Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-103-2009.pdf
PDF · 69.52 KB
Case nature
Subarea
16Er/103/2009
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: K. N., R.. XX.XX.XXXX, D. - A., pre vymoženie 66,38 euro istiny a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Michala 5, Hlohovec, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.02.2009 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5104 046996 pod sp. zn. 16Er/103/2009 na základe vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava č. AA 1898384 zo dňa 25.10.2006, právoplatné dňa 25.10.2006 a vykonateľné dňa 10.11.2006.
2. Dňa 09.03.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom uvádza, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti, nakoľko počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého exekučné konanie vedené.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 (ďalej len E. P.), exekúciu súd zastaví, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
4. Podľa § 58 ods. 2 E.P., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
6. Pod dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) E. P. sa rozumie napríklad prípad, keď po začatí exekúcie došlo k zrušeniu exekučného titulu v dôsledku aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov. Pojem účinnosť rozhodnutia sa spravidla vzťahuje na rozhodnutia správnych orgánov. Neúčinnosť rozhodnutia v správnom práve znamená spravidla jeho prekludovanie.
7. Podstatným pre rozhodnutie o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie je posúdenie, či došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku oprávneného.
8. Exekučný súd sa s tvrdením oprávneného nestotožňuje, nakoľko k prekludovaniu nárokov oprávneného priznaných právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami vydanými v priestupkovom konaní dochádza podľa právneho názoru exekučného súdu len v prípade rozhodnutí o priestupku
vykonateľných do 31.08.2005, kedy dochádza k prekludovaniu priznanej v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
9. Ak ide o rozhodnutie vydané pred 01.09.2008 nedošlo k prekludovaniu nároku do 31.08.2008 a nárok bol uplatnený v priebehu prekluzívnej doby stanovenej zákonom (§ 71 ods. 3 zákona o správnom konaní), nedošlo k prekludovaniu nároku oprávneného s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008.
10. Podľa systematiky sa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch skladá zo 4 častí, 1. časť (§ 1 - § 20) nazvaná všeobecná časť, 2. časť (§ 21 - § 50) nazvaná osobitná časť, 3. časť (§ 51 - § 88aa) a 4. časť (§ 89 - § 98) nazvaná spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Z uvedeného je zrejmé, že zákon priestupkoch je zákonom, ktorý obsahuje hmotnoprávne normy a aj procesnoprávne normy. Procesnoprávne normy sú tie, ktoré upravujú procesný postup orgánov v rámci priestupkového konania, čiže ide o 3. časť zákona o priestupkoch (ustanovenia § 51 - 88aa zákona o priestupkoch). Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo systematicky začlenené do 3. časti zákona priestupkoch, teda do časti zákona, ktorá je zložená z procesnoprávnych noriem. Preto pri rozhodovaní, vrátane rozhodovania v exekučnom konaní platí, že sa rozhoduje podľa právnych predpisov účinných ku dňu rozhodovania, keďže v danom prípade neexistuje žiadne prechodné ustanovenie upravujúce niečo iné.
11. Exekučný súd zároveň považuje za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.6 MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, v ktorom dovolací súd uviedol, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch, a že po prijatí novely správneho poriadku, nekorešpondovala s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Účelom novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou § 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej uvádza, že vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku. Všeobecný predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri exekúcii takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu úpravu, treba v exekučnom konaní podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1, by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“, na ktorej je založený vzťah zákona o priestupkoch k správnemu poriadku. Pri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanou prijatím novely zákona v prípade absencie prechodných ustanovení treba vychádzať zo všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona priestupkoch, ktorého sa týkala novela tohto zákona vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z., bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o priestupkoch, ktorá upravuje konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla
účinnosť, ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
12. Na základe vyššie uvedeného má exekučný súd za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) E.P. Preto exekučný súd rozhodol tak, že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.