto konaní, má možnosť využiť v rámci kolaudačného konania zákonné možnosti a prostriedky na nápravu, čo je na jeho uvážení. Námietka žalobcu, že správny orgán žalobcovi neposkytol všetky spisy a materiály týkajúce sa prestavby bytovej jednotky je irelevantná a nemôže žalovaného zbaviť administratívnej zodpovednosti za správny delikt, ktorého sa dopustil. Žalobca má okrem iného právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisky, odpisy a dostať kópie spisov, ktoré právo môže realizovať ako účastník konania aj v kolaudačnom konaní. Prvostupňový správny orgán vo veci konania o predmetnom správnom delikte v súlade so zásadou uvedenou v § 3 ods. 2 Správneho poriadku v priebehu konania postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, riadne mu oznámil začatie tohto konania, predvolal ho na ústne pojednávanie na 25.08.2016, na ktorom mu umožnil vyjadriť sa k veci, vykonal miestnu ohliadku dňa 25.08.2016 za účasti žalobcu a žalobca bol takisto pred vydaním meritórneho rozhodnutia riadne oboznámený o doplnení podkladov do spisového materiálu, pričom mu bolo umožnené oboznámiť sa s týmito podkladmi, vyjadriť sa k nim, prípadne ich doplniť v určenej lehote, preto tvrdenie žalobcu správny súd nepokladá za opodstatnené.

20. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s uložením pokuty a jej výškou s odôvodnením, že všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre uloženie pokuty, správny súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí mal za to, že pri určení výšky pokuty správne orgán prihliadol na závažnosť porušenia zákona, jeho následky, ako aj na okolnosti, za ktorých k tomu došlo. Správny orgán svoju diskrečnú právomoc pri uložení výšky pokuty použil správne a v rámci zákonného rámca. Pokuta bola uložená vo výške 1 200 €, pričom

maximálne možno uložiť pokutu podľa § 106 ods. 3 písm. d) do výšky 165 969,59 €. Uložená pokuta predstavuje iba 0,72% z maximálnej možnej sadzby, teda z tohto zákonného rámca stavebný úrad nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom zdôvodnil. Poukázal aj na represívno-výchovnú funkciu, ktorú má pokuta v takomto prípade plniť. Rovnako ako žalovaný aj správny súd dospel z uvedených dôvodov k záveru o primeranosti uloženej sankcie vo výške 1 200 €. Po posúdení všetkých kritérií je výška pokuty primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať aj protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, musí mať silu odradiť účastníka konania od protiprávneho postupu. Vzhľadom na zákonom stanovenú možnosť uloženia pokuty až do výšky 165 969,59 €, uloženie pokuty za spáchaný správny delikt v dolnej hranici sadzby správny súd nepovažoval za neprimerane prísnu a nezistil ani dôvody na jej zníženie, keďže protiprávny stav trval viac ako dva roky.

21. Keďže súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostačujúco odôvodnil, žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.