Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-440-2015.pdf
PDF · 106.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/440/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Dr. P. C. P., nar. XX.XX.XXXX, P. L. XXX, H. P., Q., P., v konaní zast. FORTITUDINE, s.r.o., Advokátska kancelária, Ulica Svätej Alžbety 5772/19, Dunajská Streda, IČO: 47 257 067, proti žalovaným v 1.rade M.. U. H., nar. 19.XX.XXXX, ul. biskupa U. XXXX/ XX, U., v 2.rade D. H., nar. XX.XX.XXXX, ul. biskupa U. XXXX/XX, U., v 3.rade CRICKET s.r.o., Vadaš 668, Komárno - Nová Stráž, IČO: 36 837 130, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Líviou Kňažikovou, 945 0l Komárno, Nám. M.R. Štefánika 6, IČO: 311 67586, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 1.10.2007 sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobca je povinný zaplatiť plnú výšku náhrady trov konania žalovaného v 3.rade.
III. Súd žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom zo dňa 8.10.2015 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovaným v rade 1. a v rade 2. určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 1.10.2007. Svoj návrh odôvodnil tým, že v roku 2007 sa rozhodol podnikať na Slovensku. Vtedy sa dohodli s Z. W., že založia obchodnú spoločnosť CRICKET s.r.o.. Všetky náklady na založenie tejto spoločnosti znášal žalobca. So založenou spoločnosťou chceli podnikať v gastronómií. Z. U. žalobcu zoznámila s majiteľom nehnuteľnosti kde aj pracovala s pánom H.. Jednalo sa o nehnuteľnosti vedené na LV č.XXXX v katastrálnom území P. H.. Až neskôr sa dozvedel od p.H., že túto nehnuteľnosť chcela kúpiť sama Z. U. v roku 2005, avšak k predaju nedošlo nakoľko Z. U. nevyplati1a kúpnu cenu za predávanú nehnuteľnosť a od kúpnej zmluvy dňa 13.09.2005 odstúpila. Od začiatku ako bola ukázaná nehnuteľnosť vo vlastníctve pána H. a žalobca tvrdil, že aj keby túto nehnuteľnosť kúpil, tak jedine ako fyzická osoba a nesúhlasil s návrhom Z. U., aby čo by len „na papieri“ bola vlastníkom spoločnosť CRICKET s.r.o., nakoľko peniaze na kúpu tejto nehnuteľnosti mal výlučne žalobca. Z. U. žiadne peniaze do spoločnosti nevložila, ani nemala a žalobca považoval za nespravodlivé, aby aj ona bola vlastníčkou. S pánom H. sa dohodol na kúpnej cene vo výške 3000.000.-Sk (tri milióny korún slovenských) v troch splátkach. S Z. U. sa dohodli, že nechá vypracovať kúpnu zmluvu, kde vlastníkom kupovanej nehnuteľnosti bude žalobca a suma za predávanú nehnuteľnosť bude vo výške 3.000.000,-Sk (tri milióny korún slovenských). Uviedol ďalej, že Z. U. dôveroval vo všetkom. Dňa 03.10.2007 sa spolu s Z. U. a J. H. dostavili na podpis kúpnej zmluvy k notárke D. P.. Bola im predložená posledná strana zmluvy, ktorú podpísali. Zmluva bola iba v jazyku slovenskom, jej obsahu žalobca nerozumel, jazyk slovenský neovláda a obsah mu nebol pretlmočený, a žiadny preklad ani netvoril prílohu zmluvy. Bol si vedomý, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorou sa stane vlastníkom nehnuteľnosti pána H.. Po prevode nehnuteľnosti sa Z. U. začala správať ako majiteľka a vtedy žalobca pojal podozrenie, že niečo nie je v poriadku. V decembri 2007 mu pán H. oznámil, že
majiteľom kupovanej nehnuteľnosti sa stala ich spoločnosť CRICKET s.r.o., a nie žalobca ako fyzická osoba. Takisto mu oznámil, že ho Z. U. poprosila, aby pre potreby účtovníctva spoločnosti podpísal výdavkový pokladničný doklad na 1.000.000,-Sk. Takisto sa mu dostal do ruky výpis z Knihy analytickej evidencie spoločnosti CRICKET s.r.o. z ktorého vyplýva, že 01.10.2007 bolo do pokladne spoločnosti vložené 1.000.000.-Sk ako vklad podnikateľa (každý po 500.000.-Sk) a dňa 01.10.2007 spoločnosť uhradila pánovi H. sumu 1.000.000.-Sk. Nikdy sme do pokladne spoločnosti žalobca ani Z. U. nevložili sumu 1.000.000.-Sk nakoľko na to nebol dôvod. Sumu za kupovanú nehnuteľnosť žalobca osobne vyplatil H. tak, že dňa 05.10.2007 mu odovzdal hotovosť vo výške 500.000,-Sk, dňa 11.10.2007 mu odovzdal hotovosť vo výške 1.800.000,-Sk a ešte mu doplatil sumu 700.000.-Sk.. Doklad o poslednej platbe však zadržiava Z. U. a odmieta mu ho vydať. Takže tvrdenia, že sumu 1.000.000-Sk vyplatila spoločnosť CRICKET s.r.o. sú nepravdivé ako aj výška sumy v kúpnej zmluve zo dňa 01.10.2007. Žalobca sa snažil získať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva avšak Z. U. ako spoluvlastník stým nikdy nechcela súhlasiť tvrdiac, že to kúpili spoločne. Preto previedol kúpnou zmluvou na seba túto nehnuteľnosť. Prevod tejto nehnuteľnosti je aj predmetom sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5Cb 285/2012. Dáva do pozornosti súdu originál kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 01.10.2007 na podporu mojich tvrdení, že žalobca nemal vedomosť o pravom obsahu tejto zmluvy. Nakoľko Správa katastra Komárno odmietla za vkladovať stranami podpísanú zmluvu, bolo nutné vykonať v nej opranou doložkou určité zmeny. Táto opravná doložka bola napísaná na vnútorný list hore uvedenej zmluvy. Aj z jej obsahu vyplýva, že zmluvu podpisovali ako fyzické osohy a bolo nutné následne dopísať našu spoločnosť ako kupujúceho. Žalobcovi tento dodatok nechala podpísať Z. U. bez bližšieho vysvetlenia a riadneho prekladu a uviedla ho do omylu.
2. Žalovaný v rade 2. v písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca žalobou na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 01.10.2007 nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na určení podľa ust. §80 písm. c) O.s.p., preto v danej právnej veci nie je splnený základný predpoklad k podaniu predmetnej určovacej žaloby. Žalobcom bezdôvodne spochybnená kúpna zmluva zo dňa 01.10.2007 a uzavretá dňa 03.10.2007 bola vtedajšou Správou katastra Komárno dňa 07.12.2007 pod Č. V-H riadne a v poriadku zavkladovaná, čo dokazuje, že spĺňala všetky zákonom požadované a predpísané podmienky. Žalobca jednoznačne zavádza ak tvrdí, že u notárky D. P. mu bola predložená posledná strana zmluvy, ktorú podpísal a ďalej tendenčne udáva, že obsah zmluvy mu nebol pretlmočený. Pravdou je, že predmetná kúpna zmluva obsahujúca tri strany bola v celosti predložená zmluvným účastníkom - teda aj žalobcovi za účelom jej podpísania. Obsahom kúpnej zmluvy bol žalobca dôkladne oboznámený formou jej pretlmočenia do jazyka maďarského, teda bol riadne uzrozumený aj tým, že kupujúcim nehnuteľnosti je žalovaný v rade 2. t.j. CRICKET s.r.o.. Predmetná kúpna zmluva bola dňa 05.12.2007 doplnená opravnou doložkou, pričom ručne písaný text opravnej doložky okrem iného obsahuje aj doplnok, že pri kupujúcom (pri podpise) sa dopĺňa: CRICKET s.r.o.. Túto opravnú doložku kúpnej zmluvy na zadnej strane prvého listu zmluvy vlastnoručne podpísal dňa 05.12.2007 aj žalobca. Z vyššie uvedeného je jednoznačné, že žalobca sa podpísal vlastnoručne nielen pod text opravnej doložky, ale ako konateľ spoločnosti sa podpísal tesne pod obchodné meno spoločnosti CRICKET s.r.o. a takto bol najmenej druhýkrát oboznámený a uzrozumený tým, že kupujúcim a teda budúcim výlučným vlastníkom predmetu kúpy je spoločnosť CRICKET s.r.o., ktorú ako jej štatutárny zástupca zastupuje. Žalobca s právnickým vzdelaním s mnohoročnými skúsenosťami podnikateľa v zásade mal a musel mať dôkladné informácie o obsahu ním spochybnenej kúpnej zmluvy a o podmienkach resp. spôsobe podpísania tejto zmluvy. Máme za to, že táto zmluva bola žalobcom podpísaná dvakrát. Prvýkrát podpísal tretiu stranu kúpnej zmluvy dňa 03.10.2007, pričom aj jeho podpis bol osvedčený notárom. Druhýkrát podpísal kúpnu zmluvu na zadnej strane prvého listu zmluvy pod opravnú doložku a obchodné meno CRICKET s.r.o. dňa 05.12.2007. Napriek okolnosti, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa možno dovolať kedykoľvek
- je nutné poukázať na skutočnosť, že od uzavretia žalobcom spochybnenej kúpnej zmluvy uplynulo už osem (8) rokov a žalobca sa v minulosti ani slovom nezmienil o tom, že by platnosť predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.10.2007 spochybnil. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.10.2007 bola medzi zmluvnými účastníkmi navzájom dohodnutá kúpna cena predmetu zmluvy v sume 1.000.000.- Sk. Táto dohodnutá kúpna cena v sume 1.000.000.- Sk bola predávajúcemu vyplatená dňa 05.09.2007 teda pred podpísaním zmluvy s tým, že čiastku v sume 500.000.- Sk uhradila spoločníčka a konateľka Z. U. a druhú časť kúpnej ceny v sume 500.000.- Sk zaplatil spoločník a konateľ Dr. P. C. Nagel. V tejto súvislosti poukazuje na dôležitú okolnosť, že samotný obsah návrhu žalobcu v sprievode pripojených dôvodne spochybniteľných dôkazných listín ako príloh javia známky zmätočnosti. Žalovaný v rade 2. má za to, že prevažná časť príloh s danou vecou nesúvisí alebo ide a falzifikáty. Napr. výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2007 (!) s účelom platby kúpna zmluva zo dňa 07.12.2007 (!) neobsahuje vyplnenú
kolónku „Organizácia“ a chýba na ňom podpis pokladníka a podpis príjemcu, aj z týchto dôvodov je nepoužiteľný ako dôkaz v tomto konaní.
3. Nebohý žalovaný v rade 1. vo veci podal písomné vyjadrenie dňa 13.1.2016 v ktorom uviedol, že v roku 2005 ho oslovila Z. U., že má záujem odkúpiť nehnuteľnosť v jeho vlastníctve vedenú na LV Č. XXXX v katastrálnom území P. H.. Bola pripravená kúpna zmluva, avšak k predaju nedošlo nakoľko Z. U. nemala finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny. Preto niekedy v septembri 2005 od zmluvy odstúpila. V roku 2007 ho zoznámila s Dr. P. s tým, že ten má záujem zainvestovať na Slovensku a chce odkúpiť nehnuteľnosť o ktorú prejavila pred tým záujem Z. U.. Od začiatku ich rokovania Dr. P. chcel kúpiť túto nehnuteľnosť ako fyzická osoba. Nevie z akých dôvodov bola potom pripravená zmluva na spoločnosť CRICKET s.r.o. Kúpnu zmluvu podpísali pred notárkou v Komárne. Nikto im ju neprečítal a ani nebola preložená pre Dr. P.. Žalovaný v rade 1. tomu nevenoval pozornosť nakoľko vedel, že ho vyplatí Dr. P. a neskôr mu dal sumu 3.000.000.- Sk. Od Z. U. nikdy žiadne peniaze nedostal a takúto sumu ona nikdy nemala k dispozícií. Preto bol prekvapený, že ho oslovila Z. U. aby podpísal príjmový pokladničný doklad na sumu 1.000.000.-Sk. Tento doklad vyhotovila matka Z. U., ktorá jej viedla účtovníctvo. Z rozprávania Dr. P. vie, že medzi ním a Z. boli nejaké nezhody okolo prevedenej nehnuteľnosti, nakoľko žalobca bol v tom, že kúpil pivnicu iba on sám a nie pre ich spoločnosť. On chcel byť majiteľom tejto pivnice a spoločnosť mala iba prevádzkovať túto pivnicu.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie , na ktorom žalobca uviedol, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa §39 občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca celý čas bol v tom, že predmetnú nehnuteľnosť kupuje do svojho výlučného vlastníctva a nie do vlastníctva žalovaného v 2. rade (obchodnej spoločnosti). Predmetná kúpna zmluva zo strany žalobcu bola uzatvorená v omyle a je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedenú sumu vyplatil ako fyzická osoba výlučne žalobca a nie spoločníčka žalovaného v 3.rade U.U.. Kúpna zmluva bola vyhotovená v slovenskom jazyku a jej obsah nebol pretlmočený žalobcovi. Poukazuje i na čestné vyhlásenie nebohého žalovaného v 1.rade, ktorý žalobcom uvedené skutočnosti potvrdil. Z obsahu kúpnej zmluvy na strane 3 jasne vidieť, že zmluvu podpísal žalobca ako fyzická osoba a pri podpise kupujúceho nie je označená obchodná spoločnosť CRICKET s.r.o. Poukazuje na vyhlásenie žalovaného v 1.rade nebohého p. H., kde potvrdil, že kupujúcim mal byť žalobca a nie obchodná spoločnosť CRICKET s.r.o. Nakoľko kataster odmietol vykonať zápis uvedenej kúpnej zmluvy Z. U. naliehala na žalobcu aby vykonal opravnú doložku, pričom ho ubezpečila, že sa jedná len o administratívnu záležitosť. Z uvedeného dôvodu žalobca opravnú doložku podpísal. Opätovne poukazuje na to, že žalobca síce má právnické vzdelanie, ale slovenský jazyk neovláda. Obsahu uvedenej kúpnej zmluvy neporozumel a bol celý čas v tom, že nehnuteľnosť kupuje do svojho výlučného vlastníctva a to dôsledkom naliehania Z. U.. Zastáva preto názor, že právny úkon je absolútne neplatný. Právni nástupcovia nebohého žalobcu a to D. H. uviedla, že o celej záležitosti vie, len to, že keď jej nebohý manžel raz prišiel domov povedal, že kúpnu cenu za predaja pivnice zaplatil žalobca. Žiadne iné vedomosti o predmete sporu nemá. Predmetné záležitosti vybavoval jej nebohý manžel a Ing. U. H. uviedla, že vie od svojich rodičov len toľko, čo povedala jej matka, teda že kúpnu cenu za predaj pivnice zaplatil žalobca. Žalovaný v rade 2. uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný a po vykonanom dokazovaní navrhuje ho zamietnuť. V danom prípade nie sú splnené podmienky §39 OZ z nasledovných dôvodov: Samotný podpis uzatvorenia kúpnej zmluvy sa uskutočnila na notárskom úrade , kde boli prítomní všetci traja účastníci teda nebohý žalovaný v 1.rade, Z. U. a žalobca. Pri podpise žalobca sa podpísal až v poradí ako tretí. Následne dňom 5.12.2007 došlo k vykonaniu opravnej doložky zase za účasti všetkých troch účastníkov, kde pri podpise sa doplnil CRICKET s.r.o. a pod uvedeným obchodným menom ako prvý sa podpísal práve žalobca, Z. U. a pán H.. Sám žalobca v prednese uviedol, že má právnické vzdelanie, takže je nepochopiteľné, prečo by Z. U. podpísala kúpnu zmluvu, ak by nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva mal prevziať len žalobca. Samotný spôsob zaplatenia kúpnej ceny ešte neovplyvňuje vznik kúpnej ceny, teda táto otázka pre nadobúdateľa je právne irelevantná. Okrem výsluchu strán konania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: výdavkovým pokladničným dokladom č.l. 7, odovzdávajúci protokol č.l. 8, odovzdávajúci protokol č.l. 9,10, odstúpenie od kúpnej zmluvy č.l. 11, kúpna zmluva č.l. 12 - 15, s opravnou doložkou č.l. 12 strana druhu, výpis z OR na žalovaného v 3.rade č.l. 16 - 17, kniha analytickej evidencie č.l. 18, návrh do katastra č.l. 28, vyjadrenie k návrhu neb. žalovaným H. č.l. 33, LV č.l. 45, dôkazný návrh č.l. 52, potvrdenie notárky č.l. 58, uznesenie 5D XX č.l. 66 - 75, Čestné vyhlásenie neb. H. zo dňa 25.9.2015. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.
5. Dňa 03.10.2007 uzavreli kúpnu zmluvu žalovaný v rade 2. a žalovaný v rade 1. predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vedená v k.ú P. H. na LV č. XXXX par.č. XXXX/X, zast. plocha., pivnica s lisovňou, súp.č. XXX a nádvorie v podiele X/X. Dohodnutá kúpna cena bola ustálená v sume 1.000 000.- SK. K podpísaniu kúpnej zmluvy došlo na notárskom úrade D. P.. Zmluva bola vyhotovená iba v jazyku slovenskom. Žalobca je občanom Spolkovej republiky Nemecka a maďarskej národnosti. Predmetná kúpna zmluva bola dňa 05.12.2007 doplnená opravnou doložkou, ručne písaný text opravnej doložky okrem iného obsahuje aj doplnok, že pri kupujúcom (pri podpise) sa dopĺňa: CRICKET s.r.o.. Túto opravnú doložku kúpnej zmluvy na zadnej strane prvého listu zmluvy vlastnoručne podpísal dňa 05.12.2007 aj žalobca. Návrh na vklad do katastra bol podaný dňa 2.11.2007 a povolený vklad vlastníckeho práva bol dňa 7.12.2007. V skutočnosti došlo k vyplateniu titulom kúpnej ceny 3.000 000.- sk, ktorú sumu prijal kupujúci.
6. Podľa §37 Občianskeho zákonníka (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
7. Podľa §39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa §588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
9. Podľa §13 ods.1 Obchodného zákonníka (1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
10. Podľa §470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11.Podľa §470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12.Podľa §60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.
13. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 30. júna 2016, bol zrušený v § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
14. Podľa čl. 1, §1 ods. 1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia). Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia). Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).
15. Podľa §137 CSP
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočností (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Tolerovaná prax pred 1. júlom 2016 (pred účinnosťou Civilného sporového poriadku) sa dá demonštrovať na tomto príklade: Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho bol vykonaný na základe neplatnej zmluvy. Predávajúci mohol žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Prax však pripúšťala aj žalobu, že kúpna zmluva je neplatná (žaloba na určenie právnej skutočnosti). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu. Či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Na už uvedenom prípade možno demonštrovať právny stav de lege lata. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§129). Ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať. Ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (pripadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad: žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§77 ZP), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§711 ods. 6 OZ), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§131 OBZ), uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti (§183 OBZ) a uznesenia členskej schôdze družstva (§242 a 260 OBZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§21 ods. 2 ZoDD), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§42a OZ). Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. Napr. hmotné právo vyžaduje. Aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú. Aj keby zamestnanec jej neplatnosť u zamestnávateľa namietal. Žalobcom uplatnené určenie právnej skutočnosti (určenie neplatnosti nájomnej zmluvy) nevyplýva z osobitného predpisu. V rozhodnutí sp. zn. H.Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu zamietol.
17. Podľa § 255 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalovanému rade 3. priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní. Žalovaní v rade 1. a v 2. náhradu trov konaniu si neuplatnili, nakoľko im žiadne nevznikli a preto im ich súd ani nepriznal.
18.Podľa § 262 ods.2 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.