Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-151-2011.pdf
PDF · 76.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/151/2011
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti povinnému: C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., o vymoženie 1.124,48 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej, so sídlom exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, trovy exekúcie vo výške 39,83 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28.02.2011, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11.03.2011, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 1.124,48 € na podklade exekučného titulu - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou PV 301/05678/2010 zo dňa 18.10.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch dňa 22.03.2011. Jeho nástupcom je súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová.
(2) Súdna exekútorka doručila súdu dňa 02.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedla v ňom, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je evidovaný ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla. Povinný nemá evidovaný žiadny bankový účet, prípadne, ak bankové účty má, tieto súd bezobratové. Povinný nepoberá mzdu ani iný príjem. Povinný na predvolania a výzvy súdnej exekútorky nereagoval, pohľadávka od začatia exekučného konania nebola uhradená ani čiastočne. Súdna exekútorka si v súvislosti so zastavením konania vyčíslila trovy exekúcie vo výške 48,95 €, ktoré špecifikovala ako minimálnu odmenu vo výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 7,60 € a DPH.
(3) Súd následne vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k podnetu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, ktorý súdu dňa 20.11.2017 doručil vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby súd preskúmal exekučný spis a priebeh exekučného konania a posúdil, či sú splnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ EP.
(4) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(5) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len „EP“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(6) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(7) Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 EP a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zastaviť.
(8) Z lustrácií vykonaných súdnou exekútorkou vyplýva, že povinný nie je zamestnaný, nie je vlastníkom nehnuteľností, nie je majiteľom bankového účtu vedeného na území SR, nie je vlastníkom motorového vozidla. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení bola nemajetnosť povinného, t.j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Súdny exekútor vykonal úkony za účelom zistenia majetku (hnuteľných, nehnuteľných vecí) avšak bezúspešne. Súd má za to, že súdny exekútor dostatočne zistil majetkové pomery povinného z ktorých jasne vyplýva, že povinný je nemajetný. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený.
(9) Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že z majetku povinného nie je možné uspokojiť ani len trovy exekúcie. Preto súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) EP zastavil.
(10) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(11) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
(12) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(13) Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(14) Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len „vyhláška“/.
(15) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
(16) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(17) Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(18) Súd posúdil vyúčtovanie súdnej exekútorky a priznal jej trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky v minimálnej zákonnej výške 33,19 €. Poverená súdna exekútorka vykonala nepochybne najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky /získanie poverenia/, preto má nárok na minimálnu zákonnú odmenu súdneho exekútora, a to bez ohľadu na to, koľko ďalších úkonov exekučnej činnosti vykonala. Z uvedených dôvodov súd rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti ani bližšie neskúmal, pretože hypotéza ustanovenia § 14 ods. 1 je naplnená už vykonaním čo i len jedného úkonu exekučnej činnosti. 2/ DPH zo sumy 33,19 € vo výške 6,64 €.
(19) Súdna exekútorka si uplatnila aj náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 7,60 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd súdnej exekútorke nemohol priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné, pretože ani na výzvu súdu súdna exekútorka nepredložila súdu exekučný spis. Súd tak nemá vedomosť o tom, či písomnosti boli skutočne doručované a či neboli doručované v jednej obálke s viacerými exekučnými konaniami. Hotové výdavky nie je možné paušalizovať a v každej jednotlivej exekučnej veci je potrebné preukázať ich vykonanie, ich výšku, ako aj ich súvis s exekučným konaním. Súd totiž musí posudzovať účelnosť vynaložených hotových výdavkov, a to môže urobiť len vtedy, keď je ich vynaloženie a ich výška dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi v procesnom spise. V opačnom prípade náhradu hotových výdavkov nemožno priznať.
(20) Súdnej exekútorke tak bola priznaná náhrada trov exekúcie v sume 39,83 €, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny v sume 33,19 € a DPH vo výške 6,64 €.
(21) S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 39,83 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(22) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(23) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(24) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(25) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.