Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/426/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - Mgr. Q. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXA, R., t.č. bytom E. I. XXX, R., zastúpená advokátskou kanceláriou Neuschlová s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, a otec - G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom D. hôrkami XXX/XX, G., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/148/2016-89 zo dňa 12.06.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.06.2017 č.k. 13P/148/2016-89 zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého G., nar. XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bolo zvýšené výživné na maloletého zo sumy X.XXX Sk mesačne na sumu XXX eur mesačne rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/59/2011-225 zo dňa 15.01.2013, právoplatným dňa 19.02.2013, zároveň bolo otcovi povolené splácať zročné výživné vo výške X.XXX eur v mesačných splátkach po XX eur. V tom čase vychádzal súd z príjmu otca z príležitostných brigád vo výške XXX eur mesačne, prihliadol na jeho vzdelanie, zdravotný stav a vek a konštatoval, že má možnosť uplatniť sa na trhu práce, v rámci celého Slovenska v pozícii, v ktorej bude dosahovať aspoň príjem vo výške priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR, t.j. XXX eur mesačne, matka bola v tom čase riadne zamestnaná, dosahovala príjem XXX eur mesačne, maloletý navštevoval 2.stupeň základnej školy. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/313/2015-78 zo dňa 28.04.2016, právoplatným dňa 22.02.2017, súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého, ktoré rozhodnutie Krajský súd v Bratislave potvrdil. Návrh na zvýšenie výživného vyhodnotil ako nedôvodný napriek tomu, že mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý medzičasom už navštevuje strednú školu. Konštatoval, že zmena pomerov u maloletého nastala iba uplynutím doby od posledného rozhodnutia o výživnom, ale odôvodnené výdavky maloletého sú porovnateľné s výdavkami v čase, kedy bolo výživné naposledy zvýšené. Výdavky na dieťa vyčíslené matkou považoval za neštandardne vysoké, ktoré zahŕňajú aj položky týkajúce sa študijného pobytu v zahraničí, letnej dovolenky, zimnej

lyžovačky, ďalšieho študijného pobytu a podobne. Rovnako za nadhodnotené vyhodnotil bežné výdavky maloletého vyčíslené matkou na sumu viac ako X.XXX eur mesačne, s prihliadnutím na príjmy rodičov. Mal za to, že je prirodzené, že rodič chce dopriať svojmu dieťaťu vždy to najlepšie, ale je potrebné pri tom vychádzať z reálnych príjmov oboch rodičov. Podľa názoru súdu prvej inštancie, matka uviedla, že zvýšené výdavky s maloletým jej pomáha platiť jej súčasný manžel, hoci by nemusel, na druhej strane však požaduje, aby otec na týchto výdavkoch participoval bez ohľadu na to, či s nimi súhlasí alebo či ich mohol ovplyvniť. Nie je možné a ani spravodlivé požadovať od otca, aby prispieval maloletému na jeho nadštandardné výdavky a finančne náročné aktivity. Aktuálne určené výživné vo výške XXX eur mesačne považoval súd prvej inštancie za primerané na pokrytie bežných potrieb stredoškoláka za predpokladu, že matka prispeje podobnou sumou, keďže vzhľadom na vek dieťaťa, ktorý už má takmer 17 rokov, jej osobná starostlivosť nie je nevyhnutná. Nestotožnil sa s názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v rozhodnutí č.k. 11CoP/309/2016-102 zo dňa 31.01.2017, kde Krajský súd okrem iného konštatuje, že určené výživné vo výške XXX eur mesačne je vzhľadom na vek, štúdium a z toho vyplývajúce potreby maloletého určené skôr na dolnej hranici. Mal za to, že pokiaľ aj matka prispeje maloletému podobnou sumou, môže mať maloletý k dispozícii viac finančných prostriedkov, ako ktokoľvek iný a aktivity dieťaťa je potom potrebné tomu prispôsobiť. Súhlasil s tvrdením, že otec je v produktívnom veku, má vysokoškolské vzdelanie 1.stupňa a nemá zdravotné problémy, avšak prihliadal na to, že otec žije v okrese R. R., kde nie je toľko lukratívnych pracovných ponúk ako v bratislavskom kraji, je viac ako rok riadne zamestnaný, v súčasnosti si ani inú prácu nehľadá, pretože očakáva zvýšenie príjmu a navyše sa stará o svoju chorú matku, čo mu neumožňuje nájsť si prácu mimo regiónu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že doteraz určené výživné je dostatočné a primerané a otec ho riadne platí. Poznamenal, že tvrdenie matky, že so svojim manželom nehospodária spoločne, vyznieva nevieryhodne, keďže sú spolu v pravidelnom kontakte a dokonca spoločne nadobúdajú majetok do bezpodielového spoluvlastníctva. Poukázal na to, že ani matka sa žiadnym spôsobom nesnaží nájsť si lepšie platenú prácu, hoci žije v Bratislave a tiež je vysokoškolsky vzdelaná. Zmenu pomerov na strane dieťaťa jeho prechodom na vyšší stupeň vzdelávania, nepovažoval za tak významnú, aby mala za následok zvýšenie výživného, ktoré už v súčasnosti je dostatočné. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a výživné na maloletého G. zvýšiť zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnila sa s názorom, že ku zmene pomerov na strane maloletého došlo len plynutím času, z dôvodu, že posledná úprava výživného bola pred viac ako tromi rokmi. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/196/2016 zo dňa 07.12.2016, a ustálenú súdnu prax, podľa ktorej za opodstatnenú zmenu pomerov sa považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (rast dieťaťa, jeho vývoj a s tým spojené zvýšenie výdavkov). Mala za to, že súdu neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo primerané, pretože v takom prípade by došlo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozsudku. Poukázala na vek dieťaťa, ktoré je blízke veku dospelej osoby, štruktúru jeho výdavkov, náklady na stravu, voľnočasové aktivity a podobne. Uviedla, že jednorazové platby za jazykové pobyty v zahraničí, považuje za odôvodnené a súvisiace so vzdelávaním. Dala do pozornosti, že výdavky na dovolenky, výlety, tábory, zabezpečuje za podpory rodiny, keďže musí maloletému zabezpečovať program počas prázdnin. Nevidí dôvod, aby sa na týchto výdavkoch otec nepodieľal. Výživné vo výške XXX eur mesačne považuje za nepostačujúcu ani na pokrytie základných potrieb dieťaťa, teda na stravu. Ostatné výdavky je nútená zabezpečovať s pomocou rodiny. Zdôraznila, že po celý čas je riadne zamestnaná, jej príjem je stabilný, má ďalšie maloleté dieťa M. nemôže si dovoliť zostať bez príjmu. Prácu, ktorú má, považuje za perspektívnu, dôvodom zmeny práce boli výchovné problémy s G., bola nútená vynaložiť maximum času, aby sa mu mohla venovať, dohliadať na dôsledné plnenie jeho školských povinností, musela si zabezpečiť prácu, kde má možnosti týkajúce sa pružného pracovného času. Vyslovila presvedčenie, že je v možnostiach a schopnostiach otca zarábať viac ako minimálnu mzdu. Poukázala na to, že v minulosti otec pracoval v zahraničí (v A.), či v Bratislave a dosahoval mzdu vo výške X.XXX eur mesačne. Nevidí dôvod, aby si prácu nehľadal aj mimo regiónu. Považovala za nespravodlivé, že otec dlhodobo deklaruje svoj príjem na úrovni minimálnej mzdy alebo pod jeho úrovňou a toto nie je vyhodnotené v jeho neprospech. Poukázala na prvoradú vyživovaciu otca na výživu maloletého syna. Nesúhlasila s tvrdením, že otec sa musí starať o svoju chorú matku z dôvodu, že jeho sestra je nezamestnaná, žije v G., je finančne zabezpečená a nie je odkázaná na starostlivosť otca. Namietala, že otec nepredložil doklad o poberaní opatrovateľského príspevku. Za nedôvodné považovala tvrdenie otca, že očakáva zvýšenie platu, ktoré argumenty používal už

v minulosti. Tvrdenia otca o nemožnosti nájsť si iné pracovné miesto považovala za účelové a nepravdepodobné. Namietala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahujúce údaje o tom, že si má ona hľadať prácu. Poukázala na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine a skutočnosť, že o potreby maloletého sa stará ona s pomocou rodiny, pričom dlhodobo supluje vyživovaciu povinnosť otca, ktorá nepostačuje na krytie nákladov na odôvodnené potreby maloletého. Dala do pozornosti prednosť platieb výživného pred akýmikoľvek inými výdavkami a povinnosť rodičov uprednostniť zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa pred uspokojovaním svojich potrieb. Rovnako poukázala na právo dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú mu rodič mohol zabezpečiť, pokiaľ by sa z vážneho dôvodu nevzdal svojho zamestnania či iných výhod a činností, ktoré by mu túto životnú úroveň zabezpečovali. V ďalšom podaní poukázala na nesúlad napadnutého rozhodnutia so záujmom maloletého dieťaťa, na zvýšenie potrieb maloletého G. ktorý sa blíži veku dospelého, na náklady súvisiace so štúdiom, nákup učebníc, jazykové kurzy, jeho záľuby paintball, squasch a florball a výdavky s tým súvisiace. Zároveň dala do pozornosti produktívny vek otca, ktorý nemá zdravotné problémy a má možnosť si hľadať inú prácu s vyšším príjmom a ktorý nie je jediným dieťaťom svojej chorej matky, o ktorú sa môže starať aj jeho sestra.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky považoval napadnuté rozhodnutie za správne a spravodlivé. Uviedol, že doterajšie výživné vo výške XXX . eur mesačne je, podľa jeho názoru, vzhľadom na jeho životnú úroveň a príjmy, nadštandardné. Uviedol, že vzhľadom na súdnu prax a určovanie výšky výživného na maloleté deti žiadal o zníženie výživného, avšak súd sa s jeho návrhom nestotožnil. Nesúhlasil s matkou vyčíslenými výdavkami na maloletého (dovolenky a darčeky), považoval ich za nadštandardné. Uviedol, že jeho životná úroveň by nemohla synovi poskytnúť takúto starostlivosť. Zvýšenie výživného nad hranicu XXX eur by bolo pre neho likvidačné a ohrozujúce jeho životnú úroveň. Nesúhlasil s tvrdením matky o jeho možnosti nájsť si lepšie platenú prácu, vzhľadom na jeho vysokoškolské vzdelanie. Uviedol, že má právo na svoje zázemie a nemusí si hľadať prácu v zahraničí len, aby bolo výživné na dieťa podľa predstáv matky. Za nevhodné považoval tvrdenie matky o finančnom zabezpečení jeho sestry, keďže vyživovaciu povinnosť k maloletému má on. Zdôraznil, že sa nechce vyhýbať vyživovacej povinnosti k maloletému, avšak jeho momentálne finančné možnosti a majetkové pomery mu nedovoľujú uhrádzať výživné vo vyššej sume.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p."), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p."), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil, vyporiadal sa so všetkými námietkami v konaní uvedenými a správne rozhodol, keď zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého G. aj napriek tomu, že na strane dieťaťa došlo ku zmene pomerov jeho nástupom na strednú školu. Odvolací súd poznamenáva, že plynutím času sa nepochybne zvýšili bežné náklady na maloletého, teda náklady súvisiace s rastom dieťaťa spočívajúce v platbách za stravu, ošatenie a školské a mimoškolské aktivity. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o hodnotenie matkou vyčíslených nákladov na dieťa, či už na zabezpečenie jeho bežných potrieb, ako aj na zabezpečenie potrieb v čase voľna a prázdnin (dovolenky, jazykové kurzy, výlety a pod.), ako nadštandardných. Výška bežných výdavkov v sume X.XXX eur mesačne je nepochybne s prihliadnutím na príjmy rodičov nadhodnotená. Pokiaľ matke prispieva na nadštandardné výdavky na maloletého G. jej manžel a finančne jej pomáha rodina, nemožno hovoriť o suplovaní nákladov za otca, ak si otec plní riadne

vyživovaciu povinnosť na maloletého mesačne sumou XXX eur pri ňom dosahovaných príjmoch a jeho majetkových pomeroch. Odvolací súd konštatuje, že výživné vo výške XXX eur mesačne je primerané veku a potrebám maloletého G., v kontexte s všeobecne známymi nákladmi na dieťa vo veku takmer dospelej osoby. Odvolací súd rozumie snahe matky poskytnúť maloletému čo najlepšie vzdelanie, poskytnúť mu zahraničné pobyty, dovolenky a hodnotné darčeky, avšak tu je treba zdôrazniť, že výška nákladov na zabezpečenie nadštandardných potrieb dieťaťa nemôže byť zohľadnená, pokiaľ príjem a pomery na strane druhého rodiča nie sú nadštandardné. Rovnako odvolací súd poznamenáva, že výživné vo výške XXX eur mesačne na maloletého je určené na dolnej hranici, avšak uvedená skutočnosť nie je podkladom pre vyhovenie návrhu matky a zvýšenie výživného na maloletého, nakoľko aktuálne určená výška výživného zohľadňuje aj možnosti a schopnosti otca zabezpečiť si vyšší príjem a nevychádza len z jeho príjmu, ktorý vykazuje v sume cca XXX eur mesačne netto. Napokon pre porovnanie pomerov rodičov, odvolací súd udáva, že na strane matky došlo v porovnaní s poslednou úpravou výživného ku zvýšeniu príjmu zo sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne a príjem otca činil v predchádzajúcom období XXX eur mesačne. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením matky o neprípustnej reparácii predchádzajúceho rozhodnutia, keďže podmienky zvýšenia výživného upravuje ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Danou podmienkou je zmena pomerov, či už na strane dieťaťa alebo jeho rodičov. Odvolací súd zdôrazňuje, že už pri predchádzajúcej úprave výživného súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy v rámci Slovenskej republiky a nezohľadnil len príjem otca z brigádnickej činnosti, teda posudzoval aj jeho schopnosti a možnosti. V danom konaní, otec preukázal výkon svojej práce a dosahovanú výšku mzdy, ktorá je síce nízka, avšak práve z tohto dôvodu má aj odvolací súd za to, že výživné v sume XXX eur zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o podiele matky na príspevkoch na výživu maloletého dieťaťa.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).