Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-176-2017.pdf
PDF · 134.29 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/176/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu JUDr. Matúša Košaru so sídlom Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín, správcu úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO 31 629 733, proti žalovanému ŠAMO AKTIV, s.r.o. so sídlom 020 55 Lazy pod Makytou 1115, IČO 36 354 554, zastúpenému spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 860 654 o zaplatenie 886 188,20 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/204/2015-213 zo dňa 11. januára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 886 188,20 Eur s príslušenstvom a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov súvisiacich s uplatňovaním práva proti žalobcovi. Podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť do konkurznej podstaty sumu 886 188,20 Eur a trovy konania. Žalobca tvrdil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/6/2013-118 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Pozemné stavby Púchov, s.r.o., IČO 31 629 733 a že do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. V žalobe uviedol, že žalovaný ako dodávateľ vystavil úpadcovi ako odberateľovi za „predaj tovaru“ faktúry na zaplatenie v sume 256 032,00 Eur (faktúra č. 1100007), v sume 67 050,00 Eur (faktúra č. 1100009), v sume 78 540,00 Eur (faktúra č. 1100012), v sume 191 458,67 Eur (faktúra č. 1100013), v sume 20 488,46 Eur (faktúra č. 1200009), v sume 51 219,07 Eur (faktúra č. 1200011), v sume 61 800,00 Eur (faktúra č. 1200013), v sume 37 200,00 Eur (faktúra č. 1200014), v sume 58 800,00 Eur (faktúra č. 1200015), v sume 63 600,00 Eur (faktúra č. 1200016). Uvedené faktúry úpadca uhradil v dňoch 28.9.2011, 31.10.2011, 30.11.2011, 19.12.2011, 7.6.2012, 6.7.2012, 1.8.2012, 3.8.2012, 5.8.2012 a 10.8.2012, hoci správca má pochybnosti, že dlžníkovi nebol dodaný žiaden tovar a nie je zrejmé, z akého právneho titulu boli vyššie uvedené faktúry uhradené. Podľa žalobcu na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške žalovanej sumy z dôvodu absolútnej neplatnosti neznámeho právneho úkonu, z ktorého žalovaný odvodzuje právo na zaplatenie. Keďže sa plnením na neplatný právny úkon žalovaný bezdôvodne obohatil, je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať
Žalobca zaplatil žalovanému žalovanú sumu hoci žalobca neobdržal žiadne protiplnenie a žalobca nedisponuje žiadnou písomnou zmluvou a nemá vedomosť o žiadnej ústnej zmluve, na základe ktorého by si mohol žalovaný žalovanú sumu ponechať. Poukázal na to, že má pochybnosti o tom, či reálne došlo k protiplneniu zo strany žalovaného a vzhľadom na to má žalobca pochybnosť o platnosti právnych úkonov. Žalobca ako dôkaz označil faktúry s prílohami, sprievodky k došlým faktúram, výpisy z účtu a zápisnicu z pojednávania vo veci 14Cb 202/2015.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uviedol, že úpadca mal z každého jedného tovaru zisk, a tento zisk sa pohybuje v rádoch desiatok tisíc eur, ktoré aj boli pripísané v prospech Pozemných stavieb. Pri každej transakcii došlo k protiplneniu. Konkrétne pri faktúre č. FV1200016 sa jedná o tovar, ktorý žalovaný dodal úpadcovi, ktorý ho následne predal spoločnosti P stavo, s.r.o. - konkrétne sa jednalo o predaj vírivky a generátora. Úpadca tento istý tovar predal spoločnosti P stavo, s.r.o. (viď položky č. 413 - 416 faktúry č. 320120028). Táto transakcia bola dohodnutá vopred s tým, že žalovaný tento tovar na svoje náklady zabezpečí, prefakturuje ho úpadcovi, ktoré obdržia z tejto transakcie financie. Spoločnosť P stavo, s.r.o. zaplatila za vírivku a generátor do parnej sauny úpadcovi 54 679,61 Eur bez DPH. Následne úpadca uhradil čiastku za vírivku a generátor žalovanému. Úpadca mal teda z transakcie zisk 1 679,61 Eur; pri faktúre č. FV1200015 sa jedná o tovar, ktorý žalovaný dodal úpadcovi, ktorý ho následne predal spoločnosti P stavo, s.r.o. - konkrétne sa jednalo o predaj PVC okien a posuvných automatických dverí a zábradlia 2NP + 3NP a zábradlia okolo schodiska z bazénov do sáun. Úpadca tento istý tovar predal spoločnosti Pstavo, s.r.o. (viď položky č. 133 - 144, 672, 673 faktúry č. 320120030). Táto transakcia bola dohodnutá vopred s tým, že žalovaný tento tovar na svoje náklady zabezpečí, prefakturuje ho úpadcovi, ktoré obdržia z tejto transakcie financie. Spoločnosť P stavo, s.r.o. zaplatila za okná, dvere a zábradlia úpadcovi 51 380,38 Eur bez DPH. Následne úpadca uhradil čiastku 49 000 Eur bez DPH žalovanému. Úpadca mal teda zisk 2 380,38 Eur; pri faktúre č. FV1200014 sa jedná o tovar, ktorý žalovaný dodal úpadcovi v hodnote 31 000 Eur bez DPH, ktorý ho následne predal spoločnosti P stavo, s.r.o. - konkrétne sa jednalo o predaj drevených dosiek, hranolov, drevených panelov, drevených zábradlí a pod. Úpadca tento istý tovar predal spoločnosti P stavo, s.r.o. (viď položka č. 131 faktúry č. 320120023 a položky č. 131, 137, 668, 1178 faktúry č. 32012030). Táto transakcia bola dohodnutá vopred s tým, že žalovaný tento tovar na svoje náklady zabezpečí, prefakturuje ho úpadcovi, ktoré obdržia z tejto transakcie financie. Spoločnosť P stavo, s.r.o. zaplatila za tento tovar sumu 42 284,82 Eur bez DPH. Následne úpadca uhradil sumu 31 000 Eur bez DPH žalovanému. Úpadca mal teda zisk 3 609,82 Eur; pri faktúre č. FV110009 sa jedná o tovar, ktorý žalovaný dodal úpadcovi v hodnote 55 875 Eur bez DPH, ktorý ho následne predal spoločnosti P stavo, s.r.o. - konkrétne sa jednalo o predaj technologických zariadení na kúrenie a na zachytávanie a úpravu vody. Úpadca tento istý tovar predal spoločnosti P stavo, s.r.o. (viď položka č. 1356, č. 1155 faktúry č. 420110045 a pol. 1155, položka č. 1155 z faktúry č. 320110018). Táto transakcia bola dohodnutá vopred s tým, že žalovaný tento tovar na svoje náklady zabezpečí, prefakturuje ho úpadcovi, ktoré obdržia z tejto transakcie financie. Spoločnosť P stavo, s.r.o. zaplatila za tento tovar a následne úpadca uhradil žalovanému. Úpadca mal teda zisk 2 000,36 Eur; pri faktúrach č. FV110007 a č. FV1100012 sa jedná o platnú dohodu uzavretú medzi žalovaným a úpadcom v celkovej hodnote 278 810 Eur bez DPH, ktorá bola vyhotovená aj v písomnej podobe. Úpadca mal zlikvidovať zeminu po búracích a výkopových prácach pri stavbe hotela. Túto zeminu však dľa dohody nakoniec zlikvidoval žalovaný, a to tak, že si vybavil všetky potrebné povolenia, zaplatil za stroje inému subjektu, ktorý následne previezol celkovú úpravu terénu a spracovanie zeminy. Úpadca túto zeminu mal pôvodne odviezť na svoje náklady a zaplatiť poplatok za uloženie zeminy v zmysle rozpočtu - konkrétne v čiastke 310 669,99 Eur bez DPH. Spoločnosť Pstavo, s.r.o. zaplatila priebežne úpadcovi týchto 310 669,99 Eur bez DPH, pričom úpadca vyplatil na základe faktúr žalovanému 278 810 Eur bez DPH. Celkový zisk pre Pozemné stavby z tejto transakcie bol 31 859,99 Eur.
3. Súd prvej inštancie posúdil skutkové tvrdenie žalobcu o zaplatení sumy 886 188,20 Eur tak, že toto tvrdenie nebolo sporné. Argument žalovaného, že vzhľadom na konanie na Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi 41/2013 vo veci existuje prekážka litispendencie (viď čl. 63), poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, na uznesenie 16Cob 91/2016-104, v ktorom dospel k záveru, že prekážka litispendencie nebráni prejednaniu tejto veci. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané všetky položky špecifikované v rozsudku súdu prvej inštancie pod č. 10.1
až 10.11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie faktúrami a výsluchom Ing. P. A., ktorými žalovaný vyfakturoval úpadcovi žalované sumy. Ustálil, že skutočnosť, že žalobca nemal informácie o udalostiach, ktoré sa stali v rokoch 2011 a 2012, však v žiadnom prípade nemôže znamenať, že zmluva, o ktorej žalobcovi chýbajú informácie, je neplatná. Nedostatok informácií na strane žalobcu vedie iba k tomu, že má možnosť domáhať sa, aby žalovaný v rámci súdneho konania tento jeho informačný deficit odstránil. Žalovaný pritom odstránil informačný deficit žalobcu tak, že uviedol, že suma 67 050,00 Eur je odplatou za kotol a za nádrže na vodu, 191 458,67 Eur je odplatou za pochôdzny koberec, čerpadlo Willo, protislnečné lamely, bezzárubňové stieny, tlakové expanzné nádoby, svietidlá, dymovod, sprchové sety Angela a izoláciu Fatrafol (čl. 191, 192 ), 20 488,46 Eur je odplatou za záclony, taniere, poháre, uteráky a pod., 51 219,07 Eur je odplatou za vybavenie kuchyne, práčku, stoličky, 61 800,00 Eur je odplatou za nábytok do hotela B., 37 200,00 Eur je odplatou za drevené dosky, hranoly, panely, zábradlia atď. ( čl. 43pv), 58 800,00 Eur je odplatou za PVC okná a posuvné dvere ( čl. 43 pv), 63 600,00 Eur je odplatou za vírivku a generátor. Mal za preukázané, a to s prihliadnutím na to, že v rozpočte na rekonštrukciu hotela Šamo bolo vyčlenených 310 678,01 Eur na uloženie sypaniny a podobné položky ( viď č. l. 161 ), že aj pri rekonštrukcii hotela Šamo došlo v odstráneniu zeminy zo staveniska. Zaoberal sa i čl. I.l zmluvy, a konštatoval, že namietaná chyba, nespôsobuje neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V konaní nevyšla najavo ani žiadna taká skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva je v rozpore so zákonom. Uviedol, že pri podpise zmluvy nebol porušený ani zákaz konkurencie, nakoľko Ing. P. A. už 25.11.2010 nebol konateľom úpadcu ( táto jeho funkcia sa skončila 19.10.2010 ).
4. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, podľa názoru súdu dôkazné bremeno ohľadne skutočností nasvedčujúcich tomu, že predpoklady platnosti právneho úkonu neboli splnené, zaťažuje žalobcu. Pokiaľ by sa mohlo javiť, že v danom prípade má žalobca preukazovať neexistenciu niečoho, je treba uviesť, že tzv. negatívna dôkazná teória je súčasnou civilistickou doktrínou považovaná za prekonanú s tým, že je možné preukazovať aj negatívne skutočnosti ( viď rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3108/2010 ) s tým, že určitým špecifikom v takýchto prípadoch je častejšie použitie nepriamych dôkazov. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného nedošlo k poskytnutiu protiplnenia - v danom prípade k uloženiu zeminy na skládku, žalovanému nič nebránilo, aby preukázal buď, že pri výstavbe hotela Šamo nebolo potrebné vyťažiť zeminu vo fakturovanom rozsahu alebo že táto zemina bola uložená niekde inde ako na pozemku, ku ktorému mal právo užívania žalovaný. Žalobca však nič takéto nepreukázal. I keď skutočnosti, ktoré nastanú po urobení právneho úkonu nemajú vplyv na jeho platnosť, resp. neplatnosť, uviedol, že v konaní bolo preukázané, že spoločnosť P stavo s.r.o. dňa 30.9.2011 zaplatila na účet úpadcu 257 145,26 Eur ( čl. 134 ), pričom táto suma zahŕňa aj 64 939,13 Eur bez DPH za „ uloženie sypaniny na skládku“. Táto skutočnosť teda potvrdzuje nielen správnosť vysvetlení podaných konateľom žalovaného, ale znamená aj to, že Pozemným stavbám bolo za uloženie sypaniny zaplatené ( potom je však namieste, aby aj Pozemné stavby zaplatili tomu, kto pre nich uloženie sypaniny zrealizoval ). Pokiaľ ide o kotol na drevo Vigas ( čl. 199 ) a záchytné nádrže na vodu, z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že úpadca v septembri 2011 dodal spoločnosti P stavo s.r.o. v súvislosti s „Prístavbou a stavebnými úpravami chaty Šama“ okrem iného kotol na drevo za 10 740 Eur a 2,25 kusov zachytávacích nádrží na vodu v hodnote 26 513,64 Eur ( odovzdanie a prevzatie týchto zariadení svojimi podpismi potvrdili Ing. U. a pán I. - viď čl. 132 ). Je však logické, že aby úpadca tieto zariadenia mohol dodať, on sám ich musel niekde kúpiť. Súd preto uveril tvrdeniu žalobcu, že tieto zariadenia úpadcovi dodal práve on. Vzhľadom na takéto tvrdenia žalovaného a vzhľadom na absenciu akýchkoľvek tvrdení žalobcu v tomto smere ( t. j. v smere identifikovania plnení, za ktoré boli poskytnuté protiplnenia vo forme peňažných prostriedkov ), súd prvej inštancie pri faktúre č. FV 1100009 vychádzal z toho, že žalovaný uzatvoril s úpadcom kúpne zmluvy ( práve podstatou kúpnej zmluvy je poskytnutie hnuteľnej, resp. nehnuteľnej veci za peniaze ). Pri tomto zmluvnom type však Obchodný zákonník nevyžaduje, aby zmluva bola uzatvorená písomne. Ak teda zmluvy, na základe ktorých úpadca vyplatil žalovanému sumu 67 050,00 Eur boli uzatvorené iba ústne, táto skutočnosť nespôsobuje ich neplatnosť. Kedy boli takéto kúpne zmluvy uzatvorené, ani nejasnosť v tomto smere nespôsobuje neplatnosť - uvedenie dátumu uzatvorenia totiž nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy ( neuvedenie dátumu urobenia právneho úkonu je sankcionované neplatnosťou iba výnimočne - napr. pri závete ). Pri podpise zmluvy nebol dokonca porušený ani zákaz konkurencie, nakoľko Ing. P. A. už v septembri 2011 nebol konateľom úpadcu ( táto jeho funkcia sa skončila 19.10.2010 ). Ani tá prípadná skutočnosť, ak by dojednaná kúpna cena za kotol Vigas a nádrže bola vyššia, ako obvyklé ceny za takúto zariadenia, by nespôsobila neplatnosť zmluvy. V zmysle konštantnej judikatúry totiž nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa tovar predá za cenu vyššiu, než je cena obvyklá ( viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo 2568/2000 ). Tento
judikatúrny záver nakoniec potvrdzuje aj § 58 zákona č. 7/2005 Z. z., v zmysle ktorého poskytnutie plnenia, ktorého cena prevyšuje cenu získaného protiplnenia, má za následok „iba“ odporovateľnosť. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o platnosti zmlúv, súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť aj to, že ústavne konformný je taký výklad zmluvy, ktorý vedie k platnosti zmluvy ( viď odsek 20 odôvodnenia nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/07 ). Súd preto môže zmluvu posúdiť ako neplatnú iba vtedy, ak žalobca mimo akýchkoľvek pochybností preukáže existenciu takých skutočností, ktoré spôsobujú neplatnosť. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že ak by žalovaný nedodal úpadcovi kotol a nádrže, išlo by o bezdôvodné obohatenie - avšak nie pre neplatnosť úkonu, ale pre plnenie bez právneho dôvodu titulom plnenia neexistujúceho dlhu ( viď R 1/1979 ). Žalobca však v konaní nepreukázal, že úpadca pre svoju činnosť nepotreboval kotol a nádrže, resp. že tieto si obstaral u iného subjektu a súd preto žalobu čo do sumy 67 050 Eur zamietol.
5. Pokiaľ ide o faktúry č. 1100013, 1200009, 1200011, 1200013, 1200014 a č. 1200015, žalovaný odstránil informačný deficit žalobcu tak, že uviedol, že suma: 191 458,67 Eur je odplatou za pochôdzny koberec, čerpadlo Willo, protislnečné lamely, bezzárubňové stieny, tlakové expanzné nádoby, svietidlá, dymovod, sprchové sety Angela a izoláciu Fatrafol (čl. 191, 192); 20 488,46 Eur je odplatou za hotelové vybavenie, záclony, taniere, uteráky a pod. dodané do hotela Javorník ( čl. 119); 51 219,07 Eur je odplatou za vybavenie kuchyne, práčku, stolička a pod. dodané do hotela Javorník ( čl. 120); 61 800,00 Eur je odplatou za hotelový nábytok, vybavenie kuchyne a chladničky dodané do hotela Javorník; 37 200,00 Eur je odplatou za drevo; 58 800,00 Eur je odplatou za okná a dvere. Vzhľadom na takéto tvrdenia žalovaného a vzhľadom na absenciu akýchkoľvek tvrdení žalobcu v tomto smere (t. j. v smere identifikovania plnení, za ktoré boli poskytnuté protiplnenia vo forme peňažných prostriedkov ) súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný uzatvoril s úpadcom niekoľko samostatných kúpnych zmlúv. Pri tomto zmluvnom type však Obchodný zákonník nevyžaduje, aby zmluva bola uzatvorená písomne. Ak teda zmluvy, na základe ktorých úpadca vyplatil žalovanému sumy: 67 050,00 Eur (faktúra č. 1100009); 191 458,67 Eur (faktúra č. 1100013); 20 488,46 Eur (faktúra č. 1200009); 51 219,07 Eur (faktúra č. 1200011); 61 800,00 Eur (faktúra č. 1200013); 37 200,00 Eur (faktúra č. 1200014); 58 800,00 Eur (faktúra č. 1200015) boli uzatvorené iba ústne, táto skutočnosť nespôsobuje ich neplatnosť. Ani nejasnosť, kedy boli kúpne zmluvy uzatvorené, v tomto smere nespôsobuje ich neplatnosť. V daných prípadoch neabsentujú ani podstatné náležitosti - pri kúpnej zmluve totiž stačí dohodnúť iba dodávanú vec a cenu. Veci boli zjavne medzi stranami vymedzené (inak by ich žalovaný nedokázal pri odstraňovaní informačného deficitu označiť ) a zjavne bola dohodnutá aj cena ( o čom svedčí vystavenie faktúr a ich úhrada). Pokiaľ by pri uzatváraní horeuvedených kúpnych zmlúv za úpadcu konali Ing. C., resp. Ing. U., ktorí podľa výpisu z obchodného registra mohli samostatne konať iba vo veciach, ktorých hodnota presahuje 20 000 Eur, je treba uviesť, že ide o obmedzenie konateľského oprávnenia. V zmysle § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka je však takéto obmedzenie voči tretím osobám neúčinné. Títo konatelia teda v skutočnosti mali oprávnenie uzatvoriť aj také obchody, ktorých hodnota prípadne presahovala 20 000 Eur a ak aj takéto zmluvy uzatvorili, tieto boli platné. Pokiaľ by k dodaniu tovaru vôbec nedošlo a napriek tomu by došlo k zaplateniu kúpnej ceny, išlo by o bezdôvodné obohatenie - avšak nie pre neplatnosť úkonu, ale pre plnenie bez právneho dôvodu titulom plnenia neexistujúceho dlhu ( viď R 1/1979 ). Žalobca však v konaní nepreukázal, že žalovaný tovar nedodal a súd preto žalobu zamietol. Súd prvej inštancie vo veci vírivej vane a generátora, uviedol, že úpadca v auguste 2012 dodal spoločnosti P stavo s.r.o. v súvislosti s „Prístavbou a stavebnými úpravami chaty Šama“ okrem iného vírivú vaňu Victoria za 43 682,16 Eur a technické vybavenie pre parnú saunu v hodnote 10 997,44 Eur ( odovzdanie a prevzatie týchto zariadení svojimi podpismi potvrdili Ing. U. a pán I. - viď čl. 148 ). Je však logické, že aby úpadca tieto zariadenia mohol dodať, on sám ich musel niekde kúpiť. Súd prvej inštancie preto uveril tvrdeniu žalovaného, že tieto zariadenia úpadcovi dodal práve on. Súd prvej inštancie ustálil, že úpadca za svoje peniaze získal vírivú vaňu Victoria a technické vybavenie pre parnú saunu. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka by tak bol úpadca v prípade neplatnosti zmlúv povinný vrátiť žalovanému vírivú vaňu a generátor. Vrátenie vírivej vane a generátora však zjavne nie je možné ( tieto sú totiž zabudované do stavby ) a do úvahy prichádza už iba možnosť, aby aj úpadca poskytol peňažnú náhradu. V žalobnom návrhu však nie je podklad pre výrok, ktorý by vyjadril vzájomnú viazanosť plnení oboch strán a žalobu by aj v prípade preukázania skutočností vedúcich k neplatnosti úkonov bolo potrebné zamietnuť z tohto dôvodu.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania, a to v rozsahu 100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť sa vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Žalobca podal odvolanie s odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel ne základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. V odvolaní poukázal na to, že na základe zhodných tvrdení strán sporu žalovaná suma odišla z účtu žalobcu na účet žalovaného. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná, spornou zostala okolnosť, či žalovaná suma bola uhradená žalovanému na základe platného právneho úkonu resp. či žalobca obdržal za svoje finančné prostriedky protiplnenie. Samotným posúdením platnosti právneho úkonu resp. právnych úkonov sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal a jednostranne tvrdenia žalovaného považoval za pravdivé a hodnoverné, pričom nevykonal žiadne úvahy nad rámec tvrdenia žalovaného, a to i napriek tomu, že tvrdenia žalovaného, ako i listinné dôkazy produkované žalovaným boli žalobcom popreté čo do pravosti i pravdivosti. Žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na zmluvu o uložení zeminy na pozemok - skládka zo dňa 25.11.2010 a zdôraznil, že ak mal byť žalobca nájomcom t.z. mohol predmetný pozemok užívať načo by ešte uzatváral zmluvu o skladovaní keď nehnuteľnosť mal v nájme. Ak si ale mal žalobca na predmetný pozemok iba uskladniť dočasne nejakú zeminu, ako potom túto činnosť mohol vyfakturovať faktúrou č. 320110045 spoločnosť P stavo s.r.o. ako stavebné práce? Žalobca uviedol, že nie je žiadny dôvod prečo by mal uskladnenie zeminy platiť zhotoviteľ a nie investor. Ide o ukážkový príklad tunelovania keď žalobca dostal zaplatené od spoločnosti P stavo s.r.o. za výkopové práce, tak tieto peniaze si žalovaný vytiahol na tzv. uskladnenie zeminy. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný tovar nedodal, a preto súd žalobu zamietol. A neobstojí ani tvrdenie, že pokiaľ by k dodaniu tovaru vôbec nedošlo a napriek tomu by došlo k zaplateniu kúpnej ceny, išlo by podľa súdu prvej inštancie o bezdôvodné obohatenie - avšak nie pre neplatnosť úkonu, ale pre plnenie bez právneho dôvodu titulom plnenia neexistujúceho dlhu. V tejto súvislosti poukázal na to, že dôkazná povinnosť na preukázanie dodania tovaru nie je na žalobcovi, ale túto skutočnosť musí preukázať žalovaný. V danom prípade pokiaľ ide o posúdenie dodania resp. nedodania tovaru súd prvej inštancie prijal tvrdenia žalovaného, a to napriek výslovnému popretiu týchto tvrdení žalobcom. Žalobca v odvolaní poukázal aj na predložené listiny, ktorých pravosť a pravdivosť popiera. Predložené listiny žalovaným na výzvu súdu sa v účtovných dokladoch žalobcu nenachádzajú a tieto boli predložené žalovaným s výrazným odstupom času skoro 1 rok. Pokiaľ žalovaný týmito listinami disponoval, mal ich súdu predložiť. Poukazovanie na faktúry spoločnosti P stavo s.r.o. nemá s prejednávanou vecou žiaden súvis a poukazovanie na položky vo faktúrach spoločnosti P stavo s.r.o. s položkami na faktúrach medzi účastníkmi sporu nie je možné, pretože tieto sa nezhodujú a nie je možné určiť, či sa jedná o ten istý tovar. Žalobca v odvolaní uviedol že popiera existenciu tvrdenej trojdohody medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou P stavo s.r.o., pretože táto v konaní nebola preukázaná a nebola potvrdená so žiadnou zo strán okrem žalovaného. Ani zo správy kontroly na mieste č. 3 nevyplýva, že by žalovaný dodal nejaký tovar žalobcovi a z tejto kontroly nevyplýva ani platnosť právnych úkonov medzi stranami sporu. Uviedol, že žalobca si uvedomuje, že ako žalujúca strana nesie dôkazné bremeno v konaní, ale je nutné odlíšiť vo vzťahu k akým svojim skutkovým tvrdeniam nesie dôkazné bremeno a vo vzťahu k akým skutkovým tvrdeniam už nesie dôkazné bremeno žalovaný. Žalobca je názoru, že jemu postačuje preukázať, že žalovanú sumu už uhradil na účet žalovaného, pričom táto skutočnosť v konaní ani sporná nebola. Poukázal na to, že pokiaľ ide o žalobcom namietanú neexistenciu zmlúv medzi žalobcom a žalovaným, ako i namietané neprijatie protiplnenia za žalovanú sumu od žalovaného, ktorých preukázanie je na ťarchu žalovaného a nie žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť prípadných zmlúv (o ktorých existencii má žalobca vážnu pochybnosť), je názoru, že žalobca nemusí preukazovať neplatnosť právneho úkonu, nakoľko posúdenie platnosti právneho úkonu patrí výlučne súdu. V závere odvolania opätovne poukázal na to, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že tovar dodal, tak toto tvrdenie a preukázanie zaťažuje iba
žalovaného. V danom prípade išlo zo strany žalovaného iba o to, aby odčerpal finančné prostriedky od žalobcu a aby tak nemusel zaplatiť ostatných veriteľov žalobcu.
9. K hotelu, ktorý má mať 2 kotolne je možné, že kotol dodala na stavbu spoločnosť ŠAMO AKTIV s.r.o., avšak žalobca s touto konkrétnou dodávkou nemal nič spoločné. Od žalobcu sa týmto spôsobím iba vytiahli peniaze (akoto bolo v prípade uskladnenia zeminy). Kto za štatutárov úpadcu a kedy konkrétne mal prejaviť vôľu s uzatvorením kúpnej zmluvy na kotol nie je zrejmé, nie je zrejmé aké boli podstatné náležitosti tejto zmluvy a preto namieta absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. To isté možno konštatovať aj ohľadne zachytávacej nádrže na vodu.
10. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Trenčín dňa 12.5.2015 žalobu, kde sa domáhal zaplatenia 886 188,20 Eur do konkurznej podstaty tvrdiac, že ide o bezdôvodné obohatenie na základe predaja tovaru a faktúr č. 1100007, 1100009, 1100012, 1100013, 1200009, 1200011, 1200013, 1200014, 1200015 a 1200016. Uviedol, že tieto tvrdenia sú nepravdivé a poukazuje na to, že žalobca podal na Okresný súd Trenčín dňa 9.8.2013 žalobu, kde sa domáhal tak isto zaplatenia do konkurznej podstaty z titulu odporovateľnosti vo výške 886 188,20 Eur už z vyššie uvedených faktúr. Toto konanie je vedené na OS Trenčín pod sp. zn.36Cbi/41/2013. Zdôraznil, že v tomto konaní uznal platnosť uvedených faktúr, pretože odporovať možno len platným právnym úkonom. Ďalej uviedol, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonná povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Žalobca v konaní pred Okresným súdom Trenčín 36Cbi/41/2013 tvrdil, že uvedené 2 faktúry sú platné, ale že došlo k zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa oproti iným. Aj žalovaný, tak ako súd prvej inštancie, je názoru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že by sa malo jednať o absolútne neplatné právne úkony.
11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia § 37 ods. 3, § 451, § 457 Obč. zák. a § 133 ods. 3 Obch. zák.
na základe právneho posúdenia uplatneného nároku dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a túto zamietol.
17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd, preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 psím. a), b) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore, o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolaní na nariadené pojednávanie za účelom prejednania veci. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti strán sporu pred súdom, od 1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a odvolací súd nezistil dôvody na postup podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP.
19. V súlade s § 387 ods. 3 druhá veta CSP sa odvolací súd zaoberal podstatnými odvolacími tvrdeniami žalobcu, za ktoré považoval tvrdenie, že súdom prvej inštancie nebol vykonaný prieskum platnosti právnych titulov, na základe ktorých žalovaný prijal žalované plnenie a námietku, že obmedzenie Ing. U. a Ing. C. konať samostatne obmedzením do výšky 20 000 Eur je voči tretím osobám právne neúčinné a dospel k záveru, že odvolacie námietky je nedôvodné z týchto dôvodov:
20. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
21. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
22. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy.
23. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ak pri ich podnikateľskej činnosti je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že stranami sporu sú podnikateľské subjekty.
24. Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určený jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a preniesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Vychádzajúc zo zásady neformálnosti obchodno- záväzkových vzťahov môže byť kúpna zmluva uzavretá ústne, písomne alebo konkludentne. Na platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, okrem prípadu, keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme (§ 272 Obch. zák.). Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania neprejavili vôľu uzatvoriť kúpne zmluvy v písomnej forme.
25. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú: určenie zmluvných strán (určenie zmluvných strán bolo preukázané vo faktúrach); určenie predmetu kúpy (predmet bol špecifikovaný vo faktúrach, dodacích listoch a súpisoch prác); záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy predávajúcemu a preniesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy (preukázané vo faktúrach, dodacích listoch, pričom faktúry boli podpísané úpadcom bez výhrady); záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu (kúpna cena pri jednotlivých faktúrach bola úpadcom uhradená).
26. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal za preukázané, že vzťah medzi úpadcom a žalovaným bol vzhľadom na subjekty a ich predmet činnosti obchodno-záväzkovým vzťahom, ako aj to, že medzi nimi boli platne uzatvorené kúpne zmluvy. Žalovaný preukázal, že žalobcovi dodával tovar a vykonával stavebné práce tak, ako boli špecifikované vo faktúrach a dodacích listoch, pričom každá faktúra a dodací list je podpísaný úpadcom bez akejkoľvek výhrady. V danom prípade boli ústne
dohodnuté kúpne zmluvy a stavebné práce, predmet ktorých nebol medzi účastníkmi sporný tak ako nebolo sporné dodanie tovaru a vykonanie stavebných prác žalovaným. Na základe platne uzatvorených kúpnych zmlúv a zmlúv o dielo došlo aj k plneniu úpadcom. V konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že prejav vôle úpadcu pri uzatváraní ústnych kúpnych zmlúv bol iný ako ustálil súd prvej inštancie. Žalobca v žalobe, ale ani v priebehu konania, nespochybnil konanie úpadcu pri objednávaní predmetu konania pri dodaní ani pri zaplatení faktúr, ktoré sú predmetom konania napr. tým, že by úpadca (osoby konajúce za úpadcu) spochybnil predmet a rozsah fakturácie. Samotná skutočnosť, že žalobcovi - správcovi konkurznej podstaty úpadcu nie je zrejmé z akého titulu bol predmet sporu t.j. faktúry špecifikované v bode II. žaloby a považuje zmluvy za sporné, bez ďalšieho neznamená, že úpadca tovar neobjednal, že žalovaný v zmysle objednávok tovar nedodal, prípadne nevykonal určité činnosti, ako aj to, že sumy uvedené vo faktúrach sú nesprávne. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď určité tvrdenia len naznačoval, ale o svojich tvrdeniach nepredložil žiaden dôkaz.
27. Odvolací súd dáva do pozornosti konanie vedené na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 36Cbi/41/2013, v ktorom žalobca odporuje právnym úkonom a domáha sa zaplatenia do konkurznej podstaty plnenia z faktúr, ktoré sú predmetom aj tohto konania, a to v sume 886 188,20 Eur. Odporovateľnosť znamená nastolenie relatívnej neúčinnosť právneho úkonu (inak platného právneho úkonu) tak, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Je teda nespochybniteľné, že žalobca v konaní sp. zn. 36Cbi/41/2013 uznáva platnosť právnych úkonov, keď sa domáha ich odporovateľnosti.
28. Za ďalšiu podstatnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa obmedzenia konať T.. U. a Ing. C. konať samostatne len do výšky 20 000 Eur Túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
29. Podľa § 133 ods. 1 Obch. zák. štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
30. Podľa § 133 ods. 3 Obch. zák. obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Takéto obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.
31. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným, môže byť jeden konateľ ako individuálny štatutárny orgán alebo viac konateľov ako kolektívny štatutárny orgán. V prípade existencie viacerých konateľov ako kolektívneho štatutárneho orgánu je nevyhnutné určiť spôsob konania v mene spoločnosti. Spôsob konania znamená určenie ako kolektívny orgán, ktorý je tvorený niekoľkými konateľmi, prejavuje vôľu právnickej osoby navonok vo vzťahu k tretím osobám. Spôsob konania v mene spoločnosti pri viacerých konateľoch je upravený dispozitívnym ustanovením v § 133 ods. 1 Obch. zák. V zmysle tejto úpravy, ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje spôsob konania inak. Spoločenská zmluva môže upraviť spôsob konania v jeho mene aj inak. Spôsob konania v mene spoločnosti teda znamená či v mene spoločnosti je oprávnený konateľ každý jeden z viacerých konateľov samostatne, resp. všetci konatelia spoločne alebo len niektorí z konateľov spoločne, ktorí sú určení v spoločenskej zmluve.
32. Vychádzajúc z ust. § 133 ods. 3 Obch. zák. nie je možné obmedziť konanie konateľa resp. konateľov tak, že budú konať len do určitej hodnoty. Podľa citovaného ustanovenia môžu konať buď každý samostatne alebo spoločne. Vychádza sa zo zásady zachovania právnej istoty tretích osôb. Pokiaľ spoločenská zmluva obmedzí konateľov tak, že budú konať len do určitej hodnoty (tak ako je to v tomto prípade keď Ing. U. a Ing. C. bolo obmedzené konať do výšky 20 000 Eur) tak platí, že takéto dojednanie je voči tretím osobám neúčinné t.j. zmluva podpísaná jedným konateľom je platná. Spoločnosť však má právo na použitie takých predpisov, na základe ktorých môže žiadať od konateľa, ktorý porušil konateľské oprávnenie konať nad určitú sumu napr. náhradu škody, resp. vyvodiť voči nemu inú zodpovednosť.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ jeden z konateľov podpísal kúpne zmluvy, tieto zmluvy z dôvodu vyššie uvedeného sú platné a odvolacia námietka žalobcu je neopodstatnená.
34. Vzhľadom k tomu, že ďalšie odvolacie námietky žalobcu boli len v rovine domnienok alebo vychádzali z toho, že zmluva je neplatná, odvolací súd sa nimi ako nepodstatnými nezaoberal.
35. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj výrok o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu.
36. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích námietok žalobcu konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil nesprávny procesný postup v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej ani žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad k jeho výroku.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).