Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/58/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Organizácia sociálnej starostlivosti mesta Šaľa, so sídlom 927 01 Šaľa, Horná 1952/11, IČO: 17 641 471, proti žalovanému: C. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Šaľa, o zaplatenie 181,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 181,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z dlžnej sumy od 1. 7. 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 181,- eur s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania vo výške 11,30 eura vyčísleného ku dňu 30. 6. 2014 a následne vo výške 9 % ročne od 1. 7. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný písomnou žiadosťou doručenou dňa 21. 12. 2009 požiadal žalobcu o sociálnu pomoc, po prešetrení oprávnenosti žiadosti a posúdení sociálnej situácie žalovaného uzavrel s ním žalobca dňa 21. 12. 2009 Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb č. XXX/ XXX/XXXX, predmetom ktorej bolo prechodné ubytovanie žalovaného v zariadení núdzového bývania na I. ul. X v Š. (ďalej len „ZNB“). Spoločne so žalovaným boli ubytované aj jej maloleté deti, syn O. L., nar. XX. XX. XXXX a dcéra Q. L., nar. X. XX. XXXX. ZNB bolo účelovým zariadením v správe žalobcu. Zmluva bola doplnená 48 dodatkami, ktorými sa po vzájomnej dohode upravoval termín ukončenia ubytovania v ZNB. Posledný termín ubytovania bol Dodatkom č. 48 Zmluvy zo dňa 30. 5. 2014 dohodnutý na 30. 6. 2014. Výpočet poplatkov za ubytovanie a základnú starostlivosť v ZNB vykonával žalobca v súlade s platnými právnymi predpismi a všeobecne záväzným nariadením mesta Šaľa č. 5/2009 a 5/2012 o cenách za sociálne služby na území mesta. Počas ubytovania bol žalovaný v omeškaní s úhradou za poskytované služby a na túto skutočnosť bol opakovane žalobcom upozorňovaný. Sústavné omeškania s platbou boli dôvodom, prečo predlžoval žalobca Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby žalovanému vždy len o 1 mesiac. Ku dňu ukončenia poskytovania sociálnej služby 30. 6. 2014 vyčíslil žalobca dlh za nezaplatenú úhradu alebo jej časť vo výške 181,- eur, ku ktorému sa pripočítali úroky z omeškania platby vo výške 11,30 eura. Dlžná čiastka tak predstavovala 192,30 eura. Žalovaný svoj dlh čo do výšky a dôvodu písomne uznal dňa 30. 6. 2014. Žalobca opakovane upozorňoval žalovaného na jeho dlh a vyzýval ho na jeho zaplatenie, naposledy listom zo dňa 22. 2. 2017. Zo strany žalovaného nedošlo k plneniu povinností písomne dohodnutých v uzatvorenej zmluve ani záväzku, ktorý písomne uznal. Žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval a dlžná suma je ku dňu podania žaloby splatná v plnej výške. Dlžná suma pozostáva z nezaplatenej úhrady za poskytnuté služby vo výške 181,- eur a príslušenstva

pozostávajúceho z nezaplateného úroku z omeškania ku dňu ukončenia poskytovania služby 30. 6. 2014 vo výške 11,30 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 181,- eur odo dňa 1. 7. 2014 do zaplatenia.

3. Na základe výzvy súdu v upomínacom konaní žalobca súhlasil s vydaním platobného rozkazu na sumu 181,- eur istiny a zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne z dlžnej sumy od 1. 7. 2014 do zaplatenia. Týmto došlo k zmene žaloby podľa § 141 (Ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.). Zmena žaloby je podaním vo veci samej (pozri § 123 ods. 2 . Zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 181,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % z dlžnej sumy od 1. 7. 2014 do zaplatenia.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - Zmluva o poskytovaní sociálnych služieb č. XXX/XXX/XXXX v znení všetkých 48 dodatkov, upomienky, Dohoda o uznaní dlhu a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21. 12. 2009 Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb č. XXX/XXX/XXXX, predmetom ktorej bolo prechodné ubytovanie žalovaného v zariadení núdzového bývania na I. ul. X v Š.. Začiatok poskytovania služieb bol dohodnutý na deň 22. 12. 2009, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 22. 6. 2010. Mesačnú úhradu za služby v celkovej výške 102,- eur bol prijímateľ služby (žalovaný) povinný uhradiť na celý kalendárny mesiac, v ktorom sa mu majú služby poskytovať najneskoršie do 15. dňa v mesiaci. Doba poskytovania služieb sa predlžovala dodatkami k zmluvám, naposledy dodatkom č. 48 do dňa 30. 6. 2014. Dňa 30. 6. 2014 žalovaný podpísal uznanie dlhu podľa § 558 OZ, ktorým uznal, že z titulu Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb č. XXX/XXX/XXXX uzatvorenej dňa 21. 12. 2009 je ku dňu 30. 6. 2014 ako dlžník povinný zaplatiť sumu 192,30 eura veriteľovi - Organizácii sociálnej starostlivosti mesta Šaľa, so sídlom v Š., I. F.. XX. Tento dlh predstavuje neuhradenú sumu za sociálne služby poskytovane mu veriteľom v Zariadení núdzového bývania, G. XX v Š. do 30. 6. 2014. Uvedený dlh uznal slobodne a vážne čo do dôvodu a výšky. Napriek tomu však žalovaný svoj dlh neuhradil ani do podania žaloby, pričom ho žalobca viackrát vyzýval na plnenie, naposledy listom zo dňa 22. 2. 2017. Týmto listom žalobca upozornil žalovaného, že nezaplatil dlžnú čiastku za ubytovanie v Zariadení núdzového bývania. Po ukončení ubytovania ku dňu 30. 6. 2014 dlhuje žalobcovi čiastku vo výške 222,76 eura, ktorá pozostáva z poplatku za mesiac február 2014 - 38,- eur, za mesiac marec 2014 - 111,- eur, za mesiac máj 2014 - 21,- eur, za mesiac jún 2014 - 11,- eur a úroku z omeškania vo výške 41,76 eura.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátom, je nutné konštatovať, že advokát musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

8. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

10. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).

11. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne (po vykonanej zmene podľa § 141 .

12. Podľa § 74 ods. 1 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, účinného k 21. 12. 2009, (1) Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný.

Podľa § 74 ods. 7 cit. zák., Zmluva o poskytovaní sociálnej služby obsahuje a) označenie zmluvných strán, b) druh poskytovanej sociálnej služby, c) vecný rozsah sociálnej služby podľa § 15 a formu poskytovania sociálnej služby, d) deň začatia poskytovania sociálnej služby, e) čas poskytovania sociálnej služby, f) miesto poskytovania sociálnej služby, g) sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a spôsob jej platenia, h) podmienky zvyšovania sumy úhrady za sociálnu službu, i) dôvody odstúpenia od zmluvy, j) sumu nezaplatenej úhrady za sociálnu službu podľa § 73 ods. 13.

Podľa § 74 ods. 8 cit. zák., Suma úhrady za sociálnu službu podľa odseku 7 písm. g) musí obsahovať sumu úhrady za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti.

Podľa § 74 ods. 11 cit. zák., Ak sa zmenia skutočnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, možno tieto skutočnosti zmeniť dodatkom k zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ak si to účastníci v tejto zmluve dohodli.

13. V prejednávanom prípade bolo zistené, že žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, keď žalobcovi neuhradil poplatky za mesiac február 2014 vo výške 38,- eur, za mesiac marec 2014 vo výške 111,- eur, za mesiac máj 2014 vo výške 21,- eur a za mesiac jún 2014 vo výške 11,- eur, spolu tak 181,- eur. Vzhľadom na uvedené preto súd vyhovel žalobe žalobcu v časti istiny 181,- eur.

14. Podľa § 558 OZ, Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.

15. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť dlh riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania od 1. 7. 2014 (deň po skončení poskytovania služieb v ZNB), hoci objektívne k omeškaniu došlo už skôr. Súd je však viazaný návrhom žalobcu, súd mu tak priznal takto uplatnené príslušenstvom s poukazom a § 216 ods. 2 CSP. Záväzkový vzťah vznikol podpísaním zmluvy dňa 21. 12. 2009.

16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c cit. nar., Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

17. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 1. 7. 2014 určená vo výške 0,15 % ročne, potom úrok z omeškania predstavuje výšku 8,15 % ročne. Súd preto popri istine zaviazal žalovaného aj na zaplatenie takto určeného úroku z omeškania.

18. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu prináleží plní náhrada trov konania, o ktorej súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.