Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-9P/204/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Mgr. Matúšom Staríčkom v právnej veci navrhovateľky: N. R., rod. M. nar. XX. N. XXXX, trvale bytom A., M., t. č. bytom D., proti manželovi: D. R., nar. XX.. C. XXXX, bytom A., M., t. č. bytom D., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej H. R., nar. X. G. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo D. R., nar. XX. C. XXXX a N. R., rod. M., nar. XX. N. XXXX uzavreté dňa XX. O. XXXX v Lužiankach, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Lužianky, vo zväzku X, ročník XXXX., strana XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletá H. R., nar. X. G. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň kalendárneho roka v piatok od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý párny týždeň kalendárneho roka v piatok od 18.00 hod. do 20.00 hod.. Otec maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska.

III. Otec j e p o v i n n ý platiť na maloletú výživné vo výške 100 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 11.12.2017 a postúpeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 21.12.2017 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V návrhu uviedla, že manželstvo uzavreli po jeden a pol ročnej známosti. Spočiatku išlo o harmonické manželstvo, neskôr začal manžel chorobne žialiť na všetko a všetkých v okolí navrhovateľky. Bezdôvodne ju podozrieval z nevery, nemohla nikam chodiť, lebo si myslel, že sa s niekým stretáva. Na druhej strane sa mu nepáčilo ani že nikam nechodí. Nech urobila čokoľvek, nič sa mu nepáčilo a vždy si našiel dôvod na hádku. Asi pred 3-4 mesiacmi sa to znovu začalo, naberalo to na intenzite a frekvencii a manžel ju pri každej hádke vyhadzoval z domu, vulgárne jej nadával aj v prítomnosti maloletej dcéry. Začal po večeroch odchádzať z domu a to aj niekoľko dní za sebou. Zmenil sa aj ich intímny život, manželstvo si prestalo plniť svoju funkciu a stratilo zmysel. Na naliehanie manžela musela opustiť spoločnú domácnosť. V záujme maloletého

dieťaťa chcela udržať manželstvo, za predpokladu že sa manžel zmení, ale tento jej naďalej vulgárne nadáva, uráža ju a ona nechce, aby ich dcéra vyrastala v takomto prostredí. Vzťahy medzi manželmi sú z dôvodov zapríčinených manželom tak vážne rozvrátené, že manželstvo si neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet nádeje na obnovenie spolužitia. Navrhovateľka žiadala, aby súd aj v záujme maloletej manželstvo rozviedol, dieťa zveril do jej výchovy a otca zaviazal prispievať na jeho výživu po 100 eur mesačne vždy do desiateho dňa v mesiaci s tým, že styk otca s dieťaťom sa upraví po vzájomnej dohode.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (manželky-matky) a manžela (otca), oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

3. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Lužiankach, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Lužianky vo zväzku X, ročník XXXX, na str. XX, pod por. číslom X, pričom u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza jedno dieťa: H. R. nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese D. XXX.

4. Navrhovateľka pracuje na dohodu o pracovnej činnosti vo firme Martin Valo, Horné Obdokovce 238 s priemerným príjmom 44,39 eur netto. Poberá rodičovský príspevok 214,70 eur mesačne a prídavok na dieťa 23,68 eur mesačne. Spolu s maloletou býva na adrese D., má uzavretú nájomnú zmluvu s mesačnou úhradou za bývanie vo výške 60 eur. Vyživovaciu povinnosť má len voči maloletej dcére H..

5. Manžel navrhovateľky je samostatne zárobkovo činná osoba, pracuje v stavebníctve ako montážnik. Z daňového priznania za rok 2016 vyplýva, že v uvedenom roku mal príjem z podnikania 7955,87 eur, výdavky 4235,37 eur, základ dane predstavoval sumu 3720,50 eur s tým, že mu bol vrátený daňový bonus vo výške 256,92 eur. Z daňového priznania za rok 2017 vyplýva, že v uvedenom roku mal príjem z podnikania 12806 eur, výdavky 7683,60 eur, pričom základ dane predstavoval sumu 5122,40 eur. V súčasnej dobe býva sám v prenajatom 3-izbovom zrekonštruovanom rodinnom dome na adrese D. XXX, ktorý má prenajatý od p. N. L.. Uviedol, že má nasledujúce mesačné výdavky: nájom 500 eur, energie 68 eur, poplatok za TV 32 eur, telefón 60 eur (vo faktúre č. l. 38 uvedená suma 67,95 eur), platba sociálneho poistenia 150 eur, zdravotné poistenie 60 eur, životné poistenie (v ktorom je zahrnutá aj maloletá) 59 eur. Vyživovaciu povinnosť má ešte k staršej dcére E. R. nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Nitra 26P/243/2012-14 zo dňa 26.09.2012 zverená do výchovy matky G. L. a otec bol zaviazaný platiť výživné po 100 eur mesačne.

6. Na pojednávaní dňa 20.3.2018 navrhovateľka uviedla, že návrh podala z dôvodu, že posledného polroka to medzi manželmi absolútne nefungovalo, stále sa hádali a neboli schopní spolu normálne komunikovať. S manželom si nevedia prísť na meno a takéto prostredie nie je vhodné pre výchovu maloletej dcéry. Dôvodom hádok bol ten, že bola na telefóne, ďalej jej vyčítal, kam chodí a s kým chodí. Keď mu nedvihla telefón, tak jej hneď vyčítal kde je a čo robí. Nefungovala medzi nimi ani bežná komunikácia. Momentálne vedia komunikovať len ohľadom maloletej. Manžel ju nikam nechcel brávať, nikam nechodili, najradšej by len sedel doma. Keďže boli stále doma, tak pochopiteľne bola na telefóne, keďže sa nudila. Obnovenie manželského spolužitia zásadne odmieta, s manželom nevedia komunikovať a nie je ochotná sa podrobiť psychologickému poradenstvu. K výpovedi manžela uviedla, že je pravda, že si písala s inými, no nie v tom zmysle ako to chápe on. Manžel je chorobne žiarlivý a na záver ich vzťahu žiarlil aj na to, že si písala so švagrinou. Navrhovateľka býva na adrese D. XXX spolu s maloletou a s majiteľmi domu. Má uzavretú nájomnú zmluvu a platí 60 eur mesačne. Na maloletú má výdavky na oblečenie, plienky, drogériu, potraviny, hračky. Maloletá nenavštevuje materskú školu s tým, že ju chce dať do materskej školy v septembri. Maloletá je zdravá a má len bežné choroby. Navrhovateľka zamestnaná nie je, no hľadá si zamestnanie. Styk otcovi s maloletou umožňuje. Nedala mu ju len raz, keď bola maloletá chorá. Otec jej dal výživné na maloletú za 5 mesiacov 2x. Poukázala na to, že otec maloletej býva v rodinnom dome a keď má na nájomné vo výške 500 eur, môže platiť aj výživné vo výške 100 eur mesačne.

7. Manžel na pojednávaní dňa 20.3.2018 uviedol, že manželstvo medzi ním a navrhovateľkou nefunguje. Manželka trávila veľa času na facebooku, telefóne, vypisovala si s inými a často sa nevenovala ani malej. Keď sa malá narodila, bývali v U. a v tom čase si manželka vypisovala s iným mužom, na čo jej prišiel. Komunikácia medzi nimi je zlá, komunikujú len ohľadom maloletej. K zhoršeniu vzťahov medzi nimi došlo dávnejšie, a to približne pred rokom, keď bývali na adrese L. XXX. Vtedy tiež uvažovali o

rozvode manželstva, keďže jej prišiel na to, že si opätovne dopisuje s iným mužom na sociálnej sieti. Manželka si vymazala správy, no ku komunikácii s iným mužom sa priznala. Od uvedenej doby manželke vôbec neverí a prejavilo sa to na zhoršení ich vzťahov. Priestor na obnovenie manželského spolužitia nevidí. Navrhovateľka síce podala návrh na rozvod manželstva, no pravda je taká, že s manželkou sa rozišiel on. Návrh nemohol podať skôr, keďže bol pracovne vyťažený. Nie je ochotný sa zúčastniť psychologického poradenstva. S maloletou sa poslednú dobu stretával podľa dohody s navrhovateľkou. Momentálne sa vedia na stretávaní dohodnúť, ale žiada úpravu styku. Príjem má nepravidelný, dokáže zarobiť aj 1000 eur mesačne, no sú mesiace, keď prácu nemá. Podlžnosti nemá, má nedoplatok v zdravotnej poisťovni, no nevie v akej výške. Úvery a pôžičky nemá a nie sú voči nemu vedené exekúcie. Do decembra 2017 býval s otcom v domácnosti, v súčasnosti býva sám a sám teda hradí náklady na domácnosť. Vyživovaciu povinnosť voči druhej dcére si plní, no nie vždy v pravidelnej a určenej výške. Niekedy jej poslal aj 1200 eur ako mimoriadny príspevok na výživné. Výživné na maloletú Viktóriu žiada určiť na sumu 80 eur.

8. Na pojednávaní rodičia maloletej zhodne žiadali, aby bola mal. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Úpravu styku žiadali každý nepárny týždeň v piatok od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý párny týždeň v piatok od 18.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.

9. Podľa § 23 ods. 1 ZoR (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

11. Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 94 (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku), účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

22. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

23. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že manželstvo navrhovateľky a jej manžela je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Dôvodom rozpadu manželstva podľa navrhovateľky bola chorobná žiarlivosť manžela, ktorý žiarlil na všetko a na všetkých v jej okolí. Nech urobila čokoľvek, nič sa mu nepáčilo a vždy si našiel dôvod na hádku. Manžel jej naopak vyčítal, že trávi príliš veľa času na sociálnych sieťach, kde si vypisuje s inými mužmi, pričom ju opakovane podozrieval z nevery. Ich vzťah sa postupne zhoršil do takej miery, že ju manžel mal pri každej hádke vyhadzovať z domu, vulgárne jej nadávať, a to aj v prítomnosti maloletej dcéry. Na naliehanie manžela musela opustiť spoločnú domácnosť, pričom manžel sám v konaní uviedol, že on inicioval ukončenie manželského spolužitia. Ich komunikácia sa obmedzila len na ich maloletú dcéru. Je nesporné, že manželia si navzájom nedôverujú a nevedia spolu komunikovať, čo má negatívny vplyv aj na maloleté dieťa. Uvedené dlhotrvajúce nezhody a narušená komunikácia medzi manželmi postupne vyústili do ochladnutia vzájomných citov. Súd preto príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi konštatuje na strane oboch manželov, ktorí nemali záujem vzájomnou komunikáciou a psychologickým poradenstvom zmeniť svoje správanie a vytvoriť pre svoje maloleté dieťa harmonické rodinné prostredie. Súd má za to, že manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manželia spolu nežijú, nehospodária, vzájomne si nepomáhajú, nie sú si oporou vo svojich životoch. Z ich postoja je zrejmé, že objektívne nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, aby manželstvo znovu mohlo plniť svoj spoločenský účel. Vzhľadom k tomu, že rozvrat v manželstve je hlboký a podľa názoru súdu trvalého charakteru, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol.

24. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine.

25. Ustanovenia citované zhora vymedzujú, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na maloleté dieťa. To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi nikdy neboli alebo spolu nežijú (resp. nikdy nežili) či dokonca ku korekcii skoršieho rozhodnutia s prihliadnutím na hľadisko zmeny pomerov. Vo všetkých uvedených prípadoch sa tak deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa, ktorý vylučuje ich spoločnú starostlivosť (a teda i spoločný výkon rodičovských práv a povinností). Je pritom zrejmé, že po celý čas trvania stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je žiaduce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a aby sa tak mohol i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Nemôže byť potom pochybností ani o

tom, že kým rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti má prakticky neobmedzené možnosti pri výchove dieťaťa a formovaní jeho osobnosti, možnosti druhého rodiča sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa (vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti). Vo vzťahu k týmto otázkam má potom pre konkrétnu úpravu styku obvykle zásadný význam nielen charakter vzťahu dieťaťa a rodiča oprávneného na styk s dieťaťom, ale i vek dieťaťa a ďalšie pomocné hľadiská (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/7/2015-103 z 26.08.2015).

26. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, rodičia počas konania dospeli k rodičovskej dohode a žiadali, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Úpravu styku žiadali každý nepárny týždeň v piatok od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý párny týždeň v piatok od 18.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. V konaní bolo preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, túto skutočnosť potvrdil aj kolízny opatrovník. Súd preto schválil rodičovskú dohodu týkajúcu sa zverenia, zastupovania, správy majetku i styku otca s maloletou, keďže dospel k záveru, že táto je v záujme maloletej.

27. V priebehu konania boli názory rodičov maloletej na výšku výživného rozdielne. Matka požadovala výživné vo výške 100 eur, otec uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne. Súd preto skúmal majetkové pomery oboch rodičov a maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľka pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s priemerným príjmom 44,39 eur netto. Poberá rodičovský príspevok 214,70 eur mesačne a prídavok na dieťa 23,68 eur mesačne. Spolu s maloletou bývajú v podnájme s mesačnou úhradou za bývanie vo výške 60 eur. Maloletá H. t. č. nenavštevuje materskú školu. Maloletá je zdravá, nenavštevuje žiadnu špeciálnu ambulanciu, momentálne je v priamom zaopatrení matkou, ktorá má výdavky na oblečenie, plienky, drogériu, potraviny, hračky. Otec maloletej je samostatne zárobkovo činná osoba, pracuje v stavebníctve ako montážnik. V roku 2016 mal príjem z podnikania 7955,87 eur, výdavky 4235,37 eur, základ dane predstavoval sumu 3720,50 eur s tým, že mu bol vrátený daňový bonus vo výške 256,92 eur. V roku 2017 mal príjem z podnikania 12806 eur, výdavky 7683,60 eur, pričom základ dane predstavoval sumu 5122,40 eur. Na pojednávaní uviedol, že má nepravidelný príjem - niekedy aj 1000 eur mesačne, ale sú mesiace keď žiaden príjem nemá. Nemá žiadne dlhy ani pôžičky. V súčasnej dobe býva sám v prenajatom 3-izbovom zrekonštruovanom rodinnom dome. Jeho mesačné výdavky predstavujú: nájom 500 eur, energie 68 eur, poplatok za TV 32 eur, telefón 60 eur, platba sociálneho poistenia 150 eur, zdravotné poistenie 60 eur, životné poistenie 59 eur. Vyživovaciu povinnosť má ešte k staršej dcére E. R. nar. XX.XX.XXXX, na ktorú má platiť 100 eur mesačne. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči druhej dcére si plní, no nie vždy pravidelne a v určenej výške. Niekedy jej poslal aj 1200 eur ako mimoriadny príspevok na výživné.

28. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 100 eur mesačne. Takto určená výška výživného je podľa názoru súdu v záujme maloletého dieťaťa a zohľadňuje odôvodnené výdavky na dieťa a takisto majetkové pomery oboch rodičov. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z toho, že svoje celkové mesačné výdavky otec vyčíslil na 929 eur, pričom za nadštandardný výdavok možno označiť sumu 500 eur na nájomné za rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva sám. Otec počas konania uviedol, že sám hradí náklady na domácnosť a nemá dlhy ani pôžičky, čo znamená, že uvedenú sumu je schopný platiť. V ním vyčíslených výdavkoch nie je zarátaný výdavok na ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd na tento odôvodnený výdavok prihliadal, pričom v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Nitra 26P/243/2012-14 zo dňa 26.09.2012 bola určená rovnaká suma výživného na jeho dcéru E. nar. XX.XX.XXXX, ktorá mala v tom čase necelé dva roky. Takisto majetkové pomery matky maloletej H., ktorej mesačný príjem predstavuje 44,39 eur, rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, odôvodňujú určenie výživného vo výške 100 eur mesačne. Výšku výživného určil súd aj s prihliadnutím na § 62 ods. 5 ZoR, v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany. Proti výroku II. tohto rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie v zmysle § 122 CMP.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.